Ako vyberať knižky deťom

    V kníhkupectvách a knižniciach je veľké množstvo knižiek pre deti, ale ako vybrať vhodnú knižku pre vaše dieťa? To isté som sa pýtala aj ja a našla som odpoveď v týchto niekoľkých  odporúčaniach:

– pokiaľ je to možné, vezmite so sebou dieťa do kníhkupectva alebo do knižnice, aby samé malo zážitok z množstva a výberu kníh.

– pokiaľ vyberáte pre dieťa obrázkovú knižku, vyberte príslúchajúcu jeho veku. Ak vyberáte knihu na čítanie s príbehom, vyberte knihu pre dieťa o 1,5 roka staršie, ako je to vaše.

– vyberajte knihy s krátkymi aj s dlhými príbehmi. Starším deťom sa môžu predčítať aj dlhšie knižky a napríklad pred spaním čítať vždy jeden príbeh.

– skontrolujte, či knižka nemá strašidelné obrázky, ktoré by dieťa mohli vystrašiť. To je obzvlášť dôležité pri knihách, ktoré čítate deťom na dobrú noc. Nestačí prezrieť len prvé dve strany knihy, možno budete prekvapení, ako príbeh končí…

– vyberajte knihy so záujmami, ktoré má vaše dieťa, ako napr. zvieratá, autá, dinosaury a pod.. Dôležité sú aj knižky o pocitoch, priateľstve, o tom ako sa podeliť s druhými, o hodnotách …

– v knižnici vášho dieťaťa by mala byť rovnováha medzi knihami rozprávkovými a knihami z bežného života, so širokým spektrom ľudských emócií.

– knižky z reálneho života sú vhodné na prvé zoznamovanie sa dieťaťa s určitými vecami alebo situáciami ako napr. narodenie súrodenca, ako to prebieha u lekára, prvý deň v škôlke/škole, detské encyklopédie a pod. Tieto slúžia na to, aby zodpovedali dieťaťu otázky o svete okolo neho.

– vyberajte knihy, ktorých obrázky sú zrozumiteľné a jednoznačne dopĺňajú text, a v prípade fantazijných príbehov objasnite dieťaťu obsah obrázkov.

– dovoľte dieťaťu priložiť ruku k výberu knihy.

Dôležité je, aby sa dieťa naučilo aj vhodne správať ku knižkám, aby ich listovalo s čistými rukami, netrhalo a po čítaní uložilo naspäť do poličky. My sme tí, ktorých deti napodobňujú. Tak ako sa my správame ku knihám, tak sa budú správať aj deti…

Aké knižky momentálne máme doma na poličke, nájdete v tomto článku.

Zdroj: voľný preklad z knihy Teach Me To Do It Myself – Maja Pitamic

Výchova kojenca v rodine – 2. časť

    Opäť sa vraciam k tejto skvelej knižke, kde som našla aj medzi 10. a 12. mesiacom veľa odpovedí. Je to vlastne pokračovanie článku Výchova kojenca v rodine, v ktorom píšem o aktivitách pre deti vo veku 7. – 9. mesiacov.

V tejto časti ma zaujala kapitola o rozvoji hrubej motoriky. Zdanlivo samozrejmé úkony pre nás dospelých sa tu rozmieňajú na drobné, čo ma donútilo pozerať sa na veci z pohľadu dieťaťa. V tomto období sa zdokonaľuje lozenie, dieťa urobí prvé kroky… Tu je zopár tipov ako podporiť dieťa v týchto schopnostiach:

1. Posadzovanie zo stoja na stoličku – najväčšie ťažkosti dieťaťu robí kontrola polohy tela vzhľadom na stoličku, tj. správne umiestnenie zadočku na sedaciu plochu, na ktorú nevidí. Je dobré teda začať s dieťaťom trénovať na širokej ploche, ako je napríklad schod alebo nízka lavička. Dôležité je, aby sa dieťa na miesto, kam sa chce posadiť, najskôr pozrelo a až potom sa otočilo o 180° a posadilo sa. Keď sa dieťa učí samé posadiť, učí sa vlastne orientovať v priestore. Ako opora pri posadzovaní dobre poslúži stolík, o ktorý sa dieťa môže oprieť, úkrokmi do strany preručkuje až k stoličke. Priestorová orientácia je v tomto prípade uľahčená tým, že opierajúc sa o stôl je dieťa nielen správne natočené chrbtom k stoličke, ale sa môže tiež ľahšie otáčať a kontrolovať svoju polohu a vzdialenosť k stoličke.

2. Chôdza po drsnejšej a nerovnej podlahe – ak už dieťa získalo na rovnom povrchu značnú odvahu, necháme ho chodiť po menej ideálnom teréne, napr. po ceste v parku, po tráve, v snehu, v piesku, v sene, po nerovnej ceste v lese, zo svahu a do svahu, po úzkej ploche a pod.. Zmyslový zážitok poskytne aj chôdza naboso napr. po okrúhliakoch, piesku …

3. Kopanie do lopty – najskôr ukážeme dieťaťu, ako sa do lopty kope. Dieťa potom samé pôjde za loptou, tesne pred loptou urobí väčší krok a tým ju odkopne. Pri tomto pohybe je zťažené udržiavanie rovnováhy a tým je narušená rytmická chôdza – dieťa sa naučí robiť nepravidelné, arytmické kroky, čo je oveľa ťažšie ako kroky pravidelné, rovnaké a rytmické.

V ďalšej kapitole knižka ponúka veľmi výstižný zoznam „hračiek a zamestnávacieho materiálu“ pre deti. Podľa môjho názoru sú však vhodné nielen pre deti do 1 roka, ale aj pre deti staršie ako 1 rok.

  1. Hračky na šnúrke (zvieratká, autíčka, vláčik a pod.)
  2. Bábika, medvedík a pomôcky pre nápodobivú hru (napr. lyžička, mištička, vankúšik atď.)
  3. Drevené kocky (hrana 3-10cm)
  4. Doska alebo krabica s otvormi, cez ktoré sa dajú vhadzovať valcovité, hranolovité a iné tyčinky
  5. Krabičky s loptičkou a táckou, so šuflíčkom alebo s 3 zásuvkami
  6. Doska s otvormi, do ktorých sa dajú rovnaké tyčinky len zabodnúť (vhodný je napr. količník alebo ježko so zastrkovacími kolíkmi)
  7. Doska s preliačeninami, do ktorých sa dajú vložiť kruhové, štvorcové, trojuholníkové doštičky – napr. Montessori puzzle s rôznymi geometrickými tvarmi
  8. Stojan so zvislou tyčkou alebo vodorovnou tyčkou, na ktorú sa dajú navliekať krúžky, prevŕtané doštičky a pod., napr. aj navliekacia veža s krúžkami.
  9. Kľúčové otvory s kľúčmi
  10. Pokladnička na mince
  11. Zatĺkadlo s kladivkom
  12. Doska alebo prístroj s otáčavou kľukou (napr. mlynček na mak alebo hracia skrinka)
  13. Trubica a tyčinka, ktoré sa dajú do seba zasunúť (napr. balzám na pery)
  14. Sada kuželovitých pohárikov, ktoré sa dajú do seba zasunúť
  15. Sada rôzne veľkých valcovitých misiek z umelej hmoty, ktoré sa dajú do seba zasunúť, prípadne krabičky rôznych veľkostí
  16. Podobná sada dutých kociek alebo zmyslové kocky
  17. Rôzne krabice, nádoby, fľaše s vrchnákmi nasadzovacími, zasúvacími, šrobovacími
  18. Doska s dvierkami a rôznymi uzávermi (kľučka, petlica, zástrčka a pod. – viď našu manipulačnú dosku)
  19. Plastelína
  20. Prevŕtané telieska na navliekanie (napr. naozaj veľké navliekacie tvary alebo veľké korálky, bužírka…)
  21. Obrázky a obrázkové knihy1-scan lenka0001

Niektoré aktivity vyplývajú už zo samotného zoznamu. Tu je zopár ďalších pre rozvoj jemnej motoriky:

1. Zdokonaľujeme schopnosť predmety pokladať a stavať – položenie hrnčeka na tanierik, kladenie plochých predmetov na seba (napr. kníh), stavanie predmetov na výšku, menších predmetov na väčšie a rovnako veľkých predmetov  na seba.

2. Vyťahovanie predmetov z vrecka, sáčku a pod. – dieťa sa učí jednou rukou držať sáčok za okraj a druhou rukou predmety vyťahovať. Striedame hru so sáčkami plátenými, igelitovými, papierovými… Pripravila som pre Adelku discovery basket so šperkami, ktoré vyťahovala z vrecúšok. 1-IMG_7737

3. Zastrkovanie a vyťahovanie zátky – dáme dieťaťu fľašu a predvedieme, ako sa vyťahuje a zastrkuje zátka. Zátka má mať tvar kužeľu s odrezaným vrškom, aby sa užší koniec dal ľahko strčiť do hrdla fľaše a aby súčasne zátka do fľaše nespadla. Zo začiatku musíme dieťaťu fľašu pridŕžať, aby sa dieťa mohlo sústrediť na pracujúcu ruku a nemuselo súčasne pridržiavať predmet druhou rukou. Ja som Adelke pripravila discovery basket s rôznymi nádobkami a uzávermi, kde si okrem iného môže trénovať aj toto.

4. Zasúvanie kľúča do kľúčovej dierky – prilákame dieťa k nízkej skrinke s  kľúčom. Dieťa začne s kľúčom točiť, vyťahovať ho a pokúsi sa ho opäť aj zasunúť. Zasunutie kľúča je obtiažnejšie ako jednoduché zasunutie tyčinky do okrúhleho otvoru, pretože kľúč musí byť zasunutý tak, aby zuby boli dole. My sme Adelke dali rôzne zámky s kľúčami na manipulačnú dosku.1-IMG_6778

5. Spracovávanie materiálu – dieťa koncom 1. roku je schopné poznať, že manipuláciou je možné zmeniť tvar predmetu. Najvhodnejším materiálom, ktorý toto umožňuje, sú plastické hmoty, napr. obyčajné cesto. My sme napríklad zapichovali špáradlá do cesta, cesto trhali a spájali, vyvaľkali dlaňami hada z cesta, tvarovali guličky … Viac v článku o ceste.

6. Navíjanie pásky – prípadne rôzne šnúrky, ktoré môže navíjať na nejakú tyčku.

7. Lovenie sieťkou – dá sa použiť sieťka na rybičky alebo na motýle, ktorou dieťa loví hračky vo vani. My máme doma sieťku na rybičky, ktorú máme momentálne v kúpeľni na tieto účely. Zatiaľ do nej však Adelka hračky iba vkladá.

8. Čmáranie ceruzkou – čmárame si pastelkami, ceruzkami, perom, pentelkou…2-IMG_7588

9. Otváranie a zatváranie zápalkovej krabičky – táto manipulačná aktivita je vhodnou príležitosťou naučiť dieťa pracovať oboma rukami, pričom každá ruka robí iné pohyby.

10. Točenie kľukou – otáčavý pohyb sa dieťa môže naučiť na rôznych domácich prístrojoch, napr. na mlynčeku na kávu, na mak, stolovom strúhadle na ceruzky, na hracej skrinke a pod. My sme použili v jednom z discovery basketov mlynček na muškátový oriešok.

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ …

Po schodoch

    Schody v súvislosti s malými deťmi vo mne vždy asociovali potenciálnu hrozbu. Už len pri pohľade na schodovú bezpečnostnú zábranu mi napadali hororové scenáre, čo všetko a ako sa môže stať, nebyť zábrany. Keďže bývame v dome s poschodím, schodom sme sa nevyhli. Od momentu, keď začala Adelka loziť po štyroch, dôkladne sme si dávali pozor, aby dvere vedúce na schodisko boli zatvorené. Vždy, keď sa dvere otvorili, bola to pre ňu možnosť nakuknúť do zakázaného sveta. A zakázané ovocie predsa chutí najlepšie. Niekoľkokrát sa jej podarilo cez dvere prešmyknúť a zamierila si to rovno hore schodmi. Samozrejme som ju inštinktívne hneď odzadu schmatla a brala preč (v tejto súvislosti som niekde čítala, že nie je správne dieťa schmatnúť ako handernú bábiku odzadu, ale radšej podísť k dieťaťu spredu, vysvetliť mu situáciu a odviesť inam; samozrejme ak to nie je situácia, ktorá dieťa bezprostredne ohrozuje). Tým sme sa postupne dostávali do konfliktov, až to došlo do bodu, kedy to mne samej začalo vadiť. Uvedomila som si, že sme zo schodov spravili strašiaka a Adelka bola zbytočne zmätená, nevedela, čo sa deje a prečo…

„Pohyb je nevyhnutný pre pochopenie života a má vplyv na život. Dosiahnutie pohyblivosti znamená pre dieťa prehĺbenie poznania sveta, ako aj povznášajúci postoj k životu a pozitívne videnie seba samého. Dieťa si uvedomuje, že je schopnou osobou: Viem sa pohybovať odtiaľto tam. Viem urobiť to, čo som sa rozhodol/-la. Môžem ovplyvňovať svoje okolie a druhých.“♦

Tak som si jedného dňa povedala, že jej dám možnosť vyjsť hore schodmi samej po štyroch a aspoň uvidím, ako si s nimi poradí. Hneď na prvom schode sa na mňa zoširoka usmiala a ja som pochopila, aká je rada, že má tú možnosť. Vyšla celé schody úplne bez problémov a v plnom sústredení. Dôsledne premýšľala, kam ktorú ruku či nohu položí. Vlastne dávala pozor sama na seba. A keď sa dostala až úplne hore, veľmi sa z toho tešila.

„Jestliže má být výuka malých dětí účinná, musíme jim být nápomocni v jejich nezávislém vývoji. Musíme je motivovat k takové činnosti, kterou mohou zvládnout samy a odrazovat jich od závislosti na ostatních. Proto je musíme naučit, aby bez pomoci samy běhali, chodily po schodech, sbíraly spadlé předměty, oblékaly a svlékali se, myly se, vyjadřovali srozumitelným způsobem své potřeby a pokoušely uspokojovat svá přání vlastním přičiněním. Toto vše je součástí výchovy k nezávislosti.“*

climbing stairs montessori

Rovnako som mala strach, keď chcela zísť schodami dolu. Už poučená z minulosti, som jej tú možnosť ponúkla hneď, ako sa toho dožadovala. Podišla na štyroch k prvému schodu, ale akosi sa nevedela nasmerovať. Postavila sa k schodom bokom (asi už tušila, že čelom dopredu to nepôjde), ale bála sa dať nohu o schod nižšie. Bolo na nej vidieť, ako premýšľa o najSCHODnejšej ceste. Bola to pre ňu príliš ťažká úloha a sama nakoniec pochopila, že je to ešte nad jej schopnosti. Videla, že jej to nejde, tak sa do toho strmhlav nepustila a vypýtala sa radšej na ruky.

„… základem je rozložení zodpovědnosti. Děti západní civilizace skoro nevyužívají svých schopností dávat na sebe pozor ‐ většinu zodpovědnosti za ně přebírají dospělí. Z hlediska kontinua je opakování nadbytečné, dítě tedy ztrácí tolik zodpovědnosti za sebe sama, kolik převezmou ostatní. Tak dochází k oslabení účinnosti tohoto mechanismu sebezáchovy.“◊

Skúsili sme to potom opäť po nejakom čase, keďže lezenie hore jej už nerobilo žiadne problémy. Aj smerom dolu už bola odvážnejšia, pohyby boli sebaistejšie. Ukázali sme jej, ako má prekladať nohy a ruky a opatrne schádzala schod za schodom, až jedného dňa zišla dolu sama celé schody.

Touto skúsenosťou som sa naučila svojmu dieťaťu viac dôverovať. Myslím, že nás to ešte viac spojilo, pretože som jej dala najavo, že verím v jej schopnosti a som jej nápomocná, keď to potrebuje. Okrem toho ma to aj dosť odbremenilo, pretože vynášať po schodoch hore každý deň niekoľkokrát 9 kilové závažie, mi už dávalo zabrať …

Zdroje:

voľný preklad z knihy Montessori From the Start (The Child at Home, from Birth to Three), Paula Polk Lillard and Lynn Lillard Jessen

* Objevování dítěte, Marie Montessori

Koncept kontinua, Jean Liedloffová

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ …

Nočník – tesne pred štartom

Aké plienky používame

    Od narodenia používame látkové plienky Anavy. Asi do pol roka sme so spokojnosťou používali najmä Anavy Easy (AIO – All In One plienka – všetko v jednom). Anavy EasyNarozdiel od látkoviek neboli príliš objemné a väčšinou po vycikaní stačilo vymeniť vkladaciu plienku (vložku). Vkladačiek som mala dostatok, takže som prala, až keď sa zašpinila samotná AIO plienka. Po tomto polroku, ako sa zväčšil objem moču, plienka AIO už nepostačovala a takmer vždy mala Adelka precikané nohavice aj body. Klasické látkovky Anavy sme stále nepoužívali, pretože aj napriek tomu, že Adelka podrástla, stále boli pre ňu priveľmi objemné a zväčšovalo jej to zadok hádam aj o tri čísla 😉 Tak sme presedlali takmer výlučne na jednorázové plienky. Bolo to obdobie v celku pohodlné, neprebaľovala sa tak často a menej som musela prať. Takto sme fungovali asi 3 – 4 mesiace, keď som si povedala, že by bolo dobré, zopakovať si diskomfort premočenej plienky, ktorý je základom pri učení chodenia na nočník.  Preto sme sa opäť vrátili k látkovým plienkam Anavy a začali sme používať práve tie hrubé látkovky, ktoré boli doteraz odložené bokom (už jej sedeli lepšie a bolo to už po lete počas chladnejších dní). Anavy látková plienka, vrchné nohavičky a vkladačkaAj napriek tomu, že jej do nej ešte dávam vkladačku, vždy ju preciká celú. Na noc jej dávam preto jednorázovú plienku.

Prebaľovanie

Pretočením na bruško sa u nás začalo prebaľovanie komplikovať. Pri každej výmene plienky bolo umenie udržať Adelku v polohe na chrbáte. Aby sme ju vôbec mohli prebaliť, museli sme mať k dispozícii hračky a predmety z kúpľne, ktoré by upútali jej pozornosť. Čím bola viac pohyblivejšia, tým dávala svoju nespokojnosť viac najavo. Najmä kopala nohami a neraz mi uštedrila poriadny kopanec do hrude. S hračkami to chvíľu fungovalo, kým sa jej neokukali. Od 10. mesiaca začala stáť s oporou a v priebehu 11. mesiaca mala chvíľky, keď dokázala stáť samostatne. Všade som čítala, ako podľa Montessori by sa malo dieťa prebaľovať postojačky, keď vie samo stáť. Lepšie tak môže vnímať činnosti spojené so starostlivosťou o telo. Tým, že ho prestaneme pokladať na chrbát mu vlastne dáme najavo, že aj ono sa môže zapojiť do tohto procesu a nestaviame ho viac do pozície neschopného. Tak som si povedala, že to vyskúšam (keďže poležiačky sme viac-menej bojovali) a ako predfázu nácviku chodenia na toaletu som Adelku začala prebaľovať postojačky.04-IMG_7350

05-IMG_7351

06-IMG_7355

Keďže rovnováhu sama pri prebaľovaní ešte poriadne  udržať nevie, využili sme vaňu ako oporný bod. Museli sme si obidve zvyknúť na nový štýl a nie je to jednoduché. 1-IMG_7383Vymeniť postojačky pocikanú plienku nie je až taký problém, no horšie to je s pokakanými plienkami. Veľakrát si počas prebaľovania chce napríklad sadnúť a v tých momentoch by som potrebovala ešte asi dve ďalšie ruky. Niekedy ju po kakaní ešte dávam na chrbát a keď ju poležiačky zbavím špinavej plienky a utriem do čista, potom ju už v stoji prebalím do čistej plienky. Určite niečo na prebaľovaní v stoji je, pretože naozaj so záujmom sleduje, ako zapínam plienku, body, či navliekam nohavice. Ako pokrok vnímam to, že začala spolupracovať pri vyzliekaní a obliekaní. Už pochopila, že má pri obliekaní nohavíc nasmerovať špičku chodidla do nohavice (alebo do ponožky) a po navlečení nohavíc na chodidlá sa sama postaví, aby som jej nohavice vytiahla až hore…07-IMG_746208-IMG_747709-IMG_751010-IMG_754011-IMG_7541Nočník

Keďže sme nikdy nepoužívali ohrádku, Adelka má doma vždy slobodu pohybu (vrámci bezpečných hraníc). Nehovoriac o tom, že ma vždy sprevádza aj na toalete. Prípadne si nechám pootvorené dvere a keď zistí, že som tam, hneď prilezie za mnou. Využila som to na to, aby videla, ako sa toaleta používa a že je to prirodzené toaletu používať. Snažím sa zároveň komentovať, čo sa práve deje a na záver spolu pozeráme, ako sa splachuje. Keď sme s Adelkou začínali znakovať, zaradila som hneď medzi prvé znaky aj znak pre záchod.potty Vždy, keď idem ja alebo manžel na toaletu, ukážeme jej znak pre záchod a povieme naše slovíčko pre toaletu. Tiež používame jedno z tých detských slov – ciki, kako, kaki, ee a pod., každá rodina má to svoje. Volili sme zámerne detské slovíčko, aby ho čím skôr mohla sama povedať, tj. aby nebolo náročné na artikuláciu. Montessori naopak odporúča vynechať zdrobneniny, detské slová a nazývať veci pravými menami, no my sme sa rozhodli takto. Keď začala Adelka sama sedieť (cca v 9. mesiaci), zoznámila som ju s nočníkom, na ktorý som ju posadzovala  1 – 2 krát denne. Deti rady napodobňujú rodičov a chcela som, aby si  na nočník zvykala postupne. V úmysle vytvoriť pre ňu voľne prístupný kútik s nočníkom (ktorý by nebol za zatvorenými dverami), som ju prvýkrát posadila na nočník v kuchyni. No v zápätí ako som ju posadila, sa hneď z nočníka dvíhala a chcela ísť preč. Nepomohlo ani čítanie knižky, ani iné presvedčovacie metódy. Pochopila som, že Adelka nás vidí sedieť na záchode na toalete a keď som jej dala nočník do kuchyne, nevedela, čo sa od nej očakáva. Preto som nočník hneď presunula na toaletu. Má tu k dispozícii nočník, stupienok na obliekanie, čisté plienky a vedro na špinavé plienky.01-IMG_73311Tam už na ňom vydrží sedieť aj niekoľko minút. Inokedy si iba sadne a hneď sa postaví. Vtedy ju jemne vrátim a poviem, aby to ešte skúsila, no pokiaľ opäť odmietne, nenútim ju a obliekam naspäť do plienky a nohavíc. Snažila som sa pre toto sedenie na nočníku vybrať vhodnú dobu, kedy je najpravdepodobnejšie, že sa do nočníka naozaj aj vyciká. Najskôr som ju dávala sedieť na nočník intuitívne, keď som si myslela, že by sa asi mohla vycikať, tj. hlavne po napití, najedení alebo ak sa zatvárila, že by mala ísť. Počas doby asi jedného mesiaca, sa však do nočníka týmto štýlom vycikala iba raz. Hľadala som teda inú taktiku. Nakoniec sa mi osvedčilo, že sa väčšinou vždy vycikala do nočníka ihneď po zobudení. A slovkom ihneď myslím naozaj IHNEĎ 😉 Dnes ju teda dávam na nočník v priemere 3x denne vždy po tom, ako sa zobudí a úspešnosť vykonania potreby je 50%, čo je pre mňa uspokojivé (zámerne píšem potreby, pretože párkrát sa do nočníka už aj vykakala). Pochvaly nepoužívame, iba jej všetko, čo sa deje, slovne komentujem. Samotnou odmenou pre Adelku je, že vidí, čo je v nočníku (v posledných dňoch keď sa postaví z nočníka, hneď hľadá, či v ňom niečo je) a rada  sleduje, ako sa nočník vyprázdni, vyčistí a napokon spolu spláchneme.

Kedy začíname naostro

V montessori literatúre sa píše, že senzitívnym obdobím pre chodenie na nočník je vek 12 – 18 mesiacov. Zároveň je dieťa pripravené na vykonávanie potreby mimo plienky, keď:

  • vie chodiť (niektoré zdroje uvádzajú, že od toho momentu vie dieťa ovládať zvierače; to však zástancovia bezplienkovej komunikačnej metódy vyvracajú)
  • si dieťa začne chytať genitálie
  • sa dieťa začne zaujímať o následnosť/kolobeh činností.

Momentálne má Adelka 11,5 mesiaca a ešte chodiť nevie. Počkáme teda na tento míľnik v jej vývoji a potom sa do nočníkovania pustíme naplno…

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ …