Montessori zrkadlo pre bábätká – ako na to (DIY)

    Naše Montessori zrkadlo sme vyrábali svojpomocne ešte pre staršiu dcéru Adelku. Nenašla som vtedy nikde (bolo to 6 r. dozadu) podrobný návod ako na to.  Rozhodla som sa preto, že vám sem napíšem všetky praktické informácie o tom, ako sme si Montessori zrkadlo vyrobili a zavesili my.

Čo sme na výrobu potrebovali:

  • bielu dosku hrubú 1,2 cm
  • plexizrkadlo, rozmer 120 x 62 cm
  • závesovú tyč, dĺžka 180 cm

Doska

Samotná doska má rozmer 120 cm a je vysoká 67 cm. Horných 5 cm dosky nie je pokrytých zrkadlom, pretože tam je doska skrutkami uchytená do steny a nechceli sme, aby skrutky prechádzali zrkadlom.

Zrkadlo

Pri výbere zrkadla sme sa rozhodli, že bezpečnosť bude na prvom mieste, a preto sme zainvestovali do plexizrkadla. Dal sa kúpiť iba veľký kus, a tak sme si narezali potrebnú veľkosť. Pôvodný rozmer bol taký veľký, že nám z neho vyšli dve takéto zrkadlá a ešte nám ostali aj menšie zbytky. Prvý kus zrkadla používala Adelka a po 6 rokoch, keď sme zrkadlo zniesli z povaly, bolo jasné, že zrkadlo budeme musieť vymeniť  – využili sme kus druhý. Odporúčam použiť na nalepenie zrkadla na dosku obojstrannú lepiacu pásku. Tekuté lepidlá môžu byť zložením agresívne a poškodzovať zrkadliacu vrstvu.Tyč

Dlho som uvažovala, akú tyč Dorotke upevníme na stenu. Až ma napokon osvietilo a uvedomila som si, že môžeme predsa použiť tyč na závesy (kúpili sme v Ikea). Bola dosť dlhá a tak ju muž skrátil, aby aj s koncovými časťami mala 180 cm. Úchyty tyče boli od seba vzdialené 150 cm. Výhodou tejto tyče bolo, že sa nehýbala, tj. neotáčala sa a ani sa neposúvala do strán, čo je dosť dôležité, keď sa jej dieťa chytá, aby bola stabilne na mieste (úchyty mali protišmykové prvky a tyč v nich sedela naozaj tesno, viď. foto). Tyč sme namontovali do výšky cca 40-42 cm. Odhadli sme to podľa Dorotky, aby na ňu dočiahla z kľaku. Učila sa potom pomocou nej aj postaviť. Vďaka nej sa mohla vidieť v zrkadle pri prvých pokusoch postaviť sa a preručkovať, čo pomáha deťom koordinovať svoje pohyby.

A prečo vlastne zrkadlo?

Kedysi som dostala otázku, prečo vlastne pokladám svoje bábätko pred zrkadlo. Nie je to vôbec divná otázka a zaslúži si komplexnejšiu odpoveď, ktorá by možno zaujímala aj vás ☺️Zrkadlo vidíme asi v každej Montessori izbičke. Jeho zmysel číslo jedna vidím predovšetkým v tom, že dieťa sa pozoruje a začína si spájať telesný pohyb s vizuálnou stránkou – zrazu vidí, ako to vyzerá, keď napríklad zdvihne pravú ruku, keď sa usmeje, keď kopne nožičkami… Pre dospelých bežná vec, ale uvedomme si, že dieťa sa pred tým v zrkadlo nevidelo vôbec. To pomáha koordinovať jeho pohyby, teda učí sa cielene hýbať, čo ho veľmi posúva dopredu a rozvíja jeho mozog. Dieťa sa často dokáže veľmi dlho na seba pozerať v zrkadle (rozumej niekoľko minút), čím sa učí sústredeniu. Dokáže sa takto “zabaviť” samé a my ho buď s úžasom pozorujeme alebo môžeme zatiaľ pustiť pračku, vyložiť umývačku … 😉Takže aby som to zhrnula, tu sú benefity zrkadla:

– podporuje pohyb,
– spája pohyb s vizuálnou stránkou,
– pomáha koordinovať pohyby,
– podporuje koncentráciu,
– podporuje sledovanie očami, pohyb očí,
– pomáha dieťaťu samému sa zabaviť,
– dieťa vidí izbu z inej perspektívy, má možnosť sledovať, čo sa deje aj napriek tomu, že je neobratné a nevie otočiť hlavičkou alebo sa pretočiť.

Naše prvé postrehy a skúsenosti so zrkadlom a staršou dcérou Adelkou si môžete prečítať v tomto článku.

 

 

Hračky na našej poličke (6 – 9 mesiacov)

    Hračky na našej poličke v období medzi 6. a 9. mesiacom sa niesli predovšetkým v duchu hmatátiek a hryzátiek, ale v neposlednom rade aj rôznych zmyslových a motorických hračiek.

Niekde na prelome 5. a 6. mesiaca som Dorotke dala k dispozícii spojené disky. Okrem toho, že trénujú pohyb rúk, sú výborným hryzátkom.Rovnako skvelá úchopová hračka je aj táto pavučina. Tvoria ju gumičky, takže celá je ohybná, aj keby ste na ňu napríklad stúpili.Aj pokiaľ ide o hryzátka, snažila som sa o pestrosť materiálov, tvarov aj farieb. Spomedzi hryzátiek mala Dorotka veľmi rada látkové a háčkované hračky. Ceruzka je veľkosťou akurát do bábätkovskej rúčky.Pri tejto fotke musím povedať, že nedám dopustiť na tieto háčkované košíky, pretože sú bezpečné, mäkké, nemôže sa s nimi dieťa buchnúť, ako ich z poličky vyberá von. A úplne som sa do nich zaľúbila, pretože sú krásne 😍 Mne ich háčkovala Lulu.

V čase, keď jej išli zúbky, mala zrejme najradšej gumenú žirafku Sofiu (teda jej kopytá 😉 ) a zajka. Obe hryzátka sú z veľmi jemného a príjemného materiálu/silokónu. Na cesty do autosedačky sme veľmi často brávali háčkované hryzátko a silikónovú veľrybku, ktorá sa dá pripnúť aj na oblečenie.Neskôr prišli na rad lopty. Na obrázku je konkrétne vidno japonskú loptičku, úchopovú loptičku a čierno-bielo-červenú ohýbaciu loptičku. Tie som Dorotke predtým vešala ako mobil pri zrkadlo a teraz ich rada skúmala, chytala, hrýzla a dočahovala, keď sa odkotúľali. Sú výbornou motiváciou na plazenie spolu s menšími hmatovými loptičkami. Farebné hmatové loptičky ju bavili hádam najdlhšie zo všetkých hračiek. Vždy si vybrala jednu, ktorej povrch skúmala.Keď sa začala plaziť, kotúľajúce sa loptičky boli silnou motiváciou a nič ju neodradilo, ani keď sa loptička odkotúľala na druhý koniec izby. A keď už sme pri tom plazení, výborne sa vynaháňala aj s valčekmi. Dorotka sa vďaka nim preplazila na väčšie vzdialenosti ako obyčajne. Mali sme 2 valčeky: malý valček s rolničkou a veľký valec s guličkami. Malý vydáva prenikavejší zvuk a odkotúľa sa ďalej a rýchlejšie. Niektoré deti viac motivuje a niektoré môže naopak odradiť tým, že sa ďaleko odkotúľa. Dorotka ho mala radšej ako ten veľký, ktorý je pomalší. Dokázala ho naháňať aj 10 minút…Dorotka mala na poličke v jednom košíku zmyslové loptičky a v ďalšom zmyslové kocky. A to zámerne, aby pocítila rôznosť tvarov. Každá z kociek má malý prvok, ktorý niečím upúta – či už zvukom, odleskom, alebo hmatovým vnemom. Prvým ozajstným Montessori materiálom na Dorotkinej poličke bola krabička s farebnými zásuvkami. Nemyslela som si, že zrovna táto krabička bude u nás medzi prvými. No ako začala Dorotka otvárať šuflíky v obývačke, vravím si, že to skúsime. Túto krabičku som ju nechala používať iba, keď som bola pri nej a väčšinou som jej ju pridržiavala. Často ju totiž prevracala. Naučila sa vďaka nej uchopiť úchytku, otvoriť zásuvku a vybrať z nej gombík, ktorý ako-inak končil v ústach. Vložiť ho naspäť sa naučila o pár dní neskôr. Čiže pri tejto krabičke ide o tréning prštekov a koordinácie a aj pochopenie toho, že vnútri sa stále čosi skrýva, aj keď to nevidí. Väčšie deti túto krabičku rady používajú, keď majú obdobie vkladania a vyberania, robia to stále dokola a predmety môžu potom aj vkladať do zásuviek podľa farby…

Vidím to tak, že to pravé „Montessoriové“ sa začalo touto krabičkou a už teraz sa teším na ďalšie Montessori krabičky a materiály.

Život s bábätkom (6-9 mes.)

    Život s bábätkom začal byť o niečo živší, keď sa Dorotka začala v 5 mesiacoch pretáčať na bruško. Akonáhle to dokázala, viac a viac času trávila na brušku. Dokonca aj v noci.Veľmi ju zaujímalo prštekmi skúmať rôzne povrchy, najmä etiketky či už na oblečení alebo na mojkacej handričke. Museli sme ju brať všade so sebou.Dá sa povedať, že najobľúbenejšími hračkami v období 5-6 mesiacov boli handričky, látkové hračky a plienky.Postupne sme museli začať robiť zmeny nielen v detskej izbe, ale aj v spálni. V izbe sme odložili kožušinku a vystriedala ju pri zrkadle penová podložka. Veľmi rada sa pozorovala v zrkadle, komunikovala sama so sebou, vydávala pri tom zvuky, dotýkala sa sama seba v zrkadle. Zrkadlo sme mali najskôr iba opreté o stenu, no ako začala byť pohyblivejšia, pripevnili sme ho na stenu.Zmeny sme museli urobiť aj v spálni. Dorotkinu postieľku sme mali prisunutú k našej manželskej posteli, avšak aj tak spávala s nami, keďže ju aj v noci kojím. Keď dokázala urobiť viac pretočení z chrbátika na bruško a opačne, bolo jasné, že sa ľahko môže skotúľať z postele. Nechceli sme ju v pohybe nejako limitovať a preto sme posteľ aj postieľku rozmontovali a spávame na zemi iba na jednom spoločnom matraci. Naučila sa postupne z neho zliezť a neskôr naňho aj vyliezť. Samozrejme sa stalo, že sa z neho aj nepodarene skotúľala, ale ujma nebola taká, ako keby spadla z postele. Rovnako sme to riešili aj pri Adelke – tu je článok o tom, ako sme spali na zemi.Ďalšou významnou zmenou bolo, keď sa začala plaziť. Zo začiatku to trochu vyzeralo, ako keby plávala kraula na suchu 🙂 V tomto období začala využívať aj nízku poličku, v ktorej má hračky. Sama sa k nej doplazila  a vybrala si, na čo mala momentálne chuť. A to doslova, pretože samozrejme všetko končilo v ústach.Skôr než začala štvornožkovať, stavala sa na vlastné. Začalo to tak, že sa pokúšala vyliezť na akékoľvek dosiahnuteľné vyvýšené miesto – najprv na matrac v spálni, potom ju bavilo preliezať cezo mňa v ľahu, cez vankúše a podsedáky, až sa postavila o stupienok, schodíky či detskú stoličku. Dokáže sa vyštverať napríklad o gauč a stáť vystretá.

Väčšinu času ju nechávam bosú alebo iba v bodyčku, aby lepšie cítila povrch a mohla sa nohami odrážať. Niekoľko dní pred dosiahnutím 9 mesiacov začala štovrnožkovať. Zvláštne bolo, že štvornožkovala iba nahá v plienke a trvalo to iba 2-3 dni. Potom sa opäť vrátila k plazeniu.

Pri zrkadlo sme jej namontovali tyč, pri ktorej si môže trénovať postaviť sa a neskôr aj prvé kroky. Toto je celkom prvá fotka hneď po namontovaní a jej prvé pokusy vôbec na tyč dosiahnuť.

Tento príspevok som napísala jednak preto, aby sme si na tieto míľniky neskôr lepšie pospomínali a aj pre vás, ktorí máte bábätká, že pri čítaní možno budete pokyvkávať hlavou, že podobne to prebieha práve u vás 🙂