Hodiny a čas – ako na to Montessori spôsobom

    Adelkina cesta za hodinami začala niekde dávno v orientácii v čase. Najskôr to bolo zorientovať sa v častiach dňa a pochopenie, kedy je dnes, včera a zajtra, poznanie a vnímanie dní v týždni, poznanie ročných období a mesiacov. K hodinám sme prvýkrát pričuchli niekedy v 4,5 roku, ale ten ozajstný záujem nastal až v 5 rokoch.Keď som kúpila knižku Otázky a odpovede ČAS, táto naozaj vzbudila veľa otázok 🙂 Veď predsa okienková knižka, to je záruka úspechu 🙂A táto knižka dáva odpovede aj na jednoduchšie otázky takým 5 ročným deťom ako je Adelka, ale aj na zložitejšie pokojne školákom na prvom stupni.    S hodinami sme začali sme celkom jednoducho tým, čo ukazujú ručičky na hodinách. Našla som perfektné hodiny s ozubeným kolieskom, vďaka ktorému je zrejmá súvislosť medzi malou a veľkou ručičkou. Ďalšou ich výhodou je, že sa ručičky dajú rozobrať a dá sa samostatne pracovať s každou z nich. Smutné je, že už sa nevyrábajú, inak by isto iste boli na mojom e-shope.Majú aj vyberateľné čísla, to však nepovažujem za podstatné, nakoľko vo fáze, keď sa dieťa učí hodiny, už poradie čísel minimálne do 10 ovláda. Najskôr sme si vysvetlili 4 hlavné polohy veľkej ručičky a to sme si dlho dokola opakovali. Veľa som sa pýtala, kde musí byť ručička, keď je štvrť, ked je pol, trištvrte a celá hodina a Adelka to ukazovala na hodinách. Neskôr som ja nastavila ručičku do určitej polohy a Adelka ju musela pomenovať, čo bolo už trošku ťažšie. Potom sme osamostatnili malú ručičku a vo finále sme nechali obidve.Kombinácie oboch ručičiek sme začali celou hodinou. Adelka nastavovala na hodinkách rôzne časy, jednu hodinu, päť hodín, desať hodín… Motivovala som ju, keď bola na ozajstných hodinách celá hodina, aby sa išla pozrieť, koľko je hodín. Toto pochopila pomerne rýchlo a prešli sme na pol. Dlho trénovala tieto dve polohy, kým sme sa posunuli k štvrť a trištvrte. Tie sa jej dlho mýlili a stane sa aj teraz, že si nespomenie na ich názov alebo si ich pomýli.Keď už nadobudla akú-takú predstavu o hodinách, vytiahla som babinin darček z predošlých Vianoc – kruhové podlahové puzzle s denným cyklom. Na ňom som jej vysvetlila, ako ktorý čas súvisí s činnosťami počas dňa – kedy spíme, kedy vstávame, ideme do škôlky, obedujeme, večeriame a ideme do postele. Ako sme si čítali na tomto puzzle jednotlivé časy, natrafili sme na 24-hodinový čas a vyvstala otázka, ako to, že je tam 20 hodín, keď také číslo na ciferníku nemáme. Aby som jej to zodpovedala, nakreslila som jej na papier úsečku s časmi, kde som jej vysvetlila, ako sa používajú časy 13 až 24 hodín. Okrem toho sme tu začali pracovať s nakresleným ciferníkom, čo ma prinútilo (neviem či zjednodušiť si prácu alebo zatraktívniť túto aktivitu) dať si vyrobiť pečiatky s rôznymi ciferníkmi – s časom 1-12h, s časom 1-24h, s ciferníkom bez čisel a s ciferníkom s rímskymi číslicami. Tak prišla na rad „pečiatkovacia aktivita“ 🙂 Na začiatku ju dosť bavilo pracovať s pečiatkou bez čísel. Mohla do ciferníka dopisovať čísla, čo ju celkom bavilo. Keď to už vedela, používala ďalej pečiatku s číslami a sústredila sa viac na kreslenie ručičiek.Buď som jej ja zadala, akú hodinu má nakresliť, alebo si vymýšľala aj sama.Otlačila si pečiatku, dokreslila ručičky…… a nakoniec čas nastavila aj na hodinkách.Ako Adelka s touto aktivitou pracovala, si môžete pozrieť v tomto videu:

No a keďže s časom úzko súvisí aj kalendár, jeden taký som Adelke dala aj do izby. Je to lineárny kalendár, ktorý zobrazuje mesiace a dni na jednej úsečke. Je z Montessori albumu ČAS, vytlačený na tvrdom papieri a v jednom kuse – stačí ho iba nalepiť na stenu a je to. My sme ho nalepili maliarskou páskou.Vďaka lineárnemu kalendáru deti jasne vidia, kde je začiatok a kde koniec, kde sa momentálne nachádzame vrámci roka a čo nás čaká najbližšie. Väčšie deti, ktoré vedia čítať, do neho môžu priebežne nalepovať dni. my zatiaľ dni nelepíme, Adelka si uplynulé dni „fajká“ ceruzkou. Pre zvýraznenie cyklov, ako sa pracovné dni a víkendy opakujú, odporúčam vyfarbiť dni víkendov. Adelke som do neho zaznačila napríklad kto má kedy narodeniny, kedy je Veľká noc, Vianoce… a pod..

Mám pre vás aj jeden univerzálny lineárny kalendár na stiahnutie, nech sa páči 🙂Niekto preferuje kruhový kalendár, videla som taký pekný drevený, kde sa dni, týždne a mesiace označovali korálikom. No z môjho pohľadu je názornejší práve lineárny. Kruhový kalendár by som zvolila až vtedy, keď sa dieťa dobre orientuje v lineárnom.Okrem kalendára pribudli v Adelkinej izbe aj hodiny. Ak by ste hľadali vhodné do detskej izby, nech sú čo najjednoduchšie a s arabskými číslicami, ideálne by mohli mať aj minúty a sekundovú ručičku (v kuchyni máme hodiny bez čísel a na tých sa kvôli tomu ešte nevie orientovať).

V ďalšom kroku, keď nastane vhodný čas a Adelka si už dostatočne osvojí tieto informácie, budeme pracovať aj s minútami. Ešte máme čo robiť 😉

Montessori mobily pre bábätko

Po tom, ako sme si doma s Dorotkou prešli už všetkými Montessori mobilmi, rozhodla som sa, že o nich trošku napíšem. Bude to zároveň taký prehľad mobilov, ktoré kedy zavesiť a prečo.

Na úvod by bolo dobre povedať, že mobily rozdeľujeme na vizuálne a dotykové. Vizuálnymi sa začína, nakoľko bábätko po narodení neovláda ešte svoje ručičky a tak prvá vec, čo môžeme u bábätka rozvíjať, je zrak. Dotykové prídu na rad neskôr, keď bábätko objaví svoje ruky a začne pomaly chytať predmety do rúk.

Tu je prehľad mobilov spolu s orientačným vekom, pre ktorý sa približne hodí (názvy sú nalinkované na súbory na stiahnutie, na stránku, kde sa dajú kúpiť alebo na stránky, kde som už o nich písala):

Vek nie je smerodajný, ale iba orientačný. Treba odsledovať záujem bábätka a to, ako sa rozvíja a napreduje.

Vizuálne mobily
Je ich niekoľko a odporúčam si ich nachystať ešte pred narodením bábätka. Niektoré sú dosť pracné, napríklad taký Gobbi mobil. A pri bábätku máme my mamy len málokedy času nazvyš. Ja som si niektoré vyrábala sama, ako napr. Munari, holubice, vlnky. Oktahedron, Gobbi a tanečníkov som si nechala vyrobiť u šikovnej Mirky na Sashe, ktorú určite odporúčam 🙂

  1. Munari mobil

Vytvoril ho talianský dizajnér Bruno Munari, vraj pre svoje vlastné deti. Je to 3-úrovňový mobil, ktorý obsahuje čiernobiele obrázky a guľu (sklenenú, prípadne plastovú), vďaka ktorej môže bábätko sledovať odlesky svetla. Bábätku ho vešiame ako úplne prvý spolu s čiernobielymi obrázkami, pretože bábätko po narodení ešte nemá vyvinutý zrak. O tom, ako rozvíjať zrak bábätka pomocou čiernobielych obrázkov, si môžete prečítať v tomto článku. Munari mobil si môžete obstarať aj v našom e-shope vo verzii „urob si sám“.

2. Oktahedron mobil

Pozostáva z 3 osemstenov v základných farbách. Vešiame ho približne v 2. mesiaci, kedy bábätko začína vidieť farby. Dá sa pomerne jednoducho vyrobiť doma, ideálne je použiť na jeho výrobu lesklý papier.

3. Gobbi mobil

Jeho úlohou je, aby bábätko začalo vnímať odtiene. Zvyčajne visí 5 guličiek vedľa seba s odstupňovanou farbou a aj šnúrkou. Farbu si môžete zvoliť akúkoľvek. Existuje viacero spôsobov, ako ho vyrobiť – obmotať guličky bavlnkou po povrchu, prevliekať bavlnku stredom guličky a niekto si to uľahčí tým, že vešia celé klbká nite alebo bavlnky. Niekto používa Gobbi mobil aj ako dotykový. Avšak myslím si, že rolnička na tento účel dostatočne poslúži, pretože 5 hojdajúcich sa guličiek rôznymi smermi môže byť pre bábätko celkom silný podnet. A hoci bude pri tom výskať, načahovať sa za ním a vydávať rôzne zvuky, môže to byť signál, že je prestimulované.

4. Tanečníci

V tanečníkoch sa snúbia farby s rôznymi tvarmi, ktorých je pomerne dosť veľa. Preto opäť treba odsledovať, či je na tento mobil už bábätko pripravené.

5. Mobil s holubicami

Tento s holubicami je môj najobľúbenejší. Možno aj preto, že sme ho vyrábali spolu s mužom ešte pre Adelku ☺️ A práve o ňom som napísala svoj vôbec prvý blog, takže ním to celé tak nejak začalo. A tak nejak intuitívne som ho Dorotke zavesila práve na jej meniny. V spomínanom článku nájdete postup, ako sme ho vyrábali aj s materialmi na stiahnutie.

Dotykové mobily

6. Loptička na šnúrke

Tento „mobil“ som sem pridala na základe vlastnej skúsenosti, keď som hneď po vizuálnych mobiloch prešla na rolničku a uznala som, že je to pre Dorotku ešte ťažké. Tak som ju na rolničku predpripravila „deravými“ loptičkami, ktoré sa dobre uchopujú. Okrem toho sú veľké, takže pravdepodobnosť úspechu, že ju chytí alebo sa jej dotkne sa zvýšila a aj jej interakcia s loptičkou bola oveľa väčšia. Plastovú loptičku som kúpila v DM drogérii a látkovú kúpite v našom e-shope.

7. Rolnička

Rolničku som vytiahla Dorotke asi keď mala 3,5 mesiaca a začala chytať veci. Hoci ručičky sú ešte nemotorné, väčšinu času zovreté v päsť, začínajú sa pomaličky otvárať a aj vďaka rolničke koordinovanejšie sa pohybovať. Bábätko nemusí rolničku chytiť do ruky v zmysle zovrieť ju v päsť. To ešte nedokáže. V tomto štádiu bude do nej udierať rôzne ručičkami, bude sa ju snažiť buď rozpohybovať alebo zastaviť. Pri tom zazneje zvuk rolničky a ono si začne uvedomovať tú prepojenosť – príčinu a následok. Rolničku máme k dostaniu aj na našom e-shope.

8. Krúžok na stužke

Je určený na to, aby ho bábätko cielene uchopovalo. Keď je stužka rozhúpaná, je to naozaj výzva. Ale bábätká sa s ním väčšinou popasujú medzi 3. a 4. mesiacom. Krúžok kúpite TU.

Okrem týchto mobilov môžete experimentovať a nechať sa viesť bábätkom v tom, čo práve potrebuje. Ja som napríklad zavesila Dorotke šál so strapcami, keď začala ručičkami skúmať veci. A aby som nezabudla – to zavesovanie ma celkom začalo baviť, pretože aspoň nemusím Dorotke podávať veci, keď jej vypadnú z ruky 😉

Ako zavesiť Montessori mobil

    Keď máte doma bábätko, Montessori mobily sú jedny z prvých vizuálnych pomôcok, ktoré budete potrebovať. Ak ich máte pripravené, začnete sa zamýšľať, ako ich zavesiť. Keďže ide o záležitosť dočasnú, človek zvažuje, aby zbytočne nevŕtal do stropu, do steny… V podstate sú 3 spôsoby zavesenia mobilov:

  1. háčik v strope
  2. uchytenie zo steny
  3. stojan.

Budem rada, ak mi do komentára vložíte fotky zavesenia vašich mobilov. Možno prídeme na ďalšie skvelé spôsoby 🙂

Viacerí ste sa ma pýtali, ako máme doma zavesený mobil my. Vyriešili sme to nenápadným bielym háčikom v strope. Naozaj ho nie je ani vidno, je dosť nenápadný pokiaľ ho vyslovene zrakom nehľadáte. Vôbec mi nebude prekážať, že tam ostane, aj keď už mobily vešať nebudeme. Možno ho časom využijeme na zavesenie nejakej dekorácie. Každý mobil máme zavesený na silóne, na konci ktorého je očko na zavesenie.Pre mňa bolo menej prijateľné vŕtať do steny a nechcela som v dome ani ďalšiu „čarachu“ ako napríklad trojnožku, či iný stojan. Stojan, pokiaľ je umiestnený na zemi, musí byť dostatočne vysoký, aby sa pod neho mohol zmestiť aj väčší mobil ako napríklad Munari. Pri Adelke, keď sme bývali ešte v malom byte a nechceli sme robiť žiadne zásahy do stien, natiahli sme šnúru od garniže k lustru a potom na ňu sme zavesili mobil 🙂 To sa dá ale za predpokladu, že v priestore, ktorým šnúra prechádza, je miesto na položenie dieťaťa 😉Miesto, kam mobil zavesíte, by vrámci možností malo byť iné, ako je miesto odpočinku. Hovoríme tomu tzv. aktívna zóna. Tu sa dieťa hrá, pozoruje, rozvíja. Mobil vešiame vždy cca 30 cm od tváre dieťatka a pod miernym uhlom , tj. nie priamo nad tváričku. Mne sa osvedčilo, že som Dorotku mala položenú na kožušinke, ktorú som si podľa potreby posunula, ako som potrebovala. S postieľkou či matracom to urobíte o niečo ťažšie. Pokiaľ nie je v byte toľko priestoru na odpočinkovú a aj aktívnu zónu, tak pred spaním je potrebné mobil zvesiť, aby dieťa nerozptyľoval.  No u nás sa už napríklad dvakrát stalo, že Dorotka pod mobilom od únavy zaspala 🙂

Zdroje obrázkov:

  1. MonteMother
  2. http://www.thekavanaughreport.com/2016/03/how-to-hang-your-montessori-mobiles.html
  3. http://www.paulandmichellesittinginatree.com/blog/2017/10/4/9mebto88shtdyy6yyyyzqv1xf34s80
  4. http://maryonbricole.canalblog.com/archives/p120-10.html
  5. https://didu.si/en/izdelek/toy-hanger/
  6. https://www.instagram.com/p/Bmd7ecZFgkZ/
  7. Pinterest

Hračky z našej poličky ( 4,5 roka)

    Mnohí sa ma pýtate, aké hračky má Adelka momentálne na poličke. A tak som pre vás pripravila článok, nabitý hlavne fotkami a rôznymi aktivitami, ktoré sme doma robili vo veku 4,5 roka. Tu je Adelkina polička: Hoci sa u nás väčšina aktivít točí momentálne okolo počítania a čísel, Adelka má v poličke aj jednu super aktivitu na vytváranie písmen. Ide o Tvorcu písmen, pomocou ktorého si vyskladáva písmená abecedy. Súčasťou tejto pomôcky sú plastové dieliky na skladanie písmen a kartičky, na ktorých je znázornené, aké  časti budú potrebné na vyskladanie konkrétneho písmena.Je to výborná pomôcka na zmyslové vnímanie písmen a ich tvarov a zároveň fajn skladačka, ktorá podporuje aj priestorovú orientáciu tým, že jednotlivé dieliky treba správne naorientovať a zapasovať „cuplíkmi“ do seba.

Na hornej poličke je binomická (menšia) a trinomická (väčšia) kocka. Začali sme samozrejme binomickou kockou, ktorá je jednoduchšia. V princípe je v nej stelesnený vzorec (a+b) na tretiu, ktorý si deti v neskoršom veku môžu rukolapne chytiť v takejto 3D podobe. Vo veku do 6 rokov stačí kocku vnímať čisto zmyslovo a skladať ju v podstate ako logickú stavebnicu tak, že sa vždy musia časti navzájom dotýkať rovnakou farbou. Adelke veľmi pomáha na začiatok urobiť si v dielikoch poriadok a dať rovnaké pri seba.Potom ju už skladá podľa farebnej predlohy na vrchnáku, ktorý si položí medzi otvorené boky krabičky. Kocka sa skladá po poschodiach (má 2 poschodia) a na každom musí byť zhora zachovaný práve tento farebný vzor. Inak sa dieliky do krabičky nezmestia, čo je geniálnou kontrolou chyby pri tejto pomôcke.Keď zvládla sama poskladať binomickú kocku, prišla na rad trinomická. Tá predstavuje v 3D podobe vzorec (a+b+c) na tretiu, preto tu pribudla už žltá farba. Tiež si na začiatok Adelka vždy urobí najprv poriadok, aby bola práca prehľadnejšia. Potom sa už postupuje rovnako ako pri binomickej kocke len s tým rozdielom, že kocka má 3 poschodia.Ďalšou pomôckou na poličke sú zvukové valčeky. Sú to dve sady modrých a červených valčekov s rôznym zvukom a úlohou je nájsť pár. Ďalšou prácou môže byť aj zoradenie valčekov jednej sady od najtichšieho po najhlučnejší.

V strednej poličke má svoje miesto zlatý perlový materiál, sada 100-1000. Prepracovali sme sa k nej po Úvode do desiatkového systému. Je to set kociek (tisíciek), štvorcov (stoviek), zlatých perlových desiatok a perlových jednotiek, s ktorými si trénuje vyskladať množstvá a vytvoriť čísla. Čísla si jednoducho stiahnete a vytlačíte tu: veľké čísla, malé čísla. Alebo sa dajú kúpiť aj trvácne drevené TU.K tomu som vytlačila kartičky s úlohami, ktoré som zlepila a z jednej strany je znázornené množstvo v zlatom perlovom materiály a z druhej strany číslo. Takže sa dá s nimi pracovať dvoma spôsobmi – buď si vyloží množstvo podľa čísla, alebo vyskladá číslo podľa množstva.A takto nejak vyzerá úloha, pri ktorej si Adelka vyložila najskôr množstvo, priradila k nemu jednotlivé kartičky s číslami a potom z nich vytvorila číslo tak, že ich poukladala na seba a zarovnala k pravému okraju.Ďalšou matematickou pomôckou v poličke je stovková tabuľka. O nej som písala podrobnejšie už v tomto článku.A poslednou matematickou pomôckou v poličke je tabuľka na sčítanie. Je to biela štvorčeková tabuľka s modrými a červenými lištami, na ktorej sa dajú počítať prvé jednoduché príklady.Na koberci sa rozložia lišty, modré naľavo a červené napravo (Adelka to na obrázku urobila opačne, ale keďže je to v podstate jedno, neopravovala som ju).No a potom si systematicky prikladala lišty na tabuľku, zistila výsledok a ten si zapísala na papierik. My sme si doma túto pomôcku pracovne nazvali Adelkinou kalkulačkou 😉Takéto papieriky na zapisovanie príkladov si môžete stiahnuť napríklad aj TU.

Posledná polička v Adelkinej izbe vyzerá takto: Má na nej priesvitné geometrické telesá, ktoré sa dajú rozoberať a napĺňať – preto ten kinetický piesok hneď vedľa. Na začiatok sme trošku skúmali ich tvar a hľadali „malého a veľkého kamaráta“.Napríklad guľu sme si aj rozobrali a zistili sme, čo vznikne, ak ju rozpolíme. Obe polovičky sme porovnali s pologuľou.Ďalšia fajn a obľúbená práca je priradenie predmetov podľa tvaru k telesám. Ideálne by bolo samozrejme mať reálnu zbierku 3D predmetov, ale poslúžia aj obrázky (po kliknutí na link sú obrázky na stiahnutie na konci stránky; treba sa však najprv zaregistrovať pre odber newslettra).Na poličke má Adelka ďalej tangram kúpený v Ikea, kaleidoskop a vĺčika.Na zadnej strane krabičky sú aj obrázky, ktoré sa dajú poskladať, plus aj návod, ako uložiť dieliky naspäť do krabičky. Je to hračka, ktorá už trošku viac potrápi mozgové závity.

V strede poslednej poličky má Adelka stereognostické vrecúška, o ktorých sa viac dozviete v tomto článku.

A na poslednej poličke je téma o ľudskom tele, ktorú som podrobnejšie rozpísala v tomto článku.

    Bol to dlhý článok, ale verím, že som vás nabila inšpiráciou 😉 Takže nuda nemá u vás šancu 🙂 Opäť budem rada, ak posuniete článok ďalej svojim kamošom, napríklad na Facebooku 😉