Výchova kojenca v rodine – 2. časť

    Opäť sa vraciam k tejto skvelej knižke, kde som našla aj medzi 10. a 12. mesiacom veľa odpovedí. Je to vlastne pokračovanie článku Výchova kojenca v rodine, v ktorom píšem o aktivitách pre deti vo veku 7. - 9. mesiacov.

V tejto časti ma zaujala kapitola o rozvoji hrubej motoriky. Zdanlivo samozrejmé úkony pre nás dospelých sa tu rozmieňajú na drobné, čo ma donútilo pozerať sa na veci z pohľadu dieťaťa. V tomto období sa zdokonaľuje lozenie, dieťa urobí prvé kroky... Tu je zopár tipov ako podporiť dieťa v týchto schopnostiach:

1. Posadzovanie zo stoja na stoličku - najväčšie ťažkosti dieťaťu robí kontrola polohy tela vzhľadom na stoličku, tj. správne umiestnenie zadočku na sedaciu plochu, na ktorú nevidí. Je dobré teda začať s dieťaťom trénovať na širokej ploche, ako je napríklad schod alebo nízka lavička. Dôležité je, aby sa dieťa na miesto, kam sa chce posadiť, najskôr pozrelo a až potom sa otočilo o 180° a posadilo sa. Keď sa dieťa učí samé posadiť, učí sa vlastne orientovať v priestore. Ako opora pri posadzovaní dobre poslúži stolík, o ktorý sa dieťa môže oprieť, úkrokmi do strany preručkuje až k stoličke. Priestorová orientácia je v tomto prípade uľahčená tým, že opierajúc sa o stôl je dieťa nielen správne natočené chrbtom k stoličke, ale sa môže tiež ľahšie otáčať a kontrolovať svoju polohu a vzdialenosť k stoličke.

2. Chôdza po drsnejšej a nerovnej podlahe - ak už dieťa získalo na rovnom povrchu značnú odvahu, necháme ho chodiť po menej ideálnom teréne, napr. po ceste v parku, po tráve, v snehu, v piesku, v sene, po nerovnej ceste v lese, zo svahu a do svahu, po úzkej ploche a pod.. Zmyslový zážitok poskytne aj chôdza naboso napr. po okrúhliakoch, piesku ...

3. Kopanie do lopty - najskôr ukážeme dieťaťu, ako sa do lopty kope. Dieťa potom samé pôjde za loptou, tesne pred loptou urobí väčší krok a tým ju odkopne. Pri tomto pohybe je zťažené udržiavanie rovnováhy a tým je narušená rytmická chôdza - dieťa sa naučí robiť nepravidelné, arytmické kroky, čo je oveľa ťažšie ako kroky pravidelné, rovnaké a rytmické.

V ďalšej kapitole knižka ponúka veľmi výstižný zoznam "hračiek a zamestnávacieho materiálu" pre deti. Podľa môjho názoru sú však vhodné nielen pre deti do 1 roka, ale aj pre deti staršie ako 1 rok.

  1. Hračky na šnúrke (zvieratká, autíčka, vláčik a pod.)
  2. Bábika, medvedík a pomôcky pre nápodobivú hru (napr. lyžička, mištička, vankúšik atď.)
  3. Drevené kocky (hrana 3-10cm)
  4. Doska alebo krabica s otvormi, cez ktoré sa dajú vhadzovať valcovité, hranolovité a iné tyčinky
  5. Doska s otvormi, do ktorých sa dajú rovnaké tyčinky len zabodnúť
  6. Doska s preliačeninami, do ktorých sa dajú vložiť kruhové, štvorcové, trojuholníkové doštičky
  7. Stojan so zvislou tyčkou, na ktorú sa dajú navliekať krúžky, prevŕtané doštičky a pod.
  8. Kľúčové otvory s kľúčmi
  9. Pokladnička na mince
  10. Zatĺkadlo s kladivkom
  11. Doska alebo prístroj s otáčavou kľukou (napr. mlynček na mak)
  12. Trubica a tyčinka, ktoré sa dajú do seba zasunúť (napr. balzám na pery)
  13. Sada kuželovitých pohárikov, ktoré sa dajú do seba zasunúť
  14. Sada rôzne veľkých valcovitých misiek z umelej hmoty, ktoré sa dajú do seba zasunúť
  15. Podobná sada dutých kociek
  16. Rôzne krabice, nádoby, fľaše s vrchnákmi nasadzovacími, zasúvacími, šrobovacími
  17. Doska s dvierkami a rôznymi uzávermi (kľučka, petlica, zástrčka a pod. - viď našu manipulačnú dosku)
  18. Plastelína
  19. Prevŕtané telieska na navliekanie (napr. korálky), bužírka
  20. Obrázky a obrázkové knihy1-scan lenka0001

Niektoré aktivity vyplývajú už zo samotného zoznamu. Tu je zopár ďalších pre rozvoj jemnej motoriky:

1. Zdokonaľujeme schopnosť predmety pokladať a stavať - položenie hrnčeka na tanierik, kladenie plochých predmetov na seba (napr. kníh), stavanie predmetov na výšku, menších predmetov na väčšie a rovnako veľkých predmetov  na seba.

2. Vyťahovanie predmetov z vrecka, sáčku a pod. - dieťa sa učí jednou rukou držať sáčok za okraj a druhou rukou predmety vyťahovať. Striedame hru so sáčkami plátenými, igelitovými, papierovými... Pripravila som pre Adelku discovery basket so šperkami, ktoré vyťahovala z vrecúšok. 1-IMG_7737

3. Zastrkovanie a vyťahovanie zátky - dáme dieťaťu fľašu a predvedieme, ako sa vyťahuje a zastrkuje zátka. Zátka má mať tvar kužeľu s odrezaným vrškom, aby sa užší koniec dal ľahko strčiť do hrdla fľaše a aby súčasne zátka do fľaše nespadla. Zo začiatku musíme dieťaťu fľašu pridŕžať, aby sa dieťa mohlo sústrediť na pracujúcu ruku a nemuselo súčasne pridržiavať predmet druhou rukou. Ja som Adelke pripravila discovery basket s rôznymi nádobkami a uzávermi, kde si okrem iného môže trénovať aj toto.

4. Zasúvanie kľúča do kľúčovej dierky - prilákame dieťa k nízkej skrinke s  kľúčom. Dieťa začne s kľúčom točiť, vyťahovať ho a pokúsi sa ho opäť aj zasunúť. Zasunutie kľúča je obtiažnejšie ako jednoduché zasunutie tyčinky do okrúhleho otvoru, pretože kľúč musí byť zasunutý tak, aby zuby boli dole. My sme Adelke dali rôzne zámky s kľúčami na manipulačnú dosku.1-IMG_6778

5. Spracovávanie materiálu - dieťa koncom 1. roku je schopné poznať, že manipuláciou je možné zmeniť tvar predmetu. Najvhodnejším materiálom, ktorý toto umožňuje, sú plastické hmoty, napr. obyčajné cesto. My sme napríklad zapichovali špáradlá do cesta, cesto trhali a spájali, vyvaľkali dlaňami hada z cesta, tvarovali guličky ... Viac v článku o ceste.

6. Navíjanie pásky - prípadne rôzne šnúrky, ktoré môže navíjať na nejakú tyčku.

7. Lovenie sieťkou - dá sa použiť sieťka na rybičky alebo na motýle, ktorou dieťa loví hračky vo vani. My máme doma sieťku na rybičky, ktorú máme momentálne v kúpeľni na tieto účely. Zatiaľ do nej však Adelka hračky iba vkladá.

8. Čmáranie ceruzkou - čmárame si pastelkami, ceruzkami, perom, pentelkou...2-IMG_7588

9. Otváranie a zatváranie zápalkovej krabičky - táto manipulačná aktivita je vhodnou príležitosťou naučiť dieťa pracovať oboma rukami, pričom každá ruka robí iné pohyby.

10. Točenie kľukou - otáčavý pohyb sa dieťa môže naučiť na rôznych domácich prístrojoch, napr. na mlynčeku na kávu, na mak, stolovom strúhadle na ceruzky a pod. My sme použili v jednom z discovery basketov mlynček na muškátový oriešok.

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ ...

Nočník – tesne pred štartom

Aké plienky používame

    Od narodenia používame látkové plienky Anavy. Asi do pol roka sme so spokojnosťou používali najmä Anavy Easy (AIO - All In One plienka - všetko v jednom). Anavy EasyNarozdiel od látkoviek neboli príliš objemné a väčšinou po vycikaní stačilo vymeniť vkladaciu plienku (vložku). Vkladačiek som mala dostatok, takže som prala, až keď sa zašpinila samotná AIO plienka. Po tomto polroku, ako sa zväčšil objem moču, plienka AIO už nepostačovala a takmer vždy mala Adelka precikané nohavice aj body. Klasické látkovky Anavy sme stále nepoužívali, pretože aj napriek tomu, že Adelka podrástla, stále boli pre ňu priveľmi objemné a zväčšovalo jej to zadok hádam aj o tri čísla 😉 Tak sme presedlali takmer výlučne na jednorázové plienky. Bolo to obdobie v celku pohodlné, neprebaľovala sa tak často a menej som musela prať. Takto sme fungovali asi 3 - 4 mesiace, keď som si povedala, že by bolo dobré, zopakovať si diskomfort premočenej plienky, ktorý je základom pri učení chodenia na nočník.  Preto sme sa opäť vrátili k látkovým plienkam Anavy a začali sme používať práve tie hrubé látkovky, ktoré boli doteraz odložené bokom (už jej sedeli lepšie a bolo to už po lete počas chladnejších dní). Anavy látková plienka, vrchné nohavičky a vkladačkaAj napriek tomu, že jej do nej ešte dávam vkladačku, vždy ju preciká celú. Na noc jej dávam preto jednorázovú plienku.

Prebaľovanie

Pretočením na bruško sa u nás začalo prebaľovanie komplikovať. Pri každej výmene plienky bolo umenie udržať Adelku v polohe na chrbáte. Aby sme ju vôbec mohli prebaliť, museli sme mať k dispozícii hračky a predmety z kúpľne, ktoré by upútali jej pozornosť. Čím bola viac pohyblivejšia, tým dávala svoju nespokojnosť viac najavo. Najmä kopala nohami a neraz mi uštedrila poriadny kopanec do hrude. S hračkami to chvíľu fungovalo, kým sa jej neokukali. Od 10. mesiaca začala stáť s oporou a v priebehu 11. mesiaca mala chvíľky, keď dokázala stáť samostatne. Všade som čítala, ako podľa Montessori by sa malo dieťa prebaľovať postojačky, keď vie samo stáť. Lepšie tak môže vnímať činnosti spojené so starostlivosťou o telo. Tým, že ho prestaneme pokladať na chrbát mu vlastne dáme najavo, že aj ono sa môže zapojiť do tohto procesu a nestaviame ho viac do pozície neschopného. Tak som si povedala, že to vyskúšam (keďže poležiačky sme viac-menej bojovali) a ako predfázu nácviku chodenia na toaletu som Adelku začala prebaľovať postojačky.04-IMG_7350

05-IMG_7351

06-IMG_7355

Keďže rovnováhu sama pri prebaľovaní ešte poriadne  udržať nevie, využili sme vaňu ako oporný bod. Museli sme si obidve zvyknúť na nový štýl a nie je to jednoduché. 1-IMG_7383Vymeniť postojačky pocikanú plienku nie je až taký problém, no horšie to je s pokakanými plienkami. Veľakrát si počas prebaľovania chce napríklad sadnúť a v tých momentoch by som potrebovala ešte asi dve ďalšie ruky. Niekedy ju po kakaní ešte dávam na chrbát a keď ju poležiačky zbavím špinavej plienky a utriem do čista, potom ju už v stoji prebalím do čistej plienky. Určite niečo na prebaľovaní v stoji je, pretože naozaj so záujmom sleduje, ako zapínam plienku, body, či navliekam nohavice. Ako pokrok vnímam to, že začala spolupracovať pri vyzliekaní a obliekaní. Už pochopila, že má pri obliekaní nohavíc nasmerovať špičku chodidla do nohavice (alebo do ponožky) a po navlečení nohavíc na chodidlá sa sama postaví, aby som jej nohavice vytiahla až hore...07-IMG_746208-IMG_747709-IMG_751010-IMG_754011-IMG_7541Nočník

Keďže sme nikdy nepoužívali ohrádku, Adelka má doma vždy slobodu pohybu (vrámci bezpečných hraníc). Nehovoriac o tom, že ma vždy sprevádza aj na toalete. Prípadne si nechám pootvorené dvere a keď zistí, že som tam, hneď prilezie za mnou. Využila som to na to, aby videla, ako sa toaleta používa a že je to prirodzené toaletu používať. Snažím sa zároveň komentovať, čo sa práve deje a na záver spolu pozeráme, ako sa splachuje. Keď sme s Adelkou začínali znakovať, zaradila som hneď medzi prvé znaky aj znak pre záchod.potty Vždy, keď idem ja alebo manžel na toaletu, ukážeme jej znak pre záchod a povieme naše slovíčko pre toaletu. Tiež používame jedno z tých detských slov - ciki, kako, kaki, ee a pod., každá rodina má to svoje. Volili sme zámerne detské slovíčko, aby ho čím skôr mohla sama povedať, tj. aby nebolo náročné na artikuláciu. Montessori naopak odporúča vynechať zdrobneniny, detské slová a nazývať veci pravými menami, no my sme sa rozhodli takto. Keď začala Adelka sama sedieť (cca v 9. mesiaci), zoznámila som ju s nočníkom, na ktorý som ju posadzovala  1 - 2 krát denne. Deti rady napodobňujú rodičov a chcela som, aby si  na nočník zvykala postupne. V úmysle vytvoriť pre ňu voľne prístupný kútik s nočníkom (ktorý by nebol za zatvorenými dverami), som ju prvýkrát posadila na nočník v kuchyni. No v zápätí ako som ju posadila, sa hneď z nočníka dvíhala a chcela ísť preč. Nepomohlo ani čítanie knižky, ani iné presvedčovacie metódy. Pochopila som, že Adelka nás vidí sedieť na záchode na toalete a keď som jej dala nočník do kuchyne, nevedela, čo sa od nej očakáva. Preto som nočník hneď presunula na toaletu. Má tu k dispozícii nočník, stupienok na obliekanie, čisté plienky a vedro na špinavé plienky.01-IMG_73311Tam už na ňom vydrží sedieť aj niekoľko minút. Inokedy si iba sadne a hneď sa postaví. Vtedy ju jemne vrátim a poviem, aby to ešte skúsila, no pokiaľ opäť odmietne, nenútim ju a obliekam naspäť do plienky a nohavíc. Snažila som sa pre toto sedenie na nočníku vybrať vhodnú dobu, kedy je najpravdepodobnejšie, že sa do nočníka naozaj aj vyciká. Najskôr som ju dávala sedieť na nočník intuitívne, keď som si myslela, že by sa asi mohla vycikať, tj. hlavne po napití, najedení alebo ak sa zatvárila, že by mala ísť. Počas doby asi jedného mesiaca, sa však do nočníka týmto štýlom vycikala iba raz. Hľadala som teda inú taktiku. Nakoniec sa mi osvedčilo, že sa väčšinou vždy vycikala do nočníka ihneď po zobudení. A slovkom ihneď myslím naozaj IHNEĎ 😉 Dnes ju teda dávam na nočník v priemere 3x denne vždy po tom, ako sa zobudí a úspešnosť vykonania potreby je 50%, čo je pre mňa uspokojivé (zámerne píšem potreby, pretože párkrát sa do nočníka už aj vykakala). Pochvaly nepoužívame, iba jej všetko, čo sa deje, slovne komentujem. Samotnou odmenou pre Adelku je, že vidí, čo je v nočníku (v posledných dňoch keď sa postaví z nočníka, hneď hľadá, či v ňom niečo je) a rada  sleduje, ako sa nočník vyprázdni, vyčistí a napokon spolu spláchneme.

Kedy začíname naostro

V montessori literatúre sa píše, že senzitívnym obdobím pre chodenie na nočník je vek 12 - 18 mesiacov. Zároveň je dieťa pripravené na vykonávanie potreby mimo plienky, keď:

  • vie chodiť (niektoré zdroje uvádzajú, že od toho momentu vie dieťa ovládať zvierače; to však zástancovia bezplienkovej komunikačnej metódy vyvracajú)
  • si dieťa začne chytať genitálie
  • sa dieťa začne zaujímať o následnosť/kolobeh činností.
Momentálne má Adelka 11,5 mesiaca a ešte chodiť nevie. Počkáme teda na tento míľnik v jej vývoji a potom sa do nočníkovania pustíme naplno...

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ ...

Znakujeme

    So znakovaním sme začali približne v 8. mesiaci. Hľadala som informácie o znakovaní prevažne na internete. Veľmi dobrá zahraničná stránka, ku ktorej sa stále vraciam, je Baby Sign Languageznaky. Dá sa tu nájsť slovník so základnými pojmami, ale aj kartičky so znakmi, ktoré som vytlačila a oblepila nimi zboku celú chladničku 🙂 Je dobré to mať na očiach a najmä zo začiatku si pripomínať jednotlivé znaky.

Stránka Baby Sign Language je prehľadná a páči sa mi najmä preto, že každý znak sa dá pozrieť na videu. Pri detskom znakovaní však platí, že dieťa alebo rodič si môže zvoliť na konkrétne slovo svoj vlastný znak, ak je pre nich prijateľnejší. Neplánovala som kupovať program znakovania na DVD-čkach, no keďže ich mala moja veľmi dobrá kamarátka, tak nám ich požičala. Ale Adelke sa to veľmi nepozdávalo a keďže videá sú dlhé, obsedela najviac 5 minút (čomu som koniec koncov rada, keďže ju neučíme pozerať telku).Svetielko

    Začali sme so slovami pes, mačka, otec, záchod, piť a postupne sme pridávali knihakúpať, spať, jesť, ešte, svetlo. Pekné video so základnými znakmi je TU. Neskôr som zaradila do znakovania jednotlivé časti oblečenia - ponožky, nohavice, tričko, čiapka... Slová volím podľa toho, čo reálne a často počas dňa používame. Odporúčam do znakovania zapojiť čo najviac rodinných príslušníkov. U nás to väčšinou ťahám sama, pretože manžel väčšinou nie je doma alebo znakovať zabúda.

Zásady, ktoré dodržiavame pri znakovaní:

1. Znaky zaraďujeme podľa toho, čo Adelku momentálne zaujíma, prípadne podľa činností, ktoré doma často vykonávame (jesť, piť, kúpať sa...).

2. Kľúčom k úspechu je neustále opakovanie znakov každý deň a v rôznych situáciách. Tak dieťa najlepšie pochopí, že napr. lopta nie je iba tá žltá loptička na poličke vľavo, ale že lopta môže mať veľa rôznych podôb.

3. Znakujeme pred tým, ako slovo vyslovíme, počas hovorenia a aj potom.

4. Ak k Adelke hovoríme celou vetou, znakované slovo sa snažíme hlasom zdôrazniť, aby sme ho odlíšili od ostatných.

5. Treba mať veľa trpezlivosti, kým dieťa znak začne samo ukazovať. Nenútime ju, aby odznakovala naspäť. Snažíme sa, aby to hlavne bola zábava.

   Adelka začala po 2 mesiacoch ukazovať prvý znak - pes. Ukazuje sa jednoducho potľapkaním rukou po boku, ako keď voláme psa k sebe. dogPsa som jej ukazovala vždy v knižke, na prechádzke a vyhľadávala som s ním častý kontakt u známych, prípadne s prívetivými okoloidúcimi. Dnes aj keď sme doma a vonku zašteká pes, automaticky hovorí "havo" a znakuje psa aj niekoľko minút. Je to veľmi milé pozorovať, ako dieťa dokola opakuje, keď sa niečo nové naučí. Keď Adelka ukázala svoj prvý znak, potešila som sa, že to začína prinášať ovocie. Pri ostatných znakoch vidím, že mi rozumie, no ešte to nevie napodobniť. Očakávala som, že bude jednotlivé znaky používať približne v takej postuponosti, v akej som  ich ju učila. No to vôbec nie je pravidlo - znak pre mačku ju učím od samého začiatku a stále ho neukazuje, aj napriek tomu, že mi rozumie. Naopak sliepku som ju začala učiť iba pred pár dňami a už ju vie ukázať. Je to veľmi ovplyvnené tým, čo ju baví a zaujíma. Keďže sliepky máme doma, teší sa, keď ich vidí a tak ich chodíme pozerať každý deň. Niektoré nové znaky, ktoré začne používať, sa len matne podobajú tomu, čo ju učím znakovať. Niekedy musím mať veľa fantázie, aby som prišla na to, čo mi chce vlastne ukázať. Napríklad niekedy rovnako ukazuje znak pre pápá (na obr. vľavo) a svetlo (na obr. vpravo). Rozlišujem to iba podľa situácie. Ale postupne na jej gestách vidieť, ako sa zdokonaľujú.Bye bye vs. light

    Je to skvelý pocit vedieť, na čo dieťa myslí, keďže to vie zaznakovať. Cítim, že sme si jedna druhej bližšie a znakovanie nás ešte viac spája. Momentálne dokola opakuje 4 znaky:  

Niekedy sa stáva, že ukazuje sliepku a hovorí "havo". Vtedy jej iba zopakujem slovo "havo" a ukážem správny znak. Niekedy mám pocit, že znakuje jedno cez druhé, len aby so mnou komunikovala. Od znakovania si sľubujem, že mi raz bude vedieť zaznakovať aj užitočné veci, ako napr. že ju niečo bolí, že chce piť, jesť, hrať sa... Na druhej strane si už teraz musím dávať pozor na jazyk a nehovoriť znakované slová hocikedy. Pretože akonáhle poviem "havo", Adelka ho hľadá a očakáva, že sa zjaví. Naposledy som v konverzácii s mužom povedala "čo ti pipi?" a Adelka začala znakovať sliepky - po domácky pipky 🙂

Pipky

Článok určite niekedy ešte doplním, v závislosti na tom, ako budeme v znakovaní napredovať... Znakujete aj vy? Máte vlastné znaky? Aký najzaujímavejší znak ste dieťa naučili? Komentujte pod článkom 🙂

  Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ ...

Stolík a stolička

    Krátko po tom, ako sa Adelka sama posadila, sme začali pre ňu riešiť samostatné sedenie. Inšpiráciu som našla na českom webe Montessori doma, kde je veľa odkazov aj na zahraničné stránky. Chceli sme si u stolára dať vyrobiť stolík a stoličku podľa nákresov TU a TU, no počas letných mesiacov bol maximálne vyťažený, tak našu zákazku nezrealizoval. Skončili sme teda pri sortimente z Ikea a kúpili jej tento stolík so stoličkou.1-IMG_6562

Ich rozmery sú však vhodné pre väčšie deti, a tak ich manžel trochu upravil podľa spomenutých nákresov. Nohy stola aj stoličky spílil a z odrezkov a súčastí druhej stoličky vyrobil opierky na ruky (keďže v sete so stolíkom sú dve stoličky). Celý postup výroby si pozriete tu: 

 

IMG_6643

Originál montessori stoličky sú o niečo širšie, aby zabezpečovali stabilitu a dieťa sa neprevrhlo do strany. Samozrejme, že som mala obavu, aby sa to na užšej stoličke z Ikea nestalo. Zatiaľ nemáme zlú skúsenosť, a to na nej robí Adelka už rôzne kreácie.

Pred prevrhnutím dozadu sme stoličku zabezpečili tak, že sme ju umiestnili chrbtom k stene.

3-IMG_5930

Stolík a stolička z nákresov vyššie by mali byť vyrobené z ťažšieho dreva a stolík má mať dokonca pod pracovnou doskou oceľovú platňu, zrejme aby ho dieťa pri opretí omylom neodsunulo, resp. neprevrátilo. Stolík z Ikea je naopak veľmi ľahký a práve to Adelka využíva, keď od stola odchádza. Nevie sa totiž odsunúť na stoličke, ale vie si odsunúť od seba stolík. Tým si vytvorí priestor, kadiaľ odíde. Na stolíku nesmie chýbať prestieranie, ktoré dieťa učí, kde má byť čo na stole položené. Najprv som si prestieranie chcela vyrobiť vlastné, no keď som v Ikea natrafila na toto, nebolo nad čím váhať.

"Pripravte si pre dieťa na jedenie všetko  vopred. Keď už raz dieťa usadíte do stoličky, aby ste sa zbytočne nevyrušovali a nedovádzali pozornosť od jedenia."*

Prestieranie

Keď som s Adelkou sama doma, väčšinou ju posadím za jej malý stolík, ktorý jej vopred prestriem a kŕmim ju zo strany oproti nej. Má pred sebou teda misku s jedlom, lyžičku, pohárik a aj utierku. Pokiaľ má na to náladu, chce sa sama kŕmiť lyžičkou. No samozrejme jej v tom pomáham.

"Dieťaťu, ktoré sedí oproti matke/otcovi, vysielame správu, že je oddelené do rodičov a od nich nezávislé. Zároveň vidí, čo rodič robí. Tým sa učí, ako sa samostatne v budúcnosti najesť. Pozoruje vzdialenosť taniera a lyžičky, ako lyžička putuje do jeho úst a späť do taniera nabrať ďalšie sústo atď.. Jeho absorbujúca myseľ je zaneprázdnená, vníma zážitok komplexne a nepriamo sa pripravuje na napodobňovanie dospelých, hneď ako mu to dovolí koordinácia oko-ruka a vývoj svalstva."*

Obľúbená špenátová polievka

Z pohárika som ju učila piť od cca 5. mesiaca. Vie si ho držať aj jednou rukou a keď chce, tak sa sama z neho aj pekne napije. Niekedy jej ho však ešte musím pridržať, aby sa neobliala, resp. aby nepoliala všetko naokolo, keď s ním začne šermovať (zatiaľ rozbila iba jeden pohárik). Zo začiatku som jej zopárkrát v nevedomosti do neho  naliala  vody takmer po okraj. No osvedčilo sa mi naliať jej iba cca 1 cm vody, pretože aj tak si pohár vždy maximálne nakloní a je to objem, ktorý zvládne vypiť na jedno priloženie k ústam. Najlepšie vidím, aké pokroky s pohárikom robí, keď je vo vani. Dala som jej do vane malý plastový pohárik, na ktorom jej ukazujem, ako sa voda naberá, ako sa vylieva alebo ho drží v rukách a ja jej do neho lejem z malej priehľadnej fľaštičky vodu. Väčšinou si z neho po naliatí aj odpije. Vaňa je v tomto smere výborná na takýto tréning, aj napriek tomu, že to nie je to pravé montessori 😉 (keďže môže vyliať a nič sa nestane, nemusí sa napraviť chyba, tj. utrieť podlaha a pod.)

"Ak dieťa oboznamujeme s pitím z pohára pravidelne od šiesteho mesiaca, jeho schopnosť piť z neho sa prirodzene vyvinie v deviatom až desiatom mesiaci."*

Pitie z pohárika

Keď sme doma celá rodina, stolujeme za veľkým stolom. Adelka má svoju vysokú stoličku, ktorá sa dá prisunúť až k stolu. Kúpili sme Stokke - Tripp Trapp. Nie je to vôbec lacná záležitosť, a preto sme sa rozhodli vydražiť použitú stoličku na Ebay.

Tripp - Trapp Stokke

Pekný prehľad vysokých stoličiek v štýle montessori je na stránke Bocianie hniezdo. Kľúčové pre nás pri výbere montessori stoličky bolo, aby sa stolička dala prisunúť úplne k stolu (teda je bez tácky) a aby s Adelkou rástla. Táto stolička sa nazýva aj junior chair - juniorská stolička.

"Juniorská stolička sa od vysokých stoličiek líši stupienkom, pomocou ktorého dieťa samé vylezie a zlezie a na ktorom má potom počas sedenia položené chodidlá. Znamená to, že dieťa nie je v stoličke uväznené, ale môže z nej zísť kedy chce. Dieťaťu tým vysielame signál, že nie je handernou bábkou, s ktorou sa manipuluje hore a dolu, ale že má možnosť slobodnej voľby  a  dôverujeme mu, že sa samé dokáže posadiť na miesto."*

Samozrejme zo začiatku budeme používať stoličku aj s ochranným pásom proti vypadnutiu a budeme ju do stoličky vkladať my. Stolovanie s juniorskou stoličkou pôsobí celkom iným dojmom ako pri klasických stoličkách s táckou. Adelka je naozaj súčasťou všetkého diania na stole a aj jej sa páči, že sedí na úrovni nás. Myslím, že jej to dáva pocit rovnocennosti. A o to tu predsa ide...

Zdroje:

* voľný preklad z knihy Montessori From the Start (The Child at Home, from Birth to Three), Paula Polk Lillard and Lynn Lillard Jessen

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ ...

Košík plný pokladov

    Takzvaný discovery basket alebo aj treasure basket pochádza z montessori pedagogiky. Najlepšie na ňom je to, že si ho môže dovoliť každá domácnosť a zaručene zamestná každé dieťa. Podľa literatúry je vhodné pripraviť tento košík dieťaťu, keď je pripravené objavovať reálne predmety, no ešte sa k nim nevie dostať samo.  Jednoducho zozbierame z domácnosti rôzne predmety, ktoré sú pre dieťa bezpečné, aby ich mohlo skúmať z blízka. Postupne tak môžeme vytvoriť niekoľko košíkov a neskôr sa k nim opäť vrátiť. Totiž keď dieťaťu ukážeme známy predmet o niekoľko týždňov neskôr, pozerá sa na neho už z iného uhlu, pretože jeho mozog je na vyššej úrovni ako pred tým a vie poňať viac informácií. Každý raz tak spoznáva dieťa daný predmet hlbšie a hlbšie. Opakovanie známeho je nevyhnutné pre rozvoj pozornosti a skutočného poznania. Košíky môžu byť rôzne zamerané, napríklad zozbierame predmety iba z kúpeľne či kuchyne, prípadne môžme dieťaťu ponúknuť v jednom košíku predmety rovnakých tvarov alebo z rovnakého materiálu. Tak dieťa postupne pochopí, že veci určitým spôsobom spolu súvisia. Neskôr môžeme tie isté veci z košíkov použiť v jazykovej výchove a predmety pomenovávať. (voľný preklad z knihy Montessori From the Start).

    Prvý košík som Adelke pripravila, keď ešte sama nevedela sedieť. S oporou sme ju sedieť nedávali, počkali sme si, kým k tomu sama dospeje. Bola vtedy ešte menej obratná a v ľahu na brušku sa jej tažko vyberali veci z košíka, prípadne mala problém na brušku s niektorými väčšími predmetmi manipulovať. Objavovanie nepoznaného sme teda dočasne riešili tak, že som jej z času na čas niečo vhodné dala na podložku. S rozvojom obratnosti úmerne (ak nie viac) narastal aj záujem o predmety z reálneho sveta. Tak som usúdila, že prišiel rad na košík plný prekvapení. Zozbierala som všetko možné z rôznych častí domu - forma na nanuk, čítačka kariet, masážna pomôcka, uhlomer, presýpacie hodiny, kovová škatuľka s prekvapením...

IMG_5400

Pozorne preskúmala jeden predmet za druhým, pričom vždy nakúkala do košíka, čo v ňom ešte všeličo je...

Bez názvu

Najviac sa jej páčila kľúčenka, ktorá bola ukrytá v plechovej škatuľke. S ňou behá dodnes celé dni a nepustí ju z ruky ani na prechádzke 😉

IMG_5416

O niekoľko dní neskôr som jej zozbierala ďalšie veci - nová kuchynská kefa, štipce na prádlo, spona do vlasov, plávacie blany, opasok...

IMG_5759

No priebeh to malo veľmi rýchly a úplne iný ako pri predchádzajúcom košíku. Predmety behom chvíľky vyhádzala z košíka a práve košík bol pre ňu v tom momente najzaujímavejšou vecou...

IMG_5779 IMG_5780

Už viackrát sa mi stalo, že tie hračky alebo predmety, o ktorých som si myslela, že ju určite budú zaujímať, ju nezaujali vôbec a naopak. V poslednej dobe práve o to, čo jej sama podstrčím, nejaví záujem. Pri lození si sama nachádza to, čo ju zaujíma a vtedy je aj najsústredenejšia. Najcennejšie sú pre ňu vlastné "úlovky" ako napríklad naposledy kľúčiky od zásuviek pracovného stola. Keď sa jej ich podarilo vytiahnuť zo zámku, bola ochotná zrazu aj pustiť z ruky vyššie spomenutý prívesok. Ale iba na pár minút 😉

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ ...

Knižky na poličke

    Koncom 9. mesiaca sa Adelka začala zaujímať o knižky. Dávala mi to najavo tým, že si knižku vybrala z poličky a nedočkavo na mňa pozerala, kedy jej začnem listovať a čítať. rounded_corners5

Poličku sme opäť kúpili v Ikea a namontovali do takej výšky, aby na ňu dočiahla. Vie sama preručkovať od jedného kraja k druhému a vyberá si sama knižku, ktorú chce čítať. Video si pozriete tu :  

rounded_corners6

Veľmi ju baví, pokiaľ je knižka interaktívna alebo keď jej čítanie niečím oživím. Chcem sa podeliť o tie knižky, ktoré sú momentálne u nás v plnej prevádzke 😉

1. Moja prvá knižka - zvieratká rounded_corners- náhodou som na ňu natrafila v Tescu. Padla mi do oka najmä preto, že sú v nej reálne obrázky zvieratiek. Ja ju s Adelkou listujem už dlho, hoci je odporúčaná pre deti od 18 mesiacov. Niekoľko mesiacov sme boli stále na prvých dvoch stranách 🙂  - havo a cica - nevedela z nich odtrhnúť oči.rounded_corners1 Teraz už ich na prechádzke dôverne pozná a vždy jej ich pri tom aj znakujem. V knižke sú však zobrazené nielen bežné domáce a hospodárske zvieratká, ale aj lev či opica. Pri prezeraní knižky jej napodobňujem zvuky zvierat a to ju veľmi baví.

2. Nenásytná húsenička hus1- originál "The Very Hungry Caterpillar" z roku 1969. Je veľmi populárna najmä v zahraničí, pričom vyhrala mnoho literárnych a grafických ocenení. Po celom svete sa predalo vyše 30 miliónov výtlačkov. VeryhungrycaterpillargoogleBola podľa nej vytvorená aj animovaná rozprávka (pozriete si ju TU). 40.-te výročie tejto knižky si uctil aj Google. rounded_corners2 Je to príbeh malej húseničky, ktorá sa preje rôznymi jedlami, zakuklí a nakoniec sa zmení na krásneho motýľa. Dieťa sa nenásilnou formou učí druhy ovocia, dni v týždni, číslovky a aj životný cyklus motýľa. To samozrejme ešte Adelka nevníma, no páčia sa jej obrázky a rada sa hrá s prestrkovaním prštekov dierkami. Naposledy sme skúšali dierkami prestrkovať slamku...

rounded_corners100

3. Malý baránok IMG_5835- leporelo malého formátu asi 10x10 cm, čiže akurát padne do detskej ruky. Je plné posuvných obrázkov, čím si dieťa trénuje jemnú motoriku a zamerané na protiklady (tučný-chudý, čisté - špinavé...). ZIMG_5816o začiatku som obrázkami hýbala iba ja. Postupne som však Adelku zapájala tak, že som viedla jej prštek a teraz už sa sama pokúša pohnúť obrázkami.

IMG_58364. Knižka - Knižka je knižka, ktorá vám na každej strane povie, čo máte robiť. Je plná farebných bodiek, ktoré menia svoj počet, farbu a polohu, keď na ne poťukáte, keď knižkou zatrasiete, menia sa tlesknutím, či fúkaním do nich. Knižka učí dieťa farby, počítať, priestorovú orientáciu (vpravo, vľavo) a rozvíja pozornosť dieťaťa. Začali sme ju listovať nedávno a Adelka sa pri nej vždy smeje 🙂 Zatiaľ všetky aktivity robíme spolu, no už teraz sa pri tejto knižke teším na prvé náznaky samostatnosti... Existuje dokonca aplikácia do iPhonu/iPadu s názvom Press Here, ktorá je vytvorená na motíve tejto knižky.IMG_5814

 

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ ...

 

Hry pre zmysly

    Neviem, či každé dieťa to má rovnako, ale naša Adelka zbožňuje namáčanie ručičiek do jedla. Vlastne nielen do jedla, ale do všetkého 🙂 Najprv som mala snahu jej v tom vždy zabrániť, no potom som si povedala, že zakázané ovocie predsa najlepšie chutí a prehodnotila som to. Rozhodla som sa teda, že jej pripravím rôzne zmyslové hry a snáď tým uspokojím jej potrebu. Dúfam, že keď si užije aktivity tohto typu, namáčanie rúk do jedla prestane byť pre ňu zaujímavé...

Hľadala som rôzne zmesi, ktoré by som jej dala k dispozícii. Treba to dobre zvážiť, pretože to nekončí iba na ručičkách (vlasoch, oblečení, podlahe... 😉 ), ale aj v ústach.

1. Šľahačka

Bolo to prvé, čo som jej pripravila. Aby som mala menej upratovania, presunuli sme sa von. Začalo to takto celkom nevinne 😉

IMG_5108IMG_5117Hodnú chvíľu iba takto držala zovretú päsť v šľahačke a užívala si ten pocit...

IMG_5121A postupne to naberalo obrátky. Keď som videla, že jej miska začína prekážať a snaží sa obsah vysypať na tácku, tak som jej vyhovela...IMG_5126

 Ku koncu sa doslova rozohnila a užila si, čo to dá. Šľahačka lietala takmer všade 😉 IMG_5133 A tá spokojnosť na konci bola na nezaplatenie 🙂 IMG_5141 2. Ľad

Dala som Adelke k dispozícii dve ľadové kocky s trochou vlažnej vody, aby sa ľahšie topili.

IMG_5464

Niečo také studené ešte v rukách nedržala. Prvý kontakt bol taký, že sa ho bála chytiť, akoby ju pálil. No zvykla si a dokonca ho vydržala držať v rukách, keď ho ochutnávala.

IMG_5455

3. Prvé maľovanie

Použila som biely jogurt, ktorý som zafarbila malinami, kurkumou a práškovým nápojom a dostala som tak štyri farby - bielu, červenú, žltú a zelenú. Ako pracovnú plochu som využila penovú puzzle podložku. IMG_5346Na ňu som položila veľký výkres, aby bol podklad biely a vynikli farby. Celú podložku aj s výkresom som obalila fóliou a prilepila po obvode o zem lepiacou páskou. Na fóliu som potom naniesla štyri kôpky farieb a maľovanie mohlo začať.

IMG_5351

Prvýkrát videla zmiešavanie farieb...

IMG_5354

Aktivita mala opäť veľký úspech. IMG_5369

IMG_5368

4. Želatína

Uvarila som práškovú želatínu so sirupovou vodou. Hotovú želatínu som vyliala do muffinovej formy a formy na ľad. Obe formy boli silikónové, aby sa dala želatína ľahko vytiahnuť.

IMG_5692Kúsok po kúsku želatínu rozobrala ... IMG_5695

... a to s maximálnym sústredením, keďže sa jej to v rukách šmýkalo. Podarilo sa jej rozlomiť kúsok na dva menšie bez toho, aby jej vypadli z ruky.

IMG_5702   IMG_5703Keď som si myslela, že už je po všetkom, zaujali ju aj tie najmenšie kúsky. Výborný tréning jemnej motoriky 😉 IMG_5707 5. Cestíčko

Dala som Adelke k dispozícii tri misky - s ovsenými vločkami, vodou a hladkou múkou. IMG_5216Mohla vidieť, že spojením viacerých ingrediencií vzniká nová hmota. Opäť sme sa presunuli von na trávnik, aby som sa ušetrila vysávania a natrúsený neporiadok na tráve sa pokosil 😉 Nielen na začiatku ju najviac zaujali práve vločky...IMG_5219

...vnímala to naozaj sútredene...

IMG_5221

Začalo ju baviť sypanie vločiek na trávu...

IMG_5234 Najskôr vyliala vodu na tácku a potom usúdila, že aj múku treba vysypať. IMG_5246

Miesenie cesta začalo. Stačí naozaj iba málo vody, aby sa v nej múka nestratila a dalo sa vyformovať cesto.

IMG_5271

Na záver opäť spokojnosť a pokoj na duši 🙂

IMG_5273

OHLASY OD VÁS ČITATEĽOV

    30.09.2014  Veľmi som sa potešila, keď som sa dozvedela, že aj mamička Evka skúsila svojej malej dcérke pripraviť želatínu. Ona použila modré potravinárske farbivo. Farebná želatína vraj mala veľký úspech a to, že dcérka bola nadšená, nemožno poprieť 🙂

foto evka

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ ...