Tisícková reťaz

   Tisíckovú reťaz som Adelke ukázala, keď začala počítať cez stovku. Počítanie do sto sme si celkom fajn užili so stovkovou tabuľkou, písala som o nej TU. Rovnako môžete s deťmi počítať do sto aj so stovkovou reťazou. Obe pomôcky sledujú to isté, len každá trošku inak. Na stovkovej tabuľke vidno čísla po desiatkach pod sebou, zatiaľčo na stovkovej reťazi ukladáte čísla do radu za sebou. My sme stovkovú reťaz doma nepoužili, pretože Adelka  sa dosť dobre chytala so stovkovou tabuľkou. Ak by s tým však mala problém, určite by som jej ju dala.

Zvedavosť mala v očiach, keď som je povedala, že jej teraz ukážem jednu veeeeľmi dlhú reťaz. Doniesla som ju na podnose a spoločne sme ju rozložili na chodbe na zem. Namiesto pracovného koberčeka sme použili papierovú rolku kuchynských utierok 🙂Išla som na ňu otázkami, pretože desiatkové perlové tyčinky už pozná. Či chce vedieť, koľko takýchto desiatkových tyčiniek tu máme. Požičala som si z materiálu od stovkovej tabuľky čísla od 1 do 100 a Adelka zrátala pomocou nich tyčinky. Zistila, že ich je 100, rovnako ako čísel na stovkovej tabuľke. Ostala trochu prekvapená, ako sa to podobá 🙂Opýtala som sa jej ďalej, či by aj ju zaujímalo, koľko korálikov má táto dlhá reťaz a išli sme na to. Vytiahli sme šípky s číslami a úplne najskôr sme si ich rozložili na podnose, aby sa Adelka zorientovala, čo tam všetko máme.A začala postupne ukladať a nahlas si počítať.Na jedno počítanie sa dostala asi  po 300, potom si musela dať prestávku. Je to dlhá práca a vyžaduje sa tu veľa sústredenia a aj trpezlivosti, preto pokojne to môžu deti robiť na viackrát. Avšak nerobila by som veľmi dlhé prestávky, aby dieťa nestratilo niť. Ideálne je deň po dni. My sme tisíckovú reťaz rozkladali (a prekračovali na chodbe 🙂 ) tri víkendy po sebe. Vždy sme začínali od začiatku a Adelke som pomáhala rozložiť reťaz a šípky tam, kde naposledy prestala. Čiže vždy si to trochu ešte zopakovala pred tým, než pokračovala ďalej.

Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že by pokojne mohlo byť šípok aj viac. Myslím tým po jednotkách pokračovať aspoň do 300. Horšie si Adelka spočiatku v hlave premietala, aké číslo bude nasledovať, kým pochopila princíp. Keby som mala viac času, určite jej ich dorobím.

Keď sa dostanete s počítaním až na samý koniec, je dobré priniesť aj tisíckovú kocku z korálikov a povedať si, že na tejto reťazi je práve toľko korálikov ako v tejto tisíckovej kocke. Rovnako aj po každej napočítanej stovke priniesť jeden stovkový štvorec z korálikov. Tak sa prepoja súvislosti medzi týmito pomôckami.

Na záver by som povedala asi toľko, že hoci Adelka veľmi rada počíta, nie je to materiál, ktorý by chcela robiť zas a zas. Je to povahou tejto pomôcky, ktorá je náročná najmä na výdrž a tak myslím, že je fajn, že si reťaz prešla od začiatku do konca aspoň raz. Napadlo mi, že by mohla existovať aj obria tisícková tabuľka 😉 Podobná stovkovej, ktorá by bola ešte názornejšia…

 

 

Čo má spoločné MONTESSORI a MEDITÁCIA

    Pri čítaní Veľkej knihy meditačných techník sa mi opäť rozjasnilo a pospájali sa mi ďalšie súvislosti pokiaľ ide Montessori metódu. Možno to bude pre niekoho „aha moment“ ako aj pre mňa, a preto ho rada s vami zozdieľam.

Z pohľadu Montessori

Asi už poznáte, že v Montessori sa pracuje s pojmom „flow“ alebo „byť v prúde“. Vlastne to znamená, že deti, ktoré sa pri práci s pomôckami dostávajú do prúdu, sú vtedy veľmi sústredené, nevnímajú vôbec okolie (aj keď sa ich čokoľvek  pýtate), sú pohrúžené do svojej činnosti tak, že dochádza k tzv. polarizácii pozornosti. Teda dieťa svoju pozornosť sústreďuje výlučne na jedno miesto. Je totálne v prítomnom okamihu, vníma každý detail svojej aktivity. Treba povedať, že tento stav nastáva vtedy, ak dieťa svojou aktivitou kopíruje aktuálne senzitívne obdobie. My dospelí nemôžeme vznik takto hlbokej koncentrácie u dieťaťa nijako vyvolať, môžeme iba pripraviť prostredie a ponúkať vhodné aktivity. Maria Montessori povedala: „Poriadok v psychickom živote dieťaťa začína charakteristickým fenoménom pozornosti.“ Vedela, že po vystúpení detí z tohto stavu flow, sú deti plné energie, oddýchnuté, milšie sa správajú k ostatným, sú empatickejšie, majú ochotu pomáhať druhým, rozvíja sa v nich vnútorná disciplína a začínajú sa tzv. normalizovať.

Z pohľadu meditácie

Vo Veľkej knihe meditačných techník je jednou z foriem meditácie tzv. „všímavosť“, ktorej autor venuje celú jednu časť. Všímavosť charakterizuje ako:
– uvedmovanie si a prijímanie prítomných prežitkov,
– venovanie pozornosti tomu, čo robíme,
– nenechávanie plynutia života na autopilota,
– váženie si prítomného okamihu, kedy si zároveň neprajeme, aby skončil.
 
Autor uvádza veľmi pekný príklad všímavosti, ktorý často zažívajú aj deti v Montessori prostredí pri aktivitách praktického života: „Keď umývate riad, skúste si uvedomovať pocity na svojich rukách, ako na ne pôsobí voda s napeneným saponátom, akú farbu a štruktúru majú zbytky jedla alebo ako sa lesknú čisté taniere.“ Akoby som videla deti pri stolíku s vodou ako sa kochajú krásou jarovej peny a chcú robiť s vodou znovu a znovu.
Podľa tejto knižky, všímanie nám:
– umožňuje plnšie a intenzívnejšie prežívať celú škálu emócií,
– umožňuje naladiť sa na druhých a lepšie vnímať vzájomné prepojenie,
– pomáha prijímať všetky prežitky a neľpieť iba na tých príjemných,
– pomáha prijať bolesť a vďaka tomu sa znižuje aj prežívané utrpenie,
– pomáha stať sa citlivejšími.
 
Vedecky sa potvrdilo to, že tieto techniky výrazne menia myseľ, všímavosť pomáha riešiť problémy súvisejúce s hnevom a vzťahové problémy, zmierňuje bolesti chrbta a ďalšie chronické bolesti kostrového svalstva a pomáha riešiť širokú škálu zdravotných ťažkostí vyvolaných stresom. Všímavosť dokonca vedie k súcitnejšiemu správaniu a celkovému pocitu životnej pohody. Zistilo sa, že k týmto zmenám dochádza už aj u ľudí, ktorí venovali výuke meditácie všímavosti 3 hodiny týždenne po dobu 8 týždňov.

Záver

Po prečítaní predchádzajúcich riadkov asi už vidíte, kde sa koncentrácia v Montessori a meditácia všímavosťou prelínajú. Ide predovšetkým o zmeny v psychike, ku ktorým dochádza v Montessori ako k vedľajšiemu produktu práce s aktivitami a pomôckami. Úžasné na tom je, že deti v Montessori prostredí k tomuto stavu dospievajú samovoľne, zatiaľčo my dospelí si to musíme niekedy v rýchlosti bytia pripomínať napríklad aj takouto formou meditácie všímavosťou.
 
Z toho celého mi vyplýva jeden jediný záver, a to – robme to, čo nás baví, iba tak budeme šťastní my aj naše okolie.

Naše obľúbené audioknihy pre deti

    Keď práve Adelke nemôžem čítať, rada počúva audioknihy. Vždy si nejakú obľúbi a púšťa si ju stále dokola na svojom CD prehrávači a popri tom si niečo robí. Zvykli sme si vytvárať aj svoje vlastné audionahrávky a to jednoducho tak, že pri čítaní nejakej knižky som si zapla na mobile diktafón a nahrávala som sa. Takto mám vždy poruke nejakú zábavku, najmä ak cestujeme. Veľa našich nahrávok obsahuje aj rodinné vsuvky, kedy sa napríklad Adelka na niečo pýta a ja jej vysvetľujem, prípadne ocino niečo brúsi vonku, alebo babka kričí, čo si dáme k obedu 🙂 Vďaka tomu sú tieto nahrávky aj peknou spomienkou na to, čo sme vtedy robili a kde sme boli.

    Niekoľko audiokníh sa nám naozaj osvedčilo a ja vám ich ponúkam v tomto našom prehľade. Nebudem pri ne písať vek, pretože to môže byť naozaj individuálne. A niektoré z nich sú v češtine. Nám to nevadí, Adelka je na češtinu už zvyknutá, ale pokiaľ  by to bol u vás problém, potom je možné pohľadať si menované tituly v knižnej podobe a v slovenčine. Názvy sú nalinkované, tak nech sa páči 🙂

Anička a její kamarádky – Anička je dievčatko, ktoré sa presťahovalo na nejaký čas k svojej babičke, pretože mamina s ocinom odišli do Afriky. Tu začala zároveň aj chodiť do školy. Dostala novú izbu a aj denník, do ktorého si všetko zapisuje. Spoznala nové kamarátky Olinu a Irenu a zažila s nimi rôzne dobrodružstvá.  Tieto príbehy pre mňa plynú tak veľmi prirodzene, nenútene, rozprávajú o bežnom živote malého dievčatka.

Dášeňka – Staručká a predsa aktuálna milá rozprávočka zo života šteniatka – rozpráva o tom ako rastie a objavuje svet, ako sa dostala k svojim novým majiteľom, ako pochopiť rôzne pohnútky malého psíčaťa… Rozprávku môžete nájsť aj sfilmovanú.

Děti z Bullerbynu – Príbeh rozpráva 7-ročné dievčatko Lisa, ktorá má dvoch bratov Lasseho a Bosseho. Žijú v malej osade, kde sú iba tri domy a v každom z nich bývajú ich kamaráti. Zažívajú spolu rôzne dobrodružstvá ako napríklad hľadanie pokladu, spoločné trávenie Vianoc či Veľkej noci, korčuľovanie na jazere, nocovanie na senníku, stavanie domčeka, lovenie rakov, zbieranie čerešní…

Majdalenka v záhrade – Záhradka je zanedbaná, opustená a zarastená burinou. Až kým do nej nevkročí dievčatko Majdalenka, ktorá jej po malých krôčkoch vdýchne život. Záhradka s ňou začína komunikovať a Majdalenka prichádza na to, čo záhradka potrebuje.  Počas rozprávania príbehu sa deti dozvedia aj veľa užitočných informácií o živote záhradky.

Hlbokomorské rozprávky – príbeh o Bibe rybe a podmorskom hadovi Radovi, kedy sa Bibe rybe – hlbokomorskému čertovi –  rozbije svetielko. Príbeh sa točí okolo toho, ako jej ho ostatné živočíchy pomáhali opraviť. Veľmi vydarený dej, pútavý príbeh, vďaka ktorému sa deti čo-to dozvedia aj o svete v  tmavých hlbinách mora.

Malý princ – toto je proste „must have“, jednoducho si túto nahrávku musíte s deťmi vypočuť. Adelka ju v lete na dovolenke počúvala stále dokola a my s ňou. Vždy sme tam spoločne objavovali nové ponaučenia. Nahrávka je z roku 1988, ale vo výbornej kvalite.

Slyšíš jak mluví stromy – Ako stromy dýchajú? Prečo kôra stromu praská? Koľko litrov vody by vypil veľký buk za horúceho dňa?Ako nájdu vtáci cestu na juh? Ako sa zvieratá učia? To je len čriepka z otázok, na ktoré nájdu deti odpoveď v tejto úžasnej audioknihe. Malý chlapec sa pýta veľa otázok a skúsený lesník a ochranár prírody mu na ne odpovedá. A verte, že aj my dospelí sa z nej môžeme dozvedieť veľa zaujímavého, že napríklad keď muchy spia, trepú nohami ?

Ema a Barón v meste – Sú to dvaja vymyselníci, Ema je dievčatko a Barón je jej slintavý psík a maznáčik. Eme daroval psíka jeden pán na mestskej tržnici, za čo rodičia neboli teda veľmi radi – to už tak je s rodičmi. Mama sa mu vyhráža útulkom, otec na neho stále nedôverčivo zazerá. Ema sa však o Baróna stará a stále ho má pri sebe. Vďaka vymyselnému Barónovi sa každý deň stáva nezabudnuteľným dobrodružstvom. A verte mi, že aj vy dospelí sa na týchto príbehoch dobre zasmejete 🙂

Dědečku vyprávěj a Dědečku ještě vyprávěj – audioknihy o tom, čo sa smie a nesmie v spoločnosti, v škole, na ulici, v divadle, na návšteve, pri stole… Sú to pekné základy etikety a slušného správania pre predškolákov formou príbehov, ktoré rozpráva dedko svojej vnučke Viktorke.

Vaše tipy na detské audioknihy rada uvítam v komentároch.

Hodiny a čas – ako na to Montessori spôsobom

    Adelkina cesta za hodinami začala niekde dávno v orientácii v čase. Najskôr to bolo zorientovať sa v častiach dňa a pochopenie, kedy je dnes, včera a zajtra, poznanie a vnímanie dní v týždni, poznanie ročných období a mesiacov. K hodinám sme prvýkrát pričuchli niekedy v 4,5 roku, ale ten ozajstný záujem nastal až v 5 rokoch.Keď som kúpila knižku Otázky a odpovede ČAS, táto naozaj vzbudila veľa otázok 🙂 Veď predsa okienková knižka, to je záruka úspechu 🙂A táto knižka dáva odpovede aj na jednoduchšie otázky takým 5 ročným deťom ako je Adelka, ale aj na zložitejšie pokojne školákom na prvom stupni.    S hodinami sme začali sme celkom jednoducho tým, čo ukazujú ručičky na hodinách. Našla som perfektné hodiny s ozubeným kolieskom, vďaka ktorému je zrejmá súvislosť medzi malou a veľkou ručičkou. Ďalšou ich výhodou je, že sa ručičky dajú rozobrať a dá sa samostatne pracovať s každou z nich. Smutné je, že už sa nevyrábajú, inak by isto iste boli na mojom e-shope.Majú aj vyberateľné čísla, to však nepovažujem za podstatné, nakoľko vo fáze, keď sa dieťa učí hodiny, už poradie čísel minimálne do 10 ovláda. Najskôr sme si vysvetlili 4 hlavné polohy veľkej ručičky a to sme si dlho dokola opakovali. Veľa som sa pýtala, kde musí byť ručička, keď je štvrť, ked je pol, trištvrte a celá hodina a Adelka to ukazovala na hodinách. Neskôr som ja nastavila ručičku do určitej polohy a Adelka ju musela pomenovať, čo bolo už trošku ťažšie. Potom sme osamostatnili malú ručičku a vo finále sme nechali obidve.Kombinácie oboch ručičiek sme začali celou hodinou. Adelka nastavovala na hodinkách rôzne časy, jednu hodinu, päť hodín, desať hodín… Motivovala som ju, keď bola na ozajstných hodinách celá hodina, aby sa išla pozrieť, koľko je hodín. Toto pochopila pomerne rýchlo a prešli sme na pol. Dlho trénovala tieto dve polohy, kým sme sa posunuli k štvrť a trištvrte. Tie sa jej dlho mýlili a stane sa aj teraz, že si nespomenie na ich názov alebo si ich pomýli.Keď už nadobudla akú-takú predstavu o hodinách, vytiahla som babinin darček z predošlých Vianoc – kruhové podlahové puzzle s denným cyklom. Na ňom som jej vysvetlila, ako ktorý čas súvisí s činnosťami počas dňa – kedy spíme, kedy vstávame, ideme do škôlky, obedujeme, večeriame a ideme do postele. Ako sme si čítali na tomto puzzle jednotlivé časy, natrafili sme na 24-hodinový čas a vyvstala otázka, ako to, že je tam 20 hodín, keď také číslo na ciferníku nemáme. Aby som jej to zodpovedala, nakreslila som jej na papier úsečku s časmi, kde som jej vysvetlila, ako sa používajú časy 13 až 24 hodín. Okrem toho sme tu začali pracovať s nakresleným ciferníkom, čo ma prinútilo (neviem či zjednodušiť si prácu alebo zatraktívniť túto aktivitu) dať si vyrobiť pečiatky s rôznymi ciferníkmi – s časom 1-12h, s časom 1-24h, s ciferníkom bez čisel a s ciferníkom s rímskymi číslicami. Tak prišla na rad „pečiatkovacia aktivita“ 🙂 Na začiatku ju dosť bavilo pracovať s pečiatkou bez čísel. Mohla do ciferníka dopisovať čísla, čo ju celkom bavilo. Keď to už vedela, používala ďalej pečiatku s číslami a sústredila sa viac na kreslenie ručičiek.Buď som jej ja zadala, akú hodinu má nakresliť, alebo si vymýšľala aj sama.Otlačila si pečiatku, dokreslila ručičky…… a nakoniec čas nastavila aj na hodinkách.Ako Adelka s touto aktivitou pracovala, si môžete pozrieť v tomto videu:

No a keďže s časom úzko súvisí aj kalendár, jeden taký som Adelke dala aj do izby. Je to lineárny kalendár, ktorý zobrazuje mesiace a dni na jednej úsečke. Je z Montessori albumu ČAS, vytlačený na tvrdom papieri a v jednom kuse – stačí ho iba nalepiť na stenu a je to. My sme ho nalepili maliarskou páskou.Vďaka lineárnemu kalendáru deti jasne vidia, kde je začiatok a kde koniec, kde sa momentálne nachádzame vrámci roka a čo nás čaká najbližšie. Väčšie deti, ktoré vedia čítať, do neho môžu priebežne nalepovať dni. my zatiaľ dni nelepíme, Adelka si uplynulé dni „fajká“ ceruzkou. Pre zvýraznenie cyklov, ako sa pracovné dni a víkendy opakujú, odporúčam vyfarbiť dni víkendov. Adelke som do neho zaznačila napríklad kto má kedy narodeniny, kedy je Veľká noc, Vianoce… a pod..

Mám pre vás aj jeden univerzálny lineárny kalendár na stiahnutie, nech sa páči 🙂Niekto preferuje kruhový kalendár, videla som taký pekný drevený, kde sa dni, týždne a mesiace označovali korálikom. No z môjho pohľadu je názornejší práve lineárny. Kruhový kalendár by som zvolila až vtedy, keď sa dieťa dobre orientuje v lineárnom.Okrem kalendára pribudli v Adelkinej izbe aj hodiny. Ak by ste hľadali vhodné do detskej izby, nech sú čo najjednoduchšie a s arabskými číslicami, ideálne by mohli mať aj minúty a sekundovú ručičku (v kuchyni máme hodiny bez čísel a na tých sa kvôli tomu ešte nevie orientovať).

V ďalšom kroku, keď nastane vhodný čas a Adelka si už dostatočne osvojí tieto informácie, budeme pracovať aj s minútami. Ešte máme čo robiť 😉