ZĽAVA na knižnú sériu Potulky !

Ahojte,

    dnes to nebude klasický článok, na aký ste zvyknutí. Ale naprázdno neodídete 😉 Mám pre vás akciu, ktorú sme pre mojich čitateľov, pripravili v spolupráci s vydavateľstvom Zelený kocúr. A keďže u nás máme Potulky radi (a aj mačky 😉 ), rada posuniem tieto knižky medzi vás za výhodnejšiu cenu. Ak knižky veľmi nepoznáte alebo chcete využiť akciu, čítajte ďalej...potulky montessori knizka pre deti     Potulky sú sériou 5 leporel, ktoré sa odohrávajú každé v inom ročnom období. Preto dostali názov Potulky Jarou, Potulky letom, Potulky jeseňou a Potulky zimou. Piatou knihou zo série sú Potulky nocou. Sú úplne bez textu, ale nemusíte sa báť, že by ste nemali o čom rozprávať. Celou knižkou sa rozvíjajú príbehy rôznych ľudí, ktorí sú predstavení na zadnej strane knižky. Keďže knižky sú naozaj bohato ilustrované, my ich čítame tak, že si vyberieme jednu osobu, ktorej príbeh sledujeme od začiatku dokonca. Je to dobrý tréning pozornosti a Adelka sa často nevedela dočkať, čo sa na ďalšej strane udeje.potulky zimou    Tieto knižky sú jedny z tých, ktoré majú reálne ľudské príbehy a dajú sa čítať znova a znova. Vždy v nich nájdete niečo, čo ste ešte "nečítali". Dokonca niektoré udalosti v jednotlivých knižkách na seba nadväzujú - napríklad v Potulkách zimou sa začne stavať škôlka, na jar začnú stavať steny, v lete osadia okná a postavia strechu, až na koniec na jeseň oslavujú otvorenie škôlky lampiónovým sprievodom. Takto sa dajú sledovať nadväznosti vo všetkých 4 dieloch.zlava na potulky s montemother    Vydavateľstvo Zelený kocúr momentálne ponúka celú sériu s 30%-tnou zľavou a vy si k tomu môžete pridať ešte zľavu 10% odomňa. Takže ušetriť spolu takmer -40%, to už je celkom slušná kúpa 😉 Stačí navštíviť stránku vydavateľstva Zelený kocúr a v objednávke zadať zľavový kód: MONTEMOTHER. Pri kúpe jednotlivých knižiek ušetríte takmer 30%.

Zľavový kód platí na celý sortiment kníh Zeleného kocúra. Moja extra zľava bude platná do konca tohto týždňa, tj. do 12.11.2017.

Vianoce sa blížia a knižkou nikdy nič nepokazíte 😉

Poriadok a viac miesta (nielen) v detskej skrini

    Ako ste už možno zachytili, v uplynulých dňoch sme sa sťahovali, a tak som mala možnosť sa "realizovať", čo sa pripraveného prostredia týka. Dlho som premýšľala nad rozložením nábytku, aby to bolo nielen estetické, ale aj funkčné a pre Adelku dostupné. Jednou z takých vecí bola aj skriňa, teda Adelkin šatník. Rozhodla som sa po dlhom googlení všelijakých skríň nakoniec pre vstavanú skriňu. Vyhrala u mňa využitým priestorom, keďže ju máme až po samý strop a mohla som si sama navrhnúť jej vnútorné rozloženie.

oznacenie suflikov

    Na starom dome sme mali trochu obmedzené možnosti a nechceli sme už do nábytku investovať, keďže sme vedeli, že sa budeme o nejaký čas sťahovať. Preto sme využívali nábytok, ktorý sme mali k dispozícii. Adelke sme vyčlenili zásuvkovú komodu, kde mala domáce oblečenie, pyžamá a spodné prádlo. Takže síce bola v obliekaní nezávislá, ale iba do určitej miery, lebo oblečenie na von som jej vždy pripravovala ja. Niekedy sme sa kvôli tomu doťahovali, pretože nie vždy si samozrejme chcela obliecť to, čo som jej vybrala. Najmä v posledných mesiacoch, keď už je väčšia, jej na tom viac a viac záleží. skrinka montessoriskladanie pradla 2

V novej skrini má na dosah všetko sezónne oblečenie, ktoré potrebuje. Vrátane oblečenia na von. Takže sa v nej prebúdza pravá žena, keď sa niekoľkokrát za deň prezlieka a skúša rôzne kombinácie 😉 Myslím, že si to celkom užíva. Veľmi jej pomáhajú nalepené obrázky oblečenia, a tak hneď vie, po ktorom priečinku má siahnuť. Dokonca ma sama poprosila, aby som jej rovnako označila aj skrinku so sponkami a gumičkami 🙂 Do skrine som jej dala aj jeden kôš na špinavé oblečenie.ako ulozit detom veci do skrine

IMG_4489

Oblečenie v zásuvkách má Adelka uložené na stojato. Inšpirovala som sa internetom, ako najefektívnejšie usporiadať v skrini oblečenie a našla som spôsob KonMari, ktorý sa mi zapáčil, vyskúšala som ho a zistila, že nielenže funguje, ale aj šetrí miesto. A Adelka krásne vidí všetka tričká a tak nemusí rozhádzať celý šuflík, kým si vyberie, čo potrebuje. Vymyslela ho ako inak Japonka, Marie Kondo a napísala o ňom aj knihu Upratané! Nenašla som si zatiaľ toľko času, aby som ju prečítala, ale čítala som recenzie ľudí, ktorí jej metódu aplikovali a to ma presvedčilo ju vyskúšať. V podstate platia 2 zásady:

  1. ukladať oblečenie vertikálne,
  2. skladať na tretiny.
konmari pre deti for children marie kondo

Čiže ak skladáte napríklad tričko, preložíte rukávy a potom ho nepreložíte na polovicu, ale na tretinky. Ponožky rovnako na tretinky, s čím sa ja nestotožňujem, lebo sme zvyknutí ich skladať do "uzlíka". Neviem si predstaviť, ako by som na tretiny poskladala detské mini ponožky a už vôbec nie, ako by to urobilo dieťa. Aj Adelku som naučila poskladať si ich do uzlíka a takto sa jej nikdy v skrini nerozhádžu.skladanie ponozky Adel 3,5 roka

Ja som spôsob KonMari zaviedla aj v mojej a manželovej skrini pri spodnom prádle. Manžel bol unesený, aký poriadok zrazu má a podpichoval ma, aby som aj jemu nalepila obrázky na šuflíky ako Adelke 🙂 Keď som si u seba preusporiadala pančušky, ktoré pred tým zaberali celý šuflík, zrazu som mala v šuflíku asi tretinu voľného miesta.IMG_3876

Sama som netušila, že aj v skrini sa dá čarovať 🙂 Dá to zabrať všetko deťom preusporiadať a označiť, ale výsledok stojí za to. Budú zasa o krôčik samostatnejšie, naučia sa samé voliť správne oblečenie podľa počasia a udržiavať v skrini poriadok. Áno, aj to sa dá. Ukázala som Adelke, ako si jednou rukou odsunie oblečenie od kraja šuflíka a druhou vloží ďalší kus oblečenia. Nie je to dokonalé, ale myslím, že sme obidve spokojné a to je hlavné 😉

Ak sa vám článok páčil a bol pre vás užitočný, zdieľajte a dajte mu like ?

Montessori poličky, do detskej izbičky

    Posledný mesiac sme sa venovali sťahovaniu a hľadala som rôzne  nábytky vrátane poličiek do detskej izby. Robila som si trochu prieskum, pričom som sa zamerala na nízke regálové poličky, ktoré sú otvorené, bez dvierok. Pozrite si, čo je dostupné na trhu v obchodoch, ako je Jysk, Skonto, Ikea a Asko.montessori poličky a regale do detskej izby

  1. Sconto Regál Style 135 - 59,90€ Tento regál vyzerá byť kópiou známej poličky Kallax od Ikea. Rozmerovo sú takmer úplne totožné a aj cenovo to výjde rovnako, takže pre nás mimobratislavských dobrá alternatíva. Výhodou týchto skriniek je, že pri malých deťoch ju môžete dať naležato a časom ju postaviť a urobiť z nej knižnicu alebo predeľovací prvok vrámci miestnosti.
  2. IKEA - policový diel KALLAX  - 59,90€ - Dá sa kúpiť vo viacerých farebných prevedeniach. Pri celkom malých deťoch sa dajú použiť iba spodné priehradky a v horných skladovať hračky. Aj my sme ju pri Adelke dlho používali.
  3. Jysk - knižnica Horsens - 44,99€
  4. IKEA - knižnica Billy - 24,99€ - obe tieto knižnice sú veľmi podobné. Knižnica z Jysku je však 1,2 m vysoká, zatiaľčo knižnica z Ikea iba 1,06 m, čo úplne deťom stačí. Mali sme ju doma a opäť sme sa pre ňu rozhodli aj do novej detskej izby, pretože na vrchnú poličku Adelka akurát dočiahne. No a aj cena je neporovnateľná oproti Jysku.montessori room
  5. IKEA - skrinka (3 poličky) na TV Brusali - 79,90€ - tieto poličky sa mne osobne veľmi páčia a rozhodovali sme sa, či ich použijeme v novej Adelkinej izbe. Výška 3-poličky je 85 cm, takže dieťa dočiahne aj na vrch skrinky. Vadilo mi však, je nie sú čisto biele, ale šedo melírované a tak by sme ju možno v budúcnosti ťažko dopĺňali iným nábytkom.
  6. IKEA - skrinka (2 poličky) na TV Brusali - 59,90€ 
  7. Sconto - regál Soft Plus 87 - 39,90€ - tento regál je nástenná polička, ale viem si ju predstaviť aj položenú na zemi v izbe pre malé deti okolo 1 roka. Pri väčších deťoch ju teda opäť využijete a zavesíte na stenu.
  8. Asko - regál Soft Plus - 53€ - opäť regál ideálnych rozmerov 72x84x36 (š, v, h), neutrálnej farby, ktorý skombinujete s akýmikoľvek kúskami nábytku.
  9. IKEA - Hensvik 89,90€ - toto je veľmi chutný kúsok nábytku 🙂 Do romantickej izbičky ako svorený. Horná časť sa dá použiť ako knižnica a do dolnej vyložiť hračky. Iba škoda, že Ikea má z tejto série tak málo nábytku...

MEMONIK

    Keď si 21-ročná študentka výtvarných umení Nikoleta Györe Čeligová povedala, že vyrobí "hračku", dopadlo to nejak takto. Podaril sa jej naozaj skvost a vytvorila pexeso pre nevidiacich, ktoré, ako sa ukázalo, baví nielen nevidiacich, ale aj vidiacich.memonik montemother

Mňa Memonik oslovil, pretože je to naozaj unikátna hra, ktorá sa len tak nevidí (a to doslova :)). Je pre mňa aj skvelou Montessori pomôckou, pretože v Montessori je samostatnou výukovou časťou aj tzv. zmyslová výchova a veľa sa v nej pracuje na cibrení jednotlivých zmyslov a veľa deti pracujú aj so záslepkou na oči. Deti sa učia vnímať všetkými zmyslami, nielen očami a Montessori pedagogika má podobné hmatové pomôcky na spôsob Memoniku. To je dôvod, prečo MEMONIK nájdete aj u nás v e-shope. A v spolupráci s jeho tvorcami sa mi podarilo získať pre vás aj zopár zákulisných informácií 😉

„Prvotná myšlienka vznikla po návštevách hračkárstiev a listovaní katalógov. Zistila som, že je trh presýtený množstvom hračiek od výmyslu sveta. Rodičia majú na výber  a  deti si hračky často nevážia,“ hovorí Nikoleta. „Najprv bolo mojou prioritou navrhnúť hračku, ktorá by bavila a zároveň edukovala nevidiace deti. V  priebehu navrhovania som však zistila, že táto bude niečím výnimočná." memonik obal scatch

Priniesla prototyp do školy nevidiacim a slabozrakým deťom, ktoré jej ho nechceli vrátiť 🙂 „Prekvapil ma ich výkon a nadšenie pre hru, strašne sa im pexeso páčilo a chceli si ho nechať. Mňa to veľmi potešilo a zároveň nakoplo," spomína.memonik nikoleta

Hra obsahuje 18 párov rôznych materiálov. Jej pravidlá sú rovnaké ako pri klasickom pexese a teda úlohou je nájsť dva rovnaké páry. Na dotykových plôškach nájdete materiály od najjemnejších a príjemnejších ako je plyš, menčester či koberec, až po drsné ako je umelá tráva alebo dokonca šmirgeľ. „Snažila som sa o čo najväčšiu rozmanitosť či už materiálov, dezénov, ale aj farieb, aby som vytvorila hráčovi čo najväčší zážitok. Do výroby sa nedostal jeden materiál, ktorý nevidiace deti mali veľmi radi. Bol to doslova vystrihnutý kus strúhadla,“ smeje sa.memonik deti

Koncepcia hry Memonik je určite nadčasová. U nás Adelka napríklad vďaka nej prekonala svoju nechuť dať si na oči záslepku, keď pozorovala nás, ako sa hráme. Adelka sa s Memonikom hráva zatiaľ ako s Montessori materiálom, tj. vyberiem jej niekoľko párov (4-5) a tie páruje. Ide jej to výborne. S manželom hráme my dvaja podľa pravidiel a čo ma prekvapilo, že nie je ani také ťažké zapamätať si povrch, ale miesto, kde som povrch cítila. Niekedy si to uľahčíme, že sa očami pozrieme, ktoré políčko ideme odkrývať a potom už so záslepkou odkryjeme povrch.memonik dotykove dosticky

memonik dotykove pexeso

„Je to hra, ktorá prepája vidiaci a nevidiaci svet. Pri tejto hre sa nevidiace deti necítia hendikepované. Nevidiace deti cez hru spoznajú svet vidiacich a tie vidiace zase ten nevidiaci. A to všetko formou zábavy, ktorá zmazáva bariéry. Možno práve vďaka tejto hre sa nebudú deti v dospelosti báť podať nevidiacemu pomocnú ruku. Hra nie je len o zábave – deti si precvičia trpezlivosť, priestorovú orientáciu, hmatovú pamäť, jemnú motoriku a fair play.“

Hry na niečo vs. Montessori

    Od Adelkiných 3. narodenín sa u nej veľmi rozvinula fantázia. Rada sa hrá na niečo, vytvára si v mysli rôzne situácie, hračkám dáva úlohy a inscenuje s nimi rôzne scenáre. Veľa som čítala o tom, že tzv. "pretend play" alebo "hry na niečo" nie sú Montessori.  Nerada veci škatuľkujem. A preto som sa snažila vytvoriť si svoju úvahu a názor na tento druh hry. A na čo som prišla ? Čítajte ďalej ...

U detí vo veku 3 - 5 rokov nastupuje túžba hrať sa na niečo. Ako som písala vyššie, nebolo to inak ani u nás. Prišlo to akoby zo dňa na deň. "Ty budeš chobotnica a budeš bývať v tomto jazere," povedala raz Adelka ocinovi, keď spolu rozprestierali modrú deku na zem (rozumej modrá deka = jazero 😉 ). Sama si vytvára tieto príbehy a veľmi ju to baví. Okrem toho rada počúva všelijaké vymyslené príbehy, tak už sa niekedy s mužom cítime ako rádiá, lebo to nemá konca 🙂montemother-pretend-play

