Pripravené prostredie

    Maria Montessori kládla veľký dôraz na prostredie, v ktorom sa dieťa pohybuje. Má to byť prostredie, ktoré dáva dieťaťu nezávislosť a slobodu, ktoré ho podnecuje k učeniu a motivuje k zmysluplnej a sústredenej aktivite. Nazvala ho preto pripraveným prostredím.

    Prvé pripravené prostredie vôbec reprezentoval Dom detí (Casa dei Bambini, prvá škôlka, ktorú zriadila M. Montessori). Keď sa neskôr zariaďovali ďalšie školy a škôlky pre deti, preniesli sa do nich rovnaké princípy, ktoré M. Montessori uplatnila v Dome detí. Pokiaľ práve riešite otázku, ako zariadiť detskú izbu v štýle Montessori a chcete doma prostredie priateľské k dieťaťu, môžete sa nechať inšpirovať týmito rokmi overenými princípmi.

1. Všetko na úrovni dieťaťa

Pokiaľ máte doma čerstvé bábätko, znížte sa na jeho úroveň a uvidíte, čo všetko dieťatko z jeho matraca vidí. Najlepšie je, aby malo rozhľad do celej miestnosti, mohlo vidieť vás, keď sa pohybujete. Ak máte doma batoľa, prispôsobte nábytok výške dieťaťa tak, aby malo všetky hračky a pomôcky na dosah. Poličky na knižky voľte do takej výšky, aby si dieťa bezpečne mohlo knižku z poličky vytiahnuť. rounded_corners6Nezabudnite na dekorácie ako sú obrázky na stene. Aj tie by mali byť iba o kúsok vyššie ako je zrak dieťaťa. Aj stôl a stolička by mali rešpektovať výšku dieťaťa. maľovanie detským štetcomDôležitá je aj ich váha, aby si dieťa zvládlo preniesť alebo odsunúť stoličku samé. Zásuvky na nábytku by sa mali dať ľahko vysunúť a úchytky by mali padnúť dieťaťu do ruky. Je dobré nezabudnúť umiestniť aj vypínače do takej výšky, aby si dieťa mohlo samé rozsvietiť.

2. Príjemné a usporiadané prostredie

Príťažlivé prostredie s jednoduchým a elegantným nábytkom by malo byť obrazom vašej detskej izby. Typickým Montessori materiálom je drevo, čo sa nábytku ale aj hračiek týka. Všetko by malo mať svoje miesto a mali by ste sa snažiť takto udržať izbu v poriadku a čistote stále (alebo aspoň väčšinu času 😉 ). K tomu vám pomôže aj menšie množstvo hračiek, ktoré dáte dieťaťu k dispozícii. 20140806-095205-35525879.jpgIzbu môžete doplniť o obrázy známych umelcov či fotografie na stene. Pokiaľ si zvolíte povedzme obrázky zvieratiek, mali by byť reálne, nie animované v pestrých (často nezmyslených) farbách. Izbu môžete spestriť kvetmi, o ktoré sa potom dieťa od určitého veku môže samé starať. Uprednostnite podlahu bez koberca. Je to jeden z faktorov, ktorý zároveň dáva dieťaťu spätnú väzbu. Chápe sa tým to, že pokiaľ dieťa napríklad drgne do stola či stoličky, tie zavŕzgaju o podlahu. Podobne ak dieťaťu niečo padne z rúk, buchne to o zem, prípadne sa to aj rozbije. Je to signál pre dieťa, že niečo neurobilo správne a má sa pohybovať s väčšou opatrnosťou.

3. Podnosy a pracovné koberce

Pracovné materiály a pomôcky majte v poličke pripravené na podnosoch. Dieťa si tak môže celú aktivitu samé odniesť na príslušné miesto.detské nožniceNa vystavenie pomôcok môžete použiť aj rôzne boxy či košíky. Montessori priradovanie ovocia a zeleninyKeďže deti zvyknú pracovať rady na zemi, samotnú aktivitu si môžu rozložiť na tzv. pracovnom koberci, ktorý ohraničuje priestor na hranie a pomáha udržať poriadok pod kontrolou. Tak ako dieťa na konci aktivity vráti podnos s aktivitou do poličky, zroluje aj koberec a vráti ho na svoje miesto.montessori valčeky s úchytkami4. Zóny

Pokiaľ to vaše priestorové možnosti dovoľujú, detská izba by mala mať oddelené zóny - a to napríklad miesto pre aktivity, čítanie a oddych. V dome by nemalo chýbať vyhradené miesto na jedenie či osobnú hygienu.

5. Sklo namiesto plastu

Riad ako taniere, misky, džbániky, šálky, vázičky by mali byť zo skla. Výhodou je, že sú rozbitné a dieťa sa s nimi naučí narábať s opatrnosťou. Veľa Montessori materiálov obsahuje rozbitné alebo drobné objekty ako korálky či malé kocky. Tento fakt, že veci sa dajú rozbiť alebo stratiť, núti dieťa zaobchádzať s nimi s väčšou opatrnosťou. Pokiaľ sa  týmto pričinením stane nejaká pomôcka nekompletná, mali by sme ju odobrať z poličky a nahradiť plne funkčnou.

6. Voľnosť

Voľnosť spočíva v slobodnom pohybe a výbere hračiek či pomôcok. Dieťa si samé vyberá, s čím sa práve chce zamestnať, ako dlho sa bude venovať danej aktivite a s kým ju bude robiť. Voľnosť však nie je neobmedzená. Aj tu platia zásady, že dieťa napriek svojmu voľnému pohybu, napríklad nesmie vyrušovať ostatné deti pri práci a musí pomôcku vždy po skončení vrátiť na svoje pôvodné miesto. Aby sa dieťa mohlo naozaj voľne pohybovať, predpokladom je bezpečnosť a teda odstránenie napríklad ostrých predmetov, zabezpečenie rohov na nábytku a pod.. Obľúbeným prvkom je tzv. floor bed (matrac na zemi), učiaca veža či schodíky, ktoré poskytujú dieťaťu voľnosť pohybu a nezávislosť.floorbed bedroomuciaca veza

7. Vzájomná kooperácia 

Pokiaľ máte doma viac detí rôzneho veku, z pohľadu Montessori je to veľmi výhodné. V zmiešaných skupinkách starší pomáhajú mladším a tí sa od nich veľa naučia.

8. Pripravený rodič

K pripravenému prostrediu v neposlednom rade patrí aj Montessori rodič, ktorý má mať znalosť základných Montessori princípov, správa sa k dieťaťu s rešpektom, bez pohŕdania či povýšenia. Rodič by nemal hovoriť o dieťati v jeho prítomnosti. Ak je dieťa pri konverzácii prítomné, treba ho do nej zapojiť.

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Zdroj: voľný preklad z publikácie FEEZ, Suzan. Montessori and Early Childhood: A Guide For Students. Sage Publications, 2010. s. 39 - 44. ISBN 978-1-84787-515-0  

6 krokov k samostatnému zaspávaniu

    Keď bola Adelka maličká, stále som si myslela, že uspávanie detí bude jedna z vecí, s ktorými budeme musieť zabojovať. Všade som počúvala a čítala, ako ich deti nespia cez deň ani minútu, ako ich hodinu uspávajú a dieťa nakoniec spí 10 minút. Niekto to rieši položením dieťaťa do postieľky, zatvorí dvere a dieťa plačúc zaspí samé. Tento posledný štýl je mi asi najviac vzdialený a nikdy som to takto ani neskúšala. Sme tými rodičmi, ktorí vždy boli s dcérou, až kým nezaspala. Niekedy to trvalo kratšie, niekedy dlhšie, niekedy sme my zaspali skôr ako ona. Napriek všetkým predsudkom o detskom spánku ako strašiakovi, ktoré som si v hlave niesla, začala Adelka asi v 2,5 roku zaspávať sama. Tu by som vám chcela zhrnúť náš príbeh o uspávaní do niekoľkých bodov, vďaka ktorým si myslím, že sa nám to podarilo.ako uspať dieťa

  1. Dojčenie

    Od narodenia sme mali to šťastie, že som Adelku mohla dojčiť. Dojčenie je veľmi dobrý upokojujúci prostriedok a aj u nás bolo pravidlom, že po sladkom mliečku sa ešte sladšie spinkalo. Kým sme sa dojčili, nebol so zaspatím problém. Obávala som sa, ako Adel zaspí, keď ju dojčiť nebudem. Mala som potrebu okolo 15 mesiacov začať pomaly oddeľovať zaspávanie a dojčenie. A to v tom zmysle, že by sa mala Adel napiť mlieka a potom nezávisle na prsníku sa naučiť zaspať. No toto sa mi veľmi nedarilo. Bol to môj výmysel a domnienka, že by to tak logicky mohlo postupovať. Zlom v zaspávaní prišiel až pri odstavení. Adelka mala raz veľmi silnú nádchu, pri ktorej nedokázala sať. To sme už boli naozaj v štádiu, že sa dojčila iba pred spaním. Keď sa jej podarilo zaspinkať prvý raz bez prsníka, povedala som si, že by to nemusel byť asi až taký problém a skúsila som to znovu. Podarilo sa nám to aj hneď druhý raz. Ako si s plným noštekom odfukovala, hladkala som ju po vláskoch a ona pokojne zaspinkala. Od vtedy sme prestali s dojčením a začala zaspávať sama, no stále s mojou pomocou.
  2. Režim

    Približne do 3 mesiacov sme nemali žiadny spánkový režim. Adelka prespala tak či onak väčšinu dňa a pravdupovediac som bola aj rada, že je chvíľu hore. V 3 mesiacoch som si povedala, že ju začnem ukladať na nočný spánok približne o 18:30. Tento režim nám ostal v podstate do dnes. Postupne sme prešli z viacerých denných spánkov na jeden a večer sa už o 19h zberáme do postele. Bolo asi veľmi málo dní takých, že by Adelka neprotestovala, že ešte nechce ísť spinkať. Napriek tomu, že sme vždy na spánku trvali, nechávali sme jej vždy čas na to, aby si dokončila hru alebo aktivitu, ktorú mala začatú. Dopredu sme jej oznámili (a robíme to tak doteraz), že je čas ísť spinkať a môže si ešte dokončiť, čo má začaté. Dostáva teda možnosť na sebarealizáciu, no s jasným limitom. Netreba hovoriť „keď sa dohráš, pôjdeme spinkať“, pretože to je pre dieťa veľmi nejasný pokyn. Kým sa dohrá, môže prejsť ešte ďalšia hodina. Treba to zadefinovať presne: „Keď dočítame kapitolu/ Keď poskladáme všetky kocky/ Keď vystrihneme tento obrázok ..., pôjdeme spinkať.“ Väčšinou aj po týchto checkpointoch sa Adelka dožaduje ostať ešte hore, ale trváme pevne na svojom. Môže si potom už iba vybrať, či ju uložím ja alebo ocino, alebo či pôjde do kúpeľne sama alebo ju vezmem ja. Aby mala stále pocit, že sa môže rozhodnúť podľa seba. Režim celkovo považujem za veľmi dôležitý. Dáva dieťaťu pocit istoty a vie, čo bude nasledovať – „Mami, už sa stmieva, pôjdem už spinkať?“, hovorí mi dosť často Adelka. Okrem toho sa nastaví biorytmus dieťaťa a verte či nie, keď sa blíži 19. hodina, Adelka začína zívať. Nepochybujem, že by už v jej veku (33 mes.) vydržala bez poobedného spánku, no zvyšok dňa by trpela ona aj my. Bez neho je menej sústredená, hocičo ju podráždi, má menší záujem spolupracovať... veď to poznáte.
  1. Uspávanky a rozprávky

    V začiatkoch boli podmazom nášho zaspávania uspávanky. Bola som doslova ako jukebox. Túto mi zaspievaj, ešte túto, potom túto... spievala som a spievala hoci aj pol hodinu. Potom som si uvedomila, že Adelku počúvanie môjho spevu baví natoľko, že zabúda, načo vlastne v posteli ležíme. Predsa preto, aby zaspala. Poznala som už za tú dobu, ktorá je jej obľúbená pesnička a tú som jej začala spievať stále dokola. Po druhom/treťom raze už prestala vnímať jej obsah a pesnička začala pôsobiť asi ako biely šum. Pri piatom/šiestom opakovaní väčšinou už zaspala. Rozprávky na dobrú noc sme nikdy nečítali. Čítame veľa knižiek počas dňa a maximálne večer ešte pred odchodom do kúpeľne prečítame jednu kapitolu z knižky, ktorú si Adelka sama vyberie. Knižky do postele neberieme, pretože príbehy ju neuspávajú, ale nabudia.uspavanie
  1. Pocit istoty

    Dospela som časom k zisteniu, že Adelka musí mať stále pocit, že sme pri nej. Pamätám si na momenty, keď zatvorila oči a ja som sa potichu vytratila zo spálne. Kým som zišla do obývačky, počula som cez babymonitor, že sa prebrala. A tak som opäť šprintovala hore. Niekedy sa to opakovalo aj viackrát. Ale vždy som sa snažila pribehnúť tak rýchlo, ako to len išlo, len aby nemala pocit, že je v izbe sama. Rovnako to bolo aj pri prebúdzaní cez deň. Je dobré pri bábätkách využívať floorbed (matrac na zemi alebo veľmi nízku posteľ) a rozmiestniť zopár hračiek či kníh do dostupnej vzdialenosti. Keď sa dieťaťko prebudí a je samé v miestnosti, rýchlo zabudne na samotu, keď zbadá pútavú vec, ku ktorej sa môže samé doplaziť. Je to všetko o tom, dať dieťaťu pocit istoty. Iba dieťa, ktoré na 100% vie, že sa na vás môže spoľahnúť, bude chcieť byť raz na vás nezávislé.
  1. „Nerozblázni ju, lebo nezaspí.“ alebo „Nech sa vyblázni, aspoň lepšie zaspí.“?

    Neviem, ktorého sa držíte vy, ale mám pocit, že u nás lepšie funguje tá druhá možnosť. Je to väčšinou ocinova parketa, keď príde domov z práce, zahrať si ešte vankúšovú vojnu, gúľať sa alebo robiť kotrmelce. Vtedy Adelka zaspinká celkom rýchlo s pocitom lásky a spokojnosti, že mohli takto spolu stráviť čas.
  1. Hovorte vždy pravdu

    Dnes Adelku uložím do postieľky, zrekapitulujeme si deň alebo príbeh z knižky, ktorý sme po večeri prečítali. Potom sa s ňou rozlúčim a poviem, že ešte sa idem porozprávať za ocinom, upratať kuchyňu, poliať záhradu... Vždy naozaj podľa toho, čo idem robiť. Ona sa uloží, zakutre do periny a zaspí sama. Cez obedný spánok bez pripomienok akceptuje, že idem ešte nachystať balíky pre kuriéra, dovariť obed alebo hocičo iné, čo musím urobiť. Deti tomu uveria, pokiaľ tomu veríte aj vy. A to neplatí iba pri uspávaní.

  2. Spánok ako hrozba

    Tento bod som pridala dodatočne. Nejako som naň pozabudla, ale je dosť dôležitý. Nepoužívajte spánok ako hrozbu. Nehovorte deťom "keď nebudeš poslúchať, pôjdeš spať" alebo "... pôjdeš do postele, uvidíš!". Deti potom chápu spánok ako trest a bude pre nich strašiakom. Nikdy nebudú chodiť do postele rady. Skôr to preformulujte na "vidím, že si unavený, poď si oddýchnuť do postieľky". Ich asociácia so spánkom by mala byť príjemná.

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Objavy 6. mesiaca

    Na začiatku 6. mesiaca som mala pocit, že všetky doposiaľ obľúbené hračky už Adelku akosi nebavia. A to aj napriek tomu, že som jej po pár dňoch obmieňala hračky, s ktorými sa hrala. Raz vonku na deke sa načiahla za miskou s jedlom a dokázala ju obdivovať niekoľko minút. Tak som pochopila, že nastal čas na malé objavy.

1. Plastová miska IMG_4774Zaujal ju najmä tvar, najskôr vypuklá strana a potom hlboká. Podarilo sa mi dokonca zachytiť moment, ako si ju takto pekne sama chytila, akoby sa z nej chcela napiť...

2. Sitko

IMG_4713Raz pri vykladaní riadu z umývačky som k mrnčiacej Adelke pribehla so sitkom v ruke. Hneď bolo po plači a mala o zábavu postarané. Fascinoval ju drôtený materiál a zrejme aj nový pohľad na svet cez mriežku.

3. Šnúrky a stužky

IMG_4743Keď som zistila, ako veľmi ju bavia všelijaké visačky, povedala som si, že jej pripravím malé potešenie pre jej zmysly. Rôzne šnúrky a stuhy som navliekla na drevený krúžok. Páčilo sa jej, ako ohmatávala medzi prštekmi rôzne materiály a štruktúry. Najväčší úspech však mala saténová stuha s farebnou potlačou, ktorú som jej nakoniec dala z krúžku dole a vie sa s ňou dlhšie zabaviť.

4. Cestoviny, ryža, fazuľa

fotka 2Použila som 3 nádobky rôznej veľkosti od Tescomy na skladovanie napr. nedojedenej cibule alebo rajčiny. Do každej z nich som nasypala niečo iné - ryžu, červenú fazuľu a cestoviny. Každá nádobka teda pri hrkaní vydávala iný zvuk, bola inej farby a inak sa uchopovala z dôvodu rôznej veľkosti. Výhodou týchto nádobiek je, že nie sú úplne guľaté, ale majú zhora a zdola podstavu. Nehrozí, že by sa teda nejak ďaleko odkotúľali. Pretože akonáhle má Adelka hoci aj veľmi príťažlivú vec mimo dosah, stráca o ňu záujem. Podobne sa dá použiť aj obyčajná fľaša, naplniť ju napríklad vodou, keďže tieto nádobky nie sú vodotesné.

5. Príroda fotka 3Manžel dal raz Adelku vonku na okraj deky, aby si ako on hvorí, užila "kontakt s prírodou". S radosťou sa v tráve hrabkala, vytrhávala ju a ja som len striehla, aby si nedala do úst zeminu 🙂 Tak som jej potom zopár stebielok trávy vytrhla a dala na deku, nech ich skúma radšej takto. Naozaj veľmi sa snažila uchopiť stebielko medzi palec a ukazovák, no ešte jej to veľmi nešlo. Niekedy jej v záhrade odtrhnem sedmikrásku alebo sa sama načiahne za odkvitajúcou ružou a oberá z nej lupene. V babyšatke mi pomáhala oberať aj čerešne, ja som oberala čerešne  a ona listy 🙂

6. Natáčkafotka 1Ďalšia z vecí, na ktorú som natrafila náhodou a dokáže sa ňou pekne zabaviť. Páči sa jej samozrejme nový povrch, ktorý stále dokola škrabká prstami kvôli šuchotavému zvuku.

7. Kefa na vlásky

fotkaTo najlepšie na koniec. Kefka na vlásky je úplne TOP tohto mesiaca 🙂 Zaženie akúkoľvek nepohodu a pri nej Adelka zabudne na svet okolo. Podobný efekt mala následne aj zubná kefka. Pri nej som asi na 15 minút ani nevedela, že mám dieťa 🙂 Zubná kefka ju však zabavila takto iba jednorázovo, zatiaľ čo kefa na vlásky je obľúbená stále.

  Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ ...

   

Štrajk

    Tento článok sa na môj blog veľmi tematicky nehodí. No napriek tomu som sa rozhodla, že ho zverejním. Ak by mal môj príbeh a skúsenosti pomôcť čo i len jednej mamičke, splnilo to svoj účel.

    Dojčenie je jedným z najkrajších momentov pre mamu a dieťatko. Nielen, že sa bábätko napapá, ale zároveň sa na prsníku upokojí, cíti maminku, má pocit bezpečia, prípadne si na prsníku rieši akúkoľvek nepohodu. Na tieto momenty som sa tešila už dlho pred narodením Adelky. Až pokiaľ nezačal tzv. dojčenský štrajk.

Ako to začalo

    Po pôrode napriek miernej komplikácii a z toho vyplývajúceho odlúčenia takmer 18 h. sa nám dojčenie podarilo skvele rozbehnúť. Mliečka bolo vždy tak akurát, ba niekedy aj viac. Nikdy som si dopredu neprogramovala problémy s dojčením. V pôrodnici boli ochotní aj počas noci riešiť akýkoľvek problém a ochotne vysvetlili správnu techniku dojčenia. Radili dodržať pravidlo 1 dojčenie - 1 prsník. Fungovalo to výborne cca 4,5 mesiaca.

    Prišlo obdobie, kedy Adelka začala na prsníku tráviť stále menej a menej času. Keďže si pýtala mliečko každé cca 2 hodiny, čo je všeobecne považované za časté kŕmenie, nejako som tomu neprikladala veľký význam (dojčila som ju na požiadanie, niekedy aj každú hodinu). Vravela som si, že nevadí, ak papá krátko, keďže je na prsníku každé 2 hodiny. V skutočnosti však jej krátke papanie znamenalo nie to, že je najedená, ale že je nespokojná s tokom mliečka. Došlo to až do štádia, kedy začala prsník odmietať takmer úplne. Začala som riešiť s laktačnou poradkyňou (LP) neznámy problém - upchaté mliekovody. Až ona mi celú situáciu objasnila a diagnóza dojčenský štrajk (pred tým nepoznaná) bola na svete. Štrajk veľmi záludný v tom, že dieťa sa odmieta sa prisávať aj napriek hladu. Objasnila mi, že Adelka sa odmieta prisať na prsník kvôli zníženému toku mliečka, ktorý bol asi jednak spôsobený vzájomným prispôsobením ponuky a dopytu po mliečku a tiež dojčením štýlom 1 dojčenie - 1 prsník (kedy frekvencia dojčenia pre každý prsník bola každé 4 hodiny, čo je na začiatku dosť veľa).

Ako to prebieha(lo)

    Postupom času sa odmietla úplne dojčiť v priečnej polohe a ostali sme až do dnes v polohe poležiačky. Naše (ne)dojčenie vyzerá asi tak, že už len keď si k Adelke ľahnem, otáča sa opačným smerom, v horšom prípade sa rovno rozplače. Takúto "ceremóniu" opakuje vždy pred každým dojčením a vydrží aj pol hodinu. Naťahuje si nohu, rozpráva si alebo sa otáča na bruško. Spočiatku som mala tendenciu jej plač utišovať. Ale čím intenzívnejšie som sa snažila, tým bol jej plač ľútostivejší a malo to opačný efekt. Tak som si to prestala všímať a nechám ju, aby svoj "prejav" dokončila. Iba ležím vedľa nej a som jej k dispozícii, keď sa rozhodne prisať. Niekedy ju hladkám po vláskoch, aby vedela, že ju mám rada, že som tu pre ňu. Týmto spôsobom sa zvykne prisať rýchlejšie. Vôbec nemá význam ju nasilu k prsníku priťahovať.

    Zo začiatku som si mlieko iba odsávala a dávala jej ho lyžičkou (keďže nepozná fľašku ani cumlík). Avšak s lyžičkou vymýšľala rovnako, s mliečkom sa v ústach hrala alebo ho dokonca vyprskovala. Bolo to obdobie veľmi náročné, psychicky aj fyzicky, pretože celý deň sa krútil len okolo odsávačky a kŕmenia, aby som do nej dostala aspoň niečo. Potom mi svokor vnukol myšlienku, aby som ju nechala hladnú a vyčkala, kým sa bude ochotná sama prisať. Zafungovalo to a dnes ju už lyžičkou nekŕmim vôbec, hoci si stále mlieko odsávam, pretože niekedy je na prsníku naozaj len krátko.

    Osvedčilo sa mi dojčenie v polospánku. Keď mi zaspí v šatke a následne ju uložím do postele, zvyčajne to využijem a ponúknem jej prsník. Jednak ju to opätovne uspí, ak sa pri manipulácii so šatkou trošku preberie a aj sa napapá. V polospánku vystriedam oba prsníky niekedy aj viackrát. Počas dojčenia však nesmie byť ničím rušená. Akékoľvek šuchnutie alebo kroky na chodbe a už sa odpája. Dosiahnuť potom, aby sa opätovne prisala, je takmer nemožné. V noci sa dojčí pekne, 2-3 krát za noc, pričom vydrží vysať oveľa viac mlieka ako cez deň.

Ako som si mliečko vybojovala 

    Štrajk začal kvôli zníženej produkcii mlieka a bolo ho čoraz menej, ako sa Adelka odmietala prisávať. Až som mala pocit úplne prázdnych prsníkov. Z prsníkov som ledva odsala 10ml. Bola som ochotná už vyskúšať čokoľvek, aby som sa opäť dostala na objem ako pred tým, resp. aby som dojčenie zachránila. Laktačná poradkyňa mi nasadila bylinky v kapsliach - Benedikt lekársky a Senovku grécku a to aj napriek tomu, že obyčajne najlepšie zaberajú v prvých dňoch po pôrode. Chcela som to aspoň vyskúšať, keďže som za každú cena chcela mliečko zachrániť. Očakávala som účinok na 2.-3. deň, no márne. Jediným výsledkom u mňa bol zapáchajúci pot korením. Zázrak nespravili ani babské recepty ako zasmažená vajíčková polievka, pitie melty či Vinea. Snažila som sa maximalizovať náš vzájomný kontakt, dokonca aj koža na kožu. Spravili sme si aj zopár "pelíškových" dní. Stále som Adelke ponúkala hoci aj prázdne prsníky a aj každú hodinu som sa snažila odsať čo najviac. Samozrejme som ju dokrmovala Sunarom, keď chcela, ale za celý čas štrajkovania doposiaľ ho vypila najviac asi 200ml, ak vôbec to bolo toľko. Kúpila som si aj homeopatiká Ricinus communis, ale účinok taktiež nenastúpil. Ak si dobre pamätám, hlavné nakopnutie tvorby mlieka nastalo raz v noci, keď bola Adelka naozaj veľmi hladná a veľmi silno sala. Jedno jej potiahnutie som zacítila až ako pichnutie medzi lopatkami. No a ráno som mala naliate prsníky ako predtým. Homeopatiká Ricinus communis som vymenila za Ricinus homeokomplex a ten mi zabral lepšie (obsahuje viacero zložiek berúc do úvahy napr. aj psychické dôvody zníženia tvorby mlieka alebo z nedostatku tekutín a pod.). Užívam ho stále, keď mám pocit prázdnejších prsníkov. Kúpila som si aj Moringu olejodárnu v kapsliach, ale tú mám odloženú v zásuvke ako železnú rezervu (a dúfam, že to bola zbytočná investícia, aj keď to nebola lacná záležitosť).

Ako na mliekovody

    Odvtedy mi tvorba mlieka veľmi kolíše. Ako som na sebe odpozorovala, odsávanie nestimuluje tvorbu mlieka, ale vie ho iba dočasne udržať. Mne sa najviac osvedčilo na mliekotvorbu satie bábätka. Treba to skúšať hlavne v noci, kedy nie sú babätká veľmi pri zmysloch. Ak sa podarí prsníky veľmi nastimulovať, dôsledkom môže byť až upchatie mliekovodov. Príčin môže byť niekoľko: nedostatočné vyprázdnenie prsníka, nesprávne prisatie bábätka, príliš husté mlieko.

    Tento veľmi bolestivý stav som zažila niekoľkokrát. V mliekovode sa vytvorí malá zrazeninka mlieka o veľkosti asi zrnka piesku a znemožní prechod mlieka. Mne vtedy zvykla stvrdnúť celá asi štvrtina prsníka, ktorá bola čoraz bolestivejšia, ako sa nalievala mliekom a nevyprázdňovala. Niekedy to nemusí byť ani zrazeninka, ale dá sa povedať taká hustá smotanka, ktorá mliekovod upchá čiastočne. Vtedy mlieko síce vyteká, ale iba tenkým prúdom a prsník sa dôkladne nevyprázdni. Viem to už rozpoznať aj v úplnom začiatku, pretože bradavka pri dojčení bolí, akoby bábätko hrýzlo.

    Ako som sama zistila, mliekovod sa môže upchať buď niekde uprostred alebo pri vyústení v bradavke, čo je ten lepší prípad. Ak sa upchá uprostred, zvyčajne treba to miesto pred dojčením poriadne nahriať a rozmasírovať. Toto mne nikdy nepomohlo a zvyčajne to prešlo do 4 dní samé. Vtedy som si robila obklady zo surového nastrúhaného zemiaka (oblepila som ho mikroténovým sáčkom), ktorý naliate miesto trocha zmäkčil a uľavilo sa mi od bolesti. Treba však na to obetovať jedno tričko, pretože zemiak farbí na čierno a nedá sa vyprať. Ak sa mliekovod upchá pri vyústení, treba zaťať zuby a trochu sa naučiť "operovať". Dezinfikovať ihlu (buď 10 min. v liehu alebo chvíľku v ohni) a zrazeninku vyšpárať. Miesto upchatia na bradavke je zvyčajne belšie oproti ostatným vyústeniam mliekovodov a stranovo súhlasí so stvrdnutou časťou prsníka. Pri stlačení v bradavke na tej strane bolestivo pichne. Niekedy stačí samotné stisnutie bradavky medzi palec a ukazovák (prípadne stlačiť a potiahnuť prsník smerom od dvorca k bradavke) a zrazeninka sama vystrelí von. Mne sa osvedčilo prestriedať odsávanie s vystískaním, keď nechcem použiť ihlu. Ihlou som riešila zrazeninky, ktoré boli hlbšie pod povrchom bradavky. Je to o dosť bolestivejšie, sem tam sprevádzané aj kvapkou krvi (ktorej, ako som sa dočítala, sa netreba báť, pretože ju bábätko vie stráviť). Avšak za tú úľavu to určite stojí. Počas odsávania po odopchatí vidno, že mlieko tečie z toho mliekovodu hrubým prúdom, keďže bol pod tlakom. Upchaté miesto aj po odopchaní ešte chvíľu bolí, pretože mliekovody boli roztiahnuté. Ako prevencia upchávania mliekovodov sa odporúča užívať sójový lecitín, ktorý mlieko riedi. Vyskúšala som, ale rapídne zlepšenie som nespozorovala. Avšak ťažko hodnotiť jeho účinok, kto vie, ako by to dopadlo bez neho.

   Čo sa týka prospievania, Adelka momentálne priberá cca 750g za mesiac (sme na začiatku 7. mesiaca). V poslednej dobe sa prisaje hneď, keď je už naozaj dosť hladná. To považujem za signál, že sa snáď situácia pomaly, ale isto zlepšuje. Ťažko sa verí tomu, že ako hovorí moja laktačná poradkyňa, každý štrajk raz skončí, pretože to už trvá tak dlho, že sa mi to zdá takmer nemožné. Sú dni horšie a lepšie a vtedy začínam vidieť svetielko na konci nášho tunela...

..........................................................................................................................................................................................................................

Štrajk začal ustupovať, keď mala Adelka asi 15,5 mesiaca. Prvé náznaky  sa objavovali v aute a bola ochotná sa počas jazdy na chvíľočku prisať. Potom to pokračovalo v kúpeľni pri prebaľovaní, až sa tam raz kompletne nadojčila. Od vtedy (16 mes.) sa dojčí všade, pýta si mliečko, keď sa chce upokojiť, pritúliť, keď jej idú zúbky ... Vždy mi to aj zaznakuje, že si prosí. Neverila som, ale skutočne to skončilo. A ja som z toho veľmi šťastná a musím povedať, že sa oplatilo za to zabojovať. Teraz si tie spoločné chvíle naozaj užívam(e). Je to super pocit.

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ ...

Babyšatka a fitlopta

    Patria u nás medzi veci, ktoré využívame denne a bola by škoda sa o túto skúsenosť nepodeliť.

    Babyšatku sme kúpili ešte pred tým, ako sa Adelka narodila s tým, že som ju plánovala nosiť úplne od začiatku. No nakoľko sa narodila maličká, počkali sme, kým trošku podrastie. Mala som vybratú pevnú šatku Storchenwiege, ale v tom období ju žiadny internetový obchod nevedel dodať. Tak som sa napokon rozhodla pre elastickú šatku BobaWrap a neľutujem.

    Je dlhá 5m, široká 50cm, pričom konce sú zúžené, čo uľahčuje viazanie. Jej dĺžka je pre nás štíhlych zbytočná a po ukončení úväzu musím konce okolo seba niekoľkokrát omotať a ešte mi zvýši aj na uviazanie uzla s mašľou. V recenziách o elastických šatkách sa často píše, že sa zvyknú krútiť okraje. Mne sa to stáva ozaj len minimálne, najmä keď je už dosť nosená. To sa však po opratí opäť vyrovná. Zloženie šatky je 95% bavlna a 5% spandex, takže je pomerne pevná, ak je úväz správne dotiahnutý. Periem ju v práčke na 40 stupňov.

    Vyskúšali sme aj ergonomický nosič Manducu a klokanku Babybjorn, ale nikde nebola Adelka taká spokojná ako v šatke. Vyhovuje jej pocit tesnej blízkosti, keďže šatka ju krásne celá obopína. Tento komfort si myslím, že žiadny nosič poskytnúť nemôže. Musím povedať, že šatka je oveľa pohodlnejšia aj pre mňa. Pri nej mám pocit, že dieťa je mojou súčasťou, čo je pohodlnejšie pri pohybe.

    Zo začiatku som viazala iba kríž s kapsou vonku. V kolíske Adelka byť nechcela, ale ona aj na rukách celkovo odmietala túto polohu. fotka 2kríži s kapsou vonku som jej zátylok vfotka 1ystielala plienkou, najmä keď ešte nedržala sama pevne hlavičku. Neskôr som prešla na kríž s kapsou dnu a pri ňom sme aj ostali. Pri kríži s kapsou vonku sa totiž bábätko vkladá do hotového úväzu, zatiaľ čo pri kríži s kapsou dnu mi viac vyhovovalo obviazať ju na mne, keď už bola väčšia a ťažšia (dnes má 7kg a stále je nosenie v šatke pohodlné). V letnejších dňoch si zároveň lepšie regulujem, koľko vrstiev bude obopínať bábätko. Keď je unavená a v šatke zaspí, lepšie sa mi manipuluje s krížom, keď jej chcem schovať hlavičku. Pri viazaní treba samozrejme vždy dbať na správnu polohu bábätka, aby nohy so zadočkom tvorili písmeno M, teda aby kolienka boli  vyššie ako zadoček.

    Na nosenie v šatke v chladnejších dňoch sa predávajú rôzne oblečenie, či už bundy, mikiny, nákrčníky pre mamičku alebo papučky, podkolienky pre bábätko. Mne sa podarilo vymyslieť, ako udržať chodidlá bábätka v teple fotka 3- jednoducho som Adelkine nôžky strčila z vnútra mikiny do vrecka. Má to zároveň aj tú výhodu, že vám potom do oblečenia nefúka.

    Šatku používam bežne počas dňa a viažem ju aj niekoľkokrát. Dajú sa tak zvládnuť menšie domáce práce s voľnými rukami. Nosenie v šatke som zintenzívnila počas dojčenského štrajku, kedy sa odporúča viac fyzického kontaktu s bábätkom. Vtedy som ju nosila v šatke aj koža na kožu. Veľmi sa jej páči v šatke aj vonku, je spokojná, že všetko vidí. Dieťa sa tým podľa mňa aj veľa naučí. Doma s obľubou sleduje, ako si chystám raňajky, zalievam čaj, páči sa jej aj vykladanie riadu z umývačky a to aj napriek predkláňaniu. Rada zo šatky sledovala cez okno aj život na ulici, pohyb áut, ľudí, kývanie konárov stromov, mihotanie listov na strome...

   Šatka je aj dobrý uspávací prostriedok. Najúčinnejšia je však v kombinácii s fitloptou. Pohupávanie spolu s tesným zavinutím zaručí uspatie do 5 minút. Potom ju zo šatky vyberiem na posteľ a tam pokračuje v spánku.

fotka 2

    Fitloptu sme využívali aj na trénovanie polohy na brušku. Odkedy sa Adelka pretočila na bruško, je v tejto polohe stále. Teraz sa jej páči sledovať priestor a veci v dome z fitlopty, najmä rybičky v akváriu 🙂 Pri tom ju držiac za boky pohupávam dopredu a dozadu, čo sa jej náramne páči. Trénuje si tým rovnováhu a zapája pri tom iné svalové partie ako v polohe ležmo, čo jej bude osožné neskôr pri chôdzi ...

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ ...

Nové chute

    Niekedy medzi 4. a 5. mesiacom začala Adelka javiť záujem o dospelácke jedlo. V tomto období, kedy zároveň u nej začal dojčenský štrajk, sa prvýkrát stretla s mrkvičkou. Podľa Montessori je práve obdobie medzi 4. - 6. mesiacom senzitívnym obdobím pre zavádzanie príkrmov. Badám to aj na našej Adelke, že je to tak.

    fotka 5Počas rodinných jedál bola s nami väčšinou za stolom a so záujmom sledovala všetko, čo sa pri stole odohráva. Veľmi rýchlo pochopila, že veci z taniera sa dávajú do úst a a začala sa za jedlom načahovať a otvárať ústa. Dali sme jej teda ochutnať jedlo z nášho taniera. Pfotka 4o mrkvičke nasledovala rajčina  (vybrali sme jadierka a dužinu sme vyškrabkávali  a lyžičkou jej dávali do úst), banán (tiež "naškrabkaný"), špaldová krupicová kaša, rozmixovaný zemiak. Všetko to dostala do úst kávovou kovovou lyžičkou, nie umelou (v Montessori sa kladie dôraz na "dospelácke" prestieranie, príbory sedenie...). Banán som jej dala ochutnať aj v celku, bol to zážitok pre ňu aj pre mňa 🙂 Vedela si ho takto pekne držať až kým nebol celkom ožužlaný a nezačal sa šmýkať. Potom som jej ho pomáhala držať aj ja.

    Podstatné pre nás v tomto období je, dopriať jej zážitok z nových chutí, ak o ne prejavuje záujem. Je veľmi dôležité nepremeškať toto senzitívne obdobie. Nejde o to, nakŕmiť ju dosýta, ale oboznámiť s jedlom. Ponúkam jej vždy takmer všetko, ak o to má záujem. Samozrejme chce jesť vtedy, keď vidí jesť nás, čo je pochopiteľné a prirodzené.

    Ak by som mala pomenovať to, ako bude u nás zavádzanie príkrmov vyzerať, bude to kombinácia Montessori prístupu a BLW (Baby-led Weaning). BLW sa prekladá ako prirodzené prikrmovanie. Ide tu o to, aby sa dieťa dostalo do kontaktu s ovocím, zeleninkou v takej podobe, ako narástli. Teda žiadne pyré ani kašičky, ale skutočné kúsky jedla, ktoré si dieťa vie samé vložiť do úst. Samé si tak reguluje čo a koľko zje. V Montessori sú naopak základom kašičky, pričom dôraz sa kladie na spôsob stolovania. Dieťa by malo mať k dispozícii svoj stolček a stoličku vhodnej veľkosti, za ktorým sa odohráva kŕmenie skutočným kovovým príborom opäť detskej veľkosti. Na porovnanie oboch prístupov som našla na blogu How We Montessori prehľadnú tabuľku, ktorú som voľne preložila a doplnila o vlastné postrehy (pre zväčšenie kliknite na tabuľku):

Montessori vs. BLW

    Adelku budeme učiť stolovať v duchu Montessori, ale určite ju neukrátime o zážitok jesť jedlo (najmä ovocie a zeleninu) tak, ako narástlo, teda v celku a to predovšetkým v záhrade priamo z kríka alebo zo stromu. Veď spoznávanie nových tvarov, chutí, vôní, druhov ovocia a zeleniny, ako to podáva BLW, je sčasti vlastne Montessori 😉 Okrem toho to vnímam tak, že dnes už všetko má špeciálne pomenovanie, niekedy najmä tie najprirodzenejšie veci ... 😉

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ ...

Zrkadlo

    Zrkadlo je v Montessori prístupe jedným z hlavných prvkov v období prvých mesiacov bábätka. My sme ho dali Adelke k dispozícii až v 3. mesiaci. Niekedy ľutujem, že ho nemala aj skôr. No na druhej strane si pamätám, ako vždy pri krátkych zastaveniach pred zrkadlom na chodbe odvracala od zrkadla hlavičku a iba sem tam vylúdila na seba úsmev.

Zrkadlo

    Rozhodovali sme sa, či kúpiť obyčajné alebo dať vyrobiť také, ktoré bude podlepené fóliou proti vysypaniu, ak by sa rozbilo. Nakoniec sme sa rozhodli pre plexi zrkadlo. Vyrobili nám ho na mieru v rozmere 120x60cm. Bol to drahší variant oproti sklenenému, ale som rada, že sme ho kúpili. Adelka sa často namiesto pozerania do neho, opiera o neho nožičkami a kopká do neho 🙂 A aj keď sa hrá s drevenými hračkami, niekedy počujem z kuchyne, ako nimi búcha do zrkadla. Keby bolo sklenené, asi by som bola stále v strehu. Plexi zrkadlo, ako sme zistili, má však aj svoje nevýhody. Obraz sa kde-tu mierne vlní. Ale to vidno viac menej iba z diaľky. Predáva sa v hrúbke 3 alebo 4 mm a bolo potrebné vymyslieť, ako ho pripevniť na stenu. My sme ho prilepili kvalitným sekundovým lepidlom o osb dosku, ktorú sme zahranili zažehlovacou páskou. Zrejme v mieste prilepenia sa zvlnilo ( mohlo nás to napadnúť 🙁 ). Tiež asi na dvoch miestach, kde je lepidlo, sa prilepila zrkadliaca vrstva o osb dosku, a teda vytvorila sa taká 2mm škvrnka (tiež nás to mohlo napadnúť, no chybami sa človek učí). Celkovo si však, myslím, že na účel hrania sa a obzerania miestnosti to pre Adel celkom stačí.

IMG_4365

    Celkovo ju to baví, rada sa obzerá a pozoruje pri činnosti. A má dobrý rozhľad do celej miestnosti. Niekedy aj keď som pri nej, nepozerá priamo na mňa, ale na môj odraz v zrkadle 🙂 Využíva ho aj pri trénovaní polohy na brušku.

IMG_4463

  Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ ...