Hračky na našej poličke v období medzi 6. a 9. mesiacom sa niesli predovšetkým v duchu hmatátiek a hryzátiek, ale v neposlednom rade aj rôznych zmyslových a motorických hračiek.

Niekde na prelome 5. a 6. mesiaca som Dorotke dala k dispozícii spojené disky. Okrem toho, že trénujú pohyb rúk, sú výborným hryzátkom.Rovnako skvelá úchopová hračka je aj táto pavučina. Tvoria ju gumičky, takže celá je ohybná, aj keby ste na ňu napríklad stúpili.Aj pokiaľ ide o hryzátka, snažila som sa o pestrosť materiálov, tvarov aj farieb. Spomedzi hryzátiek mala Dorotka veľmi rada látkové a háčkované hračky. Ceruzka je veľkosťou akurát do bábätkovskej rúčky.Pri tejto fotke musím povedať, že nedám dopustiť na tieto háčkované košíky, pretože sú bezpečné, mäkké, nemôže sa s nimi dieťa buchnúť, ako ich z poličky vyberá von. A úplne som sa do nich zaľúbila, pretože sú krásne ? Mne ich háčkovala Lulu.

V čase, keď jej išli zúbky, mala zrejme najradšej gumenú žirafku Sofiu (teda jej kopytá 😉 ) a zajka. Obe hryzátka sú z veľmi jemného a príjemného materiálu/silokónu. Na cesty do autosedačky sme veľmi často brávali háčkované hryzátko a silikónovú veľrybku, ktorá sa dá pripnúť aj na oblečenie.Neskôr prišli na rad lopty. Na obrázku je konkrétne vidno japonskú loptičku, a rôzne úchopové a hmatové loptičky. Tie som Dorotke predtým vešala ako mobil pri zrkadlo a teraz ich rada skúmala, chytala, hrýzla a dočahovala, keď sa odkotúľali. Sú výbornou motiváciou na plazenie spolu s menšími hmatovými loptičkami. Rôzne hmatátka a hryzátka nájdete TU. Farebné hmatové loptičky ju bavili hádam najdlhšie zo všetkých hračiek. Vždy si vybrala jednu, ktorej povrch skúmala.Keď sa začala plaziť, kotúľajúce sa loptičky boli silnou motiváciou a nič ju neodradilo, ani keď sa loptička odkotúľala na druhý koniec izby. A keď už sme pri tom plazení, výborne sa vynaháňala aj s valčekmi. Dorotka sa vďaka nim preplazila na väčšie vzdialenosti ako obyčajne. Mali sme 2 valčeky: malý valček s rolničkou a veľký valec s guličkami. Malý vydáva prenikavejší zvuk a odkotúľa sa ďalej a rýchlejšie. Niektoré deti viac motivuje a niektoré môže naopak odradiť tým, že sa ďaleko odkotúľa. Dorotka ho mala radšej ako ten veľký, ktorý je pomalší. Dokázala ho naháňať aj 10 minút…Dorotka mala na poličke v jednom košíku zmyslové loptičky a v ďalšom zmyslové kocky. A to zámerne, aby pocítila rôznosť tvarov. Každá z kociek má malý prvok, ktorý niečím upúta – či už zvukom, odleskom, alebo hmatovým vnemom. Prvým ozajstným Montessori materiálom na Dorotkinej poličke bola krabička s farebnými zásuvkami. Nemyslela som si, že zrovna táto krabička bude u nás medzi prvými. No ako začala Dorotka otvárať šuflíky v obývačke, vravím si, že to skúsime. Túto krabičku som ju nechala používať iba, keď som bola pri nej a väčšinou som jej ju pridržiavala. Často ju totiž prevracala. Naučila sa vďaka nej uchopiť úchytku, otvoriť zásuvku a vybrať z nej gombík, ktorý ako-inak končil v ústach. Vložiť ho naspäť sa naučila o pár dní neskôr. Čiže pri tejto krabičke ide o tréning prštekov a koordinácie a aj pochopenie toho, že vnútri sa stále čosi skrýva, aj keď to nevidí. Väčšie deti túto krabičku rady používajú, keď majú obdobie vkladania a vyberania, robia to stále dokola a predmety môžu potom aj vkladať do zásuviek podľa farby…

Vidím to tak, že to pravé „Montessoriové“ sa začalo touto krabičkou a už teraz sa teším na ďalšie Montessori krabičky a materiály.