Hračky na našej poličke (33 mes.)

    Prinášam vám pohľad na našu poličku s hračkami. Vek je ako vždy orientačný (33 mes.) a s niektorými hračkami sme sa hrali už okolo 2,5 roka. Tak to berte ako inšpiráciu 😉

Začali sme zapínať gombíky. Respektíve odopínať. Zvolila som opačný postup a keďže zo začiatku bolo pre Dorotku ťažké gombík zapnúť, zistila som, že s odopínaním až taký veľký problém nemá.Tento typ gombíkov je ideálny na takéto prvé pokusy. Len sa obávam, že hotový rám nedostať kúpiť, musíte si ho vyrobiť ako my.

Na poličke máme ďalej farebné doštičky. Semafór na našich každodenných cestách Dorotku nakopol a tam začalo spoznávanie farieb. S malou krabičkou so základnými farbami sme začali. Hoci sme si ich pomenovávali a učíme sa ich pomocu trojstupňovej rečovej lekcie, stále si najlepšie pamätá červenú a zelenú zo semafóra 😉Máme aj druhú krabičku s odvodenými farbami, kde hľadáme rovnaké doštičky a sem tam aj pomenovávame. Najlepšie nám to funguje, keď sa ukladajú naspäť do krabičky. Ako vidno na fotke, Adelka Dorotke ukazuje farbu, ku ktorej má nájsť pár a uložiť ju do krabičky. Na ďalšej poličke máme hru Tangramini určenú pre deti od 2,5 roka. 

V balení hry Tangramini je niekoľko predlôh a tvarov rôznych veľkostí a farieb. Úlohou je, ako to už pri tangramoch býva, vytvoriť z tvarov nejaký obrazec.Úlohy a teda aj predlohy sa stupňujú od ľahších po náročnejšie. Rada sledujem, ako Dorot skúša a špekuluje, čo by tak asi do predlohy pasovalo 🙂V poličke máme stále aj komodku s anatomickými puzzle zvierat, písala som o nej v tomto článku, keď sme na jar riešili vtákov. Keď sa ideme spolu hrať, tieto puzzle sú prvé, po čom Dorot siahne. V komodke sú zástupcovia rýb, obojživelníkov, plazov, vtákov aj cicavcov.Skladanie využívame vždy aj na pomenovávanie jednotlivých častí tela živočíchov. Vytvorila som k nim aj trojzložkové karty na stiahnutie.

Vedľa komodky máme ešte aktivity so životnými cyklami motýľa a sliepky. Na poličke máme momentálne aj gombíkovú aktivitu s kvietkami. Je vyrábaná z filcu a úlohou je prigombíkovať kvietok k stonke. My opäť aktuálne postupujeme opačne, a teda kvietky odopíname.Osvedčil sa nám pre Dorot najjednoduchší postup, a to prichytiť si gombík prstom jednej ruky a druhou rukou kvietok potiahnuť. Tým sa roztvorí dierka a gombík sa dá už potom pretiahnuť.Keďže sa venujeme farbám, často rotujeme aj tieto farebné domčeky s rodinami. Dorotka triedi rodinných príslušníkov podľa farby, často si túto hru pýta aj keď ju uvidí odloženú v skrini 🙂Okrem hračiek veľa času trávime teraz v lete spoločenskými hrami. Naše najobľúbenejšie sú kartové hry, o ktorých som písala v tomto článku a potom kooperatívne hry Ovocný sad a Ľadové kryhy – nájdete ich v tomto článku. K nim by som teraz ešte chcela pridať jednu hru Moja veselá džungľa, zameranú na motoriku detí – na hrubú, ale aj jemnú motoriku. Táto hra je pre 1 aj viacerých hráčov a otáčajú sa v nej karty s pokynmi, čo treba robiť. Môžete si vytiahnuť kartu, kde budete triafať, vyhadzovať a chytať, prekladať si zvieratko rukami okolo pásu či ukladať zvieratká na seba (ako na foto). Za úspešne zvládnutú aktivitu sa môžete odmeniť odznakmi. Možno je to ideálna hra na dlhé zimné večery, keď je menej pohybu vonku. V každom prípade je pre deti chytľavá, hravá, učí deti porozumieť a pracovať podľa obrázka a ovládať svoje telo s väčšou presnosťou. Zvieratká sú gumené a karty z hrubého kartónu. My sme ju hrávali už od cca 2 rokov, ale niektoré karty sme vtedy vyradili, lebo to boli pre Dorot vtedy ešte ťažké úlohy. Teraz už hrávame s plnou sadou.

Kartové hry pre deti

    Počas leta a letných prázdnin si u nás každý deň zahráme kartové hry. A to nielen s našou prváčkou, ale aj s Dorotkou (2,5 r.). Pripravila som výber našich obľúbených kariet, v ktorom si prídu na svoje malí aj veľkí. Odporúčam video na konci článku, kde vám každú hru v krátkosti predstavím.

  1. Little Match – kartová hra pre najmenších

Je založená na princípe sedmových kariet. Hrá sa farba na farbu alebo zvieratko na zvieratko. V hre Little Match sú obrázky 4 zvieratiek v 4 farbách a princíp sa chápe ozaj rýchlo. Karty sú plastové, vydržia toho veľa, aj keď ich oblejete 😅 Kúpite ju TU. Naša malkáčka si ich drží v držiaku a vďaka tomu vie udržať aj viac kariet (pretože aj 4 karty udržať býva problém a ona chce všetko zvládnuť sama). Využívame aj stojan na karty, kde sa dajú karty rozložiť pekne vedľa seba. Takže ak ste tiež kartári ako my a leto je ešte dlhé, toto je dobrá voľba. My túto hru hrávame už plynule ďalej, aj keď niekto už vyhral (potiahne si ďalšie 2-3 karty a nezastavujeme 😅), až kým sa nám neminie kopa 😄

2. Little Family – Moje rodinky

Opäť kartová hra pre deti, trúfnem si povedať, že možno vhodná už aj od 2 rokov. Pretože princíp je naozaj jednoduchý – hľadá sa rovnaké zvieratko. Kúpite ju TU. Karty sú ako pri predošlej hre tiež plastové, pekne tvarované, hotový magnet pre malkáčov. A čo ja oceňujem, že sú uložené aj v peknej praktickej krabičke (ostatne ako aj všetky ďalšie kartové hry).

3. Batanimo

Väčšie zvierat berie. Pripomína mi to hru Červeň berie. Hráči si rozdajú všetky karty a kto vyhodí väčšie zviera, berie si dvojicu. Veľkosť je znázornená pekne názorne na číselnej stupnici. Hra končí až keď jeden z hráčov získa všetky karty. Hru nájdete TU.

4. Sardinky

Ak si myslíte, že máte dobrú pamäť, tak táto hra vás rozhodne pobaví. Cieľom hry je zapamätať si čo najviac sardiniek na veľkej karte a vyložiť z kariet na ruke zrovna tie, ktoré si myslíte, že ste na veľkej videli. Verte, že zistíte, že si nepamätáte vôbec toľko, koľko ste si mysleli  (teda aspoň ja 😀 ). Hra zabaví deti aj dospelých. Kúpite ju TU.

5. Kooperatívna hra Familou – Rodiny

V hre Familou hrajú hráči spolu a môžu sa počas hry radiť, ako budú rodinky zvieratiek zostavovať. Musia taktizovať tak, aby hráč, ktorý je na ťahu, mal vždy čo doložiť. Pokiaľ nemá, otáčajú sa postupne kartičky vlka. Rodinky musíte vytvoriť skôr, ako sa vlk objaví celý. Hra je písaná pre deti od 5 rokov, ale určite ju zvládnu aj menšie deti (keď tak s malou pomocou). Kúpite ju TU.

6. Kooperatívna hra Čarodejnícka škola

Opäť hra na pamäť, v ktorej úlohou je nájsť aspoň 10 párov kariet – magických predmetov a ich majiteľov. Karty sa postupne vykladajú a ukladajú obrázkom nadol. Musíte si pamätať, ktorý obrázok kde je a keď sa k nemu objaví pár, musíte ho správne priradiť. V závere sa páry skontrolujú a vy zistíte, či ste boli úpešní. Počas hry sa môžete so spoluhráčom radiť, kde čo bolo, aby ste priradili čo najviac kariet správne. Hru hráva Adelