Štrajk

    Tento článok sa na môj blog veľmi tematicky nehodí. No napriek tomu som sa rozhodla, že ho zverejním. Ak by mal môj príbeh a skúsenosti pomôcť čo i len jednej mamičke, splnilo to svoj účel.

    Dojčenie je jedným z najkrajších momentov pre mamu a dieťatko. Nielen, že sa bábätko napapá, ale zároveň sa na prsníku upokojí, cíti maminku, má pocit bezpečia, prípadne si na prsníku rieši akúkoľvek nepohodu. Na tieto momenty som sa tešila už dlho pred narodením Adelky. Až pokiaľ nezačal tzv. dojčenský štrajk.

Ako to začalo

    Po pôrode napriek miernej komplikácii a z toho vyplývajúceho odlúčenia takmer 18 h. sa nám dojčenie podarilo skvele rozbehnúť. Mliečka bolo vždy tak akurát, ba niekedy aj viac. Nikdy som si dopredu neprogramovala problémy s dojčením. V pôrodnici boli ochotní aj počas noci riešiť akýkoľvek problém a ochotne vysvetlili správnu techniku dojčenia. Radili dodržať pravidlo 1 dojčenie - 1 prsník. Fungovalo to výborne cca 4,5 mesiaca.

    Prišlo obdobie, kedy Adelka začala na prsníku tráviť stále menej a menej času. Keďže si pýtala mliečko každé cca 2 hodiny, čo je všeobecne považované za časté kŕmenie, nejako som tomu neprikladala veľký význam (dojčila som ju na požiadanie, niekedy aj každú hodinu). Vravela som si, že nevadí, ak papá krátko, keďže je na prsníku každé 2 hodiny. V skutočnosti však jej krátke papanie znamenalo nie to, že je najedená, ale že je nespokojná s tokom mliečka. Došlo to až do štádia, kedy začala prsník odmietať takmer úplne. Začala som riešiť s laktačnou poradkyňou (LP) neznámy problém - upchaté mliekovody. Až ona mi celú situáciu objasnila a diagnóza dojčenský štrajk (pred tým nepoznaná) bola na svete. Štrajk veľmi záludný v tom, že dieťa sa odmieta sa prisávať aj napriek hladu. Objasnila mi, že Adelka sa odmieta prisať na prsník kvôli zníženému toku mliečka, ktorý bol asi jednak spôsobený vzájomným prispôsobením ponuky a dopytu po mliečku a tiež dojčením štýlom 1 dojčenie - 1 prsník (kedy frekvencia dojčenia pre každý prsník bola každé 4 hodiny, čo je na začiatku dosť veľa).

Ako to prebieha(lo)

    Postupom času sa odmietla úplne dojčiť v priečnej polohe a ostali sme až do dnes v polohe poležiačky. Naše (ne)dojčenie vyzerá asi tak, že už len keď si k Adelke ľahnem, otáča sa opačným smerom, v horšom prípade sa rovno rozplače. Takúto "ceremóniu" opakuje vždy pred každým dojčením a vydrží aj pol hodinu. Naťahuje si nohu, rozpráva si alebo sa otáča na bruško. Spočiatku som mala tendenciu jej plač utišovať. Ale čím intenzívnejšie som sa snažila, tým bol jej plač ľútostivejší a malo to opačný efekt. Tak som si to prestala všímať a nechám ju, aby svoj "prejav" dokončila. Iba ležím vedľa nej a som jej k dispozícii, keď sa rozhodne prisať. Niekedy ju hladkám po vláskoch, aby vedela, že ju mám rada, že som tu pre ňu. Týmto spôsobom sa zvykne prisať rýchlejšie. Vôbec nemá význam ju nasilu k prsníku priťahovať.

    Zo začiatku som si mlieko iba odsávala a dávala jej ho lyžičkou (keďže nepozná fľašku ani cumlík). Avšak s lyžičkou vymýšľala rovnako, s mliečkom sa v ústach hrala alebo ho dokonca vyprskovala. Bolo to obdobie veľmi náročné, psychicky aj fyzicky, pretože celý deň sa krútil len okolo odsávačky a kŕmenia, aby som do nej dostala aspoň niečo. Potom mi svokor vnukol myšlienku, aby som ju nechala hladnú a vyčkala, kým sa bude ochotná sama prisať. Zafungovalo to a dnes ju už lyžičkou nekŕmim vôbec, hoci si stále mlieko odsávam, pretože niekedy je na prsníku naozaj len krátko.

    Osvedčilo sa mi dojčenie v polospánku. Keď mi zaspí v šatke a následne ju uložím do postele, zvyčajne to využijem a ponúknem jej prsník. Jednak ju to opätovne uspí, ak sa pri manipulácii so šatkou trošku preberie a aj sa napapá. V polospánku vystriedam oba prsníky niekedy aj viackrát. Počas dojčenia však nesmie byť ničím rušená. Akékoľvek šuchnutie alebo kroky na chodbe a už sa odpája. Dosiahnuť potom, aby sa opätovne prisala, je takmer nemožné. V noci sa dojčí pekne, 2-3 krát za noc, pričom vydrží vysať oveľa viac mlieka ako cez deň.

Ako som si mliečko vybojovala 

    Štrajk začal kvôli zníženej produkcii mlieka a bolo ho čoraz menej, ako sa Adelka odmietala prisávať. Až som mala pocit úplne prázdnych prsníkov. Z prsníkov som ledva odsala 10ml. Bola som ochotná už vyskúšať čokoľvek, aby som sa opäť dostala na objem ako pred tým, resp. aby som dojčenie zachránila. Laktačná poradkyňa mi nasadila bylinky v kapsliach - Benedikt lekársky a Senovku grécku a to aj napriek tomu, že obyčajne najlepšie zaberajú v prvých dňoch po pôrode. Chcela som to aspoň vyskúšať, keďže som za každú cena chcela mliečko zachrániť. Očakávala som účinok na 2.-3. deň, no márne. Jediným výsledkom u mňa bol zapáchajúci pot korením. Zázrak nespravili ani babské recepty ako zasmažená vajíčková polievka, pitie melty či Vinea. Snažila som sa maximalizovať náš vzájomný kontakt, dokonca aj koža na kožu. Spravili sme si aj zopár "pelíškových" dní. Stále som Adelke ponúkala hoci aj prázdne prsníky a aj každú hodinu som sa snažila odsať čo najviac. Samozrejme som ju dokrmovala Sunarom, keď chcela, ale za celý čas štrajkovania doposiaľ ho vypila najviac asi 200ml, ak vôbec to bolo toľko. Kúpila som si aj homeopatiká Ricinus communis, ale účinok taktiež nenastúpil. Ak si dobre pamätám, hlavné nakopnutie tvorby mlieka nastalo raz v noci, keď bola Adelka naozaj veľmi hladná a veľmi silno sala. Jedno jej potiahnutie som zacítila až ako pichnutie medzi lopatkami. No a ráno som mala naliate prsníky ako predtým. Homeopatiká Ricinus communis som vymenila za Ricinus homeokomplex a ten mi zabral lepšie (obsahuje viacero zložiek berúc do úvahy napr. aj psychické dôvody zníženia tvorby mlieka alebo z nedostatku tekutín a pod.). Užívam ho stále, keď mám pocit prázdnejších prsníkov. Kúpila som si aj Moringu olejodárnu v kapsliach, ale tú mám odloženú v zásuvke ako železnú rezervu (a dúfam, že to bola zbytočná investícia, aj keď to nebola lacná záležitosť).

Ako na mliekovody

    Odvtedy mi tvorba mlieka veľmi kolíše. Ako som na sebe odpozorovala, odsávanie nestimuluje tvorbu mlieka, ale vie ho iba dočasne udržať. Mne sa najviac osvedčilo na mliekotvorbu satie bábätka. Treba to skúšať hlavne v noci, kedy nie sú babätká veľmi pri zmysloch. Ak sa podarí prsníky veľmi nastimulovať, dôsledkom môže byť až upchatie mliekovodov. Príčin môže byť niekoľko: nedostatočné vyprázdnenie prsníka, nesprávne prisatie bábätka, príliš husté mlieko.

    Tento veľmi bolestivý stav som zažila niekoľkokrát. V mliekovode sa vytvorí malá zrazeninka mlieka o veľkosti asi zrnka piesku a znemožní prechod mlieka. Mne vtedy zvykla stvrdnúť celá asi štvrtina prsníka, ktorá bola čoraz bolestivejšia, ako sa nalievala mliekom a nevyprázdňovala. Niekedy to nemusí byť ani zrazeninka, ale dá sa povedať taká hustá smotanka, ktorá mliekovod upchá čiastočne. Vtedy mlieko síce vyteká, ale iba tenkým prúdom a prsník sa dôkladne nevyprázdni. Viem to už rozpoznať aj v úplnom začiatku, pretože bradavka pri dojčení bolí, akoby bábätko hrýzlo.

    Ako som sama zistila, mliekovod sa môže upchať buď niekde uprostred alebo pri vyústení v bradavke, čo je ten lepší prípad. Ak sa upchá uprostred, zvyčajne treba to miesto pred dojčením poriadne nahriať a rozmasírovať. Toto mne nikdy nepomohlo a zvyčajne to prešlo do 4 dní samé. Vtedy som si robila obklady zo surového nastrúhaného zemiaka (oblepila som ho mikroténovým sáčkom), ktorý naliate miesto trocha zmäkčil a uľavilo sa mi od bolesti. Treba však na to obetovať jedno tričko, pretože zemiak farbí na čierno a nedá sa vyprať. Ak sa mliekovod upchá pri vyústení, treba zaťať zuby a trochu sa naučiť "operovať". Dezinfikovať ihlu (buď 10 min. v liehu alebo chvíľku v ohni) a zrazeninku vyšpárať. Miesto upchatia na bradavke je zvyčajne belšie oproti ostatným vyústeniam mliekovodov a stranovo súhlasí so stvrdnutou časťou prsníka. Pri stlačení v bradavke na tej strane bolestivo pichne. Niekedy stačí samotné stisnutie bradavky medzi palec a ukazovák (prípadne stlačiť a potiahnuť prsník smerom od dvorca k bradavke) a zrazeninka sama vystrelí von. Mne sa osvedčilo prestriedať odsávanie s vystískaním, keď nechcem použiť ihlu. Ihlou som riešila zrazeninky, ktoré boli hlbšie pod povrchom bradavky. Je to o dosť bolestivejšie, sem tam sprevádzané aj kvapkou krvi (ktorej, ako som sa dočítala, sa netreba báť, pretože ju bábätko vie stráviť). Avšak za tú úľavu to určite stojí. Počas odsávania po odopchatí vidno, že mlieko tečie z toho mliekovodu hrubým prúdom, keďže bol pod tlakom. Upchaté miesto aj po odopchaní ešte chvíľu bolí, pretože mliekovody boli roztiahnuté. Ako prevencia upchávania mliekovodov sa odporúča užívať sójový lecitín, ktorý mlieko riedi. Vyskúšala som, ale rapídne zlepšenie som nespozorovala. Avšak ťažko hodnotiť jeho účinok, kto vie, ako by to dopadlo bez neho.

   Čo sa týka prospievania, Adelka momentálne priberá cca 750g za mesiac (sme na začiatku 7. mesiaca). V poslednej dobe sa prisaje hneď, keď je už naozaj dosť hladná. To považujem za signál, že sa snáď situácia pomaly, ale isto zlepšuje. Ťažko sa verí tomu, že ako hovorí moja laktačná poradkyňa, každý štrajk raz skončí, pretože to už trvá tak dlho, že sa mi to zdá takmer nemožné. Sú dni horšie a lepšie a vtedy začínam vidieť svetielko na konci nášho tunela...

..........................................................................................................................................................................................................................

Štrajk začal ustupovať, keď mala Adelka asi 15,5 mesiaca. Prvé náznaky  sa objavovali v aute a bola ochotná sa počas jazdy na chvíľočku prisať. Potom to pokračovalo v kúpeľni pri prebaľovaní, až sa tam raz kompletne nadojčila. Od vtedy (16 mes.) sa dojčí všade, pýta si mliečko, keď sa chce upokojiť, pritúliť, keď jej idú zúbky ... Vždy mi to aj zaznakuje, že si prosí. Neverila som, ale skutočne to skončilo. A ja som z toho veľmi šťastná a musím povedať, že sa oplatilo za to zabojovať. Teraz si tie spoločné chvíle naozaj užívam(e). Je to super pocit.

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ ...

Babyšatka a fitlopta

    Patria u nás medzi veci, ktoré využívame denne a bola by škoda sa o túto skúsenosť nepodeliť.

    Babyšatku sme kúpili ešte pred tým, ako sa Adelka narodila s tým, že som ju plánovala nosiť úplne od začiatku. No nakoľko sa narodila maličká, počkali sme, kým trošku podrastie. Mala som vybratú pevnú šatku Storchenwiege, ale v tom období ju žiadny internetový obchod nevedel dodať. Tak som sa napokon rozhodla pre elastickú šatku BobaWrap a neľutujem.

    Je dlhá 5m, široká 50cm, pričom konce sú zúžené, čo uľahčuje viazanie. Jej dĺžka je pre nás štíhlych zbytočná a po ukončení úväzu musím konce okolo seba niekoľkokrát omotať a ešte mi zvýši aj na uviazanie uzla s mašľou. V recenziách o elastických šatkách sa často píše, že sa zvyknú krútiť okraje. Mne sa to stáva ozaj len minimálne, najmä keď je už dosť nosená. To sa však po opratí opäť vyrovná. Zloženie šatky je 95% bavlna a 5% spandex, takže je pomerne pevná, ak je úväz správne dotiahnutý. Periem ju v práčke na 40 stupňov.

    Vyskúšali sme aj ergonomický nosič Manducu a klokanku Babybjorn, ale nikde nebola Adelka taká spokojná ako v šatke. Vyhovuje jej pocit tesnej blízkosti, keďže šatka ju krásne celá obopína. Tento komfort si myslím, že žiadny nosič poskytnúť nemôže. Musím povedať, že šatka je oveľa pohodlnejšia aj pre mňa. Pri nej mám pocit, že dieťa je mojou súčasťou, čo je pohodlnejšie pri pohybe.

    Zo začiatku som viazala iba kríž s kapsou vonku. V kolíske Adelka byť nechcela, ale ona aj na rukách celkovo odmietala túto polohu. fotka 2kríži s kapsou vonku som jej zátylok vfotka 1ystielala plienkou, najmä keď ešte nedržala sama pevne hlavičku. Neskôr som prešla na kríž s kapsou dnu a pri ňom sme aj ostali. Pri kríži s kapsou vonku sa totiž bábätko vkladá do hotového úväzu, zatiaľ čo pri kríži s kapsou dnu mi viac vyhovovalo obviazať ju na mne, keď už bola väčšia a ťažšia (dnes má 7kg a stále je nosenie v šatke pohodlné). V letnejších dňoch si zároveň lepšie regulujem, koľko vrstiev bude obopínať bábätko. Keď je unavená a v šatke zaspí, lepšie sa mi manipuluje s krížom, keď jej chcem schovať hlavičku. Pri viazaní treba samozrejme vždy dbať na správnu polohu bábätka, aby nohy so zadočkom tvorili písmeno M, teda aby kolienka boli  vyššie ako zadoček.

    Na nosenie v šatke v chladnejších dňoch sa predávajú rôzne oblečenie, či už bundy, mikiny, nákrčníky pre mamičku alebo papučky, podkolienky pre bábätko. Mne sa podarilo vymyslieť, ako udržať chodidlá bábätka v teple fotka 3- jednoducho som Adelkine nôžky strčila z vnútra mikiny do vrecka. Má to zároveň aj tú výhodu, že vám potom do oblečenia nefúka.

    Šatku používam bežne počas dňa a viažem ju aj niekoľkokrát. Dajú sa tak zvládnuť menšie domáce práce s voľnými rukami. Nosenie v šatke som zintenzívnila počas dojčenského štrajku, kedy sa odporúča viac fyzického kontaktu s bábätkom. Vtedy som ju nosila v šatke aj koža na kožu. Veľmi sa jej páči v šatke aj vonku, je spokojná, že všetko vidí. Dieťa sa tým podľa mňa aj veľa naučí. Doma s obľubou sleduje, ako si chystám raňajky, zalievam čaj, páči sa jej aj vykladanie riadu z umývačky a to aj napriek predkláňaniu. Rada zo šatky sledovala cez okno aj život na ulici, pohyb áut, ľudí, kývanie konárov stromov, mihotanie listov na strome...

   Šatka je aj dobrý uspávací prostriedok. Najúčinnejšia je však v kombinácii s fitloptou. Pohupávanie spolu s tesným zavinutím zaručí uspatie do 5 minút. Potom ju zo šatky vyberiem na posteľ a tam pokračuje v spánku.

fotka 2

    Fitloptu sme využívali aj na trénovanie polohy na brušku. Odkedy sa Adelka pretočila na bruško, je v tejto polohe stále. Teraz sa jej páči sledovať priestor a veci v dome z fitlopty, najmä rybičky v akváriu 🙂 Pri tom ju držiac za boky pohupávam dopredu a dozadu, čo sa jej náramne páči. Trénuje si tým rovnováhu a zapája pri tom iné svalové partie ako v polohe ležmo, čo jej bude osožné neskôr pri chôdzi ...

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ ...

Nové chute

    Niekedy medzi 4. a 5. mesiacom začala Adelka javiť záujem o dospelácke jedlo. V tomto období, kedy zároveň u nej začal dojčenský štrajk, sa prvýkrát stretla s mrkvičkou. Podľa Montessori je práve obdobie medzi 4. - 6. mesiacom senzitívnym obdobím pre zavádzanie príkrmov. Badám to aj na našej Adelke, že je to tak.

    fotka 5Počas rodinných jedál bola s nami väčšinou za stolom a so záujmom sledovala všetko, čo sa pri stole odohráva. Veľmi rýchlo pochopila, že veci z taniera sa dávajú do úst a a začala sa za jedlom načahovať a otvárať ústa. Dali sme jej teda ochutnať jedlo z nášho taniera. Pfotka 4o mrkvičke nasledovala rajčina  (vybrali sme jadierka a dužinu sme vyškrabkávali  a lyžičkou jej dávali do úst), banán (tiež "naškrabkaný"), špaldová krupicová kaša, rozmixovaný zemiak. Všetko to dostala do úst kávovou kovovou lyžičkou, nie umelou (v Montessori sa kladie dôraz na "dospelácke" prestieranie, príbory sedenie...). Banán som jej dala ochutnať aj v celku, bol to zážitok pre ňu aj pre mňa 🙂 Vedela si ho takto pekne držať až kým nebol celkom ožužlaný a nezačal sa šmýkať. Potom som jej ho pomáhala držať aj ja.

    Podstatné pre nás v tomto období je, dopriať jej zážitok z nových chutí, ak o ne prejavuje záujem. Je veľmi dôležité nepremeškať toto senzitívne obdobie. Nejde o to, nakŕmiť ju dosýta, ale oboznámiť s jedlom. Ponúkam jej vždy takmer všetko, ak o to má záujem. Samozrejme chce jesť vtedy, keď vidí jesť nás, čo je pochopiteľné a prirodzené.

    Ak by som mala pomenovať to, ako bude u nás zavádzanie príkrmov vyzerať, bude to kombinácia Montessori prístupu a BLW (Baby-led Weaning). BLW sa prekladá ako prirodzené prikrmovanie. Ide tu o to, aby sa dieťa dostalo do kontaktu s ovocím, zeleninkou v takej podobe, ako narástli. Teda žiadne pyré ani kašičky, ale skutočné kúsky jedla, ktoré si dieťa vie samé vložiť do úst. Samé si tak reguluje čo a koľko zje. V Montessori sú naopak základom kašičky, pričom dôraz sa kladie na spôsob stolovania. Dieťa by malo mať k dispozícii svoj stolček a stoličku vhodnej veľkosti, za ktorým sa odohráva kŕmenie skutočným kovovým príborom opäť detskej veľkosti. Na porovnanie oboch prístupov som našla na blogu How We Montessori prehľadnú tabuľku, ktorú som voľne preložila a doplnila o vlastné postrehy (pre zväčšenie kliknite na tabuľku):

Montessori vs. BLW

    Adelku budeme učiť stolovať v duchu Montessori, ale určite ju neukrátime o zážitok jesť jedlo (najmä ovocie a zeleninu) tak, ako narástlo, teda v celku a to predovšetkým v záhrade priamo z kríka alebo zo stromu. Veď spoznávanie nových tvarov, chutí, vôní, druhov ovocia a zeleniny, ako to podáva BLW, je sčasti vlastne Montessori 😉 Okrem toho to vnímam tak, že dnes už všetko má špeciálne pomenovanie, niekedy najmä tie najprirodzenejšie veci ... 😉

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ ...

Pretočenie na bruško

    Keď mala Adleka 4,5 mesiaca, prvýkrát sa pretočila na bruško. Bolo presne 14.4.2014, zvláštny dátum s troma štvorkami. Veľmi som sa tomu potešila, najmä keď to bolo v čase problémov s papaním. Ale o tom napíšem možno neskôr.

    Prvé náznaky na pretočenie na bruško sa objavili už niekedy okolo 3. mesiaca. Najskôr sa do strany iba načahovala ručičkou. Keď sme jej nainštalovali zrkadlo, bola motivovaná zapojiť postupne aj telíčko a začala prekladať nohu cez nohu. Neskôr dvihla aj zadoček a už chýbal iba kúsok. Pamätám si, ako sa približne v 2 mesiacoch, v noci keď hľadala prsník, pretočila na bruško. Vtedy som dúfala, že to dokáže nielen v polospánku, ale aj počas dňa. Samozrejme, bolo by to ešte priskoro. Tak sme iba skonštatovali, že hlad je mocný čarodej 🙂fotka 1fotka 2fotka 3fotka 4fotka 5

    Dneska sa pretáča na bruško pri každej príležitosti (vie to ale iba do ľavej strany 🙂 ), dokonca aj keď sa v noci na chvíľku prebudí. Niekedy tak aj ďalej zaspí. V tejto polohe už začína dvíhať zadoček a priťahuje kolená k brušku. Som zvedavá, čo bude nasledovať ďalej ...

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ ...

Hračky 3. – 5. mesiac

    V tomto príspevku ponúkam prehľad hračiek, ktoré Adelku bavili v 3. až 5. mesiaci. Zoznam je zoradený v postupnosti od najviac po menej obľúbenú hračku. Treba však povedať, že obľúbenosť každej hračky sa menila s tým, ako Adelka rástla, teda že každá hračka mala iné obdobie, kedy bola na svojom výslní. Dá sa povedať, že tento zoznam odzrkadľuje, ako dlho Adelku ktorá hračka bavila.

Tiger Lamaze: Dostali sme ho od babky niekedy okolo 3. mesiaca. Vtedy som ho Adelke este vešala ako mobil. Bavilo ju načahovať sa za krúžkom, ktorý drží tiger v predných labkách a mačkať jeho šušťavé labky. Neskôr by ho najradšej už celého dala do úst. Vtedy prišiel na rad jeho chvost a uši, ktoré tiež šuštia. Napriek jeho veľkosti (cca 20 cm dĺžka) si s ním vedela hravo poradiť. Tiger má na labkách zospodu čiernobiele vzory, takže dá sa povedať, že si prídu na svoje aj celkom malé bábätká, ktoré vidia iba v odtieňoch sivej. Má tiež v hlave rolničku, takže okrem šušťavých prvkov stimuluje dieťa aj zvonením. Táto hračka ju baví doteraz a stále.

20140428-144453.jpg

Drevený krúžok: Slúži ako hryzátko. Má vonkajší priemer cca 5,7 cm a hrúbku 1 cm. Je Adelke akurát do ruky. Mali sme aj druhý väčší krúžok, ktorý som spolovice obháčkovala pre ďalší vnem, ale ten si musela držať oboma rukami a často jej vypadával. Možno časom príde na rad tento väčší. Drevený krúžok ponúkam aj vo svojom e-shope.20140428-144140.jpg.

Prepojené disky: Veľmi som bola zvedavá, ako si poradí s touto Montessori hračkou. Zvláda ju hravo, hoci disky Adelka opäť používa viac menej ako hryzátko. Trénuje si tým úchop, prehmatávanie a rozvíja pohyb zápästia. V polohe na brušku so záujmom sleduje rotáciu diskov, keď ich postrčí na podložke. 20140428-144038.jpg

Žirafka Taggies: Dostali sme ju od známych. Je to plyšová hračka, ktorá má po obvode visačky vyrobené z hladučkej saténovej látky. Adelka ich rada chytá a žmolí medzi prstami. Všimla som si visačky na Montessori handričkách na maznanie, no nechápala som ich význam. Teraz už chápem 🙂 Dočítala som sa, že visačky deti upokojujú a zároveň rozvíjajú hmat a zrak. Každá visačka je inej farby, prípadne má nejaký vzor. U nás ma najväčší úspech tá s rybičkami. Jedna z visačiek má dokonca na pohmat harmonikovú textúru. Adelku žirafka baví od 4,5 mesiaca a v posledných dňoch si vymyslela novú disciplínu, keďsa snaží s visačkou trafiť do úst 🙂20140428-144155.jpg

Ježko: Opäť hryzátko, keďže ďasienka Adelku pobolievajú už od 3. mesiaca. Na internete ho nájdete pod názvom Teether Ball. Ja som ho kúpila na starchild.cz.20140428-144127.jpg

Drevená osmička: Na túto drevenú hračku som natrafila v DM drogérii. Výrobca uvádza ako vhodný vek na použitie 3+, čo by som ja poopravila na 4+. V 3 mesiacoch bolo pre Adelku ešte príliš obtiažne zvládať tak tvarovateľnú hračku a vôbec ju vtedy ešte nezaujala. Keď už vedela ručičky lepšie ovládať, všelijako ju prekrúcala a robila si z nej rôzne tvary. Pre malé deti je príliš nevyspytateľná a neovládateľná, aj keď sa to možno na prvý pohľad nezdá.fotka

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ ...

Jingle Bell

    Tak dnes ma Adelka prekvapila. Nastal čas na rolničku 🙂 Už som nedúfala, že ju tento klasický Montessori mobil začne baviť, ale stačilo len počkať.  Zase sa mi potvrdilo, že každé dieťa to má inak. Rolničku som jej predstavovala priebežne už od 3. mesiaca, ale vôbec ju nezaujala ani pohľadom ani pohmatom. Keď sa jej aj podarilo na ňu zazvoniť, ešte zrejme nechápala veľmi súvislosť medzi príčinou a následkom. Viac ju vtedy bavili všelijaké farebné čačky-hračky20140418-105718.jpg. Horlivo som vtedy zháňala v obchodoch veľkú rolničku, no ako naschvál nikde takú nemali. Až napokon som na ňu natrafila vo vianočnom výpredaji, kde som ju kúpila ako set rolničiek, z ktorých sa dali vyrobiť vianoční sobíci 🙂 Rolničku si môžete kúpiť aj v mojom e-shope.

 Rolnička, tým že je malá, núti dieťa k väčšej presnosti a ako som už spomenula, učí dieťa zvukom pochopiť vzťah príčina-následok.

Video si môžete pozrieť tu.

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ ...

 

Objavenie nožičiek

    Keď si Adelka začala pri prebaľovaní chytať stehná a kolienka, vedela som, že to je už len krôčik k dočiahnutiu prstíkov na nohách. Pred pár dňami sa k tomuto malému pokroku prepracovala a stále ju to fascinuje. Čakám každou chvíľou, kedy si dočiahne s nožickou až do úst. Snažím sa ju preto nechávať bosú čo najčastejšie.

20140404-085649.jpg

    Kamarát nám priniesol pre Adelku krátko po jej narodení ako darček dva náramky s plyšovými zvieratkami. Sloník má šušťavé uši a lev zasa hrká. Tak som si povedala, že teraz prišiel na ne rad.

Náramky na nožičkách 1
Náramky na nožičkách 1

    Montessori odporúča nechávať deti bosé a niekedy aj celkom nahé len v plienočke kvôli tomu, že dieťa nahota rozpohybuje a lepšie ukáže, čo je v ňom. Aj v polohe na brušku sa odporúča nechať dieťa nahé alebo iba v papmerske kvôli tomu, aby sa mu v oblečení nešmýkalo. (neodporúča sa polohovanie na brušku v látkovej plienke kvôli správnemu zakriveniu chrbtice a keďže aj my "látkujeme", vždy ju pred polohou na brušku prebalím do pampersky). Okrem toho je to pre dieťa aj zmyslový zážitok cítiť rôzne povrchy a pohyb vzduchu či teplo zo slnka priamo na pokožke.

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ ...