Pripravené prostredie

    Maria Montessori kládla veľký dôraz na prostredie, v ktorom sa dieťa pohybuje. Má to byť prostredie, ktoré dáva dieťaťu nezávislosť a slobodu, ktoré ho podnecuje k učeniu a motivuje k zmysluplnej a sústredenej aktivite. Nazvala ho preto pripraveným prostredím.

    Prvé pripravené prostredie vôbec reprezentoval Dom detí (Casa dei Bambini, prvá škôlka, ktorú zriadila M. Montessori). Keď sa neskôr zariaďovali ďalšie školy a škôlky pre deti, preniesli sa do nich rovnaké princípy, ktoré M. Montessori uplatnila v Dome detí. Pokiaľ práve riešite otázku, ako zariadiť detskú izbu v štýle Montessori a chcete doma prostredie priateľské k dieťaťu, môžete sa nechať inšpirovať týmito rokmi overenými princípmi.

1. Všetko na úrovni dieťaťa

Pokiaľ máte doma čerstvé bábätko, znížte sa na jeho úroveň a uvidíte, čo všetko dieťatko z jeho matraca vidí. Najlepšie je, aby malo rozhľad do celej miestnosti, mohlo vidieť vás, keď sa pohybujete. Ak máte doma batoľa, prispôsobte nábytok výške dieťaťa tak, aby malo všetky hračky a pomôcky na dosah. Poličky na knižky voľte do takej výšky, aby si dieťa bezpečne mohlo knižku z poličky vytiahnuť. rounded_corners6Nezabudnite na dekorácie ako sú obrázky na stene. Aj tie by mali byť iba o kúsok vyššie ako je zrak dieťaťa. Aj stôl a stolička by mali rešpektovať výšku dieťaťa. maľovanie detským štetcomDôležitá je aj ich váha, aby si dieťa zvládlo preniesť alebo odsunúť stoličku samé. Zásuvky na nábytku by sa mali dať ľahko vysunúť a úchytky by mali padnúť dieťaťu do ruky. Je dobré nezabudnúť umiestniť aj vypínače do takej výšky, aby si dieťa mohlo samé rozsvietiť.

2. Príjemné a usporiadané prostredie

Príťažlivé prostredie s jednoduchým a elegantným nábytkom by malo byť obrazom vašej detskej izby. Typickým Montessori materiálom je drevo, čo sa nábytku ale aj hračiek týka. Všetko by malo mať svoje miesto a mali by ste sa snažiť takto udržať izbu v poriadku a čistote stále (alebo aspoň väčšinu času 😉 ). K tomu vám pomôže aj menšie množstvo hračiek, ktoré dáte dieťaťu k dispozícii. 20140806-095205-35525879.jpgIzbu môžete doplniť o obrázy známych umelcov či fotografie na stene. Pokiaľ si zvolíte povedzme obrázky zvieratiek, mali by byť reálne, nie animované v pestrých (často nezmyslených) farbách. Izbu môžete spestriť kvetmi, o ktoré sa potom dieťa od určitého veku môže samé starať. Uprednostnite podlahu bez koberca. Je to jeden z faktorov, ktorý zároveň dáva dieťaťu spätnú väzbu. Chápe sa tým to, že pokiaľ dieťa napríklad drgne do stola či stoličky, tie zavŕzgaju o podlahu. Podobne ak dieťaťu niečo padne z rúk, buchne to o zem, prípadne sa to aj rozbije. Je to signál pre dieťa, že niečo neurobilo správne a má sa pohybovať s väčšou opatrnosťou.

3. Podnosy a pracovné koberce

Pracovné materiály a pomôcky majte v poličke pripravené na podnosoch. Dieťa si tak môže celú aktivitu samé odniesť na príslušné miesto.detské nožniceNa vystavenie pomôcok môžete použiť aj rôzne boxy či košíky. Montessori priradovanie ovocia a zeleninyKeďže deti zvyknú pracovať rady na zemi, samotnú aktivitu si môžu rozložiť na tzv. pracovnom koberci, ktorý ohraničuje priestor na hranie a pomáha udržať poriadok pod kontrolou. Tak ako dieťa na konci aktivity vráti podnos s aktivitou do poličky, zroluje aj koberec a vráti ho na svoje miesto.montessori valčeky s úchytkami4. Zóny

Pokiaľ to vaše priestorové možnosti dovoľujú, detská izba by mala mať oddelené zóny – a to napríklad miesto pre aktivity, čítanie a oddych. V dome by nemalo chýbať vyhradené miesto na jedenie či osobnú hygienu.

5. Sklo namiesto plastu

Riad ako taniere, misky, džbániky, šálky, vázičky by mali byť zo skla. Výhodou je, že sú rozbitné a dieťa sa s nimi naučí narábať s opatrnosťou. Veľa Montessori materiálov obsahuje rozbitné alebo drobné objekty ako korálky či malé kocky. Tento fakt, že veci sa dajú rozbiť alebo stratiť, núti dieťa zaobchádzať s nimi s väčšou opatrnosťou. Pokiaľ sa  týmto pričinením stane nejaká pomôcka nekompletná, mali by sme ju odobrať z poličky a nahradiť plne funkčnou.

6. Voľnosť

Voľnosť spočíva v slobodnom pohybe a výbere hračiek či pomôcok. Dieťa si samé vyberá, s čím sa práve chce zamestnať, ako dlho sa bude venovať danej aktivite a s kým ju bude robiť. Voľnosť však nie je neobmedzená. Aj tu platia zásady, že dieťa napriek svojmu voľnému pohybu, napríklad nesmie vyrušovať ostatné deti pri práci a musí pomôcku vždy po skončení vrátiť na svoje pôvodné miesto. Aby sa dieťa mohlo naozaj voľne pohybovať, predpokladom je bezpečnosť a teda odstránenie napríklad ostrých predmetov, zabezpečenie rohov na nábytku a pod.. Obľúbeným prvkom je tzv. floor bed (matrac na zemi), učiaca veža či schodíky, ktoré poskytujú dieťaťu voľnosť pohybu a nezávislosť.floorbed bedroomuciaca veza

7. Vzájomná kooperácia 

Pokiaľ máte doma viac detí rôzneho veku, z pohľadu Montessori je to veľmi výhodné. V zmiešaných skupinkách starší pomáhajú mladším a tí sa od nich veľa naučia.

8. Pripravený rodič

K pripravenému prostrediu v neposlednom rade patrí aj Montessori rodič, ktorý má mať znalosť základných Montessori princípov, správa sa k dieťaťu s rešpektom, bez pohŕdania či povýšenia. Rodič by nemal hovoriť o dieťati v jeho prítomnosti. Ak je dieťa pri konverzácii prítomné, treba ho do nej zapojiť.

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Zdroj: voľný preklad z publikácie FEEZ, Suzan. Montessori and Early Childhood: A Guide For Students. Sage Publications, 2010. s. 39 – 44. ISBN 978-1-84787-515-0

 

Babyšatka a fitlopta

    Patria u nás medzi veci, ktoré využívame denne a bola by škoda sa o túto skúsenosť nepodeliť.

    Babyšatku sme kúpili ešte pred tým, ako sa Adelka narodila s tým, že som ju plánovala nosiť úplne od začiatku. No nakoľko sa narodila maličká, počkali sme, kým trošku podrastie. Mala som vybratú pevnú šatku Storchenwiege, ale v tom období ju žiadny internetový obchod nevedel dodať. Tak som sa napokon rozhodla pre elastickú šatku BobaWrap a neľutujem.

    Je dlhá 5m, široká 50cm, pričom konce sú zúžené, čo uľahčuje viazanie. Jej dĺžka je pre nás štíhlych zbytočná a po ukončení úväzu musím konce okolo seba niekoľkokrát omotať a ešte mi zvýši aj na uviazanie uzla s mašľou. V recenziách o elastických šatkách sa často píše, že sa zvyknú krútiť okraje. Mne sa to stáva ozaj len minimálne, najmä keď je už dosť nosená. To sa však po opratí opäť vyrovná. Zloženie šatky je 95% bavlna a 5% spandex, takže je pomerne pevná, ak je úväz správne dotiahnutý. Periem ju v práčke na 40 stupňov.

    Vyskúšali sme aj ergonomický nosič Manducu a klokanku Babybjorn, ale nikde nebola Adelka taká spokojná ako v šatke. Vyhovuje jej pocit tesnej blízkosti, keďže šatka ju krásne celá obopína. Tento komfort si myslím, že žiadny nosič poskytnúť nemôže. Musím povedať, že šatka je oveľa pohodlnejšia aj pre mňa. Pri nej mám pocit, že dieťa je mojou súčasťou, čo je pohodlnejšie pri pohybe.

    Zo začiatku som viazala iba kríž s kapsou vonku. V kolíske Adelka byť nechcela, ale ona aj na rukách celkovo odmietala túto polohu. fotka 2kríži s kapsou vonku som jej zátylok vfotka 1ystielala plienkou, najmä keď ešte nedržala sama pevne hlavičku. Neskôr som prešla na kríž s kapsou dnu a pri ňom sme aj ostali. Pri kríži s kapsou vonku sa totiž bábätko vkladá do hotového úväzu, zatiaľ čo pri kríži s kapsou dnu mi viac vyhovovalo obviazať ju na mne, keď už bola väčšia a ťažšia (dnes má 7kg a stále je nosenie v šatke pohodlné). V letnejších dňoch si zároveň lepšie regulujem, koľko vrstiev bude obopínať bábätko. Keď je unavená a v šatke zaspí, lepšie sa mi manipuluje s krížom, keď jej chcem schovať hlavičku. Pri viazaní treba samozrejme vždy dbať na správnu polohu bábätka, aby nohy so zadočkom tvorili písmeno M, teda aby kolienka boli  vyššie ako zadoček.

    Na nosenie v šatke v chladnejších dňoch sa predávajú rôzne oblečenie, či už bundy, mikiny, nákrčníky pre mamičku alebo papučky, podkolienky pre bábätko. Mne sa podarilo vymyslieť, ako udržať chodidlá bábätka v teple fotka 3– jednoducho som Adelkine nôžky strčila z vnútra mikiny do vrecka. Má to zároveň aj tú výhodu, že vám potom do oblečenia nefúka.

    Šatku používam bežne počas dňa a viažem ju aj niekoľkokrát. Dajú sa tak zvládnuť menšie domáce práce s voľnými rukami. Nosenie v šatke som zintenzívnila počas dojčenského štrajku, kedy sa odporúča viac fyzického kontaktu s bábätkom. Vtedy som ju nosila v šatke aj koža na kožu. Veľmi sa jej páči v šatke aj vonku, je spokojná, že všetko vidí. Dieťa sa tým podľa mňa aj veľa naučí. Doma s obľubou sleduje, ako si chystám raňajky, zalievam čaj, páči sa jej aj vykladanie riadu z umývačky a to aj napriek predkláňaniu. Rada zo šatky sledovala cez okno aj život na ulici, pohyb áut, ľudí, kývanie konárov stromov, mihotanie listov na strome…

   Šatka je aj dobrý uspávací prostriedok. Najúčinnejšia je však v kombinácii s fitloptou. Pohupávanie spolu s tesným zavinutím zaručí uspatie do 5 minút. Potom ju zo šatky vyberiem na posteľ a tam pokračuje v spánku.

fotka 2

    Fitloptu sme využívali aj na trénovanie polohy na brušku. Odkedy sa Adelka pretočila na bruško, je v tejto polohe stále. Teraz sa jej páči sledovať priestor a veci v dome z fitlopty, najmä rybičky v akváriu 🙂 Pri tom ju držiac za boky pohupávam dopredu a dozadu, čo sa jej náramne páči. Trénuje si tým rovnováhu a zapája pri tom iné svalové partie ako v polohe ležmo, čo jej bude osožné neskôr pri chôdzi …

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ …

Hračky 3. – 5. mesiac

    V tomto príspevku ponúkam prehľad hračiek, ktoré Adelku bavili v 3. až 5. mesiaci. Zoznam je zoradený v postupnosti od najviac po menej obľúbenú hračku. Treba však povedať, že obľúbenosť každej hračky sa menila s tým, ako Adelka rástla, teda že každá hračka mala iné obdobie, kedy bola na svojom výslní. Dá sa povedať, že tento zoznam odzrkadľuje, ako dlho Adelku ktorá hračka bavila.

Tiger Lamaze: Dostali sme ho od babky niekedy okolo 3. mesiaca. Vtedy som ho Adelke este vešala ako mobil. Bavilo ju načahovať sa za krúžkom, ktorý drží tiger v predných labkách a mačkať jeho šušťavé labky. Neskôr by ho najradšej už celého dala do úst. Vtedy prišiel na rad jeho chvost a uši, ktoré tiež šuštia. Napriek jeho veľkosti (cca 20 cm dĺžka) si s ním vedela hravo poradiť. Tiger má na labkách zospodu čiernobiele vzory, takže dá sa povedať, že si prídu na svoje aj celkom malé bábätká, ktoré vidia iba v odtieňoch sivej. Má tiež v hlave rolničku, takže okrem šušťavých prvkov stimuluje dieťa aj zvonením. Táto hračka ju baví doteraz a stále.

20140428-144453.jpg

Drevený krúžok: Slúži ako hryzátko. Má vonkajší priemer cca 5,7 cm a hrúbku 1 cm. Je Adelke akurát do ruky. Mali sme aj druhý väčší krúžok, ktorý som spolovice obháčkovala pre ďalší vnem, ale ten si musela držať oboma rukami a často jej vypadával. Možno časom príde na rad tento väčší. Drevený krúžok ponúkam aj vo svojom e-shope.20140428-144140.jpg.

Prepojené disky: Veľmi som bola zvedavá, ako si poradí s touto Montessori hračkou. Zvláda ju hravo, hoci disky Adelka opäť používa viac menej ako hryzátko. Trénuje si tým úchop, prehmatávanie a rozvíja pohyb zápästia. V polohe na brušku so záujmom sleduje rotáciu diskov, keď ich postrčí na podložke. 20140428-144038.jpg

Žirafka Taggies: Dostali sme ju od známych. Je to plyšová hračka, ktorá má po obvode visačky vyrobené z hladučkej saténovej látky. Adelka ich rada chytá a žmolí medzi prstami. Všimla som si visačky na Montessori handričkách na maznanie, no nechápala som ich význam. Teraz už chápem 🙂 Dočítala som sa, že visačky deti upokojujú a zároveň rozvíjajú hmat a zrak. Každá visačka je inej farby, prípadne má nejaký vzor. U nás ma najväčší úspech tá s rybičkami. Jedna z visačiek má dokonca na pohmat harmonikovú textúru. Adelku žirafka baví od 4,5 mesiaca a v posledných dňoch si vymyslela novú disciplínu, keďsa snaží s visačkou trafiť do úst 🙂20140428-144155.jpg

Ježko: Opäť hryzátko, keďže ďasienka Adelku pobolievajú už od 3. mesiaca. Na internete ho nájdete pod názvom Teether Ball. Ja som ho kúpila na starchild.cz.20140428-144127.jpg

Drevená osmička: Na túto drevenú hračku som natrafila v DM drogérii. Výrobca uvádza ako vhodný vek na použitie 3+, čo by som ja poopravila na 4+. V 3 mesiacoch bolo pre Adelku ešte príliš obtiažne zvládať tak tvarovateľnú hračku a vôbec ju vtedy ešte nezaujala. Keď už vedela ručičky lepšie ovládať, všelijako ju prekrúcala a robila si z nej rôzne tvary. Pre malé deti je príliš nevyspytateľná a neovládateľná, aj keď sa to možno na prvý pohľad nezdá.fotka

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ …

Gobbi mobil

    Jeden z mobilov, ktoré som pre Adelku vyrobila, bol Gobbi. Môže sa použiť ako vizuálny, no my sme ho Adelke predstavili už ako aktívny mobil.

Gobbi
Gobbi

    Na internete je možstvo inšpirácií, ako ho vyrobiť. Zvolila som dievčenské farby a štyri guličky podľa toho, koľko som mala doma bavlniek príbuznej farby. V galantérii som kúpila polystyrénové guľôčky o priemere cca 6cm. Na oblepenie som použila klasické biele lepidlo na papier. Dlhšie schlo, ale dalo sa (najprv som použila kvalitné sekundové lepidlo, no to polystyrén rozožieralo a gulička mi mizla pod rukami 🙂 ). Treba pri tom mať trpezlivosť. Ako záves poslúžilo drievko z parku.

    Adelke sme ho vyrobili, keď mala 3 mesiace. Začiatky boli dosť váhavé, nevedela, čo má s tým robiť. Ale uplatnila som vyčkávaciu taktiku a iba som Adelku pozorovala, nech na to príde sama. A prišla 🙂

    Obdobie Gobbi u nás skončilo tým, keď si Adelka začala dávať všetko do úst. Mala tendenciu chytiť loptičky do rúk a následne ich dať do úst, čo sa jej samozrejme nepodarilo a začala sa na to hnevať. Vtedy som usúdila, že ďalšia hra by už bola kontraproduktívna a neúspech by ju frustroval. Dnes Gobbi visí nad jej aktívnou zónou a keď vidím, že na Gobbi opäť pozerá, na chvíľku jej ho zasa zavesím. No starostlivo sledujem jej reakcie a včas ho zvesím dolu.

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ …