Pripravené prostredie

    Maria Montessori kládla veľký dôraz na prostredie, v ktorom sa dieťa pohybuje. Má to byť prostredie, ktoré dáva dieťaťu nezávislosť a slobodu, ktoré ho podnecuje k učeniu a motivuje k zmysluplnej a sústredenej aktivite. Nazvala ho preto pripraveným prostredím.

    Prvé pripravené prostredie vôbec reprezentoval Dom detí (Casa dei Bambini, prvá škôlka, ktorú zriadila M. Montessori). Keď sa neskôr zariaďovali ďalšie školy a škôlky pre deti, preniesli sa do nich rovnaké princípy, ktoré M. Montessori uplatnila v Dome detí. Pokiaľ práve riešite otázku, ako zariadiť detskú izbu v štýle Montessori a chcete doma prostredie priateľské k dieťaťu, môžete sa nechať inšpirovať týmito rokmi overenými princípmi.

1. Všetko na úrovni dieťaťa

Pokiaľ máte doma čerstvé bábätko, znížte sa na jeho úroveň a uvidíte, čo všetko dieťatko z jeho matraca vidí. Najlepšie je, aby malo rozhľad do celej miestnosti, mohlo vidieť vás, keď sa pohybujete. Ak máte doma batoľa, prispôsobte nábytok výške dieťaťa tak, aby malo všetky hračky a pomôcky na dosah. Poličky na knižky voľte do takej výšky, aby si dieťa bezpečne mohlo knižku z poličky vytiahnuť. rounded_corners6Nezabudnite na dekorácie ako sú obrázky na stene. Aj tie by mali byť iba o kúsok vyššie ako je zrak dieťaťa. Aj stôl a stolička by mali rešpektovať výšku dieťaťa. maľovanie detským štetcomDôležitá je aj ich váha, aby si dieťa zvládlo preniesť alebo odsunúť stoličku samé. Zásuvky na nábytku by sa mali dať ľahko vysunúť a úchytky by mali padnúť dieťaťu do ruky. Je dobré nezabudnúť umiestniť aj vypínače do takej výšky, aby si dieťa mohlo samé rozsvietiť.

2. Príjemné a usporiadané prostredie

Príťažlivé prostredie s jednoduchým a elegantným nábytkom by malo byť obrazom vašej detskej izby. Typickým Montessori materiálom je drevo, čo sa nábytku ale aj hračiek týka. Všetko by malo mať svoje miesto a mali by ste sa snažiť takto udržať izbu v poriadku a čistote stále (alebo aspoň väčšinu času 😉 ). K tomu vám pomôže aj menšie množstvo hračiek, ktoré dáte dieťaťu k dispozícii. 20140806-095205-35525879.jpgIzbu môžete doplniť o obrázy známych umelcov či fotografie na stene. Pokiaľ si zvolíte povedzme obrázky zvieratiek, mali by byť reálne, nie animované v pestrých (často nezmyslených) farbách. Izbu môžete spestriť kvetmi, o ktoré sa potom dieťa od určitého veku môže samé starať. Uprednostnite podlahu bez koberca. Je to jeden z faktorov, ktorý zároveň dáva dieťaťu spätnú väzbu. Chápe sa tým to, že pokiaľ dieťa napríklad drgne do stola či stoličky, tie zavŕzgaju o podlahu. Podobne ak dieťaťu niečo padne z rúk, buchne to o zem, prípadne sa to aj rozbije. Je to signál pre dieťa, že niečo neurobilo správne a má sa pohybovať s väčšou opatrnosťou.

3. Podnosy a pracovné koberce

Pracovné materiály a pomôcky majte v poličke pripravené na podnosoch. Dieťa si tak môže celú aktivitu samé odniesť na príslušné miesto.detské nožniceNa vystavenie pomôcok môžete použiť aj rôzne boxy či košíky. Montessori priradovanie ovocia a zeleninyKeďže deti zvyknú pracovať rady na zemi, samotnú aktivitu si môžu rozložiť na tzv. pracovnom koberci, ktorý ohraničuje priestor na hranie a pomáha udržať poriadok pod kontrolou. Tak ako dieťa na konci aktivity vráti podnos s aktivitou do poličky, zroluje aj koberec a vráti ho na svoje miesto.montessori valčeky s úchytkami4. Zóny

Pokiaľ to vaše priestorové možnosti dovoľujú, detská izba by mala mať oddelené zóny – a to napríklad miesto pre aktivity, čítanie a oddych. V dome by nemalo chýbať vyhradené miesto na jedenie či osobnú hygienu.

5. Sklo namiesto plastu

Riad ako taniere, misky, džbániky, šálky, vázičky by mali byť zo skla. Výhodou je, že sú rozbitné a dieťa sa s nimi naučí narábať s opatrnosťou. Veľa Montessori materiálov obsahuje rozbitné alebo drobné objekty ako korálky či malé kocky. Tento fakt, že veci sa dajú rozbiť alebo stratiť, núti dieťa zaobchádzať s nimi s väčšou opatrnosťou. Pokiaľ sa  týmto pričinením stane nejaká pomôcka nekompletná, mali by sme ju odobrať z poličky a nahradiť plne funkčnou.

6. Voľnosť

Voľnosť spočíva v slobodnom pohybe a výbere hračiek či pomôcok. Dieťa si samé vyberá, s čím sa práve chce zamestnať, ako dlho sa bude venovať danej aktivite a s kým ju bude robiť. Voľnosť však nie je neobmedzená. Aj tu platia zásady, že dieťa napriek svojmu voľnému pohybu, napríklad nesmie vyrušovať ostatné deti pri práci a musí pomôcku vždy po skončení vrátiť na svoje pôvodné miesto. Aby sa dieťa mohlo naozaj voľne pohybovať, predpokladom je bezpečnosť a teda odstránenie napríklad ostrých predmetov, zabezpečenie rohov na nábytku a pod.. Obľúbeným prvkom je tzv. floor bed (matrac na zemi), učiaca veža či schodíky, ktoré poskytujú dieťaťu voľnosť pohybu a nezávislosť.floorbed bedroomuciaca veza

7. Vzájomná kooperácia 

Pokiaľ máte doma viac detí rôzneho veku, z pohľadu Montessori je to veľmi výhodné. V zmiešaných skupinkách starší pomáhajú mladším a tí sa od nich veľa naučia.

8. Pripravený rodič

K pripravenému prostrediu v neposlednom rade patrí aj Montessori rodič, ktorý má mať znalosť základných Montessori princípov, správa sa k dieťaťu s rešpektom, bez pohŕdania či povýšenia. Rodič by nemal hovoriť o dieťati v jeho prítomnosti. Ak je dieťa pri konverzácii prítomné, treba ho do nej zapojiť.

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Zdroj: voľný preklad z publikácie FEEZ, Suzan. Montessori and Early Childhood: A Guide For Students. Sage Publications, 2010. s. 39 – 44. ISBN 978-1-84787-515-0

 

Znakujeme

    So znakovaním sme začali približne v 8. mesiaci. Hľadala som informácie o znakovaní prevažne na internete. Veľmi dobrá zahraničná stránka, ku ktorej sa stále vraciam, je Baby Sign Languageznaky. Dá sa tu nájsť slovník so základnými pojmami, ale aj kartičky so znakmi, ktoré som vytlačila a oblepila nimi zboku celú chladničku 🙂 Je dobré to mať na očiach a najmä zo začiatku si pripomínať jednotlivé znaky.

Stránka Baby Sign Language je prehľadná a páči sa mi najmä preto, že každý znak sa dá pozrieť na videu. Pri detskom znakovaní však platí, že dieťa alebo rodič si môže zvoliť na konkrétne slovo svoj vlastný znak, ak je pre nich prijateľnejší. Neplánovala som kupovať program znakovania na DVD-čkach, no keďže ich mala moja veľmi dobrá kamarátka, tak nám ich požičala. Ale Adelke sa to veľmi nepozdávalo a keďže videá sú dlhé, obsedela najviac 5 minút (čomu som koniec koncov rada, keďže ju neučíme pozerať telku).Svetielko

    Začali sme so slovami pes, mačka, otec, záchod, piť a postupne sme pridávali knihakúpať, spať, jesť, ešte, svetlo. Pekné video so základnými znakmi je TU. Neskôr som zaradila do znakovania jednotlivé časti oblečenia – ponožky, nohavice, tričko, čiapka… Slová volím podľa toho, čo reálne a často počas dňa používame. Odporúčam do znakovania zapojiť čo najviac rodinných príslušníkov. U nás to väčšinou ťahám sama, pretože manžel väčšinou nie je doma alebo znakovať zabúda.

Zásady, ktoré dodržiavame pri znakovaní:

1. Znaky zaraďujeme podľa toho, čo Adelku momentálne zaujíma, prípadne podľa činností, ktoré doma často vykonávame (jesť, piť, kúpať sa…).

2. Kľúčom k úspechu je neustále opakovanie znakov každý deň a v rôznych situáciách. Tak dieťa najlepšie pochopí, že napr. lopta nie je iba tá žltá loptička na poličke vľavo, ale že lopta môže mať veľa rôznych podôb.

3. Znakujeme pred tým, ako slovo vyslovíme, počas hovorenia a aj potom.

4. Ak k Adelke hovoríme celou vetou, znakované slovo sa snažíme hlasom zdôrazniť, aby sme ho odlíšili od ostatných.

5. Treba mať veľa trpezlivosti, kým dieťa znak začne samo ukazovať. Nenútime ju, aby odznakovala naspäť. Snažíme sa, aby to hlavne bola zábava.

   Adelka začala po 2 mesiacoch ukazovať prvý znak – pes. Ukazuje sa jednoducho potľapkaním rukou po boku, ako keď voláme psa k sebe. dogPsa som jej ukazovala vždy v knižke, na prechádzke a vyhľadávala som s ním častý kontakt u známych, prípadne s prívetivými okoloidúcimi. Dnes aj keď sme doma a vonku zašteká pes, automaticky hovorí „havo“ a znakuje psa aj niekoľko minút. Je to veľmi milé pozorovať, ako dieťa dokola opakuje, keď sa niečo nové naučí. Keď Adelka ukázala svoj prvý znak, potešila som sa, že to začína prinášať ovocie. Pri ostatných znakoch vidím, že mi rozumie, no ešte to nevie napodobniť. Očakávala som, že bude jednotlivé znaky používať približne v takej postuponosti, v akej som  ich ju učila. No to vôbec nie je pravidlo – znak pre mačku ju učím od samého začiatku a stále ho neukazuje, aj napriek tomu, že mi rozumie. Naopak sliepku som ju začala učiť iba pred pár dňami a už ju vie ukázať. Je to veľmi ovplyvnené tým, čo ju baví a zaujíma. Keďže sliepky máme doma, teší sa, keď ich vidí a tak ich chodíme pozerať každý deň. Niektoré nové znaky, ktoré začne používať, sa len matne podobajú tomu, čo ju učím znakovať. Niekedy musím mať veľa fantázie, aby som prišla na to, čo mi chce vlastne ukázať. Napríklad niekedy rovnako ukazuje znak pre pápá (na obr. vľavo) a svetlo (na obr. vpravo). Rozlišujem to iba podľa situácie. Ale postupne na jej gestách vidieť, ako sa zdokonaľujú.Bye bye vs. light

    Je to skvelý pocit vedieť, na čo dieťa myslí, keďže to vie zaznakovať. Cítim, že sme si jedna druhej bližšie a znakovanie nás ešte viac spája. Momentálne dokola opakuje 4 znaky:  [youtube=http://youtu.be/sIMsimzeaXk]

Niekedy sa stáva, že ukazuje sliepku a hovorí „havo“. Vtedy jej iba zopakujem slovo „havo“ a ukážem správny znak. Niekedy mám pocit, že znakuje jedno cez druhé, len aby so mnou komunikovala. Od znakovania si sľubujem, že mi raz bude vedieť zaznakovať aj užitočné veci, ako napr. že ju niečo bolí, že chce piť, jesť, hrať sa… Na druhej strane si už teraz musím dávať pozor na jazyk a nehovoriť znakované slová hocikedy. Pretože akonáhle poviem „havo“, Adelka ho hľadá a očakáva, že sa zjaví. Naposledy som v konverzácii s mužom povedala „čo ti pipi?“ a Adelka začala znakovať sliepky – po domácky pipky 🙂

Pipky

Článok určite niekedy ešte doplním, v závislosti na tom, ako budeme v znakovaní napredovať… Znakujete aj vy? Máte vlastné znaky? Aký najzaujímavejší znak ste dieťa naučili? Komentujte pod článkom 🙂

  Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ …

Košík plný pokladov

    Takzvaný discovery basket alebo aj treasure basket pochádza z montessori pedagogiky. Najlepšie na ňom je to, že si ho môže dovoliť každá domácnosť a zaručene zamestná každé dieťa. Podľa literatúry je vhodné pripraviť tento košík dieťaťu, keď je pripravené objavovať reálne predmety, no ešte sa k nim nevie dostať samo.  Jednoducho zozbierame z domácnosti rôzne predmety, ktoré sú pre dieťa bezpečné, aby ich mohlo skúmať z blízka. Postupne tak môžeme vytvoriť niekoľko košíkov a neskôr sa k nim opäť vrátiť. Totiž keď dieťaťu ukážeme známy predmet o niekoľko týždňov neskôr, pozerá sa na neho už z iného uhlu, pretože jeho mozog je na vyššej úrovni ako pred tým a vie poňať viac informácií. Každý raz tak spoznáva dieťa daný predmet hlbšie a hlbšie. Opakovanie známeho je nevyhnutné pre rozvoj pozornosti a skutočného poznania. Košíky môžu byť rôzne zamerané, napríklad zozbierame predmety iba z kúpeľne či kuchyne, prípadne môžme dieťaťu ponúknuť v jednom košíku predmety rovnakých tvarov alebo z rovnakého materiálu. Tak dieťa postupne pochopí, že veci určitým spôsobom spolu súvisia. Neskôr môžeme tie isté veci z košíkov použiť v jazykovej výchove a predmety pomenovávať. (voľný preklad z knihy Montessori From the Start).

    Prvý košík som Adelke pripravila, keď ešte sama nevedela sedieť. S oporou sme ju sedieť nedávali, počkali sme si, kým k tomu sama dospeje. Bola vtedy ešte menej obratná a v ľahu na brušku sa jej tažko vyberali veci z košíka, prípadne mala problém na brušku s niektorými väčšími predmetmi manipulovať. Objavovanie nepoznaného sme teda dočasne riešili tak, že som jej z času na čas niečo vhodné dala na podložku. S rozvojom obratnosti úmerne (ak nie viac) narastal aj záujem o predmety z reálneho sveta. Tak som usúdila, že prišiel rad na košík plný prekvapení. Zozbierala som všetko možné z rôznych častí domu – forma na nanuk, čítačka kariet, masážna pomôcka, uhlomer, presýpacie hodiny, kovová škatuľka s prekvapením…

IMG_5400

Pozorne preskúmala jeden predmet za druhým, pričom vždy nakúkala do košíka, čo v ňom ešte všeličo je…

Bez názvu

Najviac sa jej páčila kľúčenka, ktorá bola ukrytá v plechovej škatuľke. S ňou behá dodnes celé dni a nepustí ju z ruky ani na prechádzke 😉

IMG_5416

O niekoľko dní neskôr som jej zozbierala ďalšie veci – nová kuchynská kefa, štipce na prádlo, spona do vlasov, plávacie blany, opasok…

IMG_5759

No priebeh to malo veľmi rýchly a úplne iný ako pri predchádzajúcom košíku. Predmety behom chvíľky vyhádzala z košíka a práve košík bol pre ňu v tom momente najzaujímavejšou vecou…

IMG_5779 IMG_5780

Už viackrát sa mi stalo, že tie hračky alebo predmety, o ktorých som si myslela, že ju určite budú zaujímať, ju nezaujali vôbec a naopak. V poslednej dobe práve o to, čo jej sama podstrčím, nejaví záujem. Pri lození si sama nachádza to, čo ju zaujíma a vtedy je aj najsústredenejšia. Najcennejšie sú pre ňu vlastné „úlovky“ ako napríklad naposledy kľúčiky od zásuviek pracovného stola. Keď sa jej ich podarilo vytiahnuť zo zámku, bola ochotná zrazu aj pustiť z ruky vyššie spomenutý prívesok. Ale iba na pár minút 😉

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ …

Hry pre zmysly

    Neviem, či každé dieťa to má rovnako, ale naša Adelka zbožňuje namáčanie ručičiek do jedla. Vlastne nielen do jedla, ale do všetkého 🙂 Najprv som mala snahu jej v tom vždy zabrániť, no potom som si povedala, že zakázané ovocie predsa najlepšie chutí a prehodnotila som to. Rozhodla som sa teda, že jej pripravím rôzne zmyslové hry a snáď tým uspokojím jej potrebu. Dúfam, že keď si užije aktivity tohto typu, namáčanie rúk do jedla prestane byť pre ňu zaujímavé…

Hľadala som rôzne zmesi, ktoré by som jej dala k dispozícii. Treba to dobre zvážiť, pretože to nekončí iba na ručičkách (vlasoch, oblečení, podlahe… 😉 ), ale aj v ústach.

1. Šľahačka

Bolo to prvé, čo som jej pripravila. Aby som mala menej upratovania, presunuli sme sa von. Začalo to takto celkom nevinne 😉

IMG_5108IMG_5117Hodnú chvíľu iba takto držala zovretú päsť v šľahačke a užívala si ten pocit…

IMG_5121A postupne to naberalo obrátky. Keď som videla, že jej miska začína prekážať a snaží sa obsah vysypať na tácku, tak som jej vyhovela…IMG_5126

 Ku koncu sa doslova rozohnila a užila si, čo to dá. Šľahačka lietala takmer všade 😉

IMG_5133

A tá spokojnosť na konci bola na nezaplatenie 🙂

IMG_5141

2. Ľad

Dala som Adelke k dispozícii dve ľadové kocky s trochou vlažnej vody, aby sa ľahšie topili.

IMG_5464

Niečo také studené ešte v rukách nedržala. Prvý kontakt bol taký, že sa ho bála chytiť, akoby ju pálil. No zvykla si a dokonca ho vydržala držať v rukách, keď ho ochutnávala.

IMG_5455

3. Prvé maľovanie

Použila som biely jogurt, ktorý som zafarbila malinami, kurkumou a práškovým nápojom a dostala som tak štyri farby – bielu, červenú, žltú a zelenú. Ako pracovnú plochu som využila penovú puzzle podložku. IMG_5346Na ňu som položila veľký výkres, aby bol podklad biely a vynikli farby. Celú podložku aj s výkresom som obalila fóliou a prilepila po obvode o zem lepiacou páskou. Na fóliu som potom naniesla štyri kôpky farieb a maľovanie mohlo začať.

IMG_5351

Prvýkrát videla zmiešavanie farieb…

IMG_5354

Aktivita mala opäť veľký úspech.
IMG_5369

IMG_5368

4. Želatína

Uvarila som práškovú želatínu so sirupovou vodou. Hotovú želatínu som vyliala do muffinovej formy a formy na ľad. Obe formy boli silikónové, aby sa dala želatína ľahko vytiahnuť.

IMG_5692Kúsok po kúsku želatínu rozobrala …

IMG_5695

… a to s maximálnym sústredením, keďže sa jej to v rukách šmýkalo. Podarilo sa jej rozlomiť kúsok na dva menšie bez toho, aby jej vypadli z ruky.

IMG_5702

 

IMG_5703Keď som si myslela, že už je po všetkom, zaujali ju aj tie najmenšie kúsky. Výborný tréning jemnej motoriky 😉

IMG_5707

5. Cestíčko

Dala som Adelke k dispozícii tri misky – s ovsenými vločkami, vodou a hladkou múkou. IMG_5216Mohla vidieť, že spojením viacerých ingrediencií vzniká nová hmota. Opäť sme sa presunuli von na trávnik, aby som sa ušetrila vysávania a natrúsený neporiadok na tráve sa pokosil 😉 Nielen na začiatku ju najviac zaujali práve vločky…IMG_5219

…vnímala to naozaj sútredene…

IMG_5221

Začalo ju baviť sypanie vločiek na trávu…

IMG_5234

Najskôr vyliala vodu na tácku a potom usúdila, že aj múku treba vysypať.

IMG_5246

Miesenie cesta začalo. Stačí naozaj iba málo vody, aby sa v nej múka nestratila a dalo sa vyformovať cesto.

IMG_5271

Na záver opäť spokojnosť a pokoj na duši 🙂

IMG_5273

OHLASY OD VÁS ČITATEĽOV

    30.09.2014  Veľmi som sa potešila, keď som sa dozvedela, že aj mamička Evka skúsila svojej malej dcérke pripraviť želatínu. Ona použila modré potravinárske farbivo. Farebná želatína vraj mala veľký úspech a to, že dcérka bola nadšená, nemožno poprieť 🙂

foto evka

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ …