Hodiny a čas – ako na to Montessori spôsobom

    Adelkina cesta za hodinami začala niekde dávno v orientácii v čase. Najskôr to bolo zorientovať sa v častiach dňa a pochopenie, kedy je dnes, včera a zajtra, poznanie a vnímanie dní v týždni, poznanie ročných období a mesiacov. K hodinám sme prvýkrát pričuchli niekedy v 4,5 roku, ale ten ozajstný záujem nastal až v 5 rokoch.Keď som kúpila knižku Otázky a odpovede ČAS, táto naozaj vzbudila veľa otázok 🙂 Veď predsa okienková knižka, to je záruka úspechu 🙂A táto knižka dáva odpovede aj na jednoduchšie otázky takým 5 ročným deťom ako je Adelka, ale aj na zložitejšie pokojne školákom na prvom stupni.    S hodinami sme začali sme celkom jednoducho tým, čo ukazujú ručičky na hodinách. Našla som perfektné hodiny s ozubeným kolieskom, vďaka ktorému je zrejmá súvislosť medzi malou a veľkou ručičkou. Ďalšou ich výhodou je, že sa ručičky dajú rozobrať a dá sa samostatne pracovať s každou z nich. Smutné je, že už sa nevyrábajú, inak by isto iste boli na mojom e-shope.Majú aj vyberateľné čísla, to však nepovažujem za podstatné, nakoľko vo fáze, keď sa dieťa učí hodiny, už poradie čísel minimálne do 10 ovláda. Najskôr sme si vysvetlili 4 hlavné polohy veľkej ručičky a to sme si dlho dokola opakovali. Veľa som sa pýtala, kde musí byť ručička, keď je štvrť, ked je pol, trištvrte a celá hodina a Adelka to ukazovala na hodinách. Neskôr som ja nastavila ručičku do určitej polohy a Adelka ju musela pomenovať, čo bolo už trošku ťažšie. Potom sme osamostatnili malú ručičku a vo finále sme nechali obidve.Kombinácie oboch ručičiek sme začali celou hodinou. Adelka nastavovala na hodinkách rôzne časy, jednu hodinu, päť hodín, desať hodín… Motivovala som ju, keď bola na ozajstných hodinách celá hodina, aby sa išla pozrieť, koľko je hodín. Toto pochopila pomerne rýchlo a prešli sme na pol. Dlho trénovala tieto dve polohy, kým sme sa posunuli k štvrť a trištvrte. Tie sa jej dlho mýlili a stane sa aj teraz, že si nespomenie na ich názov alebo si ich pomýli.Keď už nadobudla akú-takú predstavu o hodinách, vytiahla som babinin darček z predošlých Vianoc – kruhové podlahové puzzle s denným cyklom. Na ňom som jej vysvetlila, ako ktorý čas súvisí s činnosťami počas dňa – kedy spíme, kedy vstávame, ideme do škôlky, obedujeme, večeriame a ideme do postele. Ako sme si čítali na tomto puzzle jednotlivé časy, natrafili sme na 24-hodinový čas a vyvstala otázka, ako to, že je tam 20 hodín, keď také číslo na ciferníku nemáme. Aby som jej to zodpovedala, nakreslila som jej na papier úsečku s časmi, kde som jej vysvetlila, ako sa používajú časy 13 až 24 hodín. Okrem toho sme tu začali pracovať s nakresleným ciferníkom, čo ma prinútilo (neviem či zjednodušiť si prácu alebo zatraktívniť túto aktivitu) dať si vyrobiť pečiatky s rôznymi ciferníkmi – s časom 1-12h, s časom 1-24h, s ciferníkom bez čisel a s ciferníkom s rímskymi číslicami. Tak prišla na rad „pečiatkovacia aktivita“ 🙂 Na začiatku ju dosť bavilo pracovať s pečiatkou bez čísel. Mohla do ciferníka dopisovať čísla, čo ju celkom bavilo. Keď to už vedela, používala ďalej pečiatku s číslami a sústredila sa viac na kreslenie ručičiek.Buď som jej ja zadala, akú hodinu má nakresliť, alebo si vymýšľala aj sama.Otlačila si pečiatku, dokreslila ručičky…… a nakoniec čas nastavila aj na hodinkách.Ako Adelka s touto aktivitou pracovala, si môžete pozrieť v tomto videu:

No a keďže s časom úzko súvisí aj kalendár, jeden taký som Adelke dala aj do izby. Je to lineárny kalendár, ktorý zobrazuje mesiace a dni na jednej úsečke. Je z Montessori albumu ČAS, vytlačený na tvrdom papieri a v jednom kuse – stačí ho iba nalepiť na stenu a je to. My sme ho nalepili maliarskou páskou.Vďaka lineárnemu kalendáru deti jasne vidia, kde je začiatok a kde koniec, kde sa momentálne nachádzame vrámci roka a čo nás čaká najbližšie. Väčšie deti, ktoré vedia čítať, do neho môžu priebežne nalepovať dni. my zatiaľ dni nelepíme, Adelka si uplynulé dni „fajká“ ceruzkou. Pre zvýraznenie cyklov, ako sa pracovné dni a víkendy opakujú, odporúčam vyfarbiť dni víkendov. Adelke som do neho zaznačila napríklad kto má kedy narodeniny, kedy je Veľká noc, Vianoce… a pod..

Mám pre vás aj jeden univerzálny lineárny kalendár na stiahnutie, nech sa páči 🙂Niekto preferuje kruhový kalendár, videla som taký pekný drevený, kde sa dni, týždne a mesiace označovali korálikom. No z môjho pohľadu je názornejší práve lineárny. Kruhový kalendár by som zvolila až vtedy, keď sa dieťa dobre orientuje v lineárnom.Okrem kalendára pribudli v Adelkinej izbe aj hodiny. Ak by ste hľadali vhodné do detskej izby, nech sú čo najjednoduchšie a s arabskými číslicami, ideálne by mohli mať aj minúty a sekundovú ručičku (v kuchyni máme hodiny bez čísel a na tých sa kvôli tomu ešte nevie orientovať).

V ďalšom kroku, keď nastane vhodný čas a Adelka si už dostatočne osvojí tieto informácie, budeme pracovať aj s minútami. Ešte máme čo robiť 😉

Geocaching – hľadanie pokladov

    Boli sme si užiť posledné letné dni. Vlastne rozlúčiť sa s letom a pomaly aj s končiacou rodičovskou dovolenkou. Rozhodli sme sa ísť do Nízkych Tatier, vygooglili zopár miest, ktoré by boli lákavé pre deti a nakoniec zabookovali ubytovanie v Jasnej. Popri tom všetkom sme sa tešili na náš obľúbený geocaching. Že ho nepoznáte? Od teraz už budete 🙂geocaching

  Geocaching je celosvetvo rozbehnutá hra hľadania skrýš, ktoré si geocacheri navzájom vytvárajú. Aj samotný názov o tom hovorí – geo je odvodené od slova Zem a cache je skrýša. Čiže ide o skrýše kdekoľvek na Zemi. Práve cieľom geocachingu je spoznávať pekné miesta, zákutia, prírodné úkazy a podobne. Po celom svete je vytvorených takmer 3 000 000 „kešiek“. Pred narodením Adelky sme boli s manželom celkom vášniví geokešeri, našli sme ich cez 260 a teraz nastal čas túto našu záľubu opäť vo veľkom štýle a už v trojici oprášiť.img_6644

Adelka je už vo veku, kedy ju láka každé dobrodružstvo, tak si viete predstaviť to nadšenie, keď sme jej povedali, že ideme hľadať takú malú skrýšu 🙂 O to viac je táto hra pre deti príťažlivá, že v keškách sa nachádzajú rôzne predmety na výmenu, často sú to práve rôzne detské postavičky, malé hračky napríklad z kindervajec, odznaky, proste hocičo, čo sa do konkrétnej kešky zmestí. Počas nášho výletu sme „odlovili“ zo 10 skrýš a Adelka vždy po nájdení jednej kričala, že ideme na ďalšiu 🙂img_6652

Zatiaľ sa Adel zapája iba vo finále pri samotnom hľadaní skrýše. Ukázali sme jej, ako treba nasledovať ručičku kompasu. K samotnej keške sme ju vždy doviedli my a ukázali na priestor, kde by to asi tak mohlo byť. Skrýšu našla sama a s napätím ju otvárala, aby zistila, čo sa v nej skrýva na výmenu.img_6798

Pre staršie deti môže byť geocaching celkom komplexná aktivita. Naučia sa pracovať s mapou, kompasom a orientovať sa v teréne. kompasNiektoré skrýše sú zložitejšie a musíte najskôr získať indície, aby ste sa dostali k súradniciam samotnej skrýše. Často to bývajú indície, kedy stačí poznať písmenká a čísla, nejako ich poprehadzovať, alebo urobiť jednoduché počty a vypočítate tak finálne súradnice kešky. Keď dôjdeme s Adelkou do tohto štádia, na to sa už veľmi teším.img_6883

Možno si hovoríte, že by to bolo celkom zaujímavé vyskúšať. Jednoznačne!

Takže, čo na geocaching potrebujete:

  • rozmyslieť si nejaký nickname, pod ktorým budete vystupovať
  • založiť si svoje konto na oficiálnej stránke geocachingu. Tu si viete prezerať zoznam a mapu skrýš, ako aj pozrieť, aké a koľko kešiek ste už našli
  • aplikáciu v telefóne, v ktorej máte rovnako online zoznam skrýš (ale viete si kešky uložiť aj offline, ak by ste boli mimo signálu) a hlavne kompas. Druhou možnosťou je mať namiesto aplikácie v mobile so sebou gps-ku, do ktorej si doma nahráte súradnice kešky, ktorú idete hľadať.
  • pri nájdení skrýše potrebujete mať pri sebe ceruzku alebo pero, aby ste sa podpísali do tzv. logbook-u uloženého v skrýši. Je to malá písanka alebo papier, kde sa zapisujú všetci tí, ktorí danú kešku našli. My máme ešte zo slobodných čias vyrobenú aj svoju geokešerskú pečiatku, ktorou sa vždy do logbooku zapíšeme.geo-peciatka
  • nejaké tie drobné predmety na výmenu, ktorým sa potešia hlavne deti. Na fotke boli v keške zrovna nejaké kartičky s rôznymi plodinami ako kakaovník, kávovník…img_6898
  • cenným zberateľským predmetom v tejto hre sú tzv. geomince. Sú z dreva a môžete si ich dať vyrobiť s vlastným dizajnom a s vlastným geokešerským menom. Nie je to nutnosť. Tieto mince potom necháte v ľubovolných keškách, aby ste urobili radosť ďalšiemu, kto nájde kešku po vás. Platí pravidlo, že ak si vezmete z kešky geomincu niekoho iného, mali by ste tam za odmenu nechať tú svoju. Niečo za niečo.geomince-geocoin

    A na záver ešte zopár tipov, kam sa oplatí vyjsť spolu s deťmi v Jasnej:

Navštívili sme Demänovskú ľadovú jaskyňu, v ktorej sa však na naše prekvapenie už ľad roztopil vplyvom globálneho otepľovania. Pamätám si z detstva krásne ľadové závoje, stalagnity, stalaktity… na ktoré však stále pútače lákajú turistov. Aj napriek tomu, že ľadové umenie prírody v nej momentálne nenájdete, bol to pekný zážitok. Ak v jaskyni klesne teplota na mínus 5 stupňov, môžeme sa na ľad tešiť opäť.

Zážitkom pre deti bude isto návšteva Medvedej štôlne. Deti sa naučia o nerastoch a mineráloch a vyskúšajú si, aké ťažké to bolo kedysi, prekopať sa banskou chodbou. ubytovanie v jasnejZážitok sa znásobuje úplnou tmou (až na pár plamienkov cestou) a čelovkami na hlave 🙂 Cestou nás sprevádzali aj permoníci.medvedia-stolna

Ako celodenný výlet odporúčam Drakopark na Chopku. Na celej trase sever-juh nájdete na jednotlivých stanovištiach dráčika Demiána, ktorý deťom zadáva úlohy. Odpovede si môžu zapísať do veľkého prospektu a po vyriešení aspoň 3 úloh na ne čaká sladká odmena.chopok

Prajem vám peknú a dobrodružnú jeseň 😉

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Čo jedia mravce

    Tento  experiment vznikol, keď nám pri jednom z prvých obedov vonku spadla na zem uhorka. V takých situáciách zvykneme Adelke hovoriť, nech to nechá tak, že mačky alebo vtáci zjedia, no pri uhorke by to bolo zavádzajúce tvrdiť 😉 Tak som povedala, že to necháme mravcom. „Mravcom?“ opýtala sa Adelka. Vtedy som aj ja zapochybovala, či im to bude chutiť. „Uvidíme, či im to zavonia,“ povedala som. Potom mi napadlo, že dáme mravcom rôzne kúsky potravy, aby Adelka naozaj videla, čo mravcom chutí a čo nie. co jedia mravce Tak som im to pekne naservírovala. Našla som doma akýsi plastový obal, kde bolo práve niekoľko priehlbiniek, aby sa potraviny nedotýkali a dalo sa to aj dobre prenášať. Na môj údiv trvalo asi 2 hodiny, kým mravce začali skúmať ich švédske stoly. Najskôr som to nechala v tráve, ale keďže som bola netrpezlivá, hľadala som stále vhodnejšie miesto. Nakoniec som našla dierku z mraveniska na okraji trávnika, odkiaľ mravce sporadicky vychádzali. To som posúdila ako najlepšie stanovište.

Bolo treba uchrániť túto návnadu aj pred nežiaducimi návštevníkmi. Raz som pristihla Adelku, ako si omáča prštek do medíku a robili si na to zálusk aj mačky. A tak sme to radšej prikryli a nechali sa prekvapiť, čo sa udeje.IMG_3378

IMG_3353

Keď sa nám to hemžilo mravcami, Adelka si mravcov trošku užila…IMG_3370IMG_3375

No a takto to vyzeralo na druhý deň ráno…IMG_3382Ako prvý vyjedli med, potom banán a cukor. Zaujímavé, že uhorku uprednostnili pred rajčinou, ktorá bola ozaj sladučká.

Po tomto zážitku Adelka šokovala babku vetou, že mravce ľúbia banán. Potom dodala, že aj medík a cukor. Takže sme to zhrnuli, že mravce majú radi sladké 😉

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Žeruchový ježko

    Jar je tu a milujem, keď si môžem dať svieže raňajky s čerstvou žeruchou, domácim vajíčkom a reďkovkou. Žeruchu som odjakživa zvykla sadiť na mokrú vatu. No keď máte dieťa, chce to niečo zábavnejšie, ako len vysypať žeruchu na misku s vatou. Tento nápad na žeruchového ježka nie je náš, nechali sme sa inšpirovať jedným záhradkárskym časopisom.

Prvé slnečné dni sme využili naplno a urobili sme si na dvore malé pracovisko 😉 Všetko potrebné som nachystala, kým si Adelka dala obedného šlofíka a potom sme sa spolu pustili do práce. Na žeruchového ježka potrebujete: pohár s vodou, žeruchu, hlinu a silonkovú ponožku/podkolienku (podľa toho, či chcete ježka alebo ježiska).IMG_1773

Keďže prelievania nie je nikdy dosť, Adelka si načapovala z tučniaka vodu najprv do odmerky a potom ju preliala do pohára.  IMG_1780

Do pohára s vodou Adelka nasypala semiačka žeruchy. Trochu oslizejú a ostanú také gélovité. Budú sa lepšie nanášať potom na ježka.IMG_1799

A potom prštekom miešala a miešala… bola to asi najobľúbenejšia pasáž 🙂IMG_1841

Kým sa semiačka močili, nasypali sme do ponožky hlinu…IMG_1892

… vytvarovali sme ježka…IMG_1894

…a trošku sme ho navlhčili.IMG_1937

Potom sme sa snažili nacapkať namočené semiačka žeruchy na ježka. Bolo ťažké semiačka ponaháňať v pohári a vyloviť rukami, tak budete musieť svojim deťom pomáhať. Na koniec budete mať žeruchu až za ušami 🙂 a bude to vyzerať nejak takto.IMG_1938

Potom už stačí iba pravidelne ježka postrekovať…IMG_2027

…až z neho vyrastie takýto fešák. Oči vyrobíte tak, že si ich nakreslíte a vystrihnete. Odporúčam ich pred nalepením na ježka oblepiť lepiacou páskou, aby sa mu nerozpili pri zavlažovaní 😉zeruchovy jezko

Potom stačí už len nechať deti, nech si odstrihnú svoju dávku na chlebík a zaželať dobrú chuť.