Voda pre kvietky aj pre Adelku

    Často si s Adelkou na prechádzkach trháme kvietky a dávame potom doma do vázy. Som rada, že sa jej kvety páčia a dostáva sa už do fázy, kedy môžeme bez obáv nechať na stole položenú vázu alebo kvetináč s kvetmi. Zo začiatku mala tendenciu lupienky otrhávať, ale zvykli sme si jej hovoriť, že ich nesmie trhať, ale iba pohladkať. Ten kontakt, ktorý potrebuje mať s kvetmi formou dotyku sme jej týmto nevzali a môže tak uspokojiť svoju potrebu a spoznávať. Dnes si už doma všíma, keď je nová dekorácia alebo nový kvet a dá mi najavo, že sa jej to páči. Chápe, že niektoré veci majú estetickú funkciu.

A tak som sa jedno nedeľné popoludnie vybrala do záhrady a natrhala kvietky. Napadlo mi, že naaranžujem takú malú kytičku aj pre Adelku na stolík. V zápätí som si uvedomila, že si ju vlastne Adelka môže dať sama do vázy s vodou a položiť kam sa jej bude páčiť. IMG_3943Podnos s potrebnými vecami som jej nachystala na stolík. Už raz niečo podobné robila, takže nebolo treba veľa hovoriť a utekala hneď s podnosom k nášmu novému "napájadlu".IMG_3928Bez veľkých inštrukcií si začala nalievať vodu do pohárika, potom ju preliala do odmerky a napokon do vázy. Sama si zvolila tento postup. Vhodnejšia by bola číra priehľadná vázička, aby videla, ako sa voda leje a presne vedela, koľko vody naliala. Momentálne sme však takú doma nemali.napojovy zasobik pre deti IMG_3931 IMG_3932Potom už stačilo iba vložiť kvietky do vázy. Vzala hotovú vázičku a utekala ju položiť ocinovi na stôl do obývačky. IMG_3935IMG_3937Výdajník vody je perfektná vec. Odkedy ho máme doma, už si ani nepamätám, kedy ma naposledy Adelka prosila o vodu. Sama sa obslúži, keď je smädná alebo keď si chce začať vodu prelievať. Máme ho vždy po ruke aj pri varení, dolieva napríklad vodu do hrnca.vydajnik vody pre detiA keď sa chystáme von na prechádzku, sama si nalieva vodu do fľašky. Niekedy použije na fľašu lievik a nalieva si pohárikom a niekedy si vie už fľašu pridržať.vydajnik vodyJe to ďalší veľký krok k jej nezávislosti.

"Prvým cieľom pripraveného prostredia je, pokiaľ je to možné, vrátiť rastúcemu dieťaťu nezávislosť na dospelých." - Maria Montessori

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Nôž (nie je) pre deti

    Aj vy žijete s presvedčením, že nôž nie je pre deti? V Montessori výchove krájanie patrí k zručnostiam praktického života. Nie som extrémista, ktorý by dal bez dozoru vlastnej dcére ostrý nožík, ale ani ustráchaná matka, ktorá bude radšej do 15 rokov krájať všetko za dieťa, len aby sa neporezalo. Adelku vždy počas varenia nože zaujímali. Vie, že ich nesmie chytať, ale zvedavosť ju vždy prekoná a zakázané ovocie najlepšie chutí. Keď o ne začala prejavovať veľký záujem, tak som si povedala, že Adelke nožík predstavím (okolo 18 mesiaca). Montessori vlnkovy noz TescomaJe dobré sa na to vopred pripraviť a mať k dispozícii nože, ktoré sú vhodné na úplné začiatky. Na prvé krájanie sa v Montessori používajú vlnkové nože. Dieťa s takýmto nožom ľahšie manipuluje, keďže ho môže chytiť zhora oboma rukami a tým má väčšiu silu na prekrojenie. Je rovnako ostrý ako klasický nôž. Možno si niekto povie, že je to príliš veľký risk, dať dieťaťu do ruky ostrý nástroj. Netreba však k tomu pristupovať so strachom, ale skôr zodpovedne. A okrem toho, nikdy ju nenechávam s nožom samú. Ukázala som Adelke, ako sa s takýmto nožom narába a nechala som ju, aby si to prvý raz vyskúšala na banáne. Banán sa krája ľahučko a ja som jej ho pred tým ešte prekrojila pozdĺžne, aby lepšie sedel na podložke. Rovnako potom krájala cuketu. Montessori krajanie cukety 2Napriek tomu, že jej ukazujem, že tento nožík sa drží oboma rukami, krája od začiatku jednou rukou. Vždy pri nej stojím, predvídam a dopredu ju vždy upozorním, ak ide spraviť niečo, čím by si mohla ublížiť. Montessori krajanie cukety

Neostali sme iba pri vlnkovom nožíku, ktorý som mimochodom začala aj ja veľmi rada používať 🙂 V súčasnosti používa Adelka najmä nožíky na natieranie chleba a pečiva. Momentálne u nás nájdete tieto nože: Montessori noz1. Vlnkovací nôž z Tescomy

2. Drevený nožík na maslo - používame ho niekedy pri raňajkách, je úplne ľahučký (bohužiaľ vyzerá to tak, že v e-shope už vôbec nebude 🙁 ale nestrácam ešte nádej )

3. Príborový nožík zo súpravy z Ikea - zdá sa mi ešte na Adelku príliš ťažký a je pomerne dlhý. Dlhý je aj nožík z ďalšej príborovej súpravy, ktorú máme doma, no zasa lyžička a vidlička z tohto setu sú oveľa ľahšie a lepšie sa s nimi manipuluje.

4. Natierací nôž Zassenhaus - tento používame doma najčastejšie, pretože je úplne maličký (má necelých 13cm) a ľahko si s ním Adelka natľapká nátierku na chlebík. Veľmi rada s ním tiež zoškrabáva maslo z chlebíka alebo krája plastelínu 😉nožík na maslo Zassenhaus5. Nožík z hračkárskeho setu - s ním sa väčšinou iba hrá, rozkrajuje zeleninu spojenú suchým zipsom. Je tiež veľmi šikovný do ruky.Montessori krajaci set

Práve som v procese hľadania vhodného klasického noža na krájanie. Ak máte tip, sem s ním ... Mňa zaujal zatiaľ tento nožík (pre deti +3 r.), jeho mínusom je však cena.

    Na margo bezpečnosti detí si na záver dovolím citovať úryvok z knihy Koncept kontinua (J. Liedloffová), s ktorým sa v poslednej dobe stotožňujem. Totiž čím viac Adelke úzkostlivo niečo zakazujem so strachom, že by napríklad mohla spadnúť pri skákaní na gauči, tým viac ju to baví a doslova provokatívne v tom pokračuje. Ak zmením prístup a poviem, že môže skákať, ale môže si pri tom ublížiť (pričom neprestávam mať nad situáciou kontrolu), prestáva ju to baviť. Stráca motiváciu, pretože zrazu jej "hru"  nehrám a zodpovednosť je na nej. Sama tak pochopí riziko možného následku...

"Podle mého názoru je základem rozložení zodpovědnosti. Děti západní civilizace skoro nevyužívají svých schopností dávat na sebe pozor ‐ většinu zodpovědnosti za ně přebírají dospělí. Z hlediska kontinua je opakování nadbytečné, dítě tedy ztrácí tolik zodpovědnosti za sebe sama, kolik převezmou ostatní. Tak dochází k oslabení účinnosti tohoto mechanismu sebezáchovy. Nikdo se totiž nemůže věnovat situaci někoho jiného tak intenzivně jako daná osoba sama.  ...  Tento sklon vměšovat se do přirozeného a nejlepšího možného způsobu rozmístění zodpovědnosti je důvodem, proč mají civilizované děti více úrazů. Způsobuje navíc i vznik nových nebezpečných situací. ... "

Zahraničné linky o nožoch a krájaní:

1. Living Montessori Now - Krájanie s nožom

2. How We Montessori - Montessori a nože

3. Montessori On The Double - Krájanie s nožom a iné kuchynské aktivity

4. Info Montessori - Návod ako predstaviť dieťaťu krájanie

Stolík a stolička

    Krátko po tom, ako sa Adelka sama posadila, sme začali pre ňu riešiť samostatné sedenie. Inšpiráciu som našla na českom webe Montessori doma, kde je veľa odkazov aj na zahraničné stránky. Chceli sme si u stolára dať vyrobiť stolík a stoličku podľa nákresov TU a TU, no počas letných mesiacov bol maximálne vyťažený, tak našu zákazku nezrealizoval. Skončili sme teda pri sortimente z Ikea a kúpili jej tento stolík so stoličkou.1-IMG_6562

Ich rozmery sú však vhodné pre väčšie deti, a tak ich manžel trochu upravil podľa spomenutých nákresov. Nohy stola aj stoličky spílil a z odrezkov a súčastí druhej stoličky vyrobil opierky na ruky (keďže v sete so stolíkom sú dve stoličky). Celý postup výroby si pozriete tu: 

 

IMG_6643

Originál montessori stoličky sú o niečo širšie, aby zabezpečovali stabilitu a dieťa sa neprevrhlo do strany. Samozrejme, že som mala obavu, aby sa to na užšej stoličke z Ikea nestalo. Zatiaľ nemáme zlú skúsenosť, a to na nej robí Adelka už rôzne kreácie.

Pred prevrhnutím dozadu sme stoličku zabezpečili tak, že sme ju umiestnili chrbtom k stene.

3-IMG_5930

Stolík a stolička z nákresov vyššie by mali byť vyrobené z ťažšieho dreva a stolík má mať dokonca pod pracovnou doskou oceľovú platňu, zrejme aby ho dieťa pri opretí omylom neodsunulo, resp. neprevrátilo. Stolík z Ikea je naopak veľmi ľahký a práve to Adelka využíva, keď od stola odchádza. Nevie sa totiž odsunúť na stoličke, ale vie si odsunúť od seba stolík. Tým si vytvorí priestor, kadiaľ odíde. Na stolíku nesmie chýbať prestieranie, ktoré dieťa učí, kde má byť čo na stole položené. Najprv som si prestieranie chcela vyrobiť vlastné, no keď som v Ikea natrafila na toto, nebolo nad čím váhať.

"Pripravte si pre dieťa na jedenie všetko  vopred. Keď už raz dieťa usadíte do stoličky, aby ste sa zbytočne nevyrušovali a nedovádzali pozornosť od jedenia."*

Prestieranie

Keď som s Adelkou sama doma, väčšinou ju posadím za jej malý stolík, ktorý jej vopred prestriem a kŕmim ju zo strany oproti nej. Má pred sebou teda misku s jedlom, lyžičku, pohárik a aj utierku. Pokiaľ má na to náladu, chce sa sama kŕmiť lyžičkou. No samozrejme jej v tom pomáham.

"Dieťaťu, ktoré sedí oproti matke/otcovi, vysielame správu, že je oddelené do rodičov a od nich nezávislé. Zároveň vidí, čo rodič robí. Tým sa učí, ako sa samostatne v budúcnosti najesť. Pozoruje vzdialenosť taniera a lyžičky, ako lyžička putuje do jeho úst a späť do taniera nabrať ďalšie sústo atď.. Jeho absorbujúca myseľ je zaneprázdnená, vníma zážitok komplexne a nepriamo sa pripravuje na napodobňovanie dospelých, hneď ako mu to dovolí koordinácia oko-ruka a vývoj svalstva."*

Obľúbená špenátová polievka

Z pohárika som ju učila piť od cca 5. mesiaca. Vie si ho držať aj jednou rukou a keď chce, tak sa sama z neho aj pekne napije. Niekedy jej ho však ešte musím pridržať, aby sa neobliala, resp. aby nepoliala všetko naokolo, keď s ním začne šermovať (zatiaľ rozbila iba jeden pohárik). Zo začiatku som jej zopárkrát v nevedomosti do neho  naliala  vody takmer po okraj. No osvedčilo sa mi naliať jej iba cca 1 cm vody, pretože aj tak si pohár vždy maximálne nakloní a je to objem, ktorý zvládne vypiť na jedno priloženie k ústam. Najlepšie vidím, aké pokroky s pohárikom robí, keď je vo vani. Dala som jej do vane malý plastový pohárik, na ktorom jej ukazujem, ako sa voda naberá, ako sa vylieva alebo ho drží v rukách a ja jej do neho lejem z malej priehľadnej fľaštičky vodu. Väčšinou si z neho po naliatí aj odpije. Vaňa je v tomto smere výborná na takýto tréning, aj napriek tomu, že to nie je to pravé montessori 😉 (keďže môže vyliať a nič sa nestane, nemusí sa napraviť chyba, tj. utrieť podlaha a pod.)

"Ak dieťa oboznamujeme s pitím z pohára pravidelne od šiesteho mesiaca, jeho schopnosť piť z neho sa prirodzene vyvinie v deviatom až desiatom mesiaci."*

Pitie z pohárika

Keď sme doma celá rodina, stolujeme za veľkým stolom. Adelka má svoju vysokú stoličku, ktorá sa dá prisunúť až k stolu. Kúpili sme Stokke - Tripp Trapp. Nie je to vôbec lacná záležitosť, a preto sme sa rozhodli vydražiť použitú stoličku na Ebay.

Tripp - Trapp Stokke

Pekný prehľad vysokých stoličiek v štýle montessori je na stránke Bocianie hniezdo. Kľúčové pre nás pri výbere montessori stoličky bolo, aby sa stolička dala prisunúť úplne k stolu (teda je bez tácky) a aby s Adelkou rástla. Táto stolička sa nazýva aj junior chair - juniorská stolička.

"Juniorská stolička sa od vysokých stoličiek líši stupienkom, pomocou ktorého dieťa samé vylezie a zlezie a na ktorom má potom počas sedenia položené chodidlá. Znamená to, že dieťa nie je v stoličke uväznené, ale môže z nej zísť kedy chce. Dieťaťu tým vysielame signál, že nie je handernou bábkou, s ktorou sa manipuluje hore a dolu, ale že má možnosť slobodnej voľby  a  dôverujeme mu, že sa samé dokáže posadiť na miesto."*

Samozrejme zo začiatku budeme používať stoličku aj s ochranným pásom proti vypadnutiu a budeme ju do stoličky vkladať my. Stolovanie s juniorskou stoličkou pôsobí celkom iným dojmom ako pri klasických stoličkách s táckou. Adelka je naozaj súčasťou všetkého diania na stole a aj jej sa páči, že sedí na úrovni nás. Myslím, že jej to dáva pocit rovnocennosti. A o to tu predsa ide...

Zdroje:

* voľný preklad z knihy Montessori From the Start (The Child at Home, from Birth to Three), Paula Polk Lillard and Lynn Lillard Jessen

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ ...

Nové chute

    Niekedy medzi 4. a 5. mesiacom začala Adelka javiť záujem o dospelácke jedlo. V tomto období, kedy zároveň u nej začal dojčenský štrajk, sa prvýkrát stretla s mrkvičkou. Podľa Montessori je práve obdobie medzi 4. - 6. mesiacom senzitívnym obdobím pre zavádzanie príkrmov. Badám to aj na našej Adelke, že je to tak.

    fotka 5Počas rodinných jedál bola s nami väčšinou za stolom a so záujmom sledovala všetko, čo sa pri stole odohráva. Veľmi rýchlo pochopila, že veci z taniera sa dávajú do úst a a začala sa za jedlom načahovať a otvárať ústa. Dali sme jej teda ochutnať jedlo z nášho taniera. Pfotka 4o mrkvičke nasledovala rajčina  (vybrali sme jadierka a dužinu sme vyškrabkávali  a lyžičkou jej dávali do úst), banán (tiež "naškrabkaný"), špaldová krupicová kaša, rozmixovaný zemiak. Všetko to dostala do úst kávovou kovovou lyžičkou, nie umelou (v Montessori sa kladie dôraz na "dospelácke" prestieranie, príbory sedenie...). Banán som jej dala ochutnať aj v celku, bol to zážitok pre ňu aj pre mňa 🙂 Vedela si ho takto pekne držať až kým nebol celkom ožužlaný a nezačal sa šmýkať. Potom som jej ho pomáhala držať aj ja.

    Podstatné pre nás v tomto období je, dopriať jej zážitok z nových chutí, ak o ne prejavuje záujem. Je veľmi dôležité nepremeškať toto senzitívne obdobie. Nejde o to, nakŕmiť ju dosýta, ale oboznámiť s jedlom. Ponúkam jej vždy takmer všetko, ak o to má záujem. Samozrejme chce jesť vtedy, keď vidí jesť nás, čo je pochopiteľné a prirodzené.

    Ak by som mala pomenovať to, ako bude u nás zavádzanie príkrmov vyzerať, bude to kombinácia Montessori prístupu a BLW (Baby-led Weaning). BLW sa prekladá ako prirodzené prikrmovanie. Ide tu o to, aby sa dieťa dostalo do kontaktu s ovocím, zeleninkou v takej podobe, ako narástli. Teda žiadne pyré ani kašičky, ale skutočné kúsky jedla, ktoré si dieťa vie samé vložiť do úst. Samé si tak reguluje čo a koľko zje. V Montessori sú naopak základom kašičky, pričom dôraz sa kladie na spôsob stolovania. Dieťa by malo mať k dispozícii svoj stolček a stoličku vhodnej veľkosti, za ktorým sa odohráva kŕmenie skutočným kovovým príborom opäť detskej veľkosti. Na porovnanie oboch prístupov som našla na blogu How We Montessori prehľadnú tabuľku, ktorú som voľne preložila a doplnila o vlastné postrehy (pre zväčšenie kliknite na tabuľku):

Montessori vs. BLW

    Adelku budeme učiť stolovať v duchu Montessori, ale určite ju neukrátime o zážitok jesť jedlo (najmä ovocie a zeleninu) tak, ako narástlo, teda v celku a to predovšetkým v záhrade priamo z kríka alebo zo stromu. Veď spoznávanie nových tvarov, chutí, vôní, druhov ovocia a zeleniny, ako to podáva BLW, je sčasti vlastne Montessori 😉 Okrem toho to vnímam tak, že dnes už všetko má špeciálne pomenovanie, niekedy najmä tie najprirodzenejšie veci ... 😉

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ ...