Poriadok a viac miesta (nielen) v detskej skrini

    Ako ste už možno zachytili, v uplynulých dňoch sme sa sťahovali, a tak som mala možnosť sa "realizovať", čo sa pripraveného prostredia týka. Dlho som premýšľala nad rozložením nábytku, aby to bolo nielen estetické, ale aj funkčné a pre Adelku dostupné. Jednou z takých vecí bola aj skriňa, teda Adelkin šatník. Rozhodla som sa po dlhom googlení všelijakých skríň nakoniec pre vstavanú skriňu. Vyhrala u mňa využitým priestorom, keďže ju máme až po samý strop a mohla som si sama navrhnúť jej vnútorné rozloženie.

oznacenie suflikov

    Na starom dome sme mali trochu obmedzené možnosti a nechceli sme už do nábytku investovať, keďže sme vedeli, že sa budeme o nejaký čas sťahovať. Preto sme využívali nábytok, ktorý sme mali k dispozícii. Adelke sme vyčlenili zásuvkovú komodu, kde mala domáce oblečenie, pyžamá a spodné prádlo. Takže síce bola v obliekaní nezávislá, ale iba do určitej miery, lebo oblečenie na von som jej vždy pripravovala ja. Niekedy sme sa kvôli tomu doťahovali, pretože nie vždy si samozrejme chcela obliecť to, čo som jej vybrala. Najmä v posledných mesiacoch, keď už je väčšia, jej na tom viac a viac záleží. skrinka montessoriskladanie pradla 2

V novej skrini má na dosah všetko sezónne oblečenie, ktoré potrebuje. Vrátane oblečenia na von. Takže sa v nej prebúdza pravá žena, keď sa niekoľkokrát za deň prezlieka a skúša rôzne kombinácie 😉 Myslím, že si to celkom užíva. Veľmi jej pomáhajú nalepené obrázky oblečenia, a tak hneď vie, po ktorom priečinku má siahnuť. Dokonca ma sama poprosila, aby som jej rovnako označila aj skrinku so sponkami a gumičkami 🙂 Do skrine som jej dala aj jeden kôš na špinavé oblečenie.ako ulozit detom veci do skrine

IMG_4489

Oblečenie v zásuvkách má Adelka uložené na stojato. Inšpirovala som sa internetom, ako najefektívnejšie usporiadať v skrini oblečenie a našla som spôsob KonMari, ktorý sa mi zapáčil, vyskúšala som ho a zistila, že nielenže funguje, ale aj šetrí miesto. A Adelka krásne vidí všetka tričká a tak nemusí rozhádzať celý šuflík, kým si vyberie, čo potrebuje. Vymyslela ho ako inak Japonka, Marie Kondo a napísala o ňom aj knihu Upratané! Nenašla som si zatiaľ toľko času, aby som ju prečítala, ale čítala som recenzie ľudí, ktorí jej metódu aplikovali a to ma presvedčilo ju vyskúšať. V podstate platia 2 zásady:

  1. ukladať oblečenie vertikálne,
  2. skladať na tretiny.
konmari pre deti for children marie kondo

Čiže ak skladáte napríklad tričko, preložíte rukávy a potom ho nepreložíte na polovicu, ale na tretinky. Ponožky rovnako na tretinky, s čím sa ja nestotožňujem, lebo sme zvyknutí ich skladať do "uzlíka". Neviem si predstaviť, ako by som na tretiny poskladala detské mini ponožky a už vôbec nie, ako by to urobilo dieťa. Aj Adelku som naučila poskladať si ich do uzlíka a takto sa jej nikdy v skrini nerozhádžu.skladanie ponozky Adel 3,5 roka

Ja som spôsob KonMari zaviedla aj v mojej a manželovej skrini pri spodnom prádle. Manžel bol unesený, aký poriadok zrazu má a podpichoval ma, aby som aj jemu nalepila obrázky na šuflíky ako Adelke 🙂 Keď som si u seba preusporiadala pančušky, ktoré pred tým zaberali celý šuflík, zrazu som mala v šuflíku asi tretinu voľného miesta.IMG_3876

Sama som netušila, že aj v skrini sa dá čarovať 🙂 Dá to zabrať všetko deťom preusporiadať a označiť, ale výsledok stojí za to. Budú zasa o krôčik samostatnejšie, naučia sa samé voliť správne oblečenie podľa počasia a udržiavať v skrini poriadok. Áno, aj to sa dá. Ukázala som Adelke, ako si jednou rukou odsunie oblečenie od kraja šuflíka a druhou vloží ďalší kus oblečenia. Nie je to dokonalé, ale myslím, že sme obidve spokojné a to je hlavné 😉

Ak sa vám článok páčil a bol pre vás užitočný, zdieľajte a dajte mu like ?

Montessori poličky, do detskej izbičky

    Posledný mesiac sme sa venovali sťahovaniu a hľadala som rôzne  nábytky vrátane poličiek do detskej izby. Robila som si trochu prieskum, pričom som sa zamerala na nízke regálové poličky, ktoré sú otvorené, bez dvierok. Pozrite si, čo je dostupné na trhu v obchodoch, ako je Jysk, Skonto, Ikea a Asko.montessori poličky a regale do detskej izby

  1. Sconto Regál Style 135 - 59,90€ Tento regál vyzerá byť kópiou známej poličky Kallax od Ikea. Rozmerovo sú takmer úplne totožné a aj cenovo to výjde rovnako, takže pre nás mimobratislavských dobrá alternatíva. Výhodou týchto skriniek je, že pri malých deťoch ju môžete dať naležato a časom ju postaviť a urobiť z nej knižnicu alebo predeľovací prvok vrámci miestnosti.
  2. IKEA - policový diel KALLAX  - 59,90€ - Dá sa kúpiť vo viacerých farebných prevedeniach. Pri celkom malých deťoch sa dajú použiť iba spodné priehradky a v horných skladovať hračky. Aj my sme ju pri Adelke dlho používali.
  3. Jysk - knižnica Horsens - 44,99€
  4. IKEA - knižnica Billy - 24,99€ - obe tieto knižnice sú veľmi podobné. Knižnica z Jysku je však 1,2 m vysoká, zatiaľčo knižnica z Ikea iba 1,06 m, čo úplne deťom stačí. Mali sme ju doma a opäť sme sa pre ňu rozhodli aj do novej detskej izby, pretože na vrchnú poličku Adelka akurát dočiahne. No a aj cena je neporovnateľná oproti Jysku.montessori room
  5. IKEA - skrinka (3 poličky) na TV Brusali - 79,90€ - tieto poličky sa mne osobne veľmi páčia a rozhodovali sme sa, či ich použijeme v novej Adelkinej izbe. Výška 3-poličky je 85 cm, takže dieťa dočiahne aj na vrch skrinky. Vadilo mi však, je nie sú čisto biele, ale šedo melírované a tak by sme ju možno v budúcnosti ťažko dopĺňali iným nábytkom.
  6. IKEA - skrinka (2 poličky) na TV Brusali - 59,90€ 
  7. Sconto - regál Soft Plus 87 - 39,90€ - tento regál je nástenná polička, ale viem si ju predstaviť aj položenú na zemi v izbe pre malé deti okolo 1 roka. Pri väčších deťoch ju teda opäť využijete a zavesíte na stenu.
  8. Asko - regál Soft Plus - 53€ - opäť regál ideálnych rozmerov 72x84x36 (š, v, h), neutrálnej farby, ktorý skombinujete s akýmikoľvek kúskami nábytku.
  9. IKEA - Hensvik 89,90€ - toto je veľmi chutný kúsok nábytku 🙂 Do romantickej izbičky ako svorený. Horná časť sa dá použiť ako knižnica a do dolnej vyložiť hračky. Iba škoda, že Ikea má z tejto série tak málo nábytku...

Pripravené prostredie

    Maria Montessori kládla veľký dôraz na prostredie, v ktorom sa dieťa pohybuje. Má to byť prostredie, ktoré dáva dieťaťu nezávislosť a slobodu, ktoré ho podnecuje k učeniu a motivuje k zmysluplnej a sústredenej aktivite. Nazvala ho preto pripraveným prostredím.

    Prvé pripravené prostredie vôbec reprezentoval Dom detí (Casa dei Bambini, prvá škôlka, ktorú zriadila M. Montessori). Keď sa neskôr zariaďovali ďalšie školy a škôlky pre deti, preniesli sa do nich rovnaké princípy, ktoré M. Montessori uplatnila v Dome detí. Pokiaľ práve riešite otázku, ako zariadiť detskú izbu v štýle Montessori a chcete doma prostredie priateľské k dieťaťu, môžete sa nechať inšpirovať týmito rokmi overenými princípmi.

1. Všetko na úrovni dieťaťa

Pokiaľ máte doma čerstvé bábätko, znížte sa na jeho úroveň a uvidíte, čo všetko dieťatko z jeho matraca vidí. Najlepšie je, aby malo rozhľad do celej miestnosti, mohlo vidieť vás, keď sa pohybujete. Ak máte doma batoľa, prispôsobte nábytok výške dieťaťa tak, aby malo všetky hračky a pomôcky na dosah. Poličky na knižky voľte do takej výšky, aby si dieťa bezpečne mohlo knižku z poličky vytiahnuť. rounded_corners6Nezabudnite na dekorácie ako sú obrázky na stene. Aj tie by mali byť iba o kúsok vyššie ako je zrak dieťaťa. Aj stôl a stolička by mali rešpektovať výšku dieťaťa. maľovanie detským štetcomDôležitá je aj ich váha, aby si dieťa zvládlo preniesť alebo odsunúť stoličku samé. Zásuvky na nábytku by sa mali dať ľahko vysunúť a úchytky by mali padnúť dieťaťu do ruky. Je dobré nezabudnúť umiestniť aj vypínače do takej výšky, aby si dieťa mohlo samé rozsvietiť.

2. Príjemné a usporiadané prostredie

Príťažlivé prostredie s jednoduchým a elegantným nábytkom by malo byť obrazom vašej detskej izby. Typickým Montessori materiálom je drevo, čo sa nábytku ale aj hračiek týka. Všetko by malo mať svoje miesto a mali by ste sa snažiť takto udržať izbu v poriadku a čistote stále (alebo aspoň väčšinu času 😉 ). K tomu vám pomôže aj menšie množstvo hračiek, ktoré dáte dieťaťu k dispozícii. 20140806-095205-35525879.jpgIzbu môžete doplniť o obrázy známych umelcov či fotografie na stene. Pokiaľ si zvolíte povedzme obrázky zvieratiek, mali by byť reálne, nie animované v pestrých (často nezmyslených) farbách. Izbu môžete spestriť kvetmi, o ktoré sa potom dieťa od určitého veku môže samé starať. Uprednostnite podlahu bez koberca. Je to jeden z faktorov, ktorý zároveň dáva dieťaťu spätnú väzbu. Chápe sa tým to, že pokiaľ dieťa napríklad drgne do stola či stoličky, tie zavŕzgaju o podlahu. Podobne ak dieťaťu niečo padne z rúk, buchne to o zem, prípadne sa to aj rozbije. Je to signál pre dieťa, že niečo neurobilo správne a má sa pohybovať s väčšou opatrnosťou.

3. Podnosy a pracovné koberce

Pracovné materiály a pomôcky majte v poličke pripravené na podnosoch. Dieťa si tak môže celú aktivitu samé odniesť na príslušné miesto.detské nožniceNa vystavenie pomôcok môžete použiť aj rôzne boxy či košíky. Montessori priradovanie ovocia a zeleninyKeďže deti zvyknú pracovať rady na zemi, samotnú aktivitu si môžu rozložiť na tzv. pracovnom koberci, ktorý ohraničuje priestor na hranie a pomáha udržať poriadok pod kontrolou. Tak ako dieťa na konci aktivity vráti podnos s aktivitou do poličky, zroluje aj koberec a vráti ho na svoje miesto.montessori valčeky s úchytkami4. Zóny

Pokiaľ to vaše priestorové možnosti dovoľujú, detská izba by mala mať oddelené zóny - a to napríklad miesto pre aktivity, čítanie a oddych. V dome by nemalo chýbať vyhradené miesto na jedenie či osobnú hygienu.

5. Sklo namiesto plastu

Riad ako taniere, misky, džbániky, šálky, vázičky by mali byť zo skla. Výhodou je, že sú rozbitné a dieťa sa s nimi naučí narábať s opatrnosťou. Veľa Montessori materiálov obsahuje rozbitné alebo drobné objekty ako korálky či malé kocky. Tento fakt, že veci sa dajú rozbiť alebo stratiť, núti dieťa zaobchádzať s nimi s väčšou opatrnosťou. Pokiaľ sa  týmto pričinením stane nejaká pomôcka nekompletná, mali by sme ju odobrať z poličky a nahradiť plne funkčnou.

6. Voľnosť

Voľnosť spočíva v slobodnom pohybe a výbere hračiek či pomôcok. Dieťa si samé vyberá, s čím sa práve chce zamestnať, ako dlho sa bude venovať danej aktivite a s kým ju bude robiť. Voľnosť však nie je neobmedzená. Aj tu platia zásady, že dieťa napriek svojmu voľnému pohybu, napríklad nesmie vyrušovať ostatné deti pri práci a musí pomôcku vždy po skončení vrátiť na svoje pôvodné miesto. Aby sa dieťa mohlo naozaj voľne pohybovať, predpokladom je bezpečnosť a teda odstránenie napríklad ostrých predmetov, zabezpečenie rohov na nábytku a pod.. Obľúbeným prvkom je tzv. floor bed (matrac na zemi), učiaca veža či schodíky, ktoré poskytujú dieťaťu voľnosť pohybu a nezávislosť.floorbed bedroomuciaca veza

7. Vzájomná kooperácia 

Pokiaľ máte doma viac detí rôzneho veku, z pohľadu Montessori je to veľmi výhodné. V zmiešaných skupinkách starší pomáhajú mladším a tí sa od nich veľa naučia.

8. Pripravený rodič

K pripravenému prostrediu v neposlednom rade patrí aj Montessori rodič, ktorý má mať znalosť základných Montessori princípov, správa sa k dieťaťu s rešpektom, bez pohŕdania či povýšenia. Rodič by nemal hovoriť o dieťati v jeho prítomnosti. Ak je dieťa pri konverzácii prítomné, treba ho do nej zapojiť.

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Zdroj: voľný preklad z publikácie FEEZ, Suzan. Montessori and Early Childhood: A Guide For Students. Sage Publications, 2010. s. 39 - 44. ISBN 978-1-84787-515-0  

6 krokov k samostatnému zaspávaniu

    Keď bola Adelka maličká, stále som si myslela, že uspávanie detí bude jedna z vecí, s ktorými budeme musieť zabojovať. Všade som počúvala a čítala, ako ich deti nespia cez deň ani minútu, ako ich hodinu uspávajú a dieťa nakoniec spí 10 minút. Niekto to rieši položením dieťaťa do postieľky, zatvorí dvere a dieťa plačúc zaspí samé. Tento posledný štýl je mi asi najviac vzdialený a nikdy som to takto ani neskúšala. Sme tými rodičmi, ktorí vždy boli s dcérou, až kým nezaspala. Niekedy to trvalo kratšie, niekedy dlhšie, niekedy sme my zaspali skôr ako ona. Napriek všetkým predsudkom o detskom spánku ako strašiakovi, ktoré som si v hlave niesla, začala Adelka asi v 2,5 roku zaspávať sama. Tu by som vám chcela zhrnúť náš príbeh o uspávaní do niekoľkých bodov, vďaka ktorým si myslím, že sa nám to podarilo.ako uspať dieťa

  1. Dojčenie

    Od narodenia sme mali to šťastie, že som Adelku mohla dojčiť. Dojčenie je veľmi dobrý upokojujúci prostriedok a aj u nás bolo pravidlom, že po sladkom mliečku sa ešte sladšie spinkalo. Kým sme sa dojčili, nebol so zaspatím problém. Obávala som sa, ako Adel zaspí, keď ju dojčiť nebudem. Mala som potrebu okolo 15 mesiacov začať pomaly oddeľovať zaspávanie a dojčenie. A to v tom zmysle, že by sa mala Adel napiť mlieka a potom nezávisle na prsníku sa naučiť zaspať. No toto sa mi veľmi nedarilo. Bol to môj výmysel a domnienka, že by to tak logicky mohlo postupovať. Zlom v zaspávaní prišiel až pri odstavení. Adelka mala raz veľmi silnú nádchu, pri ktorej nedokázala sať. To sme už boli naozaj v štádiu, že sa dojčila iba pred spaním. Keď sa jej podarilo zaspinkať prvý raz bez prsníka, povedala som si, že by to nemusel byť asi až taký problém a skúsila som to znovu. Podarilo sa nám to aj hneď druhý raz. Ako si s plným noštekom odfukovala, hladkala som ju po vláskoch a ona pokojne zaspinkala. Od vtedy sme prestali s dojčením a začala zaspávať sama, no stále s mojou pomocou.
  2. Režim

    Približne do 3 mesiacov sme nemali žiadny spánkový režim. Adelka prespala tak či onak väčšinu dňa a pravdupovediac som bola aj rada, že je chvíľu hore. V 3 mesiacoch som si povedala, že ju začnem ukladať na nočný spánok približne o 18:30. Tento režim nám ostal v podstate do dnes. Postupne sme prešli z viacerých denných spánkov na jeden a večer sa už o 19h zberáme do postele. Bolo asi veľmi málo dní takých, že by Adelka neprotestovala, že ešte nechce ísť spinkať. Napriek tomu, že sme vždy na spánku trvali, nechávali sme jej vždy čas na to, aby si dokončila hru alebo aktivitu, ktorú mala začatú. Dopredu sme jej oznámili (a robíme to tak doteraz), že je čas ísť spinkať a môže si ešte dokončiť, čo má začaté. Dostáva teda možnosť na sebarealizáciu, no s jasným limitom. Netreba hovoriť „keď sa dohráš, pôjdeme spinkať“, pretože to je pre dieťa veľmi nejasný pokyn. Kým sa dohrá, môže prejsť ešte ďalšia hodina. Treba to zadefinovať presne: „Keď dočítame kapitolu/ Keď poskladáme všetky kocky/ Keď vystrihneme tento obrázok ..., pôjdeme spinkať.“ Väčšinou aj po týchto checkpointoch sa Adelka dožaduje ostať ešte hore, ale trváme pevne na svojom. Môže si potom už iba vybrať, či ju uložím ja alebo ocino, alebo či pôjde do kúpeľne sama alebo ju vezmem ja. Aby mala stále pocit, že sa môže rozhodnúť podľa seba. Režim celkovo považujem za veľmi dôležitý. Dáva dieťaťu pocit istoty a vie, čo bude nasledovať – „Mami, už sa stmieva, pôjdem už spinkať?“, hovorí mi dosť často Adelka. Okrem toho sa nastaví biorytmus dieťaťa a verte či nie, keď sa blíži 19. hodina, Adelka začína zívať. Nepochybujem, že by už v jej veku (33 mes.) vydržala bez poobedného spánku, no zvyšok dňa by trpela ona aj my. Bez neho je menej sústredená, hocičo ju podráždi, má menší záujem spolupracovať... veď to poznáte.
  1. Uspávanky a rozprávky

    V začiatkoch boli podmazom nášho zaspávania uspávanky. Bola som doslova ako jukebox. Túto mi zaspievaj, ešte túto, potom túto... spievala som a spievala hoci aj pol hodinu. Potom som si uvedomila, že Adelku počúvanie môjho spevu baví natoľko, že zabúda, načo vlastne v posteli ležíme. Predsa preto, aby zaspala. Poznala som už za tú dobu, ktorá je jej obľúbená pesnička a tú som jej začala spievať stále dokola. Po druhom/treťom raze už prestala vnímať jej obsah a pesnička začala pôsobiť asi ako biely šum. Pri piatom/šiestom opakovaní väčšinou už zaspala. Rozprávky na dobrú noc sme nikdy nečítali. Čítame veľa knižiek počas dňa a maximálne večer ešte pred odchodom do kúpeľne prečítame jednu kapitolu z knižky, ktorú si Adelka sama vyberie. Knižky do postele neberieme, pretože príbehy ju neuspávajú, ale nabudia.uspavanie
  1. Pocit istoty

    Dospela som časom k zisteniu, že Adelka musí mať stále pocit, že sme pri nej. Pamätám si na momenty, keď zatvorila oči a ja som sa potichu vytratila zo spálne. Kým som zišla do obývačky, počula som cez babymonitor, že sa prebrala. A tak som opäť šprintovala hore. Niekedy sa to opakovalo aj viackrát. Ale vždy som sa snažila pribehnúť tak rýchlo, ako to len išlo, len aby nemala pocit, že je v izbe sama. Rovnako to bolo aj pri prebúdzaní cez deň. Je dobré pri bábätkách využívať floorbed (matrac na zemi alebo veľmi nízku posteľ) a rozmiestniť zopár hračiek či kníh do dostupnej vzdialenosti. Keď sa dieťaťko prebudí a je samé v miestnosti, rýchlo zabudne na samotu, keď zbadá pútavú vec, ku ktorej sa môže samé doplaziť. Je to všetko o tom, dať dieťaťu pocit istoty. Iba dieťa, ktoré na 100% vie, že sa na vás môže spoľahnúť, bude chcieť byť raz na vás nezávislé.
  1. „Nerozblázni ju, lebo nezaspí.“ alebo „Nech sa vyblázni, aspoň lepšie zaspí.“?

    Neviem, ktorého sa držíte vy, ale mám pocit, že u nás lepšie funguje tá druhá možnosť. Je to väčšinou ocinova parketa, keď príde domov z práce, zahrať si ešte vankúšovú vojnu, gúľať sa alebo robiť kotrmelce. Vtedy Adelka zaspinká celkom rýchlo s pocitom lásky a spokojnosti, že mohli takto spolu stráviť čas.
  1. Hovorte vždy pravdu

    Dnes Adelku uložím do postieľky, zrekapitulujeme si deň alebo príbeh z knižky, ktorý sme po večeri prečítali. Potom sa s ňou rozlúčim a poviem, že ešte sa idem porozprávať za ocinom, upratať kuchyňu, poliať záhradu... Vždy naozaj podľa toho, čo idem robiť. Ona sa uloží, zakutre do periny a zaspí sama. Cez obedný spánok bez pripomienok akceptuje, že idem ešte nachystať balíky pre kuriéra, dovariť obed alebo hocičo iné, čo musím urobiť. Deti tomu uveria, pokiaľ tomu veríte aj vy. A to neplatí iba pri uspávaní.

  2. Spánok ako hrozba

    Tento bod som pridala dodatočne. Nejako som naň pozabudla, ale je dosť dôležitý. Nepoužívajte spánok ako hrozbu. Nehovorte deťom "keď nebudeš poslúchať, pôjdeš spať" alebo "... pôjdeš do postele, uvidíš!". Deti potom chápu spánok ako trest a bude pre nich strašiakom. Nikdy nebudú chodiť do postele rady. Skôr to preformulujte na "vidím, že si unavený, poď si oddýchnuť do postieľky". Ich asociácia so spánkom by mala byť príjemná.

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Ikea ❤ Montessori

    Ikea a deti, to k sebe nerozlučne patrí. Pre týchto najdôležitejších ľudí na svete má Ikea veľa vychytávok a o spojení Ikea a Montessori sa už veľa popísalo. Kto to aspoň trochu sleduje, pozná určite známe schodíky pre deti, košíky na hračky  či stolčeky so stoličkou. Nerada píšem o tom, čo už napísané bolo, a tak mi dovoľte podeliť sa s vami o to, čo ma v poslednej dobe v Ikea oslovilo. Takže tu je môj ikeácky Montessori výber 😉 ikea montessori1. Stereognostické alebo tajuplné vrecúško ANVÄNDBAR - set 5 bavlnených vreciek, ktoré použijete na hádanie predmetov ukrytých vo vrecku.

2. Pracovný koberec SIGNE - pracovný koberec sa hodí na ohraničenie priestoru akejkoľvek aktivity. Pomáha udržiavať poriadok pri hre. Veľmi primeraný je ako rozmer, tak aj cena.

3. Vázičky VÅRVIND - sú skvelé svojou veľkosťou na aranžovanie kvetín. Výhodou je, že sú z číreho skla, a tak dieťa má pod kontrolou hladinu vody vo váze.

4. Čuchové dózy IHARDIG - na spoznávanie a párovanie rôznch vôní. Páči sa mi, že viečko sa vyklápa a tak dieťa nepomieša vrchnáky pri ovoniavaní.

5. Tabuľa na písanie MÅLA - má dve plochy na kreslenie kriedou a fixkou. Dieťa si môže kresliť aj vertikálne, čo je dobrá predpríprava pre ruky na písanie. Čo mi tu chýba je, magnetická plocha na kreslenie fixkami. Inak by bola dokonalá.

6. Stojan na knihy FLISAT - dobrá alternatíva k poličkám na knihy, pokiaľ nechcete vŕtať do steny. Knižnicu tak ľahko presuniete kamkoľvek.

7. Zrkadlo STUGVIK - má malý rozmer akurát pre deti a dá sa vďaka prísavke priľnúť na akýkoľvek hladký povrch. Výhodou je, že ho môžete zavesovať vyššie a vyššie, ako bude vaše dieťa rásť. Zdá sa mi byť nerozbitné vzhľadom na to, koľkokrát nám už spadlo na zem 😉

8. Stojan na kolieskach RISATORP - dá sa využiť na skladovanie detských potrieb na maľovanie, upratovanie či hračiek. Máme doma podobný, v ktorom skladujeme pomôcky do kuchyne. Vďaka kolieskam ho presúvame podľa potreby.

9. Záhradný stôl pre deti RESÖ  - nedávno sme takýto kúpili v Lidli a sedávame za ním celá rodina aj napriek tomu, že mi je do polky stehien 🙂 Super vec!

10. Súprava malých štetcov MÅLA - štetce pre trošku väčšie deti. Majú cca polovičnú rúčku ako normálne štetce.

11. Prestieranie AVSKILD - často sa rieši praktické prestieranie pre deti. Toto je z korku a môžete naň predkresliť siluety príboru a taniera. Dobre sa udržiava a tlmí nárazy.

12. Žehliaca doska JÄLL - je to malá stolová doska, ktorú si dieťa môže pri žehlení položiť či už na nízku skrinku alebo jednoducho si pri ňu čupnúť na zem.

Dúfam, že sa vám môj výber páčil. Máte vy nejaké tipy na inšpiráciu?

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Naše odplienkovanie

    Už to bude 1 rok, od kedy som Adelku začala nechávať cez deň bez plienky. Pamätám si to, akoby to bolo dnes, ako sme boli kupovať prvé nohavičky 🙂 Snáď sa vtedy Adel stala prvýkrát ženou 😀

Odplienkovanie sa nestalo u nás zo dňa na deň a nebola to ani cesta jednoduchá. Bolo to najmä časovo náročné a niekedy to chcelo naozaj veľa trpezlivosti a vytrvať v tom, čo sme začali aj napriek neúspechom.

Začali sme od 1 roka

    Adelku som začala posadzovať na nočník už okolo 12 mesiacov. Niektorí odporúčajú začať už v momente, keď dieťa dokáže samostatne sedieť. Podporoval ma v tom aj manžel. Vždy, keď som išla ja alebo on na toaletu, Adelka išla s nami. Sedeniu na nočníku sa nijak nebránila. Pri nočníku mala nachystané knižky, ktoré si listovala, alebo sme sa venovali rozprávaniu o tom, ako sa potreba vykoná, čo sa pri tom robí... Na záver mohla vždy spláchnuť a pozrieť, ako sa všetko spláchlo. Zo začiatku, som ju pri splachovaní držala na rukách a keď už bola väčšia, sama vyliezla na zatvorený záchod a splachovala. Bol to taký rituál ukončenia.odplienkovanie

Neúspechy nás neodradili

    Zo začiatku išlo čisto len o sedenie na nočníku bez vykonania potreby. Ak aj potrebu Adelka urobila, nazvala by som to teraz už len čistou náhodou. Trvalo pol roka, keď začala Adelka cielene cikať do nočníka a počas neho som veľakrát mala pocit, že toto nemá zmysel. Bála som sa, aby si nevytvorila predstavu, že na záchod sa chodia čítať knižky a splachovať záchod 🙂 Dnes už viem, že to všetko malo zmysel. Vďaka tomu Adelka pochopila, že to je každodenná rutina, že na záchod sa chodí viackrát denne a hoci ja som si myslela opak, ona veľmi dobre vnímala, ako sa potreba vykonáva.

Zvyšovali sme pravdepodobnosť vykonania potreby do nočníka

    Časom som zistila, že ráno po prebudení sa takmer vždy vyciká alebo aj vykaká. Aby som zvýšila pravdepodobnosť vykonania potreby do nočníka, začala som ju dávať na nočník bezprostredne po zobudení. Niekedy to boli pre mňa veľmi hektické prebudenia, že som takmer bežala s Adelkou na záchod, len aby sa nevycikala do plienky. Podobne to bolo po najedení. V organizme funguje gastrokolický reflex, ktorý  zabezpečuje, že keď sa niečo ústami dostane dnu, tak niečo zasa musí vyjsť aj von. Tak som skúšala posadiť ju na nočník cca 15 minút po najedení, čo som časom odsledovala ako optimálny čas. Predpokladom na to, aby  bola počas dňa vyššia šanca, že sa Adel do nočníka vyciká, bolo ponúkať jej stále vodu. Toto nám veľmi pomohlo dostať sa do cieľovej rovinky. Pamätám si ten deň, keď som do nej doslova liala vodu a behala s ňou na nočník každú chvíľku. V ten deň sa mi podarilo vystihnúť, že sa vycikala do nočníka 3x po sebe. Od toho momentu vždy po posadení na nočík vykonala potrebu alebo mi dala najavo, že treba ísť.

Behanie bez plienky

    Počas tohto odplienkovacieho obdobia som Adelke dávala cez deň výhradne látkové plienky. Je dôležité, aby dieťa cítilo vlhko, keď do plienky vykoná potrebu. Všade som čítala o tom, ako by malo dieťa veľa behať bez plienky a tak mohlo vidieť, čo sa deje pri vykonávaní potreby, resp. spojiť si pocity vnútri organizmu s vykonaním potreby. Počas nášho nočníkového tréningu som vydržala nechať Adelku úplne bez plienky dvakrát po tri dni. Našťastie kobercov máme doma minimum, pretože veľakrát sa mi jednoducho nepodarilo ustriehnuť, že Adelka sa niekde vycikala alebo v tom "lepšom" prípade vykakala. Nachádzala som "suveníri" naozaj všelikde. Zaujímavé to bolo aj počas vychádzok...

Chceš ísť na nočník?

Naučila som sa, že nemá zmysel sa Adelky pýtať, či chce ísť na nočník. Vždy povedala "nie". Preto namiesto opytovacích viet som začala používať oznamovacie - "ideš cikať". Pokiaľ je momentálne zahĺbená do nejakej činnosti, počkám, kým sa jej pozornosť uvoľní a potom oznámim, že je čas ísť na nočník. Nie vždy súhlasí. V takých prípadoch jej ponúknem na výber z dvoch alternatív - buď pôjdeš sama alebo ťa vezmem na nočník ja. Toto vo väčšine prípadoch u nás funguje.nocnik

Dvakrát v cieli

      Pýtať na nočník sa Adelka začala, keď mala 18 mesiacov. Vydržalo jej to asi 4 mesiace. Počas týchto 4 mesiacov chodila na nočník naozaj ukážkovo. Buď mi oznámila, že treba ísť alebo dokonca išla sama. Postupom času si vedela dať dolu aj sama nohavice. Potom zrazu prišiel zlom a Adelka sa opäť začala pocikávať. Začalo to pokakávaním a potom nemala zábrany sa kompletne do nohavičiek aj pocikať. Nevedela som, čo sa stalo, chcela som to samozrejme vrátiť do starých koľají. No situácia bola stále horšia. V zúfalstve som vyhrabala z odloženej krabice opäť plienky AIO (All In One) a dala som jej do nej jednu tenkú vkladaciu plienku. To teraz spätne považujem za veľkú chybu a krok späť, pretože som ju v pocikávaní vlastne podporila. Stále som sa pýtala "prečo", čo sa stalo, že sa zrazu Adelka vrátila na úplný začiatok odplienkovania. Začala som intenzívne hľadať odpoveď a bolo mi poradené spomenúť si na moment, kedy sa Adelka prvý raz opäť začala pokakávať. Vraj nemám nad tým veľmi premýšľať a prvá myšlienka, ktorá mi napadne, bude tá správna. Rozmýšľala som veru jeden deň a noc, až sa mi nakoniec vyjasnilo. Pokakávanie začalo v období, keď sme prestávali s dojčením. Zrazu mi všetko docvaklo - Adelka sa vrátila do obdobia, keď bola bábätko a začala mi to dávať najavo takouto formou. A tak sme začali pekne od začiatku. Zasa s holým zadkom počas dňa. Veľmi rýchlo sa ukázalo, že pokiaľ Adel nemá nohavičky, vie ísť sama na nočník, vykonať potrebu, utrieť sa, vyliať všetko do do záchodu a niekedy aj opláchnuť nočník. Akonáhle mala čosi na sebe, stačili iba nohavičky, smelo sa pocikala alebo pokakala. Zvláštne, ako funguje detská psychika. Dnes pokračujeme v behaní naholo pár dní po sebe vždy, keď sa Adel pociká. Kaká už chvalabohu do nočníka. Pokiaľ sme vonku, dávam ju stále preventívne vycikať. Stáva sa, že skôr, ako sa Adel vypýta na nočník, ujde jej pár kvapiek do nohavičiek. Pokiaľ je holá, žiadne kvapky nie sú. Verím, že v lete to dotiahneme už do cieľa.

V noci

Na noc stále dávam Adelke ešte plienku. Zobudila sa už párkrát aj so suchou plienkou a skúšali sme to úspešne aj bez plienky. To, či sa zobudí so suchou plienkou, je stále ale iba vec náhody, nie uvedomenia. Skúšala som Adelku budiť v noci na cikanie, ale výsledok bol iba ten, že celú noc potom už zle spala. A tak som s budením prestala a čakám, kedy to príde prirodzene samé od seba... Počas obedného spánku už plienku nedávam.

        Chcela som s vami zdieľať vlastnú skúsenosť a týmto vám povedať, že aj proces odplienkovania môže mať rôzne odbočenia a že to nie je iba jednosmerka. A hlavne, nikde sa nepíše o tom, že dieťa sa môže vrátiť späť, čo mňa úplne prekvapilo. Držím vám všetkým palce a teším sa na vaše skúsenosti.

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Bod záujmu

   Aj vy  máte niekedy pocit, že vaše dieťa nič nebaví? Dali ste mu na poličku rôzne nové aktivity a stále si nič z toho nevybralo? Kúpili ste novú pomôcku s nádejou, že toto bude to, čo ho zaujme? S Adelkou to máme niekedy doma podobne. Skúšam rôzne veci, obmieňam hračky a potom zistím, že ju baví niečo celkom obyčajné. Trochu som na túto tému googlila a našla som zaujímavé informácie o tom, čo vás môže naviesť na správny výber aktivít pre dieťa.

Možno ste doteraz boli iba slabým pozorovateľom dieťaťa a nevšímali si jeho "body záujmu". Maria Montessori si pri svojich pozorovaniach všimla, že keď sa dieťa zapojí do niektorých aktivít praktického života, dokáže byť do nich úplne ponorené, a to bez ohľadu na to, čo sa deje okolo. Každá aktivita praktického života má najmenej jeden bod záujmu. Je to určitá vlastnosť alebo moment, ktorý dieťa zaujme a núti ho opakovať danú činnosť znova a znova. Môže to byť príjemný zvuk, ako štrganie fazuliek pri presýpaní, alebo niečo príjemné na dotyk ako mydlové bublinky pri umývaní rúk. Môže to byť ale aj nejaká výzva, akou je navlečenie nite do ihly a podobne.IMG_0804

Dieťa nemusí robiť nejakú aktivitu pre tú podstatu, ktorú vidíme my dospelí. Teda nemusí prelievať napríklad vodu z džbánu do džbánu práve kvôli prelievaniu. Môže ho baviť to, že pri tom vodu rozlieva a že ju utrie handričkou. Toto keď odpozorujeme, otvoria sa nám nové možnosti na tie pravé aktivity a ponúkneme dieťaťu napr. utieranie stola po obede, umývanie dlážky a pod.. Iným príkladom môže byť spomínané presýpanie fazuliek. Aj Adelka prešla týmto presýpacím obdobím a často som ju pristihla s rukami zanorenými v miske s fazuľkami. Vtedy som to prehliadala, ale ju jednoducho bavil ten dotyk fazuliek na rukách. Teraz som aj v tejto súvislosti zažila "aha moment", keď som si uvedomila, prečo deti tak milujú bazén s guličkami. Bavia ich tieto dotykové zážitky, a preto im ich v tom období treba ponúkať viac a v rôznych podobách - misku s ryžou, s múkou, s teplou a studenou vodou alebo napríklad hmatové doštičky či dotykové pexeso.IMG_9719

Deti robia niektoré veci stále dokola, pretože stále chcú zažívať určitý bod záujmu. A s opakovaním prichádza aj sústredenie. Čím viac sú sústredenejšie, tým viac sú (s)pokojnejšie. Vtedy pracujú v prúde, ale o tom už píšem v inom článku.

Tak na úvod začnite s tým, že si budete všímať, čo skutočne zaujme pozornosť vášho dieťaťa. Nech už to bude čokoľvek, doprajte mu, nech si to užije dosýta. Benefit bude na oboch stranách 😉

Veľmi vyýstižne je táto problematika spracovaná aj v tomto zahraničnom článku.

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…