Stolík a stolička

    Krátko po tom, ako sa Adelka sama posadila, sme začali pre ňu riešiť samostatné sedenie. Inšpiráciu som našla na českom webe Montessori doma, kde je veľa odkazov aj na zahraničné stránky. Chceli sme si u stolára dať vyrobiť stolík a stoličku podľa nákresov TU a TU, no počas letných mesiacov bol maximálne vyťažený, tak našu zákazku nezrealizoval. Skončili sme teda pri sortimente z Ikea a kúpili jej tento stolík so stoličkou.1-IMG_6562

Ich rozmery sú však vhodné pre väčšie deti, a tak ich manžel trochu upravil podľa spomenutých nákresov. Nohy stola aj stoličky spílil a z odrezkov a súčastí druhej stoličky vyrobil opierky na ruky (keďže v sete so stolíkom sú dve stoličky). Celý postup výroby si pozriete tu: 

 

IMG_6643

Originál montessori stoličky sú o niečo širšie, aby zabezpečovali stabilitu a dieťa sa neprevrhlo do strany. Samozrejme, že som mala obavu, aby sa to na užšej stoličke z Ikea nestalo. Zatiaľ nemáme zlú skúsenosť, a to na nej robí Adelka už rôzne kreácie.

Pred prevrhnutím dozadu sme stoličku zabezpečili tak, že sme ju umiestnili chrbtom k stene.

3-IMG_5930

Stolík a stolička z nákresov vyššie by mali byť vyrobené z ťažšieho dreva a stolík má mať dokonca pod pracovnou doskou oceľovú platňu, zrejme aby ho dieťa pri opretí omylom neodsunulo, resp. neprevrátilo. Stolík z Ikea je naopak veľmi ľahký a práve to Adelka využíva, keď od stola odchádza. Nevie sa totiž odsunúť na stoličke, ale vie si odsunúť od seba stolík. Tým si vytvorí priestor, kadiaľ odíde. Na stolíku nesmie chýbať prestieranie, ktoré dieťa učí, kde má byť čo na stole položené. Najprv som si prestieranie chcela vyrobiť vlastné, no keď som v Ikea natrafila na toto, nebolo nad čím váhať.

„Pripravte si pre dieťa na jedenie všetko  vopred. Keď už raz dieťa usadíte do stoličky, aby ste sa zbytočne nevyrušovali a nedovádzali pozornosť od jedenia.“*

Prestieranie

Keď som s Adelkou sama doma, väčšinou ju posadím za jej malý stolík, ktorý jej vopred prestriem a kŕmim ju zo strany oproti nej. Má pred sebou teda misku s jedlom, lyžičku, pohárik a aj utierku. Pokiaľ má na to náladu, chce sa sama kŕmiť lyžičkou. No samozrejme jej v tom pomáham.

„Dieťaťu, ktoré sedí oproti matke/otcovi, vysielame správu, že je oddelené do rodičov a od nich nezávislé. Zároveň vidí, čo rodič robí. Tým sa učí, ako sa samostatne v budúcnosti najesť. Pozoruje vzdialenosť taniera a lyžičky, ako lyžička putuje do jeho úst a späť do taniera nabrať ďalšie sústo atď.. Jeho absorbujúca myseľ je zaneprázdnená, vníma zážitok komplexne a nepriamo sa pripravuje na napodobňovanie dospelých, hneď ako mu to dovolí koordinácia oko-ruka a vývoj svalstva.“*

Obľúbená špenátová polievka

Z pohárika som ju učila piť od cca 5. mesiaca. Vie si ho držať aj jednou rukou a keď chce, tak sa sama z neho aj pekne napije. Niekedy jej ho však ešte musím pridržať, aby sa neobliala, resp. aby nepoliala všetko naokolo, keď s ním začne šermovať (zatiaľ rozbila iba jeden pohárik). Zo začiatku som jej zopárkrát v nevedomosti do neho  naliala  vody takmer po okraj. No osvedčilo sa mi naliať jej iba cca 1 cm vody, pretože aj tak si pohár vždy maximálne nakloní a je to objem, ktorý zvládne vypiť na jedno priloženie k ústam. Najlepšie vidím, aké pokroky s pohárikom robí, keď je vo vani. Dala som jej do vane malý plastový pohárik, na ktorom jej ukazujem, ako sa voda naberá, ako sa vylieva alebo ho drží v rukách a ja jej do neho lejem z malej priehľadnej fľaštičky vodu. Väčšinou si z neho po naliatí aj odpije. Vaňa je v tomto smere výborná na takýto tréning, aj napriek tomu, že to nie je to pravé montessori 😉 (keďže môže vyliať a nič sa nestane, nemusí sa napraviť chyba, tj. utrieť podlaha a pod.)

„Ak dieťa oboznamujeme s pitím z pohára pravidelne od šiesteho mesiaca, jeho schopnosť piť z neho sa prirodzene vyvinie v deviatom až desiatom mesiaci.“*

Pitie z pohárika

Keď sme doma celá rodina, stolujeme za veľkým stolom. Adelka má svoju vysokú stoličku, ktorá sa dá prisunúť až k stolu. Kúpili sme Stokke – Tripp Trapp. Nie je to vôbec lacná záležitosť, a preto sme sa rozhodli vydražiť použitú stoličku na Ebay.

Tripp - Trapp Stokke

Pekný prehľad vysokých stoličiek v štýle montessori je na stránke Bocianie hniezdo. Kľúčové pre nás pri výbere montessori stoličky bolo, aby sa stolička dala prisunúť úplne k stolu (teda je bez tácky) a aby s Adelkou rástla. Táto stolička sa nazýva aj junior chair – juniorská stolička.

„Juniorská stolička sa od vysokých stoličiek líši stupienkom, pomocou ktorého dieťa samé vylezie a zlezie a na ktorom má potom počas sedenia položené chodidlá. Znamená to, že dieťa nie je v stoličke uväznené, ale môže z nej zísť kedy chce. Dieťaťu tým vysielame signál, že nie je handernou bábkou, s ktorou sa manipuluje hore a dolu, ale že má možnosť slobodnej voľby  a  dôverujeme mu, že sa samé dokáže posadiť na miesto.“*

Samozrejme zo začiatku budeme používať stoličku aj s ochranným pásom proti vypadnutiu a budeme ju do stoličky vkladať my. Stolovanie s juniorskou stoličkou pôsobí celkom iným dojmom ako pri klasických stoličkách s táckou. Adelka je naozaj súčasťou všetkého diania na stole a aj jej sa páči, že sedí na úrovni nás. Myslím, že jej to dáva pocit rovnocennosti. A o to tu predsa ide…

Zdroje:

* voľný preklad z knihy Montessori From the Start (The Child at Home, from Birth to Three), Paula Polk Lillard and Lynn Lillard Jessen

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ …

7 thoughts on “Stolík a stolička

  1. Ahoj Lenka,
    mas uzasny blog! Velmi inspirujuci. Tiez si studujem montessori, vela veci aj davam do praxe, tusim od dovrseneho 7. mesiaca synceka Damiana.
    Teraz rozmyslam nad zmenou v krmeni. Kupit stol, stolicku.. len bojujeme v byte s miestom, tak je to krkolomne. Musim to nejako vymysliet.
    Chcela by som sa ta prosim spytat, ako si svojej dcerke predstavila ozajstny tanierik. Damianko vsetko hadze na zem. Bojim sa ze ked mu dam normalnu misku, bude ich proste hadzat dole dokola. A odkedy tvoja malinka pochopila papanie lyzickou?
    Dakujem Ti za pomoc
    Marina

    1. Ahoj, ja som Adelku zacala krmit v stolicke/za stolikom, az ked sama sedela, tj. cca v 8. mesiaci. Od zaciatku som jej davala skleneny riad a krmila ju normalnou kovovou lyzickou. Tanierik nemala tendenciu zhadzovat, to skor poharik pustala z ruky na zem. Do dnesneho dna rozbila 2 pohariky – prvy davnejsie v zaciatkoch a druhy nedavno. Ked chyti tanierik a chce ho posunut alebo zdvihnut zo stola, vzdy ho chytim a vratim na prestieranie, kde ma svoje miesto. Vzdy to okomentujem niecim v zmysle, ze tanierik patri sem alebo s tanierikom sa nehra, ale papa sa z neho a pod.. Pokial to robi opakovane, skusim si dat tanierik pred seba a nakrmit ju tak. Ak ani to nazaberie, tak oznamim, ze je hotovo a veci zo stola odnesiem prec. Je dolezite, aby pochopila, ze predmety sluzia konkretnemu ucelu, tj. ze napr. poharik sa nedava na hlavu a pod.. Plati to nielen s predmetmi tykajucimi sa stolovania. Ked uz Adelka zacne za stolom s vecami vymyslat, vacsinou tym dava najavo svoj nezaujem o jedlo.
      Co ma v tejto chvili napada v suvislosti s tvojim syncekom, ze mozno mu skus dat nejaky stary riad, ktory ti nebude luto, ak ho aj naozaj rozbije. Mozno by stalo za vyskusanie naservirovat mu jedlo na tazkom tanieri, ktory tak lahko nezdvihne (u mojej babky sme mali starsie hlboke taniere a tie boli naozaj tazke aj pre mna). Ked Adelka rozbila poharik, nechala som ju sediet v stolicke a ukazala som jej kusky rozbiteho poharika, aby videla suvislost, ze ho ona rozbila. Deti okolo 1. roka zacinaju chapat vztah pricina-nasledok. Necham ju zaroven pozerat na mna, ako crepy upratujem a opat jej to komentujem. Ak ma uz syncek priblizne rok, obetovala by som taniere, ktore by pripadne aj mohol rozbit. Mozno to pochopi a prestane ich hadzat na zem. Ak mu das plastovy riad, tak nema moznost poznat, ze skleneny riad sa da rozbit.
      Co sa tyka jedenia lyzickou, musi mat Adelka na to naladu. Najradsej zobka priamo z mojich prstov 🙂 Zmenilo sa to cca koncom 11. mesiaca, ked zacala imitovat nas dospelych a chcela vsetko robit sama. Tak pri jedeni mavame vacsinou dve lyzicky – jednou sa akoze krmi sama a druhou ju vo vhodnej chvilke krmim ja. Alebo ju necham, nech si lyzicku sama drzi a vediem jej ruku tak, aby si nabrala a nasledne susto vlozila do ust. Toto ju vacsinou bavi. Sice sa tymto stylom vela nenaje, ale aspon ju to bavi a chce jest.
      Som zvedava, ako vam to pojde dalej. Verim, ze to bude lepsie a syncek si zvykne po case byt opatrnejsi 🙂

  2. Lenka este som sa ta chcela spytat na pitie zo skleneneho poharika. Damiankovi uz asi mesiac davam doma pit zo sklenenho poldecacika. Myslim, ze sa mu to paci, len problem je, ze ked pije, hryzie poharik – asi sa mu paci ako zneju jeho zubky na skle. Lenze tym padom vacsina vody alebo caju ide mimo.. Ako to bolo u vas?

    1. Marina, presne ako pises, aj nasa Adelka to robi, ale cim dalej tym menej. Odpozorovala som, ze pokial s poharikom vymysla, nie je naozaj smadna. Takze vtedy jej tiez poviem hotovo a poharik vezmem. Ak chcem, aby sa naozaj napila, skusim jej opat ponuknut vodu o chvilu. Vacsinou, ked je smadna, tak sa hned krasne napije.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.