Čo má spoločné MONTESSORI a MEDITÁCIA

    Pri čítaní Veľkej knihy meditačných techník sa mi opäť rozjasnilo a pospájali sa mi ďalšie súvislosti pokiaľ ide Montessori metódu. Možno to bude pre niekoho „aha moment“ ako aj pre mňa, a preto ho rada s vami zozdieľam.

Z pohľadu Montessori

Asi už poznáte, že v Montessori sa pracuje s pojmom „flow“ alebo „byť v prúde“. Vlastne to znamená, že deti, ktoré sa pri práci s pomôckami dostávajú do prúdu, sú vtedy veľmi sústredené, nevnímajú vôbec okolie (aj keď sa ich čokoľvek  pýtate), sú pohrúžené do svojej činnosti tak, že dochádza k tzv. polarizácii pozornosti. Teda dieťa svoju pozornosť sústreďuje výlučne na jedno miesto. Je totálne v prítomnom okamihu, vníma každý detail svojej aktivity. Treba povedať, že tento stav nastáva vtedy, ak dieťa svojou aktivitou kopíruje aktuálne senzitívne obdobie. My dospelí nemôžeme vznik takto hlbokej koncentrácie u dieťaťa nijako vyvolať, môžeme iba pripraviť prostredie a ponúkať vhodné aktivity. Maria Montessori povedala: „Poriadok v psychickom živote dieťaťa začína charakteristickým fenoménom pozornosti.“ Vedela, že po vystúpení detí z tohto stavu flow, sú deti plné energie, oddýchnuté, milšie sa správajú k ostatným, sú empatickejšie, majú ochotu pomáhať druhým, rozvíja sa v nich vnútorná disciplína a začínajú sa tzv. normalizovať.

Z pohľadu meditácie

Vo Veľkej knihe meditačných techník je jednou z foriem meditácie tzv. „všímavosť“, ktorej autor venuje celú jednu časť. Všímavosť charakterizuje ako:
– uvedmovanie si a prijímanie prítomných prežitkov,
– venovanie pozornosti tomu, čo robíme,
– nenechávanie plynutia života na autopilota,
– váženie si prítomného okamihu, kedy si zároveň neprajeme, aby skončil.
 
Autor uvádza veľmi pekný príklad všímavosti, ktorý často zažívajú aj deti v Montessori prostredí pri aktivitách praktického života: „Keď umývate riad, skúste si uvedomovať pocity na svojich rukách, ako na ne pôsobí voda s napeneným saponátom, akú farbu a štruktúru majú zbytky jedla alebo ako sa lesknú čisté taniere.“ Akoby som videla deti pri stolíku s vodou ako sa kochajú krásou jarovej peny a chcú robiť s vodou znovu a znovu.
Podľa tejto knižky, všímanie nám:
– umožňuje plnšie a intenzívnejšie prežívať celú škálu emócií,
– umožňuje naladiť sa na druhých a lepšie vnímať vzájomné prepojenie,
– pomáha prijímať všetky prežitky a neľpieť iba na tých príjemných,
– pomáha prijať bolesť a vďaka tomu sa znižuje aj prežívané utrpenie,
– pomáha stať sa citlivejšími.
 
Vedecky sa potvrdilo to, že tieto techniky výrazne menia myseľ, všímavosť pomáha riešiť problémy súvisejúce s hnevom a vzťahové problémy, zmierňuje bolesti chrbta a ďalšie chronické bolesti kostrového svalstva a pomáha riešiť širokú škálu zdravotných ťažkostí vyvolaných stresom. Všímavosť dokonca vedie k súcitnejšiemu správaniu a celkovému pocitu životnej pohody. Zistilo sa, že k týmto zmenám dochádza už aj u ľudí, ktorí venovali výuke meditácie všímavosti 3 hodiny týždenne po dobu 8 týždňov.

Záver

Po prečítaní predchádzajúcich riadkov asi už vidíte, kde sa koncentrácia v Montessori a meditácia všímavosťou prelínajú. Ide predovšetkým o zmeny v psychike, ku ktorým dochádza v Montessori ako k vedľajšiemu produktu práce s aktivitami a pomôckami. Úžasné na tom je, že deti v Montessori prostredí k tomuto stavu dospievajú samovoľne, zatiaľčo my dospelí si to musíme niekedy v rýchlosti bytia pripomínať napríklad aj takouto formou meditácie všímavosťou.
 
Z toho celého mi vyplýva jeden jediný záver, a to – robme to, čo nás baví, iba tak budeme šťastní my aj naše okolie.

Naše obľúbené audioknihy pre deti

    Keď práve Adelke nemôžem čítať, rada počúva audioknihy. Vždy si nejakú obľúbi a púšťa si ju stále dokola na svojom CD prehrávači a popri tom si niečo robí. Zvykli sme si vytvárať aj svoje vlastné audionahrávky a to jednoducho tak, že pri čítaní nejakej knižky som si zapla na mobile diktafón a nahrávala som sa. Takto mám vždy poruke nejakú zábavku, najmä ak cestujeme. Veľa našich nahrávok obsahuje aj rodinné vsuvky, kedy sa napríklad Adelka na niečo pýta a ja jej vysvetľujem, prípadne ocino niečo brúsi vonku, alebo babka kričí, čo si dáme k obedu 🙂 Vďaka tomu sú tieto nahrávky aj peknou spomienkou na to, čo sme vtedy robili a kde sme boli.

    Niekoľko audiokníh sa nám naozaj osvedčilo a ja vám ich ponúkam v tomto našom prehľade. Nebudem pri ne písať vek, pretože to môže byť naozaj individuálne. A niektoré z nich sú v češtine. Nám to nevadí, Adelka je na češtinu už zvyknutá, ale pokiaľ  by to bol u vás problém, potom je možné pohľadať si menované tituly v knižnej podobe a v slovenčine. Názvy sú nalinkované, tak nech sa páči 🙂

Anička a její kamarádky – Anička je dievčatko, ktoré sa presťahovalo na nejaký čas k svojej babičke, pretože mamina s ocinom odišli do Afriky. Tu začala zároveň aj chodiť do školy. Dostala novú izbu a aj denník, do ktorého si všetko zapisuje. Spoznala nové kamarátky Olinu a Irenu a zažila s nimi rôzne dobrodružstvá.  Tieto príbehy pre mňa plynú tak veľmi prirodzene, nenútene, rozprávajú o bežnom živote malého dievčatka.

Dášeňka – Staručká a predsa aktuálna milá rozprávočka zo života šteniatka – rozpráva o tom ako rastie a objavuje svet, ako sa dostala k svojim novým majiteľom, ako pochopiť rôzne pohnútky malého psíčaťa… Rozprávku môžete nájsť aj sfilmovanú.

Děti z Bullerbynu – Príbeh rozpráva 7-ročné dievčatko Lisa, ktorá má dvoch bratov Lasseho a Bosseho. Žijú v malej osade, kde sú iba tri domy a v každom z nich bývajú ich kamaráti. Zažívajú spolu rôzne dobrodružstvá ako napríklad hľadanie pokladu, spoločné trávenie Vianoc či Veľkej noci, korčuľovanie na jazere, nocovanie na senníku, stavanie domčeka, lovenie rakov, zbieranie čerešní…

Majdalenka v záhrade – Záhradka je zanedbaná, opustená a zarastená burinou. Až kým do nej nevkročí dievčatko Majdalenka, ktorá jej po malých krôčkoch vdýchne život. Záhradka s ňou začína komunikovať a Majdalenka prichádza na to, čo záhradka potrebuje.  Počas rozprávania príbehu sa deti dozvedia aj veľa užitočných informácií o živote záhradky.

Hlbokomorské rozprávky – príbeh o Bibe rybe a podmorskom hadovi Radovi, kedy sa Bibe rybe – hlbokomorskému čertovi –  rozbije svetielko. Príbeh sa točí okolo toho, ako jej ho ostatné živočíchy pomáhali opraviť. Veľmi vydarený dej, pútavý príbeh, vďaka ktorému sa deti čo-to dozvedia aj o svete v  tmavých hlbinách mora.

Malý princ – toto je proste „must have“, jednoducho si túto nahrávku musíte s deťmi vypočuť. Adelka ju v lete na dovolenke počúvala stále dokola a my s ňou. Vždy sme tam spoločne objavovali nové ponaučenia. Nahrávka je z roku 1988, ale vo výbornej kvalite.

Slyšíš jak mluví stromy – Ako stromy dýchajú? Prečo kôra stromu praská? Koľko litrov vody by vypil veľký buk za horúceho dňa?Ako nájdu vtáci cestu na juh? Ako sa zvieratá učia? To je len čriepka z otázok, na ktoré nájdu deti odpoveď v tejto úžasnej audioknihe. Malý chlapec sa pýta veľa otázok a skúsený lesník a ochranár prírody mu na ne odpovedá. A verte, že aj my dospelí sa z nej môžeme dozvedieť veľa zaujímavého, že napríklad keď muchy spia, trepú nohami ?

Ema a Barón v meste – Sú to dvaja vymyselníci, Ema je dievčatko a Barón je jej slintavý psík a maznáčik. Eme daroval psíka jeden pán na mestskej tržnici, za čo rodičia neboli teda veľmi radi – to už tak je s rodičmi. Mama sa mu vyhráža útulkom, otec na neho stále nedôverčivo zazerá. Ema sa však o Baróna stará a stále ho má pri sebe. Vďaka vymyselnému Barónovi sa každý deň stáva nezabudnuteľným dobrodružstvom. A verte mi, že aj vy dospelí sa na týchto príbehoch dobre zasmejete 🙂

Dědečku vyprávěj a Dědečku ještě vyprávěj – audioknihy o tom, čo sa smie a nesmie v spoločnosti, v škole, na ulici, v divadle, na návšteve, pri stole… Sú to pekné základy etikety a slušného správania pre predškolákov formou príbehov, ktoré rozpráva dedko svojej vnučke Viktorke.

Vaše tipy na detské audioknihy rada uvítam v komentároch.

Hodiny a čas – ako na to Montessori spôsobom

    Adelkina cesta za hodinami začala niekde dávno v orientácii v čase. Najskôr to bolo zorientovať sa v častiach dňa a pochopenie, kedy je dnes, včera a zajtra, poznanie a vnímanie dní v týždni, poznanie ročných období a mesiacov. K hodinám sme prvýkrát pričuchli niekedy v 4,5 roku, ale ten ozajstný záujem nastal až v 5 rokoch.Keď som kúpila knižku Otázky a odpovede ČAS, táto naozaj vzbudila veľa otázok 🙂 Veď predsa okienková knižka, to je záruka úspechu 🙂A táto knižka dáva odpovede aj na jednoduchšie otázky takým 5 ročným deťom ako je Adelka, ale aj na zložitejšie pokojne školákom na prvom stupni.    S hodinami sme začali sme celkom jednoducho tým, čo ukazujú ručičky na hodinách. Našla som perfektné hodiny s ozubeným kolieskom, vďaka ktorému je zrejmá súvislosť medzi malou a veľkou ručičkou. Ďalšou ich výhodou je, že sa ručičky dajú rozobrať a dá sa samostatne pracovať s každou z nich. Smutné je, že už sa nevyrábajú, inak by isto iste boli na mojom e-shope.Majú aj vyberateľné čísla, to však nepovažujem za podstatné, nakoľko vo fáze, keď sa dieťa učí hodiny, už poradie čísel minimálne do 10 ovláda. Najskôr sme si vysvetlili 4 hlavné polohy veľkej ručičky a to sme si dlho dokola opakovali. Veľa som sa pýtala, kde musí byť ručička, keď je štvrť, ked je pol, trištvrte a celá hodina a Adelka to ukazovala na hodinách. Neskôr som ja nastavila ručičku do určitej polohy a Adelka ju musela pomenovať, čo bolo už trošku ťažšie. Potom sme osamostatnili malú ručičku a vo finále sme nechali obidve.Kombinácie oboch ručičiek sme začali celou hodinou. Adelka nastavovala na hodinkách rôzne časy, jednu hodinu, päť hodín, desať hodín… Motivovala som ju, keď bola na ozajstných hodinách celá hodina, aby sa išla pozrieť, koľko je hodín. Toto pochopila pomerne rýchlo a prešli sme na pol. Dlho trénovala tieto dve polohy, kým sme sa posunuli k štvrť a trištvrte. Tie sa jej dlho mýlili a stane sa aj teraz, že si nespomenie na ich názov alebo si ich pomýli.Keď už nadobudla akú-takú predstavu o hodinách, vytiahla som babinin darček z predošlých Vianoc – kruhové podlahové puzzle s denným cyklom. Na ňom som jej vysvetlila, ako ktorý čas súvisí s činnosťami počas dňa – kedy spíme, kedy vstávame, ideme do škôlky, obedujeme, večeriame a ideme do postele. Ako sme si čítali na tomto puzzle jednotlivé časy, natrafili sme na 24-hodinový čas a vyvstala otázka, ako to, že je tam 20 hodín, keď také číslo na ciferníku nemáme. Aby som jej to zodpovedala, nakreslila som jej na papier úsečku s časmi, kde som jej vysvetlila, ako sa používajú časy 13 až 24 hodín. Okrem toho sme tu začali pracovať s nakresleným ciferníkom, čo ma prinútilo (neviem či zjednodušiť si prácu alebo zatraktívniť túto aktivitu) dať si vyrobiť pečiatky s rôznymi ciferníkmi – s časom 1-12h, s časom 1-24h, s ciferníkom bez čisel a s ciferníkom s rímskymi číslicami. Tak prišla na rad „pečiatkovacia aktivita“ 🙂 Na začiatku ju dosť bavilo pracovať s pečiatkou bez čísel. Mohla do ciferníka dopisovať čísla, čo ju celkom bavilo. Keď to už vedela, používala ďalej pečiatku s číslami a sústredila sa viac na kreslenie ručičiek.Buď som jej ja zadala, akú hodinu má nakresliť, alebo si vymýšľala aj sama.Otlačila si pečiatku, dokreslila ručičky…… a nakoniec čas nastavila aj na hodinkách.Ako Adelka s touto aktivitou pracovala, si môžete pozrieť v tomto videu:

No a keďže s časom úzko súvisí aj kalendár, jeden taký som Adelke dala aj do izby. Je to lineárny kalendár, ktorý zobrazuje mesiace a dni na jednej úsečke. Je z Montessori albumu ČAS, vytlačený na tvrdom papieri a v jednom kuse – stačí ho iba nalepiť na stenu a je to. My sme ho nalepili maliarskou páskou.Vďaka lineárnemu kalendáru deti jasne vidia, kde je začiatok a kde koniec, kde sa momentálne nachádzame vrámci roka a čo nás čaká najbližšie. Väčšie deti, ktoré vedia čítať, do neho môžu priebežne nalepovať dni. my zatiaľ dni nelepíme, Adelka si uplynulé dni „fajká“ ceruzkou. Pre zvýraznenie cyklov, ako sa pracovné dni a víkendy opakujú, odporúčam vyfarbiť dni víkendov. Adelke som do neho zaznačila napríklad kto má kedy narodeniny, kedy je Veľká noc, Vianoce… a pod..

Mám pre vás aj jeden univerzálny lineárny kalendár na stiahnutie, nech sa páči 🙂Niekto preferuje kruhový kalendár, videla som taký pekný drevený, kde sa dni, týždne a mesiace označovali korálikom. No z môjho pohľadu je názornejší práve lineárny. Kruhový kalendár by som zvolila až vtedy, keď sa dieťa dobre orientuje v lineárnom.Okrem kalendára pribudli v Adelkinej izbe aj hodiny. Ak by ste hľadali vhodné do detskej izby, nech sú čo najjednoduchšie a s arabskými číslicami, ideálne by mohli mať aj minúty a sekundovú ručičku (v kuchyni máme hodiny bez čísel a na tých sa kvôli tomu ešte nevie orientovať).

V ďalšom kroku, keď nastane vhodný čas a Adelka si už dostatočne osvojí tieto informácie, budeme pracovať aj s minútami. Ešte máme čo robiť 😉

Montessori mobily pre bábätko

Po tom, ako sme si doma s Dorotkou prešli už všetkými Montessori mobilmi, rozhodla som sa, že o nich trošku napíšem. Bude to zároveň taký prehľad mobilov, ktoré kedy zavesiť a prečo.

Na úvod by bolo dobre povedať, že mobily rozdeľujeme na vizuálne a dotykové. Vizuálnymi sa začína, nakoľko bábätko po narodení neovláda ešte svoje ručičky a tak prvá vec, čo môžeme u bábätka rozvíjať, je zrak. Dotykové prídu na rad neskôr, keď bábätko objaví svoje ruky a začne pomaly chytať predmety do rúk.

Tu je prehľad mobilov spolu s orientačným vekom, pre ktorý sa približne hodí (názvy sú nalinkované na súbory na stiahnutie, na stránku, kde sa dajú kúpiť alebo na stránky, kde som už o nich písala):

Vek nie je smerodajný, ale iba orientačný. Treba odsledovať záujem bábätka a to, ako sa rozvíja a napreduje.

Vizuálne mobily
Je ich niekoľko a odporúčam si ich nachystať ešte pred narodením bábätka. Niektoré sú dosť pracné, napríklad taký Gobbi mobil. A pri bábätku máme my mamy len málokedy času nazvyš. Ja som si niektoré vyrábala sama, ako napr. Munari, holubice, vlnky. Oktahedron, Gobbi a tanečníkov som si nechala vyrobiť u šikovnej Mirky na Sashe, ktorú určite odporúčam 🙂

  1. Munari mobil

Vytvoril ho talianský dizajnér Bruno Munari, vraj pre svoje vlastné deti. Je to 3-úrovňový mobil, ktorý obsahuje čiernobiele obrázky a guľu (sklenenú, prípadne plastovú), vďaka ktorej môže bábätko sledovať odlesky svetla. Bábätku ho vešiame ako úplne prvý spolu s čiernobielymi obrázkami, pretože bábätko po narodení ešte nemá vyvinutý zrak. O tom, ako rozvíjať zrak bábätka pomocou čiernobielych obrázkov, si môžete prečítať v tomto článku. Munari mobil si môžete obstarať aj v našom e-shope vo verzii „urob si sám“.

2. Oktahedron mobil

Pozostáva z 3 osemstenov v základných farbách. Vešiame ho približne v 2. mesiaci, kedy bábätko začína vidieť farby. Dá sa pomerne jednoducho vyrobiť doma, ideálne je použiť na jeho výrobu lesklý papier.

3. Gobbi mobil

Jeho úlohou je, aby bábätko začalo vnímať odtiene. Zvyčajne visí 5 guličiek vedľa seba s odstupňovanou farbou a aj šnúrkou. Farbu si môžete zvoliť akúkoľvek. Existuje viacero spôsobov, ako ho vyrobiť – obmotať guličky bavlnkou po povrchu, prevliekať bavlnku stredom guličky a niekto si to uľahčí tým, že vešia celé klbká nite alebo bavlnky. Niekto používa Gobbi mobil aj ako dotykový. Avšak myslím si, že rolnička na tento účel dostatočne poslúži, pretože 5 hojdajúcich sa guličiek rôznymi smermi môže byť pre bábätko celkom silný podnet. A hoci bude pri tom výskať, načahovať sa za ním a vydávať rôzne zvuky, môže to byť signál, že je prestimulované.

4. Tanečníci

V tanečníkoch sa snúbia farby s rôznymi tvarmi, ktorých je pomerne dosť veľa. Preto opäť treba odsledovať, či je na tento mobil už bábätko pripravené.

5. Mobil s holubicami

Tento s holubicami je môj najobľúbenejší. Možno aj preto, že sme ho vyrábali spolu s mužom ešte pre Adelku ☺️ A práve o ňom som napísala svoj vôbec prvý blog, takže ním to celé tak nejak začalo. A tak nejak intuitívne som ho Dorotke zavesila práve na jej meniny. V spomínanom článku nájdete postup, ako sme ho vyrábali aj s materialmi na stiahnutie.

Dotykové mobily

6. Loptička na šnúrke

Tento „mobil“ som sem pridala na základe vlastnej skúsenosti, keď som hneď po vizuálnych mobiloch prešla na rolničku a uznala som, že je to pre Dorotku ešte ťažké. Tak som ju na rolničku predpripravila „deravými“ loptičkami, ktoré sa dobre uchopujú. Okrem toho sú veľké, takže pravdepodobnosť úspechu, že ju chytí alebo sa jej dotkne sa zvýšila a aj jej interakcia s loptičkou bola oveľa väčšia. Plastovú loptičku som kúpila v DM drogérii a látkovú kúpite v našom e-shope.

7. Rolnička

Rolničku som vytiahla Dorotke asi keď mala 3,5 mesiaca a začala chytať veci. Hoci ručičky sú ešte nemotorné, väčšinu času zovreté v päsť, začínajú sa pomaličky otvárať a aj vďaka rolničke koordinovanejšie sa pohybovať. Bábätko nemusí rolničku chytiť do ruky v zmysle zovrieť ju v päsť. To ešte nedokáže. V tomto štádiu bude do nej udierať rôzne ručičkami, bude sa ju snažiť buď rozpohybovať alebo zastaviť. Pri tom zazneje zvuk rolničky a ono si začne uvedomovať tú prepojenosť – príčinu a následok. Rolničku máme k dostaniu aj na našom e-shope.

8. Krúžok na stužke

Je určený na to, aby ho bábätko cielene uchopovalo. Keď je stužka rozhúpaná, je to naozaj výzva. Ale bábätká sa s ním väčšinou popasujú medzi 3. a 4. mesiacom. Krúžok kúpite TU.

Okrem týchto mobilov môžete experimentovať a nechať sa viesť bábätkom v tom, čo práve potrebuje. Ja som napríklad zavesila Dorotke šál so strapcami, keď začala ručičkami skúmať veci. A aby som nezabudla – to zavesovanie ma celkom začalo baviť, pretože aspoň nemusím Dorotke podávať veci, keď jej vypadnú z ruky 😉