Naša Montessori izba pre bábätko

    S očakávaním nového člena rodiny sme zariaďovali druhú detskú izbu. Ako inak – podľa Montessori princípov. Novorodencovi v podstate stačí toho veľmi málo. Preto som sa snažila, aby izba bola jednoduchá a prehľadná. V izbičke som naplánovala tri oblasti – aktívna zóna so závesom na mobily, oddychová zóna a polička s hračkami.

Aktívna zóna

Aktívna zóna predstavuje miesto, kde dieťa môže sledovať/chytať mobily, prípadne neskôr sa aj hrať. Toto miesto by malo byť iné ako miesto odpočinku, pokiaľ to však priestor doma dovolí. Na tomto mieste máme zrkadlo, ktoré sme používali ešte pri Adelke. Je to plexizrkadlo, takže sa nemusím báť, že by sa rozbilo. V ňom sa už teraz Dorotka veľmi rada pozoruje.Na zemi je príjemná kožušinková podložka pre bábätko a nad ňu vešiame mobily. Teda zatiaľ sme mali zavesený iba Munari mobil, keďže sme ešte len na začiatku. Záves na mobil máme vyriešený skrutkovacím háčikom priamo v strope. Pokiaľ by ste nechceli vŕtať do stropu, poslúži na to dobre aj nejaká vyššia hrazdička, prípadne stojan, ktorý si však asi budete musiť dať vyrobiť. Keď sme s manželom umiestňovali na strop tento háčik, treba dobre rozhodnúť, kam ho dať. Sama som si ľahla na zem a pozerala, kde to bude najlepšie. Mobil by nemal visieť priamo nad hlavou bábätka, ale mal by byť pod miernym uhlom.

Polička s hračkami

Na poličke máme zatiaľ nachystané prvé hračky pre bábätko, rôzne hmatátka, žužlačky, ale aj spojené disky, Montessori valčeky či loptičkyOddychová zóna

Do oddychovej zóny, kam plánujeme v budúcnosti umiestniť posteľ, sme dali na zem matrac, tzv. floor bed. Je to matrac klasickej veľkosti 90x200cm. Najskôr som uvažovala o detskej veľkosti, ale keďže aj neskôr by som Dorotku rada uspávala dojčením, tak som sa rozhodla, že jej necháme v izbe veľký matrac, ktorý sme mali akurát doma k dispozícii. Takto si naňho môžeme ľahnúť spoločne. Momentálne ho v noci využíva aj manžel, keď sa chce v noci bez prerušovania vyspať 😉Nad matracom visia čiernobiele obrázky zvieratiek. Od začiatku som vedela, že chcem, aby na nich boli zvieratká, ideálne čiernobiele tak ako sú vo svojej prirodzenosti. Hľadala som zbytočne nevyumelkované obrázky a kto hľadá nájde ☺️ Tieto sú úplne ako akvarelmi maľované, jemné a pritom autentické. Stiahla som ich ku podivu na stránke českého safari parku.

Skriňa

Vedľa postele sme dali vyrobiť vstavanú skriňu. Osvedčila sa nám presne rovnaká vnútorným rozložením ako má v izbe Adelka. Je predelená zvislo na dve časti. V prvej časti sú dolu zásuvky a v druhej časti tyč na vešanie oblečenia, pripravené na použitie, keď sa bude chcieť Dorotka sama obslúžiť. Obrázky na zásuvkách slúžia momentálne staršej sestre, keď mi pomáha pri prezliekaní a nosí oblečenie 🙂    Izbička sa bude samozrejme meniť s tým, ako bude Dorotka rásť. Už teraz mám v hlave predstavu, čo kde bude, ale o tom postupne neskôr 😉

Vitaj, Dorotka!

    Tak a sme štyria. Dorotka sa narodila pred niečo vyše dvomi týždňami v českom Vyškove. Tehotenstvo bolo viac než pohodové a ako druhorodička som si toto tehotenstvo užila viac ako to prvé. Človek už pri druhom neskúma toľko pochody svojho tehotného tela, neľaká sa každého tvrdnutia bruška a berie to tak nejak prirodzene.

Ako som si priala pohodové tehotenstvo, tak som si priala aj pohodový prirodzený pôrod, ktorý bude prebiehať ľahko a hladko. Verím, že naša myseľ je silný nástroj a ako si to človek naprogramuje, tak to bude mať. V psychickej príprave mi ako pri tehotenstve s Adelkou tak aj teraz, veľmi pomohol Hypnopôrod. Každodenné počúvanie relaxácií a afirmácií si myslím, že urobilo svoju prácu. Dorotka sa narodila za 4 hodiny od odtečenia plodovej vody. Bola to v celku rýchlovka a od začiatku som verila, že my to do toho Vyškova dáme, hoci to boli 2 hodiny cesty z domu. A tak aj bolo. Po príchode do pôrodnice som absolvovala ešte vstupné vyšetrenia, ktoré nám zabrali nejakú tú hodinku a potom už na pôrodnom boxe to išlo naozaj veľmi rýchlo.

Vyškovská pôrodnica je stále viac obľúbená, pretože otvorene preferuje príchod dieťaťa na svet  prirodzenou cestou. Išla som k nim bez akéhokoľvek pôrodného plánu a v podstate všetko, čo sme chceli, robia automaticky. Rodila som v nadštandardnom pôrodnom boxe (bez príplatku), ktorý sa akurát uvoľnil (nestihla som vďaka rýchlemu pôrodu ani využiť jeho vymoženosti až na fitloptu), v prítmí, svojím tempom (bez umelého oxytocínu), v polohe akú som si sama zvolila, bábätko mi hneď priložili na hruď, dotepal pupočník, ktorý som si sama chytila a cítila, že dotepal a mali sme nerušený 2-hodinový bonding. Lekári už počas tehotenstva boli veľmi milí, nenútili ma do ničoho, čo som sama nechcela, vždy dávali na výber. Správali sa rešpektujúco a to aj v situácii, keď som podpisovala reverz.

Môžem povedať, že už lepšie to dopadnúť nemohlo. Ako som si to vysnívala, tak sa to naozaj aj stalo. Dovolím si povedať, že najdôležitejšia je psychická príprava na pôrod, nepripúšťanie si ničoho zlého, vyhýbanie sa hrôzostrašným historkám o pôrodoch a podpora zo strany manžela. On mi bol veľkou oporou najmä v posledných dňoch prenášania (Dorotka sa vypýtala na svet na 8. deň po termíne), čo som si nemyslela, že môže byť až také psychicky náročné. Ale spolu sme to zvládli  <3Okrem psychickej prípravy som sa pripravovala aj s balónikom Epino. Po prvom pôrode s nástrihom (hoci som ho tiež používala), som nechcela nechať nič na náhodu. Balónik urobil svoj kus práce a ja som porodila bez akýchkoľvek poranení. Je to veľký pomocník a za tých pár večerov tréningu to naozaj stálo za to. Rozhodla som sa, že jednej z vás Epino darujem. Je síce používané, po 2 pôrodoch a už ja som ho používala 4 mesiace po záruke, ale je stále funkčné a myslím, že niekomu, kto má termín koncom roka a prípadne si nemôže dovoliť svoj balónik zakúpiť, určite ešte môže poslúžiť. Kto sa prvý prihlási do komentára, tomu ho pošlem.

    Všetkým maminám v očakávaní prajem veľa pozitívneho myslenia, radosti a lásky. Nech vám to všetko dopadne tak, ako si prajete :*

Knižky pre deti z reálneho života (5+)

    Na Adelkinej poličke pribudlo veľa nových knižiek. Je to prevažne beletria, lebo proste príbehy zo života, tie ju momentálne bavia 🙂 Väčšina knižiek je zároveň aj náučná, príbehy sú poprepletané množstvom informácií… Ale nepredbiehajme. Takto nejak vyzerá teraz Adelkina knižnica, no chcela by som vám viac napísať o knižkách, ktoré sa nachádzajú na vrchnej poličke.To sú knižky, ktoré by sme mohli nazvať aj Montessori friendly, pretože sú to knižky z reálneho života, s reálnymi ľudskými postavami a príbehmi.

Jedna dôležitá knižka tu na fotke chýba, pretože sme ju iba nedávno požičali z knižnice a zhltli sme ju pred spaním na jeden šup. Je to knižka Môj šťastný život, ktorá hovorí o priateľstve Tiny a Fridy, o uvedomovaní si šťastných, ale aj tých nešťastných chvíľ v živote. Tina prežíva kamarátstvo s Fridou, s ktorou je naozaj šťastná. Všetko sa zmení, keď sa má Frida odsťahovať…Knižka má málo textu a je naozajstným pohladením duše. Vrelo odporúčam.Knižka o Lassie je asi všetkým dobre známa. Nie je to veselý príbeh, hoci končí šťastne, ale aj takéto knihy treba podľa mňa deťom čítať. Aby si uvedomili, aký môže byť život ťažký, keď nie je čo dať do úst, keď prídeme o to, čo máme radi, keď sa k nám niekto nespráva pekne… Ďalšou knižkou sú Medové príbehy. V Medových príbehoch sa deti dozvedia veľa o včelách z rozprávania starého otca včelára. O tom, ako vzniká med, ako vyzerá život v úli, ako sa starať o včely a aj veľa ďalších zaujímavostí 🙂Z celkom iného súdka je knižka Miltonovo tajemství. Kto pozná Eckharta Tolleho, tak asi tuší, že tu pôjde o tému prítomného okamihu. Milton je chlapec, ktorého v škole šikanuje spolužiak a nevie, ako prekonať strach. Stále musí myslieť na nepríjemnú potýčku s ním.Dedko sa mu snaží pomôcť a vysvetliť, že nemá zmysel sa stále strachovať, rozmýšľať nad tým, čo bolo a čo by sa stalo keby. Niekedy stačí zmeniť svoj postoj, vnímať sa v prítomnom okamihu a veci sa samé vyriešia.Tieto tri knižky o Julinke, Aničke a Terke sú Adelkine mimoriadne obľúbené.

Terku poznáte ako dievčatko z knižiek pre menšie deti. Tu je jej príbeh ako školáčky, ktorá sa s triedou vyberie na školský výlet a zažíva na ňom všelijaké dobrodružstvá. Sú ubytovaní na starobylom hrade, Terka sa zúčastňuje rôznych súťaží, ale zažíva aj strašidelné príhody, keď sa napríklad s kamoškami vyberie v noci s baterkou preskúmať hrad. Páči sa mi aj to, že je zachovaný štýl, akým autorka píše – stručné, krátke a výstižné vety. Kniha síce uvádza informáciu, že je vhodná pre deti 7+, ale určite po nej môžete siahnuť aj s 5-ročnými deťmi.

Keď sme si vypočuli prvýkrát audioknihu Anička a jej kamarátky, vedela som, že nesklame ani ďalšia v sérii kníh o Aničke.

Pri čítaní knižky Anička pri mori máte pocit, že vlastne čítate o svojej dovolenke 🙂 Anička spočiatku na dovolenke smúti za svojím kamošom, ale len do chvíle, kedy spozná jedno dievčatko, s ktorým sa skamaráti. Rada pláva v mori, šnorchluje, okúsi aj nepríjemné stretnutie s medúzou, zažije pravý egyptský trh, výlet na ťavách a loďou, návštevu pyramíd… A vaše deti budú netrpezlivo čakať na ďalšiu a ďalšiu kapitolu 🙂Knižka o Julinke malej zverolekárke je jednou zo série kníh o tomto dievčatku, ktoré má rado zvieratká a chce sa stať zverolekárkou ako jej mama. Ako prvú sme prečítali knižku Stratení psíkovia, ktorá sa začala príbehom, ako zatúlaný psík Hektor zavítal ku dverách Julinkinho domu. Julinka sa o neho riadne postarala, okúpala ho, dala mu najesť, s mamičkou zisťovala podľa čipu, komu patrí… Nakoniec s ním zašli do útulku a spolu s kamoškou hľadali jemu a aj ostatným psíkom z útulku nových majiteľov.Z tejto série sme prečítali ešte knižky Výprava do ZOO, kde Julinka vyhrala v súťaži možnosť byť ošetrovateľkou zvierat zoologickej záhrady a knižku Jasličky na farme, z ktorej sa deti dozvedia, ako sa treba starať o zvieratká a mláďatká na statku. Všetky sú veľmi hodnotné, deti sa veľa naučia, spoznajú bližšie rôzne zvieratká a budú s hlavnou hrdinkou prežívať malé dobrodružstvá.

A teraz trochu lapajstva a srandy, aká sa dá zažiť iba na prázdninách u babky a dedka. Teda v tomto prípade u dedka a nie jedného, dokonca hneď troch – Deduška, Dedočka a Dednožka 🙂Ako napovedá názov, knižka sa začína operáciou Orech, ktorou nazvali spílenie konára orecha. Previsal totiž ku klebetnej susede Uršuli, ponad jej latrínu, v ktorej niekedy presedí hodiny, len aby jej nič, čo sa deje za plotom u susedov, neuniklo. Zasmejete sa aj nad príbehmi ako chalani nasadili do izby sesterniciam myšky alebo ako kúpali vonku vo vani psa Zahraja. Prežijete s nimi dobrodružstvá, ktoré sme kedysi my ako deti zažívali na prázdninách u babky 🙂 Knižka je písaná dosť hovorovo, čo obohatí slovnú zásobu. Niekedy sme si s Adel vysvetľovali, čo tým chcela spisovateľka povedať a niekedy ani nebolo treba, lebo význam vyplýval zo samotného príbehu.

Knižku Arktííída som si nechala na koniec, pretože táto nie je celkom Montessori friendly. No napriek hovoriacim zvieratkám približuje život v krajine snehu a ľadu a Adelka ju má mimoriadne rada, aj keď ja stále celkom prečo 🙂

Hlavnou hrdinkou je Eskimka, ktorú našli zvieratká opustenú v nehostinných podmienkach a povedali si, že ju nenechajú zahynúť a zachránia ju.Spoločne sa o ňu postarali, vymysleli, ako jej poskytnúť potravu, obstarať oblečenie a ďalšie veci, ktoré potrebuje človek na prežitie v Arktíde.Pre mňa osobne nie je táto knižka jednou z TOP knižiek, ale Adelka mi ju nosí stále dokola na prečítanie, takže pre deti isté čaro má 😉

Ak ste sa dočítali až sem, teším sa 🙂 Snažila som sa byť čo najstručnejšia, no predsa len je tých knižiek dosť, keďže my sme takí knihomoľovia. Ak sa rozhodnete nejaké z nich prečítať, dajte vedieť, ako sa páčili vašim deťom. Budem rada 🙂

Naša príprava na súrodenca

    Áno, čakáme druhé dieťatko 🙂 Nechávali sme si to trošku dlhšie pre seba. Bolo to plánované rozhodnutie a Adelka sa už súrodenca nevie dočkať. Prežíva to veľmi pekne, na veľa vecí sa ma pýta a odpovedáme aj na otázky, ako sa bábätko dostane von z bruška. Pravdivo, s ohľadom na vek a tak, aby všetko pochopila. Prežívame všetko spolu a je veľmi ohľaduplná aj čo sa môjho bruška týka. Dá sa povedať, že ma chráni – aby ma niekto nebuchol, aby som sa nemusela zbytočne zohýbať… Chápe, že v brušku je živý tvor, ktorého má možnosť aj cítiť, ako kope alebo ako sa natriasa od štikavky. Rada počúva tlkot jeho srdiečka stetoskopom 🙂 Robíme všetko spolu, vyberali sme spoločne meno, chystáme oblečenie pre bábätko, pripravujeme spoločne izbičku, vyrábame mobily… zapája sa do bežných činností, ktoré s príchodom bábätka súvisia.Často chodí do súrodeneckej izby a niečo si tam robí. Rozprávame sa o tom, ako bábätko v brušku rastie, aké je veľké, čo už vie, že už všetko počuje, že už vie otvárať oči… Čítame si knižku Budem mať malého súrodenca, ktorá jej všetko, čo robíme doma, iba potvrdzuje. Na túto tému ešte odporúčam o niečo stručnejšiu knižku Terka a bábätko.Dni mi plynú akosi rýchlejšie. Musela som trochu spomaliť. Som menej aktívna na FB, čo mi dúfam prepáčite. Ale cítim, že nastal čas sa viac naladiť na seba a na bábätko, viac vnímať potreby svojho tela a pripraviť sa na pôrod.

Majte zatiaľ príjemné posledné letné dni 😉