Pri čítaní Veľkej knihy meditačných techník sa mi opäť rozjasnilo a pospájali sa mi ďalšie súvislosti pokiaľ ide Montessori metódu. Možno to bude pre niekoho „aha moment“ ako aj pre mňa, a preto ho rada s vami zozdieľam.
Z pohľadu Montessori
Asi už poznáte, že v Montessori sa pracuje s pojmom „flow“ alebo „byť v prúde“. Vlastne to znamená, že deti, ktoré sa pri práci s pomôckami dostávajú do prúdu, sú vtedy veľmi sústredené, nevnímajú vôbec okolie (aj keď sa ich čokoľvek pýtate), sú pohrúžené do svojej činnosti tak, že dochádza k tzv. polarizácii pozornosti. Teda dieťa svoju pozornosť sústreďuje výlučne na jedno miesto. Je totálne v prítomnom okamihu, vníma každý detail svojej aktivity. Treba povedať, že tento stav nastáva vtedy, ak dieťa svojou aktivitou kopíruje aktuálne senzitívne obdobie. My dospelí nemôžeme vznik takto hlbokej koncentrácie u dieťaťa nijako vyvolať, môžeme iba pripraviť prostredie a ponúkať vhodné aktivity. Maria Montessori povedala: „Poriadok v psychickom živote dieťaťa začína charakteristickým fenoménom pozornosti.“ Vedela, že po vystúpení detí z tohto stavu flow, sú deti plné energie, oddýchnuté, milšie sa správajú k ostatným, sú empatickejšie, majú ochotu pomáhať druhým, rozvíja sa v nich vnútorná disciplína a začínajú sa tzv. normalizovať.
Z pohľadu meditácie
Vo Veľkej knihe meditačných techník je jednou z foriem meditácie tzv. „všímavosť“, ktorej autor venuje celú jednu časť. Všímavosť charakterizuje ako:
– uvedmovanie si a prijímanie prítomných prežitkov,
– venovanie pozornosti tomu, čo robíme,
– nenechávanie plynutia života na autopilota,
– váženie si prítomného okamihu, kedy si zároveň neprajeme, aby skončil.
Autor uvádza veľmi pekný príklad všímavosti, ktorý často zažívajú aj deti v Montessori prostredí pri aktivitách praktického života: „Keď umývate riad, skúste si uvedomovať pocity na svojich rukách, ako na ne pôsobí voda s napeneným saponátom, akú farbu a štruktúru majú zbytky jedla alebo ako sa lesknú čisté taniere.“ Akoby som videla deti pri stolíku s vodou ako sa kochajú krásou jarovej peny a chcú robiť s vodou znovu a znovu.
Podľa tejto knižky, všímanie nám:
– umožňuje plnšie a intenzívnejšie prežívať celú škálu emócií,
– umožňuje naladiť sa na druhých a lepšie vnímať vzájomné prepojenie,
– pomáha prijímať všetky prežitky a neľpieť iba na tých príjemných,
– pomáha prijať bolesť a vďaka tomu sa znižuje aj prežívané utrpenie,
– pomáha stať sa citlivejšími.
Vedecky sa potvrdilo to, že tieto techniky výrazne menia myseľ, všímavosť pomáha riešiť problémy súvisejúce s hnevom a vzťahové problémy, zmierňuje bolesti chrbta a ďalšie chronické bolesti kostrového svalstva a pomáha riešiť širokú škálu zdravotných ťažkostí vyvolaných stresom. Všímavosť dokonca vedie k súcitnejšiemu správaniu a celkovému pocitu životnej pohody. Zistilo sa, že k týmto zmenám dochádza už aj u ľudí, ktorí venovali výuke meditácie všímavosti 3 hodiny týždenne po dobu 8 týždňov.
Záver
Po prečítaní predchádzajúcich riadkov asi už vidíte, kde sa koncentrácia v Montessori a meditácia všímavosťou prelínajú. Ide predovšetkým o zmeny v psychike, ku ktorým dochádza v Montessori ako k vedľajšiemu produktu práce s aktivitami a pomôckami. Úžasné na tom je, že deti v Montessori prostredí k tomuto stavu dospievajú samovoľne, zatiaľčo my dospelí si to musíme niekedy v rýchlosti bytia pripomínať napríklad aj takouto formou meditácie všímavosťou.
Z toho celého mi vyplýva jeden jediný záver, a to – robme to, čo nás baví, iba tak budeme šťastní my aj naše okolie.
Moze sa za flow povazovat, ked sa dieta hra napr. S vlacikmi,ci inymi hrackami, je pohruzene do hry, aj ked to nie je prave monte pomocka?
Ano, pokial je to naozaj velmi hlboka koncentracia. Pod flow sa nemysli bezne sustredenie…