5 tipov ako rozvíjať zrak bábätka

    Keď máte doma bábätko, začnete sa zaujímať o to, ako by ste ho mohli podporiť a vhodne stimulovať jeho zmysly. Predtým som sa nezamýšľala nad  tým, že spomedzi 5 zmyslov je práve zrak ten, ktorý je po narodení najmenej vyvinutý. A práve ten môžeme vhodnými podnetmi u bábätka rozvíjať. Niektorí ste sa ma na FB pýtali, prečo je dobré bábätku ukazovať čiernobiele obrázky. Tak tu je odpoveď.

    Na Dorotke som si všimla, že rada vyhľadáva pohľadom svetlo. Často sa zahľadí napríklad na lampu alebo bodové svetlo. To preto, že sietnica novorodencov rozlišuje veľké kontrasty svetla a tmy alebo čiernej a bielej. Na rozdiel od toho sietnica dospelého dokáže rozlíšiť veľa odtieňov svetla a farieb. Takže sa dá povedať, že tie pekne zladené pastelové farby v detských izbičkách potešia viac oko dospelého ako oko bábätka. Najviac však bábätko baví sledovať ľudské tváre a predovšetkým tú mamininu. Postupne sa naučí poznať známe osoby a aj predmety a vydrží sa už dlhšie na ne sústrediť. Najskôr sa za nimi natáča celou hlavičkou a neskôr už iba očkami.

Vizuálne podnety pre bábätko sú preto veľmi dôležité. Majú veľký vplyv na rozvoj jeho nervovej sústavy. Podporovaním videnia v kontrastoch vznikajú v mozgu nové nervové spojenia, mozog sa vyvíja rýchlejšie a zdokonaľuje sa videnie. Podporuje sa tým hlavne ostrosť videnia a koncentrácia. 

Ako to docieliť?

  1. Najlepším spôsobom ako toto docieliť je, ponúkať bábätku spomínané kontrastné obrázky, prípadne čiernobiele prúžky, štvorčeky…Môžete ich umiestniť v izbe pri postieľke alebo na stene, prípadne ich bábätku ukazovať.Pre bábätká existujú aj leporelá s čiernobielymi obrázkami. My máme doma dve – jedno o zvieratkách Baby animals spots and  stripes a druhé s rôznymi predmetmi z domácnosti či z prírody Black on white.
  2. Ponúknite bábätku v jeho aktívnej zóne čiernobiely mobil. Najznámejší Montessori čiernobiely mobil je Munari mobil. TU si môžete stiahnuť čiernobiele obrázky, z ktorých môžete vytvoriť aj mobil.
  3. Dbajte na správnu vzdialenosť. Bábätká vidia do vzdialenosti 20 – 30 cm, čo je približne vzdialenosť od matkinho prsníka po jej tvár (pri kojení). Túto vzdialenosť majte na pamäti aj pri vešaní mobilov.
  4. Vystihnite momenty bdelosti. Bábätká väčšinu času spinkajú a jedia, no sú momenty, kedy s otvorenými očami sledujú svet. Predpokladom je, aby bábätko bolo v pohode, oddýchnuté, prebalené a napapané 🙂 Tieto momenty je dobre využiť a bábätku poskytnúť správne zrakové podnety. Nečakajte však, že bábätko vydrží dlho sledovať, bude to iba zopár minút.
  5. Oblečte sa do prúžkov. Najviac času trávi bábätko práve s vami a na vás sa pozerá. Preto prúžkované tričko je asi tým najlepším spôsobom, ako zrak stimulovať. Táto možnosť sa mi osvedčila asi najviac. Najmä pri kojení na moje tričko Dorotka hľadí naozaj upreným pohľadom.

Knižky pre deti z reálneho života (5+)

    Na Adelkinej poličke pribudlo veľa nových knižiek. Je to prevažne beletria, lebo proste príbehy zo života, tie ju momentálne bavia 🙂 Väčšina knižiek je zároveň aj náučná, príbehy sú poprepletané množstvom informácií… Ale nepredbiehajme. Takto nejak vyzerá teraz Adelkina knižnica, no chcela by som vám viac napísať o knižkách, ktoré sa nachádzajú na vrchnej poličke.To sú knižky, ktoré by sme mohli nazvať aj Montessori friendly, pretože sú to knižky z reálneho života, s reálnymi ľudskými postavami a príbehmi.

Jedna dôležitá knižka tu na fotke chýba, pretože sme ju iba nedávno požičali z knižnice a zhltli sme ju pred spaním na jeden šup. Je to knižka Môj šťastný život, ktorá hovorí o priateľstve Tiny a Fridy, o uvedomovaní si šťastných, ale aj tých nešťastných chvíľ v živote. Tina prežíva kamarátstvo s Fridou, s ktorou je naozaj šťastná. Všetko sa zmení, keď sa má Frida odsťahovať…Knižka má málo textu a je naozajstným pohladením duše. Vrelo odporúčam.Knižka o Lassie je asi všetkým dobre známa. Nie je to veselý príbeh, hoci končí šťastne, ale aj takéto knihy treba podľa mňa deťom čítať. Aby si uvedomili, aký môže byť život ťažký, keď nie je čo dať do úst, keď prídeme o to, čo máme radi, keď sa k nám niekto nespráva pekne… Ďalšou knižkou sú Medové príbehy. V Medových príbehoch sa deti dozvedia veľa o včelách z rozprávania starého otca včelára. O tom, ako vzniká med, ako vyzerá život v úli, ako sa starať o včely a aj veľa ďalších zaujímavostí 🙂Z celkom iného súdka je knižka Miltonovo tajemství. Kto pozná Eckharta Tolleho, tak asi tuší, že tu pôjde o tému prítomného okamihu. Milton je chlapec, ktorého v škole šikanuje spolužiak a nevie, ako prekonať strach. Stále musí myslieť na nepríjemnú potýčku s ním.Dedko sa mu snaží pomôcť a vysvetliť, že nemá zmysel sa stále strachovať, rozmýšľať nad tým, čo bolo a čo by sa stalo keby. Niekedy stačí zmeniť svoj postoj, vnímať sa v prítomnom okamihu a veci sa samé vyriešia.Tieto tri knižky o Julinke, Aničke a Terke sú Adelkine mimoriadne obľúbené.

Terku poznáte ako dievčatko z knižiek pre menšie deti. Tu je jej príbeh ako školáčky, ktorá sa s triedou vyberie na školský výlet a zažíva na ňom všelijaké dobrodružstvá. Sú ubytovaní na starobylom hrade, Terka sa zúčastňuje rôznych súťaží, ale zažíva aj strašidelné príhody, keď sa napríklad s kamoškami vyberie v noci s baterkou preskúmať hrad. Páči sa mi aj to, že je zachovaný štýl, akým autorka píše – stručné, krátke a výstižné vety. Kniha síce uvádza informáciu, že je vhodná pre deti 7+, ale určite po nej môžete siahnuť aj s 5-ročnými deťmi.

Keď sme si vypočuli prvýkrát audioknihu Anička a jej kamarátky, vedela som, že nesklame ani ďalšia v sérii kníh o Aničke.

Pri čítaní knižky Anička pri mori máte pocit, že vlastne čítate o svojej dovolenke 🙂 Anička spočiatku na dovolenke smúti za svojím kamošom, ale len do chvíle, kedy spozná jedno dievčatko, s ktorým sa skamaráti. Rada pláva v mori, šnorchluje, okúsi aj nepríjemné stretnutie s medúzou, zažije pravý egyptský trh, výlet na ťavách a loďou, návštevu pyramíd… A vaše deti budú netrpezlivo čakať na ďalšiu a ďalšiu kapitolu 🙂Knižka o Julinke malej zverolekárke je jednou zo série kníh o tomto dievčatku, ktoré má rado zvieratká a chce sa stať zverolekárkou ako jej mama. Ako prvú sme prečítali knižku Stratení psíkovia, ktorá sa začala príbehom, ako zatúlaný psík Hektor zavítal ku dverách Julinkinho domu. Julinka sa o neho riadne postarala, okúpala ho, dala mu najesť, s mamičkou zisťovala podľa čipu, komu patrí… Nakoniec s ním zašli do útulku a spolu s kamoškou hľadali jemu a aj ostatným psíkom z útulku nových majiteľov.Z tejto série sme prečítali ešte knižky Výprava do ZOO, kde Julinka vyhrala v súťaži možnosť byť ošetrovateľkou zvierat zoologickej záhrady a knižku Jasličky na farme, z ktorej sa deti dozvedia, ako sa treba starať o zvieratká a mláďatká na statku. Všetky sú veľmi hodnotné, deti sa veľa naučia, spoznajú bližšie rôzne zvieratká a budú s hlavnou hrdinkou prežívať malé dobrodružstvá.

A teraz trochu lapajstva a srandy, aká sa dá zažiť iba na prázdninách u babky a dedka. Teda v tomto prípade u dedka a nie jedného, dokonca hneď troch – Deduška, Dedočka a Dednožka 🙂Ako napovedá názov, knižka sa začína operáciou Orech, ktorou nazvali spílenie konára orecha. Previsal totiž ku klebetnej susede Uršuli, ponad jej latrínu, v ktorej niekedy presedí hodiny, len aby jej nič, čo sa deje za plotom u susedov, neuniklo. Zasmejete sa aj nad príbehmi ako chalani nasadili do izby sesterniciam myšky alebo ako kúpali vonku vo vani psa Zahraja. Prežijete s nimi dobrodružstvá, ktoré sme kedysi my ako deti zažívali na prázdninách u babky 🙂 Knižka je písaná dosť hovorovo, čo obohatí slovnú zásobu. Niekedy sme si s Adel vysvetľovali, čo tým chcela spisovateľka povedať a niekedy ani nebolo treba, lebo význam vyplýval zo samotného príbehu.

Knižku Arktííída som si nechala na koniec, pretože táto nie je celkom Montessori friendly. No napriek hovoriacim zvieratkám približuje život v krajine snehu a ľadu a Adelka ju má mimoriadne rada, aj keď ja stále celkom prečo 🙂

Hlavnou hrdinkou je Eskimka, ktorú našli zvieratká opustenú v nehostinných podmienkach a povedali si, že ju nenechajú zahynúť a zachránia ju.Spoločne sa o ňu postarali, vymysleli, ako jej poskytnúť potravu, obstarať oblečenie a ďalšie veci, ktoré potrebuje človek na prežitie v Arktíde.Pre mňa osobne nie je táto knižka jednou z TOP knižiek, ale Adelka mi ju nosí stále dokola na prečítanie, takže pre deti isté čaro má 😉

Ak ste sa dočítali až sem, teším sa 🙂 Snažila som sa byť čo najstručnejšia, no predsa len je tých knižiek dosť, keďže my sme takí knihomoľovia. Ak sa rozhodnete nejaké z nich prečítať, dajte vedieť, ako sa páčili vašim deťom. Budem rada 🙂

Naša príprava na súrodenca

    Áno, čakáme druhé dieťatko 🙂 Nechávali sme si to trošku dlhšie pre seba. Bolo to plánované rozhodnutie a Adelka sa už súrodenca nevie dočkať. Prežíva to veľmi pekne, na veľa vecí sa ma pýta a odpovedáme aj na otázky, ako sa bábätko dostane von z bruška. Pravdivo, s ohľadom na vek a tak, aby všetko pochopila. Prežívame všetko spolu a je veľmi ohľaduplná aj čo sa môjho bruška týka. Dá sa povedať, že ma chráni – aby ma niekto nebuchol, aby som sa nemusela zbytočne zohýbať… Chápe, že v brušku je živý tvor, ktorého má možnosť aj cítiť, ako kope alebo ako sa natriasa od štikavky. Rada počúva tlkot jeho srdiečka stetoskopom 🙂 Robíme všetko spolu, vyberali sme spoločne meno, chystáme oblečenie pre bábätko, pripravujeme spoločne izbičku, vyrábame mobily… zapája sa do bežných činností, ktoré s príchodom bábätka súvisia.Často chodí do súrodeneckej izby a niečo si tam robí. Rozprávame sa o tom, ako bábätko v brušku rastie, aké je veľké, čo už vie, že už všetko počuje, že už vie otvárať oči… Čítame si knižku Budem mať malého súrodenca, ktorá jej všetko, čo robíme doma, iba potvrdzuje. Na túto tému ešte odporúčam o niečo stručnejšiu knižku Terka a bábätko.Dni mi plynú akosi rýchlejšie. Musela som trochu spomaliť. Som menej aktívna na FB, čo mi dúfam prepáčite. Ale cítim, že nastal čas sa viac naladiť na seba a na bábätko, viac vnímať potreby svojho tela a pripraviť sa na pôrod.

Majte zatiaľ príjemné posledné letné dni 😉

Z našej poličky – o ľudskom tele (4+)

    V poslednej dobe som Adelke pripravovala nové aktivity do poličky. Niektoré sme iba zrotovali, teda vytiahli po dlhšom čase a niektoré nové aj pribudli. V tomto článku by som vám ukázala poličku na tému ľudské telo, ktoré snáď nikdy neomrzí a deti fascinuje.    Znovu sme oprášili našu kostru, o ktorej som písala už dávnejšie v tomto článku. Je pomerne veľká, má cca 100 cm a dá sa stiahnuť na tomto linku. Stále rovnako (ak nie viac) ju baví, keď jej obkreslím telo, ona si ho obtiahne a potom do neho ukladá časti kostry. Pri prvej práci stačí dieťaťu ukázať, kde čo patrí a keď už to má vžité, môžeme aj pomenovávať jednotlivé kosti – lebka, kľúčna kosť, rebrá (hrudný kôš) atď.. Pekne to obohatí slovnú zásobu.     Na poličke nám pribudol aj model ľudského tela. Je veľmi názorný a určený pre staršie deti (výrobca udáva od  8 rokov). Tu sa už nedá oklamať, ktorý orgán kam patrí, pretože všetko má presne svoje miesto. Skladanie je trošku náročnejšie, takže to zatiaľ robíme spolu. Avšak dodáva to ďalší rozmer, pretože ukazuje usporiadanie vnútorných orgánov. Ďalej má Adelka v poličke  aj ľudské orgány zo Safari tuby, s ktorými sa oboznamovala ako s prvými v poradí asi od 2,5 roka.V poličke má ďalej pripravený detský stetoskop. Je to vždy ohromná zábava v rodine, keď Adelka príde vyšetrovať deda, ako dýcha a ako mu bije srdce. Dokonca zvykla počúvať, ako bije srdce našej mačke a zistila, že jej bije oveľa rýchlešie ako nám. Pripravené v poličke sú aj obrázky, ako sa vyvíja bábätko v brušku, k čomu ma priviedla anglická knižka pre deti The Body.Je veľmi názorná a jednoduchá, no pritom je v nej všetko najhlavnejšie povedané. Okrem obrázkov vývoja plodu som Adelke pripravila aj malé röntgenové snímky. Nič som jej o nich nepovedala a nechala som jej ich ako hádanku, či bude vedieť, čo je na nich zobrazené. Pri tom sme ich prikladali na kostru, aby bolo jasné, čo ukazujú. Toto ju veľmi bavilo a aj sme sa veľa rozprávali o röntgene, kedy a načo sa také snímky robia a že nášmu telu aj röntgenové žiarenie škodí…    Nedávno sme si celkom nečakane a spontánne vyrobili model úst z modelárskej hliny, čo sa nám do tejto témy aj pekne hodilo.Na výrobu postačí v podstate iba plastelína a fazuľa a máte s deťmi hotové za pár minút.Tiež pekná aktivitka na poobedie, ktorá vie obohatiť vedomosti a aj slovnú zásobu.

Ďakujem, ak článok zozdieľate aj svojim kamarátom, napr. na FB.