Montessori aktivity, ktoré si ľahko vyrobíte doma (15 mes.+)

     Dorotka sa dostala do veku, kedy rada vkladá a vhadzuje (cca 15 mesiacov). Na to, aby ste túto potrebu detí uspokojili aj bez kupovania hračiek, vám postačia veci z vašej domácnosti. Pozrite si Montessori aktivity, ktoré si ľahko vyrobíte doma. Vybrala som pre vás našich TOP 10 aktivít, ktoré určite vyskúšajte 😉 Ak hľadáte viac inšpirácie, pozrite si moje uložené príbehy na Instagrame alebo tento starší článok s Adelkinými hračkami na poličke.

Momentálne sme doma v karanténe kvôli korona vírusu a Dorotke som vymyslela (celkom úspešne) takúto prekladaciu aktivitu.Bude vám stačiť muffinová forma, guličky (korálky) a lyžička. Ja som našla doma okrúhlu lyžičku, takže dokonale pasovala k našim korálkam.Gombíky a hocijaká priehľadná nádobka je záruka úspechu. Dorotka sa dokázala naozaj veeeľmi dlho sústrediť pri tejto aktivite a vyberala si vždy ju ako prvú z poličky.Zapichovanie slamiek si vyrobíte buď z nádobky na príbor (Ikea) alebo môžete použiť aj haluškáreň. Slamky je dobré skrátiť podľa potreby.Z plytkej krabičky (zrezala som vyššiu krabičku) a drevených paličiek som vytvorila aktivitu na vhadzovanie. Išlo mi o to, aby Dorotka vhadzovala paličky vodorovne, čo sa mi aj podarilo.Podobná aktivita na vhadzovanie je pokladnička s peniazmi. Túto máme vyloženú na poličke a dávam ju Dorotke iba pod dohľadom, pretože všetko dáva do úst. Medvedík má priehľadné bruško, takže je vidno, ako do neho mince padajú. Vyberajú sa zospodu. Kúpila som ho v Tedi.Ďalšou z Montessori aktivít, ktoré na prvý pohľad nie sú vhodné pre malé deti, čo dávajú všetko do úst, je vhadzovanie guličiek do skenej fľašky. Avšak niektoré aktivity vedia byť také pútavé a vystihujú senzitívne obdobie, že jednoducho ich nemôžem vynechať. Sklenené guľôčky s džbánom nemá Dorotka v poličke ako ostatné aktivity. Sú odložené hore na skrinke a môže sa s nimi hrať iba keď som pri nej. Cez sklo vidieť, ako guličky padajú dnu a pri tom krásne štrngajú.Dorotku dlho bavilo hrať sa s brmbolcami. Sama ich začala napríklad zastrkovať do dierky na takomto stupienku. Na základe toho, čo ju bavilo, som jej vytvorila aj aktivitu do poličky. Dierka na krabičke je taká veľká, aby musela vynaložiť väčšie úsilie pri prestrčení. Dokonca neskôr náhodou prišla na to, že vrchnák z krabičky pasuje aj na misku, takže keď sa krabička naplnila, prehodila vrchnák na misku a pokračovala do opačnej strany 🙂Podnos na navliekanie (16. mesiac) som doma vyrobila z toho, „co dům dal“ – palička na jedenie ryže a koráliky. Guličku som na jednom konci zafixovala a dieťa môže vďaka nej paličku lepšie držať. Mohli by ste pokojne použiť aj paličku z xylofónu alebo bubienka.
Táto aktivita je taký medzistupeň medzi navliekaním krúžkov na stojaci kolík a navliekaním na šnúrku. Pri navliekaní na kolík sa dieťa môže plne oboma rukami sústrediť na navlečenie krúžku, zatiaľčo tu je už potrebné, aby každá ruka robila niečo iné. Jedna ruka drží paličku a druhá navlieka. Okrem toho sa tu musí dieťa naučiť, že korálku treba aj správne naorientovať – dierkou k paličke. Ak toto zvládne, je už iba krôčik k tomu, aby navliekalo na šnúrku… ?

A na záver ešte jeden tip na aktivitu od nás – lovenie štuplov (alebo hocičoho, čo pláva). Čo môže byť lepšie, ako hrať sa vo vode, však ? 😉

Malý, väčší, najväčší

    Vek 18 mesiacov bol u Adelky akýsi prelomový. Začala používať vidličku, krájať s nožom, začala si skúšať obúvať sama topánky a chodiť v mojich, dokázala si sama ako tak vytiahnuť hore nohavice, odložila plienky… Vzrástol jej záujem o detaily a začala vnímať veľkosti. Jedného dňa som ju pristihla, ako sa pokúša  vložiť rôzne zvieratká do „pohárikov“ z ikeáckej skladačky. Skúšala, čo sa kam zmestí. skusanie velkosti Adel 18 m.O pár dní neskôr, keď som si sušila vlasy, vytiahla sáčok s natáčkami a začala ich vkladať jednu do druhej. IMG_3045Tu som pochopila, že by som ju mala podporiť, keď ju momentálne veľkosti zaujímajú  A tak som začala rozmýšľať, aké hračky na rozlišovanie veľkostí máme doma. hračky pre vnimanie velkosti1. Drevené krúžky, ktoré sa navliekajú na paličku

2. Sada závaží – je príslušenstvom k starej kuchynskej váhe, ktorá patrí svokrovcom. Pamätám si podobné závažia, s ktorými som sa hrávala ako malá na prázdninách u mojej babičky. Boli placaté, uložené v drevenej škatuľke. Bohužiaľ ich nikde už nevieme nájsť, čo je veľká škoda, pretože by boli ďalšou perfektnou alternatívou k valčekom, ktoré sú originál Montessori pomôckou. Montessori valčekyMontessori valčeky 2Montessori valčeky 33. Ružová veža mini – mini som ju nazvala preto, že som vežu rozdelila na polovicu a nechala len prvých 5 najväčších kociek. Zistila som, že to je počet kociek, ktoré Adelka vie bez problémov zoradiť podľa veľkosti. Keď prenáša najväčšie kocky, zároveň vníma, že nie je rozdiel iba v ich veľkosti, ale aj v hmotnosti. Niekedy jej ich vymieňam za prvých 5 najmenších kociek, pretože jej sa veľmi páči tá najmenšia 1x1cm. Skúšali sme postupne zoradiť aj viac kociek, ale vtedy sa to pre ňu už stáva neprehľadné. ružová veža4. Matrioška – toto je hračka, na ktorú ja nedám dopustiť. Adelka sa s ňou hráva veľmi dlho, snáď najdlhšie spomedzi všetkých hračiek. Keď bola menšia, zvykla ju stále dokola iba rozoberať. Postupne sa naučila vkladať spodné časti jednu do druhej a dneska ju s mojou pomocou aj zloží. Mám rada takéto nadčasové hračky.

5. Veža z Ikea – z týchto farebných pohárikov Adelka buď stavia vežu, alebo vkladá jeden pohárik do druhého. Dajú sa použiť aj v bazéniku alebo na pieskovisku.

6. Plastový kužel s kruhmi

    Je zvláštne, ako deti v určitej vývojovej fáze začne vždy niečo nové zaujímať. Ako s tým samé prídu, netreba im nič vnucovať. Snažím sa byť v strehu, aby som tie podstatné momenty zachytila včas a podporila ju v tom, čo ju aktuálne baví. Zakázala som si porovnávať Adelku s inými deťmi, pretože každé dieťa má svoje tempo spoznávania sveta. Treba sa premeniť na pozorovateľa a sledovať veľakrát aj tie najmenšie náznaky. Mne veľmi pomáha všímať si napríklad aj to, čo ju zaujíma v knižkách, pri čom sa zastaví, čo chce, aby som jej viackrát prečítala. Niekedy mám naopak pocit, že ju nebaví nič, ale to je zasa iba môj pohľad. Možno vtedy iba nemá svoj deň alebo  by sa možno len tak chcela poprechádzať vonku…

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Ako vyberať knižky deťom

    V kníhkupectvách a knižniciach je veľké množstvo knižiek pre deti, ale ako vybrať vhodnú knižku pre vaše dieťa? To isté som sa pýtala aj ja a našla som odpoveď v týchto niekoľkých  odporúčaniach:

– pokiaľ je to možné, vezmite so sebou dieťa do kníhkupectva alebo do knižnice, aby samé malo zážitok z množstva a výberu kníh.

– pokiaľ vyberáte pre dieťa obrázkovú knižku, vyberte príslúchajúcu jeho veku. Ak vyberáte knihu na čítanie s príbehom, vyberte knihu pre dieťa o 1,5 roka staršie, ako je to vaše.

– vyberajte knihy s krátkymi aj s dlhými príbehmi. Starším deťom sa môžu predčítať aj dlhšie knižky a napríklad pred spaním čítať vždy jeden príbeh.

– skontrolujte, či knižka nemá strašidelné obrázky, ktoré by dieťa mohli vystrašiť. To je obzvlášť dôležité pri knihách, ktoré čítate deťom na dobrú noc. Nestačí prezrieť len prvé dve strany knihy, možno budete prekvapení, ako príbeh končí…

– vyberajte knihy so záujmami, ktoré má vaše dieťa, ako napr. zvieratá, autá, dinosaury a pod.. Dôležité sú aj knižky o pocitoch, priateľstve, o tom ako sa podeliť s druhými, o hodnotách …

– v knižnici vášho dieťaťa by mala byť rovnováha medzi knihami rozprávkovými a knihami z bežného života, so širokým spektrom ľudských emócií.

– knižky z reálneho života sú vhodné na prvé zoznamovanie sa dieťaťa s určitými vecami alebo situáciami ako napr. narodenie súrodenca, ako to prebieha u lekára, prvý deň v škôlke/škole, detské encyklopédie a pod. Tieto slúžia na to, aby zodpovedali dieťaťu otázky o svete okolo neho.

– vyberajte knihy, ktorých obrázky sú zrozumiteľné a jednoznačne dopĺňajú text, a v prípade fantazijných príbehov objasnite dieťaťu obsah obrázkov.

– dovoľte dieťaťu priložiť ruku k výberu knihy.

Dôležité je, aby sa dieťa naučilo aj vhodne správať ku knižkám, aby ich listovalo s čistými rukami, netrhalo a po čítaní uložilo naspäť do poličky. My sme tí, ktorých deti napodobňujú. Tak ako sa my správame ku knihám, tak sa budú správať aj deti…

Aké knižky momentálne máme doma na poličke, nájdete v tomto článku.

Zdroj: voľný preklad z knihy Teach Me To Do It Myself – Maja Pitamic

Máme radi Montessori

    Čím je Adelka staršia, tým viac vidím zmysel v tom, že sme sa rozhodli ísť cestou podľa Marie Montessori. Som vďačná za to, že som vôbec túto cestu objavila. Prečo teda tak veľmi máme radi Montessori?

1. Som človek, ktorý má rád systém a poriadok, aby boli veci prehľadnejšie. Mám rada, keď sú jednoducho veci na svojom mieste. Deti sú vo svojej podstate poriadne tiež a ja to na Adelke vidím. Dostáva sa do veku, kedy je už schopná položiť veci tam, kam patria. Zo začiatku pokladala hračky na hociktorý nábytok, najčastejšie na stolík v obývačke, postupne začala hračky ukladať hocikam do poličky s hračkami a dnes je schopná položiť hocijakú vec na svoje miesto. Vidím veľký význam aj v podnosoch, ktoré sa v Montessori využívajú na prezentáciu a vykonávanie rôznych aktivít. Adelka veľmi rada prekladá a prenáša svoje hračky alebo aj iné veci, ktoré nájde v domácnosti. Už sa v nej zakorenilo, že veci sa pokladajú na podložku, na podnos alebo na tanier (včera ma prekvapila napríklad tým, ako si sama vybrala hračku z krabice, kde má odložené hračky, s ktorými sa momentálne nehrá a automaticky si išla po podnos, aby si to naň položila). V neposlednom rade systém a poriadok prináša deťom istotu, že sú v prostredí, ktoré poznajú a uľahčuje im to orientáciu.

Montessori kuchynka

2. Montessori vedie dieťa k nezávislosti a samostatnosti. Veľmi vďačím za to, že už viem, čo znamená pripravené prostredie. Celú domácnosť sa snažíme riešiť tak, aby bola „Adelka friendly“. Bez toho by nešlo rozvíjať jej samostatnosť. Či už ide o spanie na zemi, učiacu vežu, pomocné schodíky, nízky nábytok, detské náradie a rôzne detské nástroje… Vďaka tomu  objavujem, čoho  všetkého je malé dieťa schopné. Stačí dieťaťu iba tú možnosť dať a dokáže byť veľmi vynaliezavé a tvorivé. Máme vyskúšané, že pripravené prostredie tiež umožní dieťaťu naučiť sa niečo úplne novým spôsobom, ktorý by nám dospelým ani nenapadol.

3. Montessori ma naučilo rešpektovať dieťa a jeho potreby poznaním senzitívnych období (viac o senzitívnych obdobiach v tomto článku). Hoci nie je pre nás dospelých pohodlné napríklad utierať každú chvíľu rozliatu vodu v kuchyni, viem, že prelievanie a máčanie sa vo vode je momentálna potreba, ktorá ak bude naplnená, pominie a nahradí ju ďalšia.

IMG_2529

4. Montessori pomenúva veci pravými menami. Hoci aj u nás je pes havo, snažíme sa používať výrazy bez zdrobnenín. Dnes už viem, že ani zložité slová nie sú problém, ak dieťa chápe ich význam.

5. Adelku dnes vnímam ako parťáka. Naučila som sa, že deti sú schopné mnohých vecí, pokiaľ im to my dospelí dovolíme. Respektíve pokiaľ nerobíme všetko za ne a príliš im nepomáhame. Maria Montessori povedala:

Never help a child with a task at which he feels he can succeed. 

Nikdy nepomáhajte dieťaťu s úlohou, pri ktorej má pocit, že môže uspieť.“


Niekedy je
pre mňa ťažké držať sa vzadu, ale našťastie Adelka chce čoraz viac robiť všetko sama a to ma núti prestaviť svoje myslenie a viac jej dôverovať. Zvykla som si v kritických momentoch sama sebe položiť otázku, čo najhoršie sa môže stať, ak sa jej v tej konkrétnej chvíli niečo nepodarí. Odpoveďou je vo väčšine prípadoch, že niečo rozbije, porozlieva, zašpiní… Sú to všetko veci, ktoré sa nakoniec dajú napraviť (kúpiť inú misku namiesto rozbitej, poutierať porozlivané, vyčistiť koberec, oprať oblečenie…). Keď toto prijmem, oveľa ľahšie sa mi s Adelkou spolupracuje. A najlepšie na tom je, že keď prijmem pre mňa najhorší scenár, potom sa to väčšinou ani nestane.

6. Vďaka prístupu M. Montessori som pochopila dôležitosť chýb v procese učenia. Je nesmierne dôležité nechať dieťa robiť chyby. Práve tým si zdokonaľuje svoje schopnosti a samé sebe odhaľuje, čoho je schopné. Naučila som sa pomáhať Adelke väčšinou len vtedy, ak ma o to požiada. Niekedy ju preruším sama, ak vidím, že sa príliš s úlohou trápi, až ju to veľmi hnevá. Vtedy mi to príde kontraproduktívne a radšej jej pomaly ukážem, ako sa to robí správne. Prípadne jej pomôžem len do takej miery, aby to už ďalej zvládla sama.

Adelka 20m obuvanie

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…