Aktivity praktického života

    Niekedy ich nazývame aj činnosti každodenného života a patria sem všetky činnosti, ktoré súvisia so starostlivosťou o vlastné telo a o okolité prostredie. Je to vlastne všetko to, čo robí človeka človekom. Deti už od útleho detstva sledujú nás dospelých, ako si umývame ruky, nalievame vodu, umývame riad, zaväzujeme šnúrky, aranžujeme kvety a podobne. A chcú nás napodobňovať.img_6922

Aktivity praktického života tvoria prevažnú časť činností detí do 3 rokov a aj od 3 rokov by mali byť neoddeliteľnou súčasťou dňa.img_6934

Do veku 3 rokov by mali tvoriť gro detských aktivít. Aby deti vedeli zvládnuť základné sebaobslužné činnosti ako naliať si vodu z džbánika, naložiť jedlo, ošúpať ovocie, obliecť sa, obuť sa, atď. V tejto súvislosti som našla video, ako sa v 2,5 roku Adelka obúvala:

noz-na-natieranie-masla

Aj keď sa to možno nezdá, ale sú to azda tie najdôležitejšie aktivity pre dieťa. Netreba deti ani príliš zahŕňať rôznymi “umelými” aktivitkami. Takže ak máte núdzu o zmysluplne strávený čas s deťmi, venujte sa doma aktivitám praktického života. Poďme si teda povedať, čo všetko sa z môjho pohľadu deti môžu týmito aktivitami naučiť a prečo sú také prospešné:

  • rozvíjajú sa pri nich motorické schopnosti a koordinácia oko-ruka. Dieťa pri nich vykonáva najrôznejšie pohyby rúk, zápästia či niekedy aj celých ramien. Toto nenahradí žiadna iná aktivita.
  • rozvíjajú jemnú motoriku, deti sa učia ovládať svoje prsty, napríklad rozpoznať, že tanier treba chytiť pevne, zatiaľčo vajíčko veľmi opatrne. No a to nehovorím o tom, ako pracujú pršteky napríklad pri samotnom šúpaní vajíčka…
  • majú vlastnú kontrolu chyby tým, že dieťa hneď ľahko rozpozná, že niečo nerobí správne. To ho posúva dopredu, musí rozmýšľať, ako to urobiť lepšie. Napríklad rozleje sa voda pri nalievaní z džbánu, rozbije sa pohár, vysype sa ryža pri prekladaní z misky do misky, ostane špina na tanieri pri umývaní riadu, odstrihne príliš dlhé alebo krátke kvietky do vázy a pod..
  • deti k týmto aktivitám samé prirodzene inklinujú. Priťahujú ich ako magnet. A preto sa pri nich vedia aj veľmi sústrediť, že nevnímajú nič naokolo. A to je stav, ktorý chceme u detí dosiahnuť. Keď vidíte, že dieťa s upreným pohľadom a vyplazeným jazykom sa snaží navliecť šnúrku do topánky, to je to správne rozpoloženie. Maria Montessori to nazývala “polarizáciou osobnosti”. Deti po vystúpení z tohto stavu sú pokojnejšie,  spokojnejšie a zrelaxované.
  • vďaka nim sa rozvíja u dieťaťa koncentrácia a trpezlivosť. Tieto schopnosti si potom prenášajú do bežného života, čo je na nezaplatenie.
  • pomáhajú rozvíjať presnosť a odhad,
  • tým, že ich robia každý deň, robia ich stále lepšie a lepšie, čím si veria vo vlastné schopnosti, budujú sebavedomie a zároveň ich to motivuje robiť veci “ja sám”, lebo vedia, že to zvládnu.adelka-v-zahrade

V ďalších príspevkoch napíšem o tom, ako vyzerajú tieto aktivity u nás. Najbližšie sa môžete tešiť napríklad na naše obľúbené umývanie riadu :)

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *