5 tipov ako rozvíjať zrak bábätka

    Keď máte doma bábätko, začnete sa zaujímať o to, ako by ste ho mohli podporiť a vhodne stimulovať jeho zmysly. Predtým som sa nezamýšľala nad  tým, že spomedzi 5 zmyslov je práve zrak ten, ktorý je po narodení najmenej vyvinutý. A práve ten môžeme vhodnými podnetmi u bábätka rozvíjať. Niektorí ste sa ma na FB pýtali, prečo je dobré bábätku ukazovať čiernobiele obrázky. Tak tu je odpoveď.

    Na Dorotke som si všimla, že rada vyhľadáva pohľadom svetlo. Často sa zahľadí napríklad na lampu alebo bodové svetlo. To preto, že sietnica novorodencov rozlišuje veľké kontrasty svetla a tmy alebo čiernej a bielej. Na rozdiel od toho sietnica dospelého dokáže rozlíšiť veľa odtieňov svetla a farieb. Takže sa dá povedať, že tie pekne zladené pastelové farby v detských izbičkách potešia viac oko dospelého ako oko bábätka. Najviac však bábätko baví sledovať ľudské tváre a predovšetkým tú mamininu. Postupne sa naučí poznať známe osoby a aj predmety a vydrží sa už dlhšie na ne sústrediť. Najskôr sa za nimi natáča celou hlavičkou a neskôr už iba očkami.

Vizuálne podnety pre bábätko sú preto veľmi dôležité. Majú veľký vplyv na rozvoj jeho nervovej sústavy. Podporovaním videnia v kontrastoch vznikajú v mozgu nové nervové spojenia, mozog sa vyvíja rýchlejšie a zdokonaľuje sa videnie. Podporuje sa tým hlavne ostrosť videnia a koncentrácia. 

Ako to docieliť?

  1. Najlepším spôsobom ako toto docieliť je, ponúkať bábätku spomínané kontrastné obrázky, prípadne čiernobiele prúžky, štvorčeky…Môžete ich umiestniť v izbe pri postieľke alebo na stene, prípadne ich bábätku ukazovať.Pre bábätká existujú aj leporelá s čiernobielymi obrázkami. My máme doma dve – jedno o zvieratkách Baby animals spots and  stripes a druhé s rôznymi predmetmi z domácnosti či z prírody Black on white.
  2. Ponúknite bábätku v jeho aktívnej zóne čiernobiely mobil. Najznámejší Montessori čiernobiely mobil je Munari mobil. TU si môžete stiahnuť čiernobiele obrázky, z ktorých môžete vytvoriť aj mobil.
  3. Dbajte na správnu vzdialenosť. Bábätká vidia do vzdialenosti 20 – 30 cm, čo je približne vzdialenosť od matkinho prsníka po jej tvár (pri kojení). Túto vzdialenosť majte na pamäti aj pri vešaní mobilov.
  4. Vystihnite momenty bdelosti. Bábätká väčšinu času spinkajú a jedia, no sú momenty, kedy s otvorenými očami sledujú svet. Predpokladom je, aby bábätko bolo v pohode, oddýchnuté, prebalené a napapané 🙂 Tieto momenty je dobre využiť a bábätku poskytnúť správne zrakové podnety. Nečakajte však, že bábätko vydrží dlho sledovať, bude to iba zopár minút.
  5. Oblečte sa do prúžkov. Najviac času trávi bábätko práve s vami a na vás sa pozerá. Preto prúžkované tričko je asi tým najlepším spôsobom, ako zrak stimulovať. Táto možnosť sa mi osvedčila asi najviac. Najmä pri kojení na moje tričko Dorotka hľadí naozaj upreným pohľadom.

Naša Montessori izba pre bábätko

    S očakávaním nového člena rodiny sme zariaďovali druhú detskú izbu. Ako inak – podľa Montessori princípov. Novorodencovi v podstate stačí toho veľmi málo. Preto som sa snažila, aby izba bola jednoduchá a prehľadná. V izbičke som naplánovala tri oblasti – aktívna zóna so závesom na mobily, oddychová zóna a polička s hračkami.

Aktívna zóna

Aktívna zóna predstavuje miesto, kde dieťa môže sledovať/chytať mobily, prípadne neskôr sa aj hrať. Toto miesto by malo byť iné ako miesto odpočinku, pokiaľ to však priestor doma dovolí. Na tomto mieste máme zrkadlo, ktoré sme používali ešte pri Adelke. Je to plexizrkadlo, takže sa nemusím báť, že by sa rozbilo. V ňom sa už teraz Dorotka veľmi rada pozoruje.Na zemi je príjemná kožušinková podložka pre bábätko a nad ňu vešiame mobily. Teda zatiaľ sme mali zavesený iba Munari mobil, keďže sme ešte len na začiatku. Záves na mobil máme vyriešený skrutkovacím háčikom priamo v strope. Pokiaľ by ste nechceli vŕtať do stropu, poslúži na to dobre aj nejaká vyššia hrazdička, prípadne stojan, ktorý si však asi budete musiť dať vyrobiť. Keď sme s manželom umiestňovali na strop tento háčik, treba dobre rozhodnúť, kam ho dať. Sama som si ľahla na zem a pozerala, kde to bude najlepšie. Mobil by nemal visieť priamo nad hlavou bábätka, ale mal by byť pod miernym uhlom.

Polička s hračkami

Na poličke máme zatiaľ nachystané prvé hračky pre bábätko, rôzne hmatátka, žužlačky, ale aj spojené disky, Montessori valčeky či loptičkyOddychová zóna

Do oddychovej zóny, kam plánujeme v budúcnosti umiestniť posteľ, sme dali na zem matrac, tzv. floor bed. Je to matrac klasickej veľkosti 90x200cm. Najskôr som uvažovala o detskej veľkosti, ale keďže aj neskôr by som Dorotku rada uspávala dojčením, tak som sa rozhodla, že jej necháme v izbe veľký matrac, ktorý sme mali akurát doma k dispozícii. Takto si naňho môžeme ľahnúť spoločne. Momentálne ho v noci využíva aj manžel, keď sa chce v noci bez prerušovania vyspať 😉Nad matracom visia čiernobiele obrázky zvieratiek. Od začiatku som vedela, že chcem, aby na nich boli zvieratká, ideálne čiernobiele tak ako sú vo svojej prirodzenosti. Hľadala som zbytočne nevyumelkované obrázky a kto hľadá nájde ☺️ Tieto sú úplne ako akvarelmi maľované, jemné a pritom autentické. Stiahla som ich ku podivu na stránke českého safari parku.

Skriňa

Vedľa postele sme dali vyrobiť vstavanú skriňu. Osvedčila sa nám presne rovnaká vnútorným rozložením ako má v izbe Adelka. Je predelená zvislo na dve časti. V prvej časti sú dolu zásuvky a v druhej časti tyč na vešanie oblečenia, pripravené na použitie, keď sa bude chcieť Dorotka sama obslúžiť. Obrázky na zásuvkách slúžia momentálne staršej sestre, keď mi pomáha pri prezliekaní a nosí oblečenie 🙂    Izbička sa bude samozrejme meniť s tým, ako bude Dorotka rásť. Už teraz mám v hlave predstavu, čo kde bude, ale o tom postupne neskôr 😉

Knižky pre deti z reálneho života (5+)

    Na Adelkinej poličke pribudlo veľa nových knižiek. Je to prevažne beletria, lebo proste príbehy zo života, tie ju momentálne bavia 🙂 Väčšina knižiek je zároveň aj náučná, príbehy sú poprepletané množstvom informácií… Ale nepredbiehajme. Takto nejak vyzerá teraz Adelkina knižnica, no chcela by som vám viac napísať o knižkách, ktoré sa nachádzajú na vrchnej poličke.To sú knižky, ktoré by sme mohli nazvať aj Montessori friendly, pretože sú to knižky z reálneho života, s reálnymi ľudskými postavami a príbehmi.

Jedna dôležitá knižka tu na fotke chýba, pretože sme ju iba nedávno požičali z knižnice a zhltli sme ju pred spaním na jeden šup. Je to knižka Môj šťastný život, ktorá hovorí o priateľstve Tiny a Fridy, o uvedomovaní si šťastných, ale aj tých nešťastných chvíľ v živote. Tina prežíva kamarátstvo s Fridou, s ktorou je naozaj šťastná. Všetko sa zmení, keď sa má Frida odsťahovať…Knižka má málo textu a je naozajstným pohladením duše. Vrelo odporúčam.Knižka o Lassie je asi všetkým dobre známa. Nie je to veselý príbeh, hoci končí šťastne, ale aj takéto knihy treba podľa mňa deťom čítať. Aby si uvedomili, aký môže byť život ťažký, keď nie je čo dať do úst, keď prídeme o to, čo máme radi, keď sa k nám niekto nespráva pekne… Ďalšou knižkou sú Medové príbehy. V Medových príbehoch sa deti dozvedia veľa o včelách z rozprávania starého otca včelára. O tom, ako vzniká med, ako vyzerá život v úli, ako sa starať o včely a aj veľa ďalších zaujímavostí 🙂Z celkom iného súdka je knižka Miltonovo tajemství. Kto pozná Eckharta Tolleho, tak asi tuší, že tu pôjde o tému prítomného okamihu. Milton je chlapec, ktorého v škole šikanuje spolužiak a nevie, ako prekonať strach. Stále musí myslieť na nepríjemnú potýčku s ním.Dedko sa mu snaží pomôcť a vysvetliť, že nemá zmysel sa stále strachovať, rozmýšľať nad tým, čo bolo a čo by sa stalo keby. Niekedy stačí zmeniť svoj postoj, vnímať sa v prítomnom okamihu a veci sa samé vyriešia.Tieto tri knižky o Julinke, Aničke a Terke sú Adelkine mimoriadne obľúbené.

Terku poznáte ako dievčatko z knižiek pre menšie deti. Tu je jej príbeh ako školáčky, ktorá sa s triedou vyberie na školský výlet a zažíva na ňom všelijaké dobrodružstvá. Sú ubytovaní na starobylom hrade, Terka sa zúčastňuje rôznych súťaží, ale zažíva aj strašidelné príhody, keď sa napríklad s kamoškami vyberie v noci s baterkou preskúmať hrad. Páči sa mi aj to, že je zachovaný štýl, akým autorka píše – stručné, krátke a výstižné vety. Kniha síce uvádza informáciu, že je vhodná pre deti 7+, ale určite po nej môžete siahnuť aj s 5-ročnými deťmi.

Keď sme si vypočuli prvýkrát audioknihu Anička a jej kamarátky, vedela som, že nesklame ani ďalšia v sérii kníh o Aničke.

Pri čítaní knižky Anička pri mori máte pocit, že vlastne čítate o svojej dovolenke 🙂 Anička spočiatku na dovolenke smúti za svojím kamošom, ale len do chvíle, kedy spozná jedno dievčatko, s ktorým sa skamaráti. Rada pláva v mori, šnorchluje, okúsi aj nepríjemné stretnutie s medúzou, zažije pravý egyptský trh, výlet na ťavách a loďou, návštevu pyramíd… A vaše deti budú netrpezlivo čakať na ďalšiu a ďalšiu kapitolu 🙂Knižka o Julinke malej zverolekárke je jednou zo série kníh o tomto dievčatku, ktoré má rado zvieratká a chce sa stať zverolekárkou ako jej mama. Ako prvú sme prečítali knižku Stratení psíkovia, ktorá sa začala príbehom, ako zatúlaný psík Hektor zavítal ku dverách Julinkinho domu. Julinka sa o neho riadne postarala, okúpala ho, dala mu najesť, s mamičkou zisťovala podľa čipu, komu patrí… Nakoniec s ním zašli do útulku a spolu s kamoškou hľadali jemu a aj ostatným psíkom z útulku nových majiteľov.Z tejto série sme prečítali ešte knižky Výprava do ZOO, kde Julinka vyhrala v súťaži možnosť byť ošetrovateľkou zvierat zoologickej záhrady a knižku Jasličky na farme, z ktorej sa deti dozvedia, ako sa treba starať o zvieratká a mláďatká na statku. Všetky sú veľmi hodnotné, deti sa veľa naučia, spoznajú bližšie rôzne zvieratká a budú s hlavnou hrdinkou prežívať malé dobrodružstvá.

A teraz trochu lapajstva a srandy, aká sa dá zažiť iba na prázdninách u babky a dedka. Teda v tomto prípade u dedka a nie jedného, dokonca hneď troch – Deduška, Dedočka a Dednožka 🙂Ako napovedá názov, knižka sa začína operáciou Orech, ktorou nazvali spílenie konára orecha. Previsal totiž ku klebetnej susede Uršuli, ponad jej latrínu, v ktorej niekedy presedí hodiny, len aby jej nič, čo sa deje za plotom u susedov, neuniklo. Zasmejete sa aj nad príbehmi ako chalani nasadili do izby sesterniciam myšky alebo ako kúpali vonku vo vani psa Zahraja. Prežijete s nimi dobrodružstvá, ktoré sme kedysi my ako deti zažívali na prázdninách u babky 🙂 Knižka je písaná dosť hovorovo, čo obohatí slovnú zásobu. Niekedy sme si s Adel vysvetľovali, čo tým chcela spisovateľka povedať a niekedy ani nebolo treba, lebo význam vyplýval zo samotného príbehu.

Knižku Arktííída som si nechala na koniec, pretože táto nie je celkom Montessori friendly. No napriek hovoriacim zvieratkám približuje život v krajine snehu a ľadu a Adelka ju má mimoriadne rada, aj keď ja stále celkom prečo 🙂

Hlavnou hrdinkou je Eskimka, ktorú našli zvieratká opustenú v nehostinných podmienkach a povedali si, že ju nenechajú zahynúť a zachránia ju.Spoločne sa o ňu postarali, vymysleli, ako jej poskytnúť potravu, obstarať oblečenie a ďalšie veci, ktoré potrebuje človek na prežitie v Arktíde.Pre mňa osobne nie je táto knižka jednou z TOP knižiek, ale Adelka mi ju nosí stále dokola na prečítanie, takže pre deti isté čaro má 😉

Ak ste sa dočítali až sem, teším sa 🙂 Snažila som sa byť čo najstručnejšia, no predsa len je tých knižiek dosť, keďže my sme takí knihomoľovia. Ak sa rozhodnete nejaké z nich prečítať, dajte vedieť, ako sa páčili vašim deťom. Budem rada 🙂

Hračky z našej poličky ( 4,5 roka)

    Mnohí sa ma pýtate, aké hračky má Adelka momentálne na poličke. A tak som pre vás pripravila článok, nabitý hlavne fotkami a rôznymi aktivitami, ktoré sme doma robili vo veku 4,5 roka. Tu je Adelkina polička: Hoci sa u nás väčšina aktivít točí momentálne okolo počítania a čísel, Adelka má v poličke aj jednu super aktivitu na vytváranie písmen. Ide o Tvorcu písmen, pomocou ktorého si vyskladáva písmená abecedy. Súčasťou tejto pomôcky sú plastové dieliky na skladanie písmen a kartičky, na ktorých je znázornené, aké  časti budú potrebné na vyskladanie konkrétneho písmena.Je to výborná pomôcka na zmyslové vnímanie písmen a ich tvarov a zároveň fajn skladačka, ktorá podporuje aj priestorovú orientáciu tým, že jednotlivé dieliky treba správne naorientovať a zapasovať „cuplíkmi“ do seba.

Na hornej poličke je binomická (menšia) a trinomická (väčšia) kocka. Začali sme samozrejme binomickou kockou, ktorá je jednoduchšia. V princípe je v nej stelesnený vzorec (a+b) na tretiu, ktorý si deti v neskoršom veku môžu rukolapne chytiť v takejto 3D podobe. Vo veku do 6 rokov stačí kocku vnímať čisto zmyslovo a skladať ju v podstate ako logickú stavebnicu tak, že sa vždy musia časti navzájom dotýkať rovnakou farbou. Adelke veľmi pomáha na začiatok urobiť si v dielikoch poriadok a dať rovnaké pri seba.Potom ju už skladá podľa farebnej predlohy na vrchnáku, ktorý si položí medzi otvorené boky krabičky. Kocka sa skladá po poschodiach (má 2 poschodia) a na každom musí byť zhora zachovaný práve tento farebný vzor. Inak sa dieliky do krabičky nezmestia, čo je geniálnou kontrolou chyby pri tejto pomôcke.Keď zvládla sama poskladať binomickú kocku, prišla na rad trinomická. Tá predstavuje v 3D podobe vzorec (a+b+c) na tretiu, preto tu pribudla už žltá farba. Tiež si na začiatok Adelka vždy urobí najprv poriadok, aby bola práca prehľadnejšia. Potom sa už postupuje rovnako ako pri binomickej kocke len s tým rozdielom, že kocka má 3 poschodia.Ďalšou pomôckou na poličke sú zvukové valčeky. Sú to dve sady modrých a červených valčekov s rôznym zvukom a úlohou je nájsť pár. Ďalšou prácou môže byť aj zoradenie valčekov jednej sady od najtichšieho po najhlučnejší.

V strednej poličke má svoje miesto zlatý perlový materiál, sada 100-1000. Prepracovali sme sa k nej po Úvode do desiatkového systému. Je to set kociek (tisíciek), štvorcov (stoviek), zlatých perlových desiatok a perlových jednotiek, s ktorými si trénuje vyskladať množstvá a vytvoriť čísla. Čísla si jednoducho stiahnete a vytlačíte tu: veľké čísla, malé čísla. Alebo sa dajú kúpiť aj trvácne drevené TU.K tomu som vytlačila kartičky s úlohami, ktoré som zlepila a z jednej strany je znázornené množstvo v zlatom perlovom materiály a z druhej strany číslo. Takže sa dá s nimi pracovať dvoma spôsobmi – buď si vyloží množstvo podľa čísla, alebo vyskladá číslo podľa množstva.A takto nejak vyzerá úloha, pri ktorej si Adelka vyložila najskôr množstvo, priradila k nemu jednotlivé kartičky s číslami a potom z nich vytvorila číslo tak, že ich poukladala na seba a zarovnala k pravému okraju.Ďalšou matematickou pomôckou v poličke je stovková tabuľka. O nej som písala podrobnejšie už v tomto článku.A poslednou matematickou pomôckou v poličke je tabuľka na sčítanie. Je to biela štvorčeková tabuľka s modrými a červenými lištami, na ktorej sa dajú počítať prvé jednoduché príklady.Na koberci sa rozložia lišty, modré naľavo a červené napravo (Adelka to na obrázku urobila opačne, ale keďže je to v podstate jedno, neopravovala som ju).No a potom si systematicky prikladala lišty na tabuľku, zistila výsledok a ten si zapísala na papierik. My sme si doma túto pomôcku pracovne nazvali Adelkinou kalkulačkou 😉Takéto papieriky na zapisovanie príkladov si môžete stiahnuť napríklad aj TU.

Posledná polička v Adelkinej izbe vyzerá takto: Má na nej priesvitné geometrické telesá, ktoré sa dajú rozoberať a napĺňať – preto ten kinetický piesok hneď vedľa. Na začiatok sme trošku skúmali ich tvar a hľadali „malého a veľkého kamaráta“.Napríklad guľu sme si aj rozobrali a zistili sme, čo vznikne, ak ju rozpolíme. Obe polovičky sme porovnali s pologuľou.Ďalšia fajn a obľúbená práca je priradenie predmetov podľa tvaru k telesám. Ideálne by bolo samozrejme mať reálnu zbierku 3D predmetov, ale poslúžia aj obrázky (po kliknutí na link sú obrázky na stiahnutie na konci stránky; treba sa však najprv zaregistrovať pre odber newslettra).Na poličke má Adelka ďalej tangram kúpený v Ikea, kaleidoskop a vĺčika.Na zadnej strane krabičky sú aj obrázky, ktoré sa dajú poskladať, plus aj návod, ako uložiť dieliky naspäť do krabičky. Je to hračka, ktorá už trošku viac potrápi mozgové závity.

V strede poslednej poličky má Adelka stereognostické vrecúška, o ktorých sa viac dozviete v tomto článku.

A na poslednej poličke je téma o ľudskom tele, ktorú som podrobnejšie rozpísala v tomto článku.

    Bol to dlhý článok, ale verím, že som vás nabila inšpiráciou 😉 Takže nuda nemá u vás šancu 🙂 Opäť budem rada, ak posuniete článok ďalej svojim kamošom, napríklad na Facebooku 😉