Po vlastných

"Naučit se chodit znamená pro dítě něco jako druhé narození, neboť tím přechází ze stavu bezmocnosti do stavu svobodné aktivity."*

    Adelka mala sotva rok, keď urobila svoj prvý krok. Najťažšie bolo pre ňu na úplnom začiatku vôbec zdvihnúť nohu a vykročiť. Keď toto zvládla a udržala rovnováhu na jednej nohe, potom to už išlo veľmi rýchlo. Nepoužívali sme žiadne chodítka ani sme s ňou nechodili za ruky. Na jednej strane ona sama odmietala akúkoľvek asistenciu a na strane druhej sme vedeli, že ona musí na to prísť sama. Mala k dispozícii aj vozík, no ani ten ju nelákal. Ak som jej ho chcela podstrčiť, aby ho vyskúšala, prekážal jej. Používa ho viac dnes, keď si je v chôdzi istejšia a vie si ho niekedy už aj sama nasmerovať do smeru, kam chce ísť.

walker wagoonSnáď jediným pomocníkom pri chôdzi bol u nás walking assistent - asistent na chodenie. Používali sme ho iba vonku a na úplnom začiatku. Ušetril tak Adelku niekoľkých pádov do kaluží a do blata.

walking assitentJeho výhodou je, že rodič nemusí byť nad dieťaťom zhrbený, ak by ho chcel držať pri chôdzi za obe ruky (niekde som čítala, že pri tomto vodení za ruky by dieťa malo mať ruky zdvihnuté najviac po úroveň ramien - ak si sama seba predstavím, že by som mala chodiť s rukami nad hlavou, musí to byť naozaj veľmi nepohodlné). Okrem toho dieťa môže samo bez obmedzení chodiť a rodič zatiahne za popruhy, len keď je to nevyhnutné. Sme zástancom toho, že aj padať sa treba naučiť. Prvý raz sme toto "vodítko na dieťa" (tak sme to vtedy nazvali s manželom) videli v UK pred niekoľkými rokmi a pripadalo nám to veľmi degradujúce pre dieťa. Angličania to totiž používali aj pri starších deťoch a bol to pre nich prostriedok kontroly dieťaťa, aby neutekalo nežiaducím smerom. Týmto prístupom je však dieťa obmedzované a bráni mu to v rozvoji samostatnosti a nezávislosti, ktorú práve chodením po svojich nadobúda. V tejto súvislosti musím povedať, že  Adelku lákajú práve nerovné terény. Čím hrbolatejší a zvláštnejší povrch, tým lepšie. Pochopila som, že nemá zmysel ju vracať, keď zíde napríklad z cesty na trávnik, pretože ju to vždy rozhnevá. Tým sa práveže trénuje a sama vidím, ako rýchlo robí pokroky (dnes v 13 mesiacoch už preferuje chodiť po schodoch po svojich namiesto po štyroch, ja ju iba pridržiavam za jednu ruku). Keď ideme na prechádzku, beriem to teda ako čas, ktorý jej maximálne venujem a prispôsobujem sa. Ak chce chodiť po tráve, chodíme po tráve. Ak chce chodiť po ľade, idem za ňou a nenápadne ju istím, ale neobmedzujem. Ak chce stáť a dívať sa na autá, počkám, koľko je treba. cicaTakto nejak vyzerajú naše prechádzky, na ktoré neberieme so sebou ani kočík. Zatiaľ sa vždy vyberieme niekam okolo domu a Adelka mi sama dá najavo, že je unavená a chce sa vrátiť.

"Jednou jsem viděla japonského tatínka, který šel se svým synkem na procházku. Sledovala jsem je a všimla si, jak dítě, kterému mohlo být tak rok a půl, možná dva, najednou objalo oběma rukami nohu svého otce. Muž klidně stál a nechal hošíka, aby se mu točil kolem nohy. Když si klouček vyhrál, pokračovali oba pomalým krokem dál. Po chvíli si zase dítě sedlo na obrubník a otec se zastavil vedle něho. Výraz v jeho tváři byl vážný, ale naprosto přirozený. Nedělal vlastne vůbec nic vyjímečného. byl to jednoduše otec, který vzal svého malého synka na procházku."*

walking

* M. Montessori, Tajuplné dětství

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ ...

Na štyroch

    Koľko práce to dá, kým sa človek dostane na štyri, som pochopila až pri Adelke. Bol to proces dlhý, no zaujímavý rôznymi pohybovými kreáciami, ktorými sa k tejto polohe prepracovala. Po pretočení na bruško začala postupne dvíhať zadoček a ako sme to doma nazvali, začala robiť kliky. Musím povedať, že dieťa sa pri tom nesmierne narobí aj keď to vyzerá, že mu to ide ľahko. Veľakrát som ju našla s prepoteným chrbátikom.

IMG_4704

20140806-095212-35532919.jpg

    Asi v polovičke 8. mesiaca sa začala plaziť. Posúvala a ťahala sa rukami dopredu a nohy len tak za sebou ťahala, alebo ich postupne začala používať na odrážanie od podlahy. Podobne ako to robia vojaci. Vtedy u nás skončilo obdobie "kde ju položím, tam ju nájdem" a začala objavovať priestor, ktorý doposiaľ iba pozorovala z diaľky. Zaujímalo ju naozaj všetko, dokonca aj malé smietky na dlážke. Snažila sa ich uchopiť prstami a skúmala ich niekoľko minút. Krásne si tým trénovala zároveň pinzetový úchop.IMG_5245

    V tomto období našla uplatnenie naša poličková skrinka z Ikey.

20140806-095205-35525879.jpgDo spodnej časti som umiestnila hračky, ktoré sú momentálne pre Adelku vhodné. Hračky obmieňam po čase, keď už vidím, že ju tieto omrzeli alebo z nich vyrástla (niekedy stačí zmeniť iba poradie). Vždy jej však dávam do jedného úlika minimum hračiek, aby to mala prehľadné. Na úplnom začiatku sa sama postupne preplazila od prvého úlika k poslednému a obzerala si jednu hračku za druhou. Sama sa tak rozhodovala, ktorú hračku si vezme a koľko času s ňou strávi. Bola to u nej prvá demonštrácia samostatnosti, z čoho má každý rodič veľkú radosť.

    Nedávno sme do jej  detského kútika kúpili tunel so stanom, čo ešte viac u nej podporuje lozenie. Veľmi sa z neho tešila.

IMG_5308Do stanu som jej v plnom nadšení vysypala plno farebných guličiek, no zistila som, že v štádiu plazenia jej guličky skôr zavadzali, tak som jej tam nechala iba zopár. Potvrdilo sa, že menej je niekedy viac...

20140806-095211-35531560.jpgNeskôr sa už vedela dať na štyri a v kľaku sa pohupovala dopredu a dozadu. Skôr ako začala loziť, sa vedela postaviť na kolená a hneď nato aj na nohy. IMG_5329Momentálne vie prejsť už na štyroch, no stále ešte preferuje plazenie. Keď to naberie plné obrátky, bude na to plne pripravená. Kúpili sme jej totiž kolenačky 😉IMG_5309 Ako jej to momentálne ide, si pozriete TU 

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ ...

Objavenie nožičiek

    Keď si Adelka začala pri prebaľovaní chytať stehná a kolienka, vedela som, že to je už len krôčik k dočiahnutiu prstíkov na nohách. Pred pár dňami sa k tomuto malému pokroku prepracovala a stále ju to fascinuje. Čakám každou chvíľou, kedy si dočiahne s nožickou až do úst. Snažím sa ju preto nechávať bosú čo najčastejšie.

20140404-085649.jpg

    Kamarát nám priniesol pre Adelku krátko po jej narodení ako darček dva náramky s plyšovými zvieratkami. Sloník má šušťavé uši a lev zasa hrká. Tak som si povedala, že teraz prišiel na ne rad.

Náramky na nožičkách 1
Náramky na nožičkách 1

    Montessori odporúča nechávať deti bosé a niekedy aj celkom nahé len v plienočke kvôli tomu, že dieťa nahota rozpohybuje a lepšie ukáže, čo je v ňom. Aj v polohe na brušku sa odporúča nechať dieťa nahé alebo iba v papmerske kvôli tomu, aby sa mu v oblečení nešmýkalo. (neodporúča sa polohovanie na brušku v látkovej plienke kvôli správnemu zakriveniu chrbtice a keďže aj my "látkujeme", vždy ju pred polohou na brušku prebalím do pampersky). Okrem toho je to pre dieťa aj zmyslový zážitok cítiť rôzne povrchy a pohyb vzduchu či teplo zo slnka priamo na pokožke.

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ ...