Ako vyberať knižky deťom

    V kníhkupectvách a knižniciach je veľké množstvo knižiek pre deti, ale ako vybrať vhodnú knižku pre vaše dieťa? To isté som sa pýtala aj ja a našla som odpoveď v týchto niekoľkých  odporúčaniach:

– pokiaľ je to možné, vezmite so sebou dieťa do kníhkupectva alebo do knižnice, aby samé malo zážitok z množstva a výberu kníh.

– pokiaľ vyberáte pre dieťa obrázkovú knižku, vyberte príslúchajúcu jeho veku. Ak vyberáte knihu na čítanie s príbehom, vyberte knihu pre dieťa o 1,5 roka staršie, ako je to vaše.

– vyberajte knihy s krátkymi aj s dlhými príbehmi. Starším deťom sa môžu predčítať aj dlhšie knižky a napríklad pred spaním čítať vždy jeden príbeh.

– skontrolujte, či knižka nemá strašidelné obrázky, ktoré by dieťa mohli vystrašiť. To je obzvlášť dôležité pri knihách, ktoré čítate deťom na dobrú noc. Nestačí prezrieť len prvé dve strany knihy, možno budete prekvapení, ako príbeh končí…

– vyberajte knihy so záujmami, ktoré má vaše dieťa, ako napr. zvieratá, autá, dinosaury a pod.. Dôležité sú aj knižky o pocitoch, priateľstve, o tom ako sa podeliť s druhými, o hodnotách …

– v knižnici vášho dieťaťa by mala byť rovnováha medzi knihami rozprávkovými a knihami z bežného života, so širokým spektrom ľudských emócií.

– knižky z reálneho života sú vhodné na prvé zoznamovanie sa dieťaťa s určitými vecami alebo situáciami ako napr. narodenie súrodenca, ako to prebieha u lekára, prvý deň v škôlke/škole, detské encyklopédie a pod. Tieto slúžia na to, aby zodpovedali dieťaťu otázky o svete okolo neho.

– vyberajte knihy, ktorých obrázky sú zrozumiteľné a jednoznačne dopĺňajú text, a v prípade fantazijných príbehov objasnite dieťaťu obsah obrázkov.

– dovoľte dieťaťu priložiť ruku k výberu knihy.

Dôležité je, aby sa dieťa naučilo aj vhodne správať ku knižkám, aby ich listovalo s čistými rukami, netrhalo a po čítaní uložilo naspäť do poličky. My sme tí, ktorých deti napodobňujú. Tak ako sa my správame ku knihám, tak sa budú správať aj deti…

Aké knižky momentálne máme doma na poličke, nájdete v tomto článku.

Zdroj: voľný preklad z knihy Teach Me To Do It Myself – Maja Pitamic

Hračky z našej poličky (aktivity 13. – 16. mesiac)

Aktivity 13., 14., 15., 16. mesiac/ Toddler activities 13., 14., 15., 16. monthsAko inšpiráciu ponúkam  niekoľko hračiek, ktoré už dlhšiu dobu u nás kolujú:

  1. Puzzle s geometrickými tvarmi – vybrala si ho pred pár dňami Adelka sama z krabice, keď som jej menila hračky v poličke. Je to Montessori klasika a som rada, že ju začínajú baviť logické hračky. Montessori puzzle geometrické tvary/Montessori geometric shapes puzzle
  2. Kužeľ s krúžkami – má 5 krúžkov rôznej farby každý s iným priemerom. Výhodou je, že stredová tyč je kužeľ, takže ak dieťa začne navliekať ako prvé najmenšie krúžky, ostatné už nenavlečie. Učí sa tým rozoznávať veľkosti.
  3. Drevené krúžky – narozdiel od predchádzajúcej hračky je tu rovná stredová tyčka, takže dieťa môže navliekať krúžky v ľubovolnom poradí. Adelka si niekedy stojan chytí do ruky a navlieka krúžky horizontálne.
  4. Xylofón – bola to u nás asi prvá hudobná hračka. Neviem, ako sú na tom iné xylofóny, ale tento náš je vyladený a dajú sa na ňom zahrať aj melódie.
  5. Figúrky zvieratiek – Adelka má veľmi rada zvieratká a spoznávala ich iba z knižiek. Keď som jej kúpila figúrky, nevedela sa vynadívať. Dôkladne si ich všetky obzerala a behá s nimi prakticky stále. Kupovala som ich v obyčajnom hračkárstve, nechcela som na jednej strane míňať veľa peňazí, no na druhej strane som chcela, aby vyzerali dostatočne reálne.spoznávanie zvieratiek/getting to know animal figures montessorispoznávanie zvieratiek/getting to know animal figures montessori
  6. Matrioška – hračka, ktorá je, povedala by som, vekovo veľmi  univerzálna. U nás si prešla otváraním, vkladaním jednotlivých častí do seba a momentálne ju skúšame už spolu celú poskladať.
  7. Navliekanie gombíkov – opäť som vytiahla gombíky, ktoré dávnejšie vhadzovala Adelka do „pokladničky“. Na navliekanie používame šnúrku z detských topánočiek, ktorá má pevné konce a tak sa lepšie drží a ľahšie navlieka. Na jednom konci som spravila uzlík, aby navlečené gombíky nevypadávali. Keď som chcela Adelke predstaviť navliekaciu aktivitu, dala som jej na začiatku guľôčky a kocky s dierkou. Až potom som si uvedomila, aké je to ťažké pre ňu tieto priestorové tvary správne uchopiť a vôbec nasmerovať si ich tou stranou, kde je dierka. Okrem toho samotná dierka v kocke a guli je príliš dlhá, kým šnúrka vyjde. Až potom som sa dočítala, že navliekanie je dobre začať s gombíkmi.
  8. Zatĺkačka – je to zároveň aj guličková dráha. Dlho som ju Adelke núkala, ale prišla jej na chuť až teraz. Niekedy zatĺka guličky plastovým kladivkom a inokedy rukou.
  9. Farma – túto drevenú farmu v kufríku dostala Adelka na Vianoce pod stromček od starých rodičov. Opäť tematika zvieratiek, ktorá má úspech. Sama sa s ňou ešte nevie ta zahrať, ale veľmi rada má, keď jej hráme so zvieratkami divadlo, hopsáme po rebríku hore a dolu, otvárame posuvné okienka alebo hráme „kukuk“ … 🙂hračka drevená farma/ wooden farm toy
  10. Perkusie – tamburína, roličky, rumbagule a kastanety. Zábava pre celú rodinu, ktorá má čo len trocha hudobného ducha.
  11. Stavebnica – zatiaľ Adelke stačí zopár kúskov stavebnice, učí sa ich spájať.
  12. Ťahacia myška – je to ťahacia hračka, pri ťahaní sa  dá myška do pohybu a udiera rukami do xylofónu. Dieťa sa učí sa jednak manévrovať s predmetom na šnúrke a na druhej strane si trénuje hrubú motoriku. ťahacia hračka / pulling toyAké hračky sú obľúbené približne v tomto veku u vás? Budem rada, ak sa v komentári podelíte o zopár tipov 😉

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Ako sme piekli

    Varenie a pečenie s Adelkou je čím ďalej plnohodnotnejšie. Chce sa zapojiť do všetkého, čo robím. Niekedy vie byť skutočne užitočná, keď mi napríklad pomieša pri varení omáčku, aby neprihorela. Naposledy sme spolu upiekli koláč a nezostalo to iba pri miešaní. Keď si to tak spätne premietnem, bola to celkom zábava. Bolo treba ju však správne naviesť a zamestnať tak, aby spolupracovala a čo si budeme klamať, aby nerobila príliš veľký neporiadok. Musela som si zo začiatku nájsť na to spôsob a stojí za to si niektoré činnosti vrámci pečenia aj dopredu premyslieť, prípadne nachystať. Niekedy to znamená vytvoriť si pracovný priestor nielen pre seba, ale aj pre Adelku (napríklad pri gúľaní cesta, hoci ona v skutočnosti negúľa). A v neposlednom rade máme aj malý rituál, že vždy pred pečením si obliekame zásteru. Oblečenie a vyzlečenie zástery tak vlastne časovo ohraničuje túto aktivitu, dáva Adelke najavo jej začiatok a koniec a už pri jej obliekaní vie, čo sa asi bude diať ďalej.

    Ako prvé sme si navážili ingrediencie. Zatiaľ, čo ja som si nachystala ostatné, Adelka prekladala na váhu orechy.Adelka Montessori bakingPočas toho objavila na svojej zásterke vrecko, do ktorého si začala oriešky schovávať a chvíľku sme sa zabavili hrou „kde je?“ 🙂

Adelka orieskyPotom prišlo na rad vajíčko. Už ho pozná, keďže chodíme niekedy spolu k sliepkam po vajíčka. No ešte s ním nevie narábať opatrne. Keď som vajíčka použila do pečenia, nechala som Adelku preskúmať škrupinu, aby si ľahšie uvedomila jej krehkosť. Nakoniec ju predsa len rozmačkala celú v ruke.

vajíčkoIMG_0062 Potom bolo treba vymiešať prvé suroviny. Veľmi by chcela ovládať mixér a vie presne, ako na to, no nemá ešte dostatok sily v prstoch, aby otočila vypínačom. Tak mixér vždy zapíname spolu a keď domixuje, vždy mi oznamuje, že je „hotovo“.

IMG_0081Rada pridáva ďalšie prísady rôznymi spôsobmi. Buď lyžičkou prisypáva, džbánikom prilieva, rukou nazhŕňa do nádoby alebo vysype rovno zo sáčku.

IMG_0078IMG_0086Každým varením a pečením vidím, že je zaangažovaná čím ďalej tým viac. Dá sa povedať, že si pomáhame navzájom. Niekedy, keď si začne sama individuálne niečo robiť a začína sa jej to vymykať spod kontroly, spýtam sa ja, či jej s tým môžem pomôcť. Zatiaľ to zaberá a má pocit, že je aj naďalej pánom situácie. A okrem toho ľahšie sa nám udržiava aj  spomínaný poriadok…

   Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Všetko má svoje miesto

    Kto povedal, že deti sú neporiadne? V poslednej dobe si všímam na Adelke drobné detaily, ktoré ma presviedčajú čoraz viac o tom, že deti sú od narodenia nastavené na poriadok. Idúc okolo postaví ležiacu fľaštičku od šampónu, zdvihne smietku na zemi a dá ju do koša, knižku zo zeme vráti na poličku, utrie kvapnutú polievku… Sú to momenty, keď vidím, že to vychádza z jej prirodzenosti. Maria Montessori vo svojej knihe Tajuplné dětství uvádza, že práve prvé dva roky života sú pre dieťa senzitívnym obdobím na poriadok a usporiadanosť. Zatiaľčo dospelým prináša poriadok určitú mieru povrchného uspokojenia, deťom poskytuje poriadok a usporiadanosť prirodzenú radosť. Často nás prekvapujú svojou potrebou logiky. A nachádzanie predmetov na ich náležitých miestach ich napĺňa čistým potešením. Pre deti je poriadok tým, čím je pre ryby voda, v ktorej plávajú a pre zvieratá zem, po ktorej sa pohybujú…

Od začiatku Adelku učíme, že každá vec má svoje miesto. Toto je práve jedna z čŕt Montessori, ktorá mne osobne veľmi vyhovuje. Typické sú prehľadné poličky, ktoré nie sú zahltené vecami, každá vec má svoju tácku alebo košík, dieťa pracuje na tácke alebo na pracovnom koberci. Myslím si, že dieťa potrebuje systém vo veciach a v činnostiach, ktorý mu zjednodušuje orientáciu a dodáva mu pocit sebaistoty. V Adelkinom kútiku sa snažíme stále udržiavať poriadok. Vždy, keď tam vojde, chcem, aby našla hračky na svojom mieste. Buď ich spoločne upraceme pred odchodom z kútika, alebo pokiaľ odmietne, upracem ich sama pred jej očami. Pokiaľ sa pozerať nechce, nenútim ju. A keď sa spolu hráme, učím, ju, aby dala hračku naspäť skôr, ako si vezme ďalšiu. Klamala by som, keby som tvrdila, že to tak vždy aj je. Nie je to vôbec jednoduché, pretože ona niekedy dokáže z poličky vyťahovať jednu vec za druhou a vtedy človek nestíha ani keby sa ako snažil :).  No podľa mňa je dôležité, aby dieťa videlo, ako sa to robí.

Čo sa týka poriadku v ostatných častiach domu, bežne sa stávalo, že napríklad vyťahovala oblečenie zo zásuviek. V kuchyni to boli zasa utierky. Nezabránila som tomu, ale naučila som ju, aby dávala veci naspať.

utierka-001Na poslednej fotke vidieť, ako vníma, že to nie je dokonalé. Ďalej som to už nenafotila, ale keďže nebola s týmto výsledkom spokojná, pokúšala sa utierku vrátiť do zásuvky ešte niekoľkokrát. Nakoniec som jej s tým pomohla, pretože si s ňou nevedela dať rady a začínalo ju to hnevať.

Tiež mala tendenciu vyťahovať čistý príbor zo zásobníka v umývačke a hádzať ho na zem. Tak som to využila, nechala som ju, aby ho vyťahovala, iba sme zmenili záver a začala mi ho podávať do ruky.

umyvackaV tom čase som sa rozhodla preorganizovať zásuvky v kuchyni a dala som príbor do úplne spodnej zásuvky. Manžel sa síce do dnes mýli, keď si chce vybrať príbor, ale Adelku som naučila, že môže príbor sama vyložiť do zásuvky.

IMG_9666

 Ďalšou fázou bude naučiť ju aj príbor správne triediť.

IMG_9275

Adelka už vie ako utrieť papierovou vreckovkou rozliatu polievku na stole alebo niečo rozliate na zemi. Momentálne ju učím, ako umývať prestieranie. Je to náročnejšie tým, že tu nasleduje niekoľko činností po sebe – treba hubku namočiť, vyžmýkať do misky a potom ňou utrieť prestieranie. Niekedy si tieto činnosti rôzne poprehadzuje 😉 Snažím sa jej vždy ukázať samotné utieranie systematicky, zľava doprava a zhora dolu. Ona má zatiaľ svoj štýl a podstatné je, že ju to baví 😉

indexNajobľúbenejšou upratovacou činnosťou hneď po varení je vysávanie. Uprednostňuje veľký vysávač napriek tomu, že ho ledva udrží v rukách. No vysáva s plným sústredením a vie byť pri tom veľmi dôležitá 😉

IMG_9674

Má aj svoj vysávač, ktorý dostala na Vianoce. Hučí ako normálny, akurát neťahá. Sama si ho vie zapnúť aj vypnúť. Tak často vysávame spoločne …

IMG_9076

  Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…