Ako sme bábike ušili nohavice…

Keď sa jeseň prehupla do zimy, Adelka starostlivo usúdila, že predsa aj bábika potrebuje dlhé nohavice, aby jej nebolo zima 🙂 Pohotovo ma poslala kúpiť jej nejaké. Na takéto rozmary ja len tak ľahko neskočím a preto som navrhla, aby jej ich ušila. "Ale ja neviem ušiť nohavice," bolo prvé, čo jej napadlo. Ubezpečila som ju, že je to ľahké, že jej to ukážem a potom už to dokáže aj sama. Bola nadšená, veľmi sa na to tešila a ešte v ten deň som doma musela nájsť látku. Na ňu som nakreslila strih a Adelka si nohavice vystrihla.Vystrihnuté nohavice sme spojili po krajoch špendlíkmi, takže aj pri šití musela byť opatrná, aby sa nepichla. Párkrát sa to samozrejme aj stalo, ale patrí to jednoducho k tomu.Ihlu si navliekla celkom sama. Je dobré si ihlu zapichnúť do ihelníčka, aby boli obe ruky voľné a jedna mohla niť prestrčiť uškom ihly a druhá potiahnuť. Uzlík zatiaľ robím ja.Na jednej strane nohavíc asi do polovice dĺžky som Adelke ukázala, ako bude robiť jednoduché stehy. Má už skúsenosti so šitím TU, takže to pochopila pomerne rýchlo a asi tak 2/3 nohavíc ušila sama. Musela som jej trochu pomáhať, keď sa jej minula niť.Ušila ich po kúskoch asi za tri dni a musím povedať, že ju to veľmi bavilo. Najmä ten moment prekvapenia, keď boli nohavice hotové a prevracali sme ich z rubovej strany. Bola hotová, že to sama dokázala, čomu na začiatku ani neverila 🙂

Pevnina a voda

    Možno ste si už všimli, že Montessori má 2 glóbusy. Jeden je pestrofarebný so svetadielmi, na ktorý keď sa pozrieme, je nám všetkým jasné, o čo tu ide. ShareDruhý vyzerá tak trochu čudácky, je dvojfarebný a dlho som si o ňom myslela, že je zbytočný 🙂 Ale opak je pravdou.

Je to glóbus pevnina-voda a dajú sa s ním ukázať deťom zaujímavé veci. Keď začne dieťa zaujímať svet ako taký, práve s týmto glóbusom je vhodné začať. Na ňom vysvetľujeme, že glóbus je vlastne zmenšený model našej Zeme. Keby sme sa pozreli na našu Zem z veľkej výšky, takto nejak by vyzerala.

montessori globus pevnina a vodaAko napovedá jeho názov, zobrazuje pevninu a vodu. Pevnina má šmirgľový povrch a voda hladký. Takto sa delí povrch našej Zeme.  Sú to opäť pre nás dospelých samozrejmé veci, ale nie pre deti.

Keď sme sa s Adelkou rozprávali o tomto glóbuse, veľmi pozorne počúvala. Možno k tomu prispel aj taký herecký tón a záhadnosť, ktorú som tomu dala. Vzbudiť zvedavosť je vždy veľmi dôležité 😉 A keď som na záver načrtla, že si nabudúce urobíme svoju pevninu a vodu, veľmi sa tešila.pevnina a voda montessori ostrov

Vyrobila som domácu plastelínu zafarbenú kakaom a pripravila podnos so všetkým, čo budeme potrebovať.

  • 2 väčšie misky
  • džbán s vodou
  • nožík
  • podložku (nemusí byť, ak máte veľký podnos a dobre sa vám na podnose manipuluje)
Najskôr som všetko urobila ja a Adelka ma sledovala. Potom sme vrátili veci do pôvodného stavu a Adelka sa nemohla dočkať, kedy bude môcť urobiť sama to isté:

Vyplnila dno jednej väčšej misky plastelínou.PevninaVyrezala z plastelíny časť, ktorú vložila do druhej misky.montessori ostrov a jazeroNaliala do misiek vodu tak, aby nezaliala plastelínu.pz2No a dielko je hotové. Takto sa dá jednoducho vyrobiť ostrov a jeho protiklad - jazero. Ukážeme, čo je pevnina, po ktorej chodíme my ľudia, po ktorej jazdia autá... montessori ostrov...  a ukážeme čo je voda, v ktorej plávame, na ktorej sa plavia lode, v ktorej plávajú ryby...montessori jazero a ostrovNo a ak máme po ruke aj glóbus pevnina a voda, nájdeme ostrov a jazero aj na ňom, aby sa nám to celé pekne prepojilo.montessori globus pevnina a voda

S plastelínou si na tento spôsob môžeme doma vyrobiť akúkoľvek dvojicu foriem pevniny a vody - polostrov/záliv, pevninská šija/morská úžina (prieliv), zátoka/mys, reťaz jazier/súostrovie.

Aby som ešte všetko uviedla na pravú mieru, prečo je voda v džbáne modrá. Hlavne preto, aby nám to korešpondovalo neskôr s kartičkami rôznych foriem pevniny a vody. V realite, keby sme sa pozreli na more z veľkej výšky, tiež by sme videli more modré. Deti väčšinou vedia, že voda ako taká je priehľadná, ale pre istotu je dobrú zafarbiť ju v džbáne pred očami dieťaťa (my sme použili potravinárske farbivo). Toto je veľmi fajn aktivita, pretože nie je snáď dieťa, ktoré by nemalo rado plastelínu. Ak sa vám podarí vyrobiť si jazero a ostrov (alebo hocijaké iné formy pevniny a vody) vo väčšom formáte, môžete do toho zapojiť aj miniatúry zvieratiek, loďky, rastlinky... Dá sa s tým pekne vyhrať 🙂

Čuchové dózy – urob si sám

    Keď mi Adelka začala pri varení privoniavať koreničky, povedala som si, že je asi čas urobiť nejaké tie čuchové dózy. Pomaly začína vnímať svet aj inak ako očami, čo ma celkom teší, pretože pre trénovanie zmyslov toho M. Montessori vymyslela celkom dosť 😉ako-vyrobit-montessori-cuchove-dozy

Kúpila som v lekárni nádobky na mastičky. Tie sa mi zdali, že dobre tesnia a vôňa z nich len tak rýchlo nevyprchá. Potom som sa rozhodovala, aké vône do nich dám. Kritériom bolo, aby to boli vône bežné, výrazné a zároveň, aby som to doma všetko mala po ruke. img_2974-001Tie vône ma naladili už celkom vianočne 😉 Klinčeky, škoricu a rascu som zabalila do malých látkových batôžtekov. img_2976

Každá vôňa bola v modrom aj červenom batôžteku, aby sme potom mohli hľadať rovnaké vône (tzv. párovanie).

img_2980

Citrón, mandarinku a mätu som mala v podobe esenciálnych olejov, ktoré som nakvapkala na vatu.img_2982

Batôžteky a vatu som dala do nádobiek a bolo hotovo. Nádobky som ešte označila rovnakou látkou, ako boli batôžteky, aby to korešpondovalo. Vystrihla som malé krúžky z látky a tie som tavnou pištoľou prilepila na vrchnák.montessori-cuchove-dozyZačali sme so 4 pármi vôní (možno by stačili aj 3 páry na úplný úvod). Rozhodla som sa, že keď Adel spozná tieto 4 vône, potom vždy postupne jednu zamením. A až na samý koniec jej nechám v poličke 6 párov dózičiek.

No a aby si Adelka vedela skontrolovať, či našla rovnaký pár, na spodok nádobiek som nakreslila 4 rôzne tvary.

img_3012

Myslím, že sa mi to celkom podarilo. Veď pozrite na ten úsmev 🙂

img_3016

Čo sa týka tohto nášho prevedenia, na záver by som chcela povedať, že som videla rôzne čuchové dózy, ktoré boli vytvorené napríklad zo sklených koreničiek. Výhodou môže byť to, že dieťa iba otočí vrchnákom alebo vyklopí uzáver a môže si cez dierky pričuchnúť. Vraj nepomieša obsah, ktorý sa v nich skrýva, ako v našom prípade, keď nádobky otvára. Ak by ste sa do podobného niečoho pustili, zvážte prípadne aj túto možnosť. Ja som nechcela investovať do drahých koreničiek, nakoľko človek nikdy nevie, či a ako dlho to dieťa bude baviť. A na druhej strane, keď si uvedomím, že Adelka mi bežne odskrutkováva koreničky, myslím, že aj naša verzia je tiež celkom fajn 😉

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Farebné doštičky – urob si sám

    Farebné doštičky sú Montessori zmyslovou pomôckou na spoznávanie farieb a ich odtieňov. Existujú 3 škatuľky s doštičkami:

škatuľka č. 1 -  základné farby - červená, modrá, žltá - z každej farby 2 páry

škatuľka č. 2 - základné a odvodené farby - biela, čierna, šedá, hnedá, oranžová, zelená, ružová, fialová, modrá, červená, žltá - z každej 2 páry

škatuľka č. 3 - odtiene farieb - 9 farieb v 7-mich odtieňoch (šedá v odtieňoch od bielej až po čiernu, červená, oranžová, žltá, zelená, modrá, fialová, hnedá a ružová).

Vzhľadom na to, že táto pomôcka nie je veľmi náročná na domácu výrobu, vyrobili sme si aj my škatuľku č. 3 - tieňovanie.farebne-dosticky-diy-urob-si-sam

Potrebovali sme na to drevené doštičky, bielu farbu, (zalaminované) farebné prúžky, obojstrannú lepiacu pásku a nožnice. Dá sa zaobísť aj bez drevených doštičiek a jednoducho pracovať iba so zalaminovanými farebnými prúžkami. No viem, ako vždy dopadnú zalaminované kartičky a tiež aj kvôli manipulácii som sa rozhodla urobiť túto pomôcku trvácnejšiu. drevene farebne dosticky ciste

Farebné doštičky môžete vyrobiť  dvoma spôsobmi:

  1. nalepíte na drevené doštičky (zalaminované) farebné prúžky komplet aj s bielymi okrajmi. Výhoda je tá, že nemusíte doštičku maľovať bielou farbou ako podklad. PREDLOHY NA STIAHNUTIE: Škatuľka č. 2 a Škatuľka č. 3.
  2. natriete ich bielou farbou, ako to bolo u nás. Keďže sme využili farebné prúžky zo vzorkovníka farieb z farbov-lakov,vzorkovnik farieb(tam vám ho buď dajú alebo predajú za symbolickú cenu; my sme dostali grátis), nesedel nám presne rozmer farebných prúžkov na doštičky. Vtedy je lepšie podklad namaľovať nabielo a na to nalepiť farebné prúžky. Ak zarobíte farbu hustejšiu, postačí 1 náter. My sme mali vzorkovník, kde je 5 odtieňov z každej farby. Originál pomôcka obsahuje 7 odtieňov, ale vôbec mi to nevadí, pretože aj tak som zistila, že Adelka nedokáže momentálne usporiadať viac ako 4 odtiene. Zo vzorkovníka sa dalo použiť 8 farieb, ešte musím dorobiť fialovú a červenú (tyrkysovú máme naviac). Prúžky zo vzorkovníka som zalaminovala a nalepila obojstrannou lepiacou páskou (kobercová, nie penová) na doštičku. Páska drží nad moje očakávania, snáď ešte lepšie ako sekundové lepidlo, a to ani nemusí byť na celej ploche farebného prúžku. Farebné prúžky boli trošku širšie ako doštička a tak som prečnievajúcu časť jednoducho odstrihla. Samotné laminovanie, strihanie a lepenie mi zabralo niečo vyše hodiny času.farebné doštičky urob si sám diy

Najjednoduchšou alternatívou k originál farebným doštičkám je, že si môžete kúpiť v galantérii tzv. štopkacie priadze, ktoré vyzerajú veľmi podobne ako farebné doštičky. Podobné vlastne kedysi používala M. Montessori. Boli to drevené doštičky, na ktorých boli navinuté hodvábne nite. color-tablets-montessoriDoštičky boli nasadené na dvoch protiľahlých stranách do líšt, takže sa nite nedotýkali stola. Tak bolo možné s doštičkami pracovať bez toho, aby sa deti dotýkali hodvábnych nití. Farby nití si tak uchovávali po dlhú dobu svoj odtieň.*

M. Montessori opisuje vo svojej metóde použitie 8 farieb po 8 odtieňov, pričom dieťa sa na počet 8 odtieňov dostáva postupne, tréningom. color-tablets-originalDokonca deti mali k dispozícii 2 sady týchto doštičiek s tieňovaním (tj. 2 x 64 ks) a nielen usporadúvali od najtmavšej po najbledšiu, ale aj párovaním hľadali rovnaký odtieň vybranej farby.** Podobnú tendenciu pozorujem aj u Adelky, že pri ukladaní doštičiek, vždy pozerá na sýtosť inej susediacej farby.img_7455

O tom, ako sa hrať s farebnými doštičkami a podporiť u dieťaťa rozlišovanie farieb, napíšem nabudúce... 😉

Zdroje:

* M. Montessori, Objevování dítěte

** M. Montessori, The Montessori method: http://digital.library.upenn.edu/women/montessori/method/method.html

Zdroj ČB fotografií:  http://digital.library.upenn.edu/women/montessori/method/method.html

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Ľudské telo pre najmenších

    Ako vyzerá ľudské telo a z čoho sa skladá, je jedna veľká téma. A keď sa dieťa pri sprchovaní začne pýtať na časti ľudského tela, je čas túto tému načať. Ruky, nohy, hlava a podobne, to sú už staré známe veci, ale pojmy ako chodidlo, priehlavok, lýtko, to je už o level vyššie. Aj pokiaľ sa u vás na to dieťa nepýta, stačí pri sprchovaní komentovať, že "teraz umyjeme dlane, hruď, bedrá" a hneď dieťa vstrebáva novú slovnú zásobu. Na tretíkrát už vás bude samé navigovať, aby ste mu umyli aj chodidlá.

Kostra z cestovín

V súvislosti s telom som vytiahla opäť nášho človeka - viacvrstvové puzzle. Ale tentokrát sme využili iba podklad s kostrou. Prikladali sme rôzne cestoviny na kosti. Na začiatok som Adelke urobila jednu ukážkovú kostru z cestovín. Montessori aktivity ludske teloVeľmi rýchlo to pochopila a prikladala si už potom sama cestoviny na predlohu z viacvrstvového puzzle. Dokonca hlavu a kľúčnu kosť si vymyslela oveľa lepšie zo špagiet.Montessori ludske telo


Kostra z papiera

Tu som usúdila, že skúsime poskladať reálnu kostru. Našla som túto jednoduchú PREDLOHU KOSTRY NA STIAHNUTIE. A ani neviem ako, dospeli sme k tomu, že Adelku obkreslím a opäť spontánnym nápadom bolo ukladať túto kostru na Adelkin obrys. Samotné obkreslovanie tela Adelku super bavilo, odporúčam každému. Hlavne potom ten jej úžas nad tým, že to ona je na papieri. Samozrejme aj my s manželom sme sa museli takto obkresliť 🙂IMG_3833Mimochodom, tu sa dá začať hovoriť o mapách, pretože obrys tela na papieri je vlastne mapa tela. So staršími deťmi môžete o mapách nadviazať napríklad so zakreslením izbičky, vášho mesta, štátu, kontinentov...aktivity pre deti ludske telo

Kostra z predlohy je cca 1 m dlhá a úúúplne presne zapasovala na Adelkinu mapu tela 🙂


Kniha pre deti o ľudskom tele

No a aby sme neostali iba pri kostre, načali sme aj tému orgánov ľudského tela. Stačilo pri raňajkách ukázať, kadiaľ ide papanica. Ako prechádza ústami, zúbky ju požujú, jazyk premieša a potom prejde do žalúdka, tenkého a hrubého čreva a nakoniec ju Adelka vykaká. Toto má taký úspech, že sa z toho u nás stala rozprávka na dobrú noc 🙂 A vďaka tejto knižke si toho hovoríme oveľa viac.kniha nazri do svojho tela

knizka pre deti ludske telo


Lepšie raz chytiť ako 100-krát počuť

Niektorí si asi hovoria, že je čas a zbytočné s takýmito malými deťmi hovoriť o týchto veciach. No práve naopak. Oni si často samé o to žiadajú a vtedy nasajú najviac informácií s minimálnym úsilím. Samozrejme, pokiaľ to podáme jednoducho a pútavo.  A hlavne tak, aby to bolo uchopiteľné. ludske telo pre detiTeda cievky si ukazujeme na koži, počúvame tlkot srdca či škvŕkanie v žalúdku, hmatáme si tep alebo rozťahujúce sa rebrá pri dýchaní...  A všetky orgány si vieme chytiť do ruky vďaka miniatúram Safari alebo vyskladať časti tela s rôznymi 4D puzzle.hracka ludske telo model

Takže nikdy nie je príliš skoro, pokiaľ je to zábava 😉

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Prekážková dráha

    V poslednej dobe na Adelke pozorujem, že sa chce veľmi rozvíjať v hrubej motorike. Prejavuje sa to asi tak, že chce stále chodiť na detské ihriská, baví ju behať, skákať, preliezať, keď ideme po schodoch, musíme z posledného schodu vždy spolu skočiť a aj preskakovať cez prah dverí 🙂 Do spálne nanosí všetky schodíky, po ktorých skáče a jaší sa na posteli. Nehovoriac o tom, že dvakrát denne chodíme von na odrážadle... Keď sa na chvíľu zastaví, ako kompenzáciu za vynaloženú energiu zasa veľa čítame. Ale o čítaní nabudúce 😉

Na fb prebehlo video o tom, ako malý chlapček prebehol prekážkovú dráhu. Tak som si jedno doobedie povedala, že niečo také spravím pre Adelku. Zostavili sme ju štýlom "čo dom, resp. záhrada, dala" a niektoré veci doladila nevedomky Adelka sama.

Na začiatok dráhy sme nakreslili 6 štvorcov na zem kriedou ako body, na ktoré musí stúpiť, potom nasledovalo preskakovanie tyčiek (niekedy aj znožmo), ďalej plazenie pod šmýkalkou, podliezačka popod metlu zapretú o stoličky, no a zlatý klinec dráhy - hadicová špirála. Vedro do stredu špirály priniesla Adelka s tým, že mi chce pomôcť. A tak vznikol nápad na začiatku vziať farebný krúžok z hračky a cieľom bolo vhodiť ho do vedra. Špirálku nazvala neskôr hradom a veľa sa s ňou vyhrala. Uzatvárala si koniec sťa by dvere a hocikoho dnu nepustila 🙂 aktivity na von pre deti

A výsledok? V prvý deň tam behala a chodila vytrvalo celý deň a od únavy prespala cez obed rekordné 2 hodiny. Tomu sa hovorí unavené dieťa 🙂 IMG_3278

Aké iné prekážky by ste ešte vymysleli?

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Žeruchový ježko

    Jar je tu a milujem, keď si môžem dať svieže raňajky s čerstvou žeruchou, domácim vajíčkom a reďkovkou. Žeruchu som odjakživa zvykla sadiť na mokrú vatu. No keď máte dieťa, chce to niečo zábavnejšie, ako len vysypať žeruchu na misku s vatou. Tento nápad na žeruchového ježka nie je náš, nechali sme sa inšpirovať jedným záhradkárskym časopisom.

Prvé slnečné dni sme využili naplno a urobili sme si na dvore malé pracovisko 😉 Všetko potrebné som nachystala, kým si Adelka dala obedného šlofíka a potom sme sa spolu pustili do práce. Na žeruchového ježka potrebujete: pohár s vodou, žeruchu, hlinu a silonkovú ponožku/podkolienku (podľa toho, či chcete ježka alebo ježiska).IMG_1773

Keďže prelievania nie je nikdy dosť, Adelka si načapovala z tučniaka vodu najprv do odmerky a potom ju preliala do pohára.  IMG_1780

Do pohára s vodou Adelka nasypala semiačka žeruchy. Trochu oslizejú a ostanú také gélovité. Budú sa lepšie nanášať potom na ježka.IMG_1799

A potom prštekom miešala a miešala... bola to asi najobľúbenejšia pasáž 🙂IMG_1841

Kým sa semiačka močili, nasypali sme do ponožky hlinu...IMG_1892

... vytvarovali sme ježka...IMG_1894

...a trošku sme ho navlhčili.IMG_1937

Potom sme sa snažili nacapkať namočené semiačka žeruchy na ježka. Bolo ťažké semiačka ponaháňať v pohári a vyloviť rukami, tak budete musieť svojim deťom pomáhať. Na koniec budete mať žeruchu až za ušami 🙂 a bude to vyzerať nejak takto.IMG_1938

Potom už stačí iba pravidelne ježka postrekovať...IMG_2027

...až z neho vyrastie takýto fešák. Oči vyrobíte tak, že si ich nakreslíte a vystrihnete. Odporúčam ich pred nalepením na ježka oblepiť lepiacou páskou, aby sa mu nerozpili pri zavlažovaní 😉zeruchovy jezko

Potom stačí už len nechať deti, nech si odstrihnú svoju dávku na chlebík a zaželať dobrú chuť.