Montessori zrkadlo pre bábätká – ako na to (DIY)

    Naše Montessori zrkadlo sme vyrábali svojpomocne ešte pre staršiu dcéru Adelku. Nenašla som vtedy nikde (bolo to 6 r. dozadu) podrobný návod ako na to.  Rozhodla som sa preto, že vám sem napíšem všetky praktické informácie o tom, ako sme si Montessori zrkadlo vyrobili a zavesili my.

Čo sme na výrobu potrebovali:

  • bielu dosku hrubú 1,2 cm
  • plexizrkadlo, rozmer 120 x 62 cm
  • závesovú tyč, dĺžka 180 cm

Doska

Samotná doska má rozmer 120 cm a je vysoká 67 cm. Horných 5 cm dosky nie je pokrytých zrkadlom, pretože tam je doska skrutkami uchytená do steny a nechceli sme, aby skrutky prechádzali zrkadlom.

Zrkadlo

Pri výbere zrkadla sme sa rozhodli, že bezpečnosť bude na prvom mieste, a preto sme zainvestovali do plexizrkadla. Dal sa kúpiť iba veľký kus, a tak sme si narezali potrebnú veľkosť. Pôvodný rozmer bol taký veľký, že nám z neho vyšli dve takéto zrkadlá a ešte nám ostali aj menšie zbytky. Prvý kus zrkadla používala Adelka a po 6 rokoch, keď sme zrkadlo zniesli z povaly, bolo jasné, že zrkadlo budeme musieť vymeniť  – využili sme kus druhý. Odporúčam použiť na nalepenie zrkadla na dosku obojstrannú lepiacu pásku. Tekuté lepidlá môžu byť zložením agresívne a poškodzovať zrkadliacu vrstvu.Tyč

Dlho som uvažovala, akú tyč Dorotke upevníme na stenu. Až ma napokon osvietilo a uvedomila som si, že môžeme predsa použiť tyč na závesy (kúpili sme v Ikea). Bola dosť dlhá a tak ju muž skrátil, aby aj s koncovými časťami mala 180 cm. Úchyty tyče boli od seba vzdialené 150 cm. Výhodou tejto tyče bolo, že sa nehýbala, tj. neotáčala sa a ani sa neposúvala do strán, čo je dosť dôležité, keď sa jej dieťa chytá, aby bola stabilne na mieste (úchyty mali protišmykové prvky a tyč v nich sedela naozaj tesno, viď. foto). Tyč sme namontovali do výšky cca 40-42 cm. Odhadli sme to podľa Dorotky, aby na ňu dočiahla z kľaku. Učila sa potom pomocou nej aj postaviť. Vďaka nej sa mohla vidieť v zrkadle pri prvých pokusoch postaviť sa a preručkovať, čo pomáha deťom koordinovať svoje pohyby.

A prečo vlastne zrkadlo?

Kedysi som dostala otázku, prečo vlastne pokladám svoje bábätko pred zrkadlo. Nie je to vôbec divná otázka a zaslúži si komplexnejšiu odpoveď, ktorá by možno zaujímala aj vás ☺️Zrkadlo vidíme asi v každej Montessori izbičke. Jeho zmysel číslo jedna vidím predovšetkým v tom, že dieťa sa pozoruje a začína si spájať telesný pohyb s vizuálnou stránkou – zrazu vidí, ako to vyzerá, keď napríklad zdvihne pravú ruku, keď sa usmeje, keď kopne nožičkami… Pre dospelých bežná vec, ale uvedomme si, že dieťa sa pred tým v zrkadlo nevidelo vôbec. To pomáha koordinovať jeho pohyby, teda učí sa cielene hýbať, čo ho veľmi posúva dopredu a rozvíja jeho mozog. Dieťa sa často dokáže veľmi dlho na seba pozerať v zrkadle (rozumej niekoľko minút), čím sa učí sústredeniu. Dokáže sa takto “zabaviť” samé a my ho buď s úžasom pozorujeme alebo môžeme zatiaľ pustiť pračku, vyložiť umývačku … 😉Takže aby som to zhrnula, tu sú benefity zrkadla:

– podporuje pohyb,
– spája pohyb s vizuálnou stránkou,
– pomáha koordinovať pohyby,
– podporuje koncentráciu,
– podporuje sledovanie očami, pohyb očí,
– pomáha dieťaťu samému sa zabaviť,
– dieťa vidí izbu z inej perspektívy, má možnosť sledovať, čo sa deje aj napriek tomu, že je neobratné a nevie otočiť hlavičkou alebo sa pretočiť.

Naše prvé postrehy a skúsenosti so zrkadlom a staršou dcérou Adelkou si môžete prečítať v tomto článku.

 

 

Najkrajšie leporelá pre deti

    Dorotka nedávno oslávila prvý rok a nám sa konečne podarilo presťahovať z jej izby piano. Mohol tak vzniknúť priestor pre čitateľský kútik. Najvyšší čas, pretože si v poslednej dobe veľmi rada listuje v knižkách. A tieto sú pre nás tie najkrajšie, čítajte ďalej… (všetky názvy sú nalinkované tam, kde som ich kúpila)Pre mňa sú úplne jednoznačne najkrašie leporelá Jar, Leto, Jeseň, Zima – Spring, Summer, Autumn, Winter – ako je ich pravý názov. Krásne ilustrácie, pri ktorých mám pocit, že naozaj je vystihnuté to, čo k danému ročnému obdobiu patrí. Momentálne má Dorotka na poličke Autumn – Jeseň. Hoci sú knižky anglické, nemusíte sa cudzieho jazyka báť, nie je v nich žiadny text.
Dávnejšie som o tejto sérii napísala článok . Kúpiť sa dajú TU a poštovné je zdarma.

Medzi knižkami je aj jedna dotyková, volá sa Pat The Bunny.Nielen že si deti môžu pohladkať chlpatého zajačika, ale môžu aj ovoňať kvietky alebo zahrať sa na kukuk 🙂 U nás je fakt veľmi obľúbená momentálne. Jediné leporelo, ktoré má namiesto ilustrácií reálne fotky, je knižka Hands can. Zachytávajú, čo všetko ľudské (detské) ruky dokážu. Aj Maria Montessori raz povedala že „ruka je nástrojom ľudského ducha“. Pri každej fotke je milý veršík v angličtine.

Ďalšia knižka, ktorá je vlastne takým prvým slovníčkom, je I Love To Eat – Rád jem.Je zároveň aj trošku dotyková, pohár od džemu je plastový, piškóta má vrúbkovanú textúru a pod. Tiež v nej veľmi rada Dorotka listuje.

Sériu anglických knižiek uzatvárajú leporelá Picnic with Monet  (Piknik s Monetom) a Painting with Picasso (Maľovanie s Picassom).Z tejto série sa dajú kúpiť aj leporelá iných maliarov, napr. Van Gogha, Degasa, Renoira… Myslím, že je fajn, ukazovať deťom diela známych maliarov od malička. S trošku staršími deťmi sa dá o maľbách aj porozprávať, čo vidia na obrázku, čo sa im páči a podobne.Z domácich slovenských knižiek by v tomto výbere nemala chýbať Nenásytná húsenička od Erica Carle. Je to dnes už taká ikonická Montessori knižka, ktorá veľmi milou formou učí deti životný cyklus motýľa, druhy ovocia a aj počítanie.Ďalšia knižka s podobnou pridanou hodnotou je leporelko Milá ZOO. ZOO neustále posiela rôzne zvieratká, ktoré sa deti naučia charakterizovať, až kým nepríde nakoniec to pravé 🙂Najväčšou knižkou na našej poličke je Pole a lúka. Obrázky sú trošku, takpovediac „hustejšie“, preto sú vhodné napríklad na hľadanie zvieratiek, ktoré sú vždy na okraji knižky vymenované.Knižky vo vežičke máme rozhodené po celom dome 🙂 Jednu má Dorotka v izbe, jednu pri mne v kuchyňoobývačke a jednu pri nočníku 😉 Priebežne jej ich zamieňam, a tak sa vždy zoznámi s novými zvieratkami. Predávajú sa v praktickom „vežičkovom“ balení uložené na sebe.

Keďže máme veľmi radi psíkov a aj mačičky, túto knižku som kúpila ešte Adelke, keď sme mali doma mačku. Volá sa Čo mačička premilá po celý deň robila.Obrázky sú detské, no tak milo realistické, doplnené o krátke veršíky.A na záver sa podelím s mojím posledným úlovkom – Kde je pani Sliepka?Zahráte si  kukuk so zvieratkami, ktoré sú skryté za okienkami z filcu. Sú vhodné aj pre úplne najmenšie detičky.

Vaše lajky, komentáre a zdieľania sú zadosťučinením mojej práci, za čo vám vopred srdečne ďakujem.