Napriek tomu, že povinnosti ako varenie, upratovanie nás nútia byť doma, preferujeme pobyt na čerstvom vzduchu. Obzvlášť ak je vonku takto krásne.

Dnes ráno ešte pred raňajkami vybehla do záhrady a začala vonku akože zametať. Potom ma zobrala na pieskovisko a robili sme pieskové koláčiky. Nechcela ísť ani dnu, čakala ešte, že príde na návštevu mačka od susedov, s ktorou je veľká kamoška.  Pravidelne ju kŕmime a Adelka ju rada sleduje pri jedení, hladká jej kožúšok, počúva, ako pradie, ukazuje, kde má fúziky, labky, ušká… Od samého začiatku má veľmi dobrý vzťah k zvieratkám, má k nim rešpekt a vie už, čo si k nim môže dovoliť a čo nie. Príroda je nevyčerpateľným zdrojom podnetov a vždy je čo objavovať a Adelka vždy spozná veľa nového. A to nemusíme chodiť ani ďaleko. Aby bol deň zaujímavý, stačí vybehnúť do záhrady. Pozorujeme všetky možné červíky … … a chrobáky. Tento sa ocitol v dome a išli sme ho na lopatke vyniesť von. Obdivovala ho dovtedy, kým neodletel, čo bol pre ňu tiež riadny zážitok 🙂 No a v neposlednom rade sú u nás veľmi obľúbené aj sliepočky. Adelka im chodí hádzať jedlo cez plot a rada chodí po vajíčka. Zo začiatku vždy rozbila 1-2 vajíčka, no dnes ich vyberie z kurína bez toho, aby ich čo len ťukla (samozrejme, niekedy sa stane). Vidím, ako postupne pochopila ich krehkosť, ako si dáva pozor a s akou opatrnosťou ich už pokladá do misky.

Sú to momenty, ktoré už pre nás dospelých nie sú ničím zaujímavé. Pri Adelke si uvedomujem, koľko toho už robíme automaticky. A práve vďaka nej sa rada v týchto okamihoch zastavím, užívam si ten prítomný okamih a obidve zažijeme niečo nové…

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…