Montessori pomôcky vs. fantázia

Hovorím si, že podľa Montessori treba nasledovať dieťa v tom, čo ho baví. To by bol taký prvý argument, prečo pretend play podporovať. Alebo možno nie podporovať, ale dať dieťaťu na to priestor, aby som sa presne vyjadrila. Keď sa zamyslím nad Montessori pomôckami pre deti 3 - 6 rokov, pri nich veľmi priestor na fantazírovanie nie je. A ani by sa dieťa nemalo hrať  s týmito pomôckami inak, ako je určené. Aspoň teda v Montessori škôlkach. Tým si zachovávajú istú dôstojnosť a vážnosť, ktorú si samozrejme v plnej miere aj zaslúžia. Myslím si, že pokiaľ dieťa má môžnosť chodiť do Montessori škôlky, kde si v plnej miere užije Montessori pomôcky, potom je to úplne v rovnováhe, ak sa doma  hrá dieťa s autíčkami, domčekom pre bábiky, vláčikmi a pod..img_9386

Reálne skúsenosti nadovšetko

M. Montessori bola zástankyňou reálnych skúseností. A teda aby dieťa poznalo veci priamo, hmatateľne a mohlo si čo najviac toho zažiť a užiť. img_9171-001Preto by sme nemali deťom vytvárať napríklad umelé kuchynky s "akože riadom", ale umožniť im variť v kuchyni s nami. Alebo v prípade chlapcov, zapájať ich do majstrovania spolu s otcom či dedkom, aby si skúsili držať šrobovák, kladivo, zatĺkať a hlavne vidieť výsledok práce, ktorý je použiteľný v našom svete. To je podľa mňa to, o čo tu hlavne ide. Hry na niečo majú totiž veľa spoločného s realitou - vychádzajú z nej. Vezmite si hry na lekára, na obchod, na policajtov... to všetko deti niekde videli, zažili a majú s tým priamu či nepriamu skúsenosť. Preto je také dôležité pripraviť deťom prostredie, v ktorom je všetko prispôsobené ich veľkosti.starostlivost-o-rastliny-adel-3r

Vieme improvizovať?

Pomocou  hry na niečo sa môžu deti aj veľa naučiť. Či už si rozšíria slovnú zásobu, naučia sa riešiť rôzne situácie alebo vychádzať s ľuďmi. Pomáhajú im rozvíjať kreativitu, vytvárať si všelijaké scenáre, ktoré môžu všelijako dopadnúť. Improvizácia je pri týchto hrách niečo cenné, čo chýba niekedy aj nám dospelým v reálnom živote - byť pripravení na všetko. To sa môže z pohľadu Montessori zdať práve kameňom úrazu, pretože tieto hry sú neriadené a nemajú vždy rovnaký priebeh. Chýba v nich štruktúra, rovnaký začiatok, priebeh a koniec, k čomu sa deti snažíme viesť v Montessori prístupe.

    Aby som to na záver zhrnula - všetkého veľa škodí.  Deti samé k týmto hrám inklinujú a snáď nie je dieťa, ktoré by sa na niečo nehralo. Zrejme je to vývinová potreba a deti tieto hry nielen potrebujú, ale aj majú veľmi radi. Nemá zmysel ich v dieťati potláčať, ale rozumným spôsobom na ne vytvoriť čas aj priestor.  U detí do 3 rokov by som jednoznačne pretend play vynechala, pretože dieťa musí predovšetkým pochopiť reálny svet. Až keď pochopí a spozná svet okolo, môže vstúpiť do sveta fantázie.

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Geocaching – hľadanie pokladov

    Boli sme si užiť posledné letné dni. Vlastne rozlúčiť sa s letom a pomaly aj s končiacou rodičovskou dovolenkou. Rozhodli sme sa ísť do Nízkych Tatier, vygooglili zopár miest, ktoré by boli lákavé pre deti a nakoniec zabookovali ubytovanie v Jasnej. Popri tom všetkom sme sa tešili na náš obľúbený geocaching. Že ho nepoznáte? Od teraz už budete 🙂geocaching

  Geocaching je celosvetvo rozbehnutá hra hľadania skrýš, ktoré si geocacheri navzájom vytvárajú. Aj samotný názov o tom hovorí - geo je odvodené od slova Zem a cache je skrýša. Čiže ide o skrýše kdekoľvek na Zemi. Práve cieľom geocachingu je spoznávať pekné miesta, zákutia, prírodné úkazy a podobne. Po celom svete je vytvorených takmer 3 000 000 "kešiek". Pred narodením Adelky sme boli s manželom celkom vášniví geokešeri, našli sme ich cez 260 a teraz nastal čas túto našu záľubu opäť vo veľkom štýle a už v trojici oprášiť.img_6644

Adelka je už vo veku, kedy ju láka každé dobrodružstvo, tak si viete predstaviť to nadšenie, keď sme jej povedali, že ideme hľadať takú malú skrýšu 🙂 O to viac je táto hra pre deti príťažlivá, že v keškách sa nachádzajú rôzne predmety na výmenu, často sú to práve rôzne detské postavičky, malé hračky napríklad z kindervajec, odznaky, proste hocičo, čo sa do konkrétnej kešky zmestí. Počas nášho výletu sme "odlovili" zo 10 skrýš a Adelka vždy po nájdení jednej kričala, že ideme na ďalšiu 🙂img_6652

Zatiaľ sa Adel zapája iba vo finále pri samotnom hľadaní skrýše. Ukázali sme jej, ako treba nasledovať ručičku kompasu. K samotnej keške sme ju vždy doviedli my a ukázali na priestor, kde by to asi tak mohlo byť. Skrýšu našla sama a s napätím ju otvárala, aby zistila, čo sa v nej skrýva na výmenu.img_6798

Pre staršie deti môže byť geocaching celkom komplexná aktivita. Naučia sa pracovať s mapou, kompasom a orientovať sa v teréne. kompasNiektoré skrýše sú zložitejšie a musíte najskôr získať indície, aby ste sa dostali k súradniciam samotnej skrýše. Často to bývajú indície, kedy stačí poznať písmenká a čísla, nejako ich poprehadzovať, alebo urobiť jednoduché počty a vypočítate tak finálne súradnice kešky. Keď dôjdeme s Adelkou do tohto štádia, na to sa už veľmi teším.img_6883

Možno si hovoríte, že by to bolo celkom zaujímavé vyskúšať. Jednoznačne!

Takže, čo na geocaching potrebujete:

  • rozmyslieť si nejaký nickname, pod ktorým budete vystupovať
  • založiť si svoje konto na oficiálnej stránke geocachingu. Tu si viete prezerať zoznam a mapu skrýš, ako aj pozrieť, aké a koľko kešiek ste už našli
  • aplikáciu v telefóne, v ktorej máte rovnako online zoznam skrýš (ale viete si kešky uložiť aj offline, ak by ste boli mimo signálu) a hlavne kompas. Druhou možnosťou je mať namiesto aplikácie v mobile so sebou gps-ku, do ktorej si doma nahráte súradnice kešky, ktorú idete hľadať.
  • pri nájdení skrýše potrebujete mať pri sebe ceruzku alebo pero, aby ste sa podpísali do tzv. logbook-u uloženého v skrýši. Je to malá písanka alebo papier, kde sa zapisujú všetci tí, ktorí danú kešku našli. My máme ešte zo slobodných čias vyrobenú aj svoju geokešerskú pečiatku, ktorou sa vždy do logbooku zapíšeme.geo-peciatka
  • nejaké tie drobné predmety na výmenu, ktorým sa potešia hlavne deti. Na fotke boli v keške zrovna nejaké kartičky s rôznymi plodinami ako kakaovník, kávovník...img_6898
  • cenným zberateľským predmetom v tejto hre sú tzv. geomince. Sú z dreva a môžete si ich dať vyrobiť s vlastným dizajnom a s vlastným geokešerským menom. Nie je to nutnosť. Tieto mince potom necháte v ľubovolných keškách, aby ste urobili radosť ďalšiemu, kto nájde kešku po vás. Platí pravidlo, že ak si vezmete z kešky geomincu niekoho iného, mali by ste tam za odmenu nechať tú svoju. Niečo za niečo.geomince-geocoin

    A na záver ešte zopár tipov, kam sa oplatí vyjsť spolu s deťmi v Jasnej:

Navštívili sme Demänovskú ľadovú jaskyňu, v ktorej sa však na naše prekvapenie už ľad roztopil vplyvom globálneho otepľovania. Pamätám si z detstva krásne ľadové závoje, stalagnity, stalaktity... na ktoré však stále pútače lákajú turistov. Aj napriek tomu, že ľadové umenie prírody v nej momentálne nenájdete, bol to pekný zážitok. Ak v jaskyni klesne teplota na mínus 5 stupňov, môžeme sa na ľad tešiť opäť.

Zážitkom pre deti bude isto návšteva Medvedej štôlne. Deti sa naučia o nerastoch a mineráloch a vyskúšajú si, aké ťažké to bolo kedysi, prekopať sa banskou chodbou. ubytovanie v jasnejZážitok sa znásobuje úplnou tmou (až na pár plamienkov cestou) a čelovkami na hlave 🙂 Cestou nás sprevádzali aj permoníci.medvedia-stolna

Ako celodenný výlet odporúčam Drakopark na Chopku. Na celej trase sever-juh nájdete na jednotlivých stanovištiach dráčika Demiána, ktorý deťom zadáva úlohy. Odpovede si môžu zapísať do veľkého prospektu a po vyriešení aspoň 3 úloh na ne čaká sladká odmena.chopok

Prajem vám peknú a dobrodružnú jeseň 😉

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Montessori škôlka kúsok za hranicami

    Mala som príležitosť stráviť deň v Montessori škôlke Children's House  vo Viedni, za čo som veľmi vďačná riaditeľke Katharine, ktorá nám to umožnila. Nachádza sa pri ramene Dunaja Alte Donau asi hodinu od Bratislavy. Škôlka bola založená pred 20 rokmi (áno, dobre vidíte, 20 rokov dozadu) a v týchto nových priestoroch funguje 1 rok. Sú to priestory naozaj nádherné, je v nich veľa svetla vďaka preskleným stenám. Montessori practical life

Kultúry a národnosti

Je to medzinárodná škôlka, v ktorej sa rozpráva iba po anglicky. Medzinárodná znamená aj to, že v nej naozaj nájdete zmes rôznych kultúr a národností. A to nielen čo sa detí týka, ale aj učiteliek. Deti sú černosi, belosi ale aj aziati a rovnako medzi učiteľkami nájdete Indku či Moslimku. Považujem to za veľmi prínosné, deti sa naučia akceptovať iné kultúry a berú to veľmi prirodzene. Sami zisťujú, že sme rôzni, ale pritom predsa len rovnakí. Angličtina je spoločným jazykom, ktorý všetkých spája. Všetky pomôcky sú v angličtine, knihy, aktivity na elipse, pesničky. Deti medzi sebou sa zvyčajne rozprávajú svojím rodným jazykom, teda po nemecky.

Pripravené prostredie

Škôlka má 2 poschodia, ja som sa pohybovala na tom druhom, kde bolo približne 70 detí. Priestory sú dostatočne veľké, takže som nemala pocit, že ich tam je naozaj tak veľa. Poschodie je rozdelené na 3 miestnosti: v prvej sú aktivity praktického života a zmyslová výchova, v druhej jazyková výchova, geografia, biológia, zoológia a v poslednej matematika.Montessori kitchengeographyChildrens house - Montessori mathKeď som vstúpila do týchto priestorov, bola som dojatá. Pomôcky osvetľovalo ranné slnko a s úžasom som si prezerala, čo všetko sa nachádza na poličkách. Všetko bolo upratané na svojom mieste, ale nebolo to nedotknuté. Niektoré pomôcky boli značne ošúchané, čo vypovedalo o tom, ako často ich deti používajú. Aj aktivity na niektorých poličkách neboli upratané celkom do pôvodného stavu, čo sa mi na druhej strane páčilo, dýchalo to tam životom.montessori sandpaper lettersMontessori practical life trayslanguage corner - metal insets

Súčasťou pripraveného prostredia je aj akvárium a škrečok 🙂

Režim dňa

Deti začínajú prichádzať do škôlky zvyčajne okolo 8h a do 11h pracujú s Montessori materiálmi podľa vlastného výberu. Okolo 9h sa začína príprava desiaty, zapoja sa deti, ktoré chcú. Umyjú si zeleninu, ošúpu, nakrájajú a naservírujú do misiek. Rovnako si samé natrú chlebík a ponúkajú sa navzájom. Je to veľmi milé vidieť takých malých človiečikov žiť tak kultivovane. Zatiaľ, čo niektorí pripravujú jedlo, iní pracujú s pomôckami. Asi iba 2 deti spomedzi 70-tich musela zamestnať učiteľka, ostatné si našli prácu samé. Všade panovala rušná pracovná atmosféra. Deti si väčšinou po sebe aj upratali a ak na niečo zabudli, napríklad zasunúť stoličku k stolu, učiteľka ich veľmi milo na to upozornila.

Všetci sa správali k sebe veľmi zdvorilo, nehovoriac o učiteľkách. Tie nešetrili slovami prosím ďakujem a boli voči deťom nanajvýš úctivé. S chladnou hlavou vyriešili akýkoľvek problém či nezhodu medzi deťmi. No neboli v pozícíí sudcov. Nechávali na deti vyriešenie sporu, iba ich usmerňovali.

Kedykoľvek počas dňa môžu deti opustiť priestory a presunúť sa von. Svoju neprítomnosť v triede oznámia jednoducho zavesením magnetky so svojím menom na tabuľu. going out wallVonku ich čaká vždy jedna učtieľka, ktorá je tam za každého počasia. Záhrada je rozdelená na pracovnú a hernú časť. V tej pracovnej je napríklad aj kôlnička s náradím na majstrovanie, veľká bylinková špirála, ovocné stromy a vyvýšené záhony s bežnou zeleninou, ale aj s obilím. Ja som mala možnosť vidieť, ako sa deti učili spoznávať bylinky, šúchali ich medzi prstami a ovoniavali, druhá skupinka pozorovala hmyz a dopĺňala si informácie z nejakej encyklopédie a ďalšie dievčatko sledovalo motýľa. Naozaj tu deti veľmi užitočne trávia čas pri aktivitách, ktoré si samé vyberú a zostávajú pri nich tak dlho, ako to sami cítia.

Od 11h do 12h sú všetky deti vonku. Na poludnie sa deti vracajú späť do vnútra, aby pracovné stoly premenili na obedové. Počas obedu chodia 2-3 deti pomedzi ostatné a servírujú im vodu z džbánu do pohára. Žiadne prehnané strachy, že sa niečo rozbije.set tableMontessori lunch timePo obede je viac-menej voľný program, niekedy sa robia aktivity na elipse alebo učiteľka predčíta deťom nejakú knižku. Spánok nie je povinný. Postieľky sú však k dispozícii a ak dieťa chce, môže si dať poobedného šlofíka.

    Čo viac k tomu dodať. Snáď len to, že stále ešte nechápem, prečo pár kilometrov od našich hraníc existuje celkom iný svet. Svet pochopenia a úcty k deťom, ktorý rešpektuje senzitívne obdobia a podporuje deti pripraveným prostredím. Nechcem ani pomyslieť na to, kde bolo naše školstvo pred 20-timi rokmi, keď táto škôlka vznikala. Môžeme iba dúfať, že vďaka túžbe nás rodičov a pedagógov, ktorí sú otvorení prirodzenému spôsobu vzdelávania, sa pohneme dopredu. Po tom, čo som videla, som úprimne smutná, že musím dať svoje dieťa do obyčajnej škôlky, pretože (zatiaľ) v našom meste iná možnosť nie je. A čo ma dostalo vo Viedni najviac? Že každé dieťa v tejto škôlke vie písať a čítať, o tom asi ani nemusím hovoriť. Ale že 5 - ročné dievčatko priradí k názvu hlavného mesta vlajku toho štátu a zapichne ju na správny štát na mape, to by si mali povinne ísť pozrieť všetci z Ministerstva školstva.

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…