Obrázkový recept pre deti

    Ako viete, Montessori je o samostatnosti. Adelka je v kuchyni už dostatočne samostatná a v poslednej dobe ma prekvapuje, že si sama chce robiť raňajky a večeru. S obedmi tiež väčšinou pomáha. Dokonca si niekedy zhromaždí ingrediencie a sama si vymýšľa, kombinuje, ochutnáva – vlastne akože varí 🙂 A tak som rozmýšľala, ako túto jej samostatnosť trošku povzniesť na vyššiu úroveň. Že by to neostalo iba pri  príprave obloženého pečiva, praženice a krájaní zeleniny, ale vedela by niečo sama pripraviť od A po Z. Nakoniec som dospela k tomu, že jej pripravím obrázkový recept, podľa ktorého niečo navarí, resp. upečie.Vytvorila som jej recept na náš obľúbený perník. Recept je obrázkový, rozdelený na niekoľko krokov, názorný a zrozumiteľný. Trošku predsa len potrebovala odomňa asistenciu, keď bolo treba namlieť orechy či ovsené vločky, ale aj tomu sa dá predísť, ak už namleté ingrediencie prichystáme vopred do misiek.V našom recepte je treba na začiatok ošúpať a nakrájať jablká. Môže to dieťa urobiť buď so škrabkou alebo so strúhačom a krájačom 2v1 na kľuku. Je to veľký pomocník a pre deti asi taký malý zázrak 🙂Dlho som nevedela vyriešiť otázku, ako by v správnom množstve mohla nadávkovať napríklad múku alebo cukor. Používať váhu je pre ňu ťažké a aj klasické odmerky nie sú pre ňu ešte zrozumiteľné. Najmä ak sú na odmerke dieliky po 50g a chýba tam tým pádom napr. 75g.Našla som farebné odmerky do ruky, ktoré sú označené objemom. Tiež si možno poviete, že to nie je žiadna výhra, lebo tam rovnako môžu chýbať objemy, ktoré zrovna potrebujeme. Avšak dajú sa krásne nakombinovať a využiť práve v obrázkovom recepte pre deti. Stačí napríklad vyobraziť, koľko ktorých odmeriek múky treba použiť a správne množstvo vie namerať aj dieťa 🙂 Z tohto objavu som bola nadšená, neviete si to ani predstaviť 🙂Ďalším chutným pomocníkom je metlička na omrvinky, ktorá vyzerá ako ježko 🙂 Na takéto drobné upratovanie je ako stvorená spolu s malou lopatkou.

A tak vám takýto môj recept ponúkam na vyskúšanie (prípadne nižšie vo formáte .doc s nefarebnými odmerkami, pretože každé balenie odmeriek má iné farby): Recept pre deti Perník. Nie je na ňom veľmi čo pokaziť. Raz sa nám akurát perník nenadvihol, ako inokedy, ale stále bol vynikajúci! Možno to deťom nepôjde hneď úplne samostatne, ale verte, že ďalšie razy už to budú piecť s menšou a menšou pomocou od vás. Nám sa raz dokonca podarilo, že kým som ja navarila obed, Adelka súčasne so mnou piekla tento perník podľa receptu.Opäť sa mi potvrdilo, že deťom stačí iba veriť a dať im príležitosť.

 

 

Zapaľovanie sviečky

    Téma ohľadom zapaľovania sviečky by sa hádam viac hodila do obdobia dušičiek. My si však aj v tomto období často zapaľujeme doma sviečku a rozkurujeme v krbe. Oheň je nielen pre nás ale aj pre deti fascinujúci. Ja sama sa často zahľadím do ohňa a len tak vypnem a pozerám. Keď rozkurujeme v krbe, Adelka je väčšinou vždy pri tom a chce zapaľovať. Chcela som jej umožniť zoznámiť sa s ohňom bližšie a to tak, aby to bolo bezpečné a aby si voči ohňu vybudovala zároveň aj rešpekt.Tu vám ponúkam jednoduchú aktivitu, vďaka ktorej sa deti môžu s ohňom naučiť zaobchádzať a pre vás oheň v kombinácii s deťmi už nemusí byť už strašiakom. 

Čo na to potrebujete?

– kovový podnos (dostatočne veľký, aby sa tam všetko zmestilo a bol odstatok miesta aj na manipuláciu)

– dlhšie zápalky (ideálne okolo 6-7 cm dlhé, pretože dlhšie sa budú lámať)

– nádobku na vodu (ktorú nepoužívate na pitie) a džbánik na naliatie vody

– misku na použité zápalky (kovovú alebo keramickú)

– zhášadlo

– sviečkuPotreby si rozložte na podnose tak, aby ste všetko mali po ruke v logickej postupnosti. Najlepšie je položiť sviečku naľavo a pohár s vodou a misku napravo od sviečky. Verte alebo nie, deti si to takto zapamätajú. Krabičku so zápalkami si pri škrtnutí položte na stôl škrkátkom nahor. Sviečku zapáľte a horiacu zápalku ponorte do vody a potom odložte na misku. Po chvíľke horenia sviečku zahaste zhášadlom. To bude pre deti také malé kúzlo 🙂Skôr, ako aktivitu ponúknete deťom, vyskúšajte si ju vy sami. Uvidíte, na čo všetko môžete prísť, čo vám môže pri tom zavadzať, čo by ste už druhýkrát urobili inak. Ak uvidíte, že dieťa robí niečo inak ako vy, ale zvláda to a je to bezpečné, nemusíte ho opravovať. Adelka napríklad drží krabičku so zápalkami pri škrtnutí vo vzduchu. Pri ďalšom raze som jej iba ukázala, ako si ju chytí ďalej od seba. Niekedy sa jej nepodarilo škrtnúť zápalkou ani po viacerých pokusoch. Sama musela prísť na to, akú silu na to musí použiť. Ja som jej iba napovedala slovami „silno a od seba“. Táto aktivita ju tak zaujala, že hneď minula krabičku zápaliek. Ďalšíkrát so zápalkami už trošku viac experimentovala a začala si odpaľovať zápalky od horiacej sviečky. Nechala som ju. Inokedy zasa keď škrtla zápalkou, nechávala ju dlhšie rozhorieť. Raz až tak, že už v podstate mala oheň takmer pri prstoch. Trošku sa zľakla, tak som jej hneď ukázala, ako ju v takýchto prípadoch musí ihneď zahasiť vo vode. Myslím si, že v takýchto momentoch sa buduje rešpekt.zapaľovanie sviečkyAktivitu môžete mať doma k dispozícii na poličke. Ale bez zápaliek! Tie si od vás dieťa vždy vypýta a vy viete, že musíte byť pri ňom. Nemyslím si, že oheň by mal byť pre deti tabu. Netreba im ho odopierať, ale správnou formou ukázať, ako sa s ohňom manipuluje a túto potrebu detí (ako aj ostatné) naplniť. Vy sami však musíte vedieť, či a kedy je na to dieťa pripravené…

Ako sme bábike ušili nohavice…

Keď sa jeseň prehupla do zimy, Adelka starostlivo usúdila, že predsa aj bábika potrebuje dlhé nohavice, aby jej nebolo zima 🙂 Pohotovo ma poslala kúpiť jej nejaké. Na takéto rozmary ja len tak ľahko neskočím a preto som navrhla, aby jej ich ušila. „Ale ja neviem ušiť nohavice,“ bolo prvé, čo jej napadlo. Ubezpečila som ju, že je to ľahké, že jej to ukážem a potom už to dokáže aj sama. Bola nadšená, veľmi sa na to tešila a ešte v ten deň som doma musela nájsť látku. Na ňu som nakreslila strih a Adelka si nohavice vystrihla.Vystrihnuté nohavice sme spojili po krajoch špendlíkmi, takže aj pri šití musela byť opatrná, aby sa nepichla. Párkrát sa to samozrejme aj stalo, ale patrí to jednoducho k tomu.Ihlu si navliekla celkom sama. Je dobré si ihlu zapichnúť do ihelníčka, aby boli obe ruky voľné a jedna mohla niť prestrčiť uškom ihly a druhá potiahnuť. Uzlík zatiaľ robím ja.Na jednej strane nohavíc asi do polovice dĺžky som Adelke ukázala, ako bude robiť jednoduché stehy. Má už skúsenosti so šitím TU, takže to pochopila pomerne rýchlo a asi tak 2/3 nohavíc ušila sama. Musela som jej trochu pomáhať, keď sa jej minula niť.Ušila ich po kúskoch asi za tri dni a musím povedať, že ju to veľmi bavilo. Najmä ten moment prekvapenia, keď boli nohavice hotové a prevracali sme ich z rubovej strany. Bola hotová, že to sama dokázala, čomu na začiatku ani neverila 🙂

Ručné práce

    Ako ste sa už možno dočítali, Adelku veľmi baví maľovanie. Stále sledujem, že jej ruka sa neustále stáva presnejšou, snaží sa vymaľovávať dokonalejšie a nevychádzať za okraj predlohy. Táto doslova mánia u nej stále pretrváva. Od maľovania je len kúsok k tvoreniu, ktoré ju tiež veľmi baví. Vidím, že padá na úrodnú pôdu vždy každá aktivita, kde sú zamestnané ruky. Tak sme sa dostali postupne až k ručným prácam, ktoré vyvrcholili ušitím nohavíc pre bábiku. Ale to už predbieham, o tom nabudúce…

Každá aktivita, kde pracujú ruky jemnomotoricky, dostáva Adelku do hlbokej koncentrácie. Niekedy iba s úžasom sledujem, ako sa už vybudovala jej trpezlivosť na drobné práce ako je napríklad ukladanie zažehľovacích korálikov. Tie boli zrejme mostíkom k ostatným aktivitám, ktoré máme v poličke. Policka rucne praceZažehľovacími korálikmi sme teda začali. Adelka ich ukladá vždy prstami napriek tomu, že bola k dispozícii v balení aj pinzetka. Sama tvorí a vytvára si rôzne vzory a farebné kombinácie. Niekedy ukladá koráliky aj podľa predlohy. Ako som už  písala vyššie, veľmi si vďaka tejto činnosti vybudovala trpezlivosť a odhodlanie dokončiť niečo. Veľakrát sa jej stalo, že pri ukladaní korálikov na podložku si do toho nechtiac drgla a všetko sa jej vysypalo. Pamätám si, ako prvýkrát úplne zúrila. Ďalšie dva razy reagovala stále rovnako, so zlosťou, ale stále bola odhodlaná začať odznova. Pri ďalšom raze už iba nahnevaným hlasom povedala: „Ach, zase sa mi to vysypalo!“ Možno na šiesty raz si už iba povzdychla a začala koráliky ukladať naspäť odznova.Zazehlovacie koralky

 Toto bol jeden z momentov, ktorý posunul Adelku ďalej. Hovorí o tom aj jeden pekný citát Marie Montessori:Montessori citat ruka

Neskôr sme vyrábali odznaky. Bola to tiež veľmi pekná činnosť a navyrábali sme darčeky pre celú rodinu 😉

Odznak strihanieKúpila som v raz v Lidli sadu na výrobu odznakov. Adelka si vystrihla kruh z látky, vložila ho do formy aj s kovovým plieškom a ja som jej to pomohla zatlačiť.vyrabanie odznakovĎalšou fajn pomôckou boli doštičky na šnurovanie. Vyrobil nám ich manžel v dvoch verziách – s dvomi a s tromi šnúrkami. Dve šnúrky Adelka spontánne obmotávala okolo seba, čo ju veľmi bavilo a robila to aj pri každej príležitosti na topánkach.dosticka na pletenieNa nej sme si ukázali viazanie uzlíka…Uzol…ale aj rozuzlovanie, čo bolo v jej prípade ťažšie.Rozviazanie uzlaVýhodou týchto doštičiek je, že každá šnúrka je inej farby a dieťa jasne vidí, ktorá kam ide a ktorou čo treba urobiť.pletenie vrkocaS tromi šnúrkami sa dá krásne ukázať pletenie vrkoča. Toto je činnosť, ku ktorej sa Adelka stále vracia, pričom vždy jej ešte ukazujem, ako sa vrkoč pletie. Má motiváciu sa to naučiť, pretože chce bábike zapliesť vrkoč 😉 To je však oveľa ťažšie, pretože v rukách sú pramene vlasov, ktoré sa ľahko rozutekajú.

Ďalšou jemnomotorickou činnosťou je dierkovanie. Set s bodcom a podložkou kúpite aj v našom eshope TU.VypichovackaBuď Adelke pripravím vybodkovaný obrázok, alebo jej dám hotovú perforovanú predlohu, ktorá sa dá potom použiť na vyšívanie. Takáto predloha sa dá použiť aj viackrát a to tak, že dáte dieťaťu čistý papier, na ktorý položíte perforovanú predlohu. Dieťa si tak dierovaním vytvorí na čistom papieri obrázok z dierok 🙂VypichovaniePomaly sme sa dostali k šitiu. Pripravila som Adelke podnos s ihlou a bavlkami. Bavlnku je dobré umiestniť do pohára s dierkou vo víčku, kadiaľ si ju vytiahne. Je tak menšia šanca, že sa celé klbko rozmotá pri manipulácii.montessori sitie

 Dierovacími kliešťami, ktoré sme mali akurát požičané, som jej pripravila niekoľko rôznych tvarov na šitie. Možno by to išlo aj obyčajným dierkovačom.dierovacie kliestePrešli sme od jednoduchších tvarov ako je kruh či štvorec k zložitejšiemu srdiečku či mackovi. Uzlík zatiaľ Adelka urobiť nevie, a tak si vždy koniec prilepí lepiacou páskou na rubovú stranu.montessori sitie

Ďalším možno ľahším variantom šitia je prišívanie gombíkov. Kúpila som vyšívací kruh a gombíky v tvare mačičky (lebo my sme mačičkové) a nechtiac trošku sadisticky som to okomentovala, že najprv pichneme do jedného očka, potom do druhého 😀 Sme sa nasmiali, ale aspoň hne´d pochopila princíp 😉prisivanie gombikovNa cesty si často berieme so sebou kruh na pletenie. Je to v podstate iný typ tkacieho rámu, kedy sa striedavo prepletá bavlnka pod a nad do kruhu. kruh na pletenieVhodnejšia na túto prácu je hrubá vlna, vtedy to ide rýchlejšie. Veľmi pekne ukáže melírovaná a nemusíte tak často meniť farbu vlny.kruh na pletenieKeď jej napnem do rámu bavlnku, vždy jej aj kúsok začnem, aby sa jej lepšie pokračovalo. Výsledkom môže byť napríklad dekoratívna dečka alebo podložka pod kvetináč či vázu.

    Prajem príjemné tvorenie s vašimi deťmi 🙂