Čas spomienok

       Koniec roka je čas, kedy väčšina ľudí bilancuje a dáva si novoročné predsavzatia. My si predsavzatia nedávame, ale radi si spomenieme na to pekné, čo sme v predošlom roku zažili. Predovšetkým sa zameriavame na všetko pozitívne a ak aj boli ťažké chvíle, z ktorých sme si už vzali ponaučenie, nevŕtame sa v nich a ideme jednoducho ďalej.

A keďže dobrom sa dobro násobí, pekné priťahuje ešte krajšie, chcem vám povedať jednoduchý spôsob, ako sa lepšie sústrediť na to pekné vo vašom živote. My sme si urobili pohár spomienok.

Ide o to, zbierať si počas roka pekné spomienky. Či už do krabičky si budete odkladať na pamiatku predmety, ktoré vám pripomenú vaše úsmevné zážitky a chvíle, alebo si ich môžete zapisovať na malé papieriky a odkladať do nejakej nádoby, napríklad do pohára. Na pintereste nájdete veľa nápadov, ako si „odkladať spomienky“. Ja som náš pohár spomienok neodfotila, pretože sviatky trávime mimo domov a ani som nevedela o čom a či vôbec budem cez sviatky niečo na blog písať. Tu je však zopár pekných pohárov, podobných tomu nášmu:

Zdroj foto: pinterest

Potom na Nový rok alebo na Silvestra si urobte pohodu doma s rodinou, s partnerom alebo sami so sebou a vráťte sa v čase. Čítajte si lístočky a pospomínajte na pekné zážitky, smejte sa a  cíťte vďačnosť za všetko krásne, čo vám život priniesol.

Keď si začnete spomienky odkladať, môžete do toho zapojiť aj deti. Nech si aj ony  vytvoria svoj pohár a buď budete zážitky zapisovať za ne (ak ešte nevedia písať, môžu si odkladať aj spomienkové predmety) alebo si ich budú písať samé. Čím skôr sa naučia zameriavať pozornosť na to dobré, tým lepšie.

My si naše spomienky ešte len budeme čítať, lebo sviatky trávime na cestách s rodinou. Vám všetkým prajem d nového roka krásne chvíle s vašimi najbližšími, ale aj s tými „okoloidúcimi“. Aby sme si boli všetci bližší, užívali si prítomné okamihy a viac sa tešili z maličkostí.

Lenka

 

 

Ako sme bábike ušili nohavice…

Keď sa jeseň prehupla do zimy, Adelka starostlivo usúdila, že predsa aj bábika potrebuje dlhé nohavice, aby jej nebolo zima 🙂 Pohotovo ma poslala kúpiť jej nejaké. Na takéto rozmary ja len tak ľahko neskočím a preto som navrhla, aby jej ich ušila. „Ale ja neviem ušiť nohavice,“ bolo prvé, čo jej napadlo. Ubezpečila som ju, že je to ľahké, že jej to ukážem a potom už to dokáže aj sama. Bola nadšená, veľmi sa na to tešila a ešte v ten deň som doma musela nájsť látku. Na ňu som nakreslila strih a Adelka si nohavice vystrihla.Vystrihnuté nohavice sme spojili po krajoch špendlíkmi, takže aj pri šití musela byť opatrná, aby sa nepichla. Párkrát sa to samozrejme aj stalo, ale patrí to jednoducho k tomu.Ihlu si navliekla celkom sama. Je dobré si ihlu zapichnúť do ihelníčka, aby boli obe ruky voľné a jedna mohla niť prestrčiť uškom ihly a druhá potiahnuť. Uzlík zatiaľ robím ja.Na jednej strane nohavíc asi do polovice dĺžky som Adelke ukázala, ako bude robiť jednoduché stehy. Má už skúsenosti so šitím TU, takže to pochopila pomerne rýchlo a asi tak 2/3 nohavíc ušila sama. Musela som jej trochu pomáhať, keď sa jej minula niť.Ušila ich po kúskoch asi za tri dni a musím povedať, že ju to veľmi bavilo. Najmä ten moment prekvapenia, keď boli nohavice hotové a prevracali sme ich z rubovej strany. Bola hotová, že to sama dokázala, čomu na začiatku ani neverila 🙂

Pevnina a voda

    Možno ste si už všimli, že Montessori má 2 glóbusy. Jeden je pestrofarebný so svetadielmi, na ktorý keď sa pozrieme, je nám všetkým jasné, o čo tu ide. ShareDruhý vyzerá tak trochu čudácky, je dvojfarebný a dlho som si o ňom myslela, že je zbytočný 🙂 Ale opak je pravdou.

Je to glóbus pevnina-voda a dajú sa s ním ukázať deťom zaujímavé veci. Keď začne dieťa zaujímať svet ako taký, práve s týmto glóbusom je vhodné začať. Na ňom vysvetľujeme, že glóbus je vlastne zmenšený model našej Zeme. Keby sme sa pozreli na našu Zem z veľkej výšky, takto nejak by vyzerala.

montessori globus pevnina a vodaAko napovedá jeho názov, zobrazuje pevninu a vodu. Pevnina má šmirgľový povrch a voda hladký. Takto sa delí povrch našej Zeme.  Sú to opäť pre nás dospelých samozrejmé veci, ale nie pre deti.

Keď sme sa s Adelkou rozprávali o tomto glóbuse, veľmi pozorne počúvala. Možno k tomu prispel aj taký herecký tón a záhadnosť, ktorú som tomu dala. Vzbudiť zvedavosť je vždy veľmi dôležité 😉 A keď som na záver načrtla, že si nabudúce urobíme svoju pevninu a vodu, veľmi sa tešila.pevnina a voda montessori ostrov

Vyrobila som domácu plastelínu zafarbenú kakaom a pripravila podnos so všetkým, čo budeme potrebovať.

  • 2 väčšie misky
  • džbán s vodou
  • nožík
  • podložku (nemusí byť, ak máte veľký podnos a dobre sa vám na podnose manipuluje)

Najskôr som všetko urobila ja a Adelka ma sledovala. Potom sme vrátili veci do pôvodného stavu a Adelka sa nemohla dočkať, kedy bude môcť urobiť sama to isté:

Vyplnila dno jednej väčšej misky plastelínou.PevninaVyrezala z plastelíny časť, ktorú vložila do druhej misky.montessori ostrov a jazeroNaliala do misiek vodu tak, aby nezaliala plastelínu.pz2No a dielko je hotové. Takto sa dá jednoducho vyrobiť ostrov a jeho protiklad – jazero. Ukážeme, čo je pevnina, po ktorej chodíme my ľudia, po ktorej jazdia autá… montessori ostrov…  a ukážeme čo je voda, v ktorej plávame, na ktorej sa plavia lode, v ktorej plávajú ryby…montessori jazero a ostrovNo a ak máme po ruke aj glóbus pevnina a voda, nájdeme ostrov a jazero aj na ňom, aby sa nám to celé pekne prepojilo.montessori globus pevnina a voda

S plastelínou si na tento spôsob môžeme doma vyrobiť akúkoľvek dvojicu foriem pevniny a vody – polostrov/záliv, pevninská šija/morská úžina (prieliv), zátoka/mys, reťaz jazier/súostrovie.

Aby som ešte všetko uviedla na pravú mieru, prečo je voda v džbáne modrá. Hlavne preto, aby nám to korešpondovalo neskôr s kartičkami rôznych foriem pevniny a vody. V realite, keby sme sa pozreli na more z veľkej výšky, tiež by sme videli more modré. Deti väčšinou vedia, že voda ako taká je priehľadná, ale pre istotu je dobrú zafarbiť ju v džbáne pred očami dieťaťa (my sme použili potravinárske farbivo).

Toto je veľmi fajn aktivita, pretože nie je snáď dieťa, ktoré by nemalo rado plastelínu. Ak sa vám podarí vyrobiť si jazero a ostrov (alebo hocijaké iné formy pevniny a vody) vo väčšom formáte, môžete do toho zapojiť aj miniatúry zvieratiek, loďky, rastlinky… Dá sa s tým pekne vyhrať 🙂

O ďalšom glóbuse – glóbuse so svetadielmi a mape sveta si môžete prečítať v tomto článku.

Čuchové dózy – urob si sám

    Keď mi Adelka začala pri varení privoniavať koreničky, povedala som si, že je asi čas urobiť nejaké tie čuchové dózy. Pomaly začína vnímať svet aj inak ako očami, čo ma celkom teší, pretože pre trénovanie zmyslov toho M. Montessori vymyslela celkom dosť 😉ako-vyrobit-montessori-cuchove-dozy

Kúpila som v lekárni nádobky na mastičky. Tie sa mi zdali, že dobre tesnia a vôňa z nich len tak rýchlo nevyprchá. Potom som sa rozhodovala, aké vône do nich dám. Kritériom bolo, aby to boli vône bežné, výrazné a zároveň, aby som to doma všetko mala po ruke. img_2974-001Tie vône ma naladili už celkom vianočne 😉 Klinčeky, škoricu a rascu som zabalila do malých látkových batôžtekov. img_2976

Každá vôňa bola v modrom aj červenom batôžteku, aby sme potom mohli hľadať rovnaké vône (tzv. párovanie).

img_2980

Citrón, mandarinku a mätu som mala v podobe esenciálnych olejov, ktoré som nakvapkala na vatu.img_2982

Batôžteky a vatu som dala do nádobiek a bolo hotovo. Nádobky som ešte označila rovnakou látkou, ako boli batôžteky, aby to korešpondovalo. Vystrihla som malé krúžky z látky a tie som tavnou pištoľou prilepila na vrchnák.montessori-cuchove-dozyZačali sme so 4 pármi vôní (možno by stačili aj 3 páry na úplný úvod). Rozhodla som sa, že keď Adel spozná tieto 4 vône, potom vždy postupne jednu zamením. A až na samý koniec jej nechám v poličke 6 párov dózičiek.

No a aby si Adelka vedela skontrolovať, či našla rovnaký pár, na spodok nádobiek som nakreslila 4 rôzne tvary.

img_3012

Myslím, že sa mi to celkom podarilo. Veď pozrite na ten úsmev 🙂

img_3016

Čo sa týka tohto nášho prevedenia, na záver by som chcela povedať, že som videla rôzne čuchové dózy, ktoré boli vytvorené napríklad zo sklených koreničiek. Výhodou môže byť to, že dieťa iba otočí vrchnákom alebo vyklopí uzáver a môže si cez dierky pričuchnúť. Vraj nepomieša obsah, ktorý sa v nich skrýva, ako v našom prípade, keď nádobky otvára. Ak by ste sa do podobného niečoho pustili, zvážte prípadne aj túto možnosť. Ja som nechcela investovať do drahých koreničiek, nakoľko človek nikdy nevie, či a ako dlho to dieťa bude baviť. A na druhej strane, keď si uvedomím, že Adelka mi bežne odskrutkováva koreničky, myslím, že aj naša verzia je tiež celkom fajn 😉

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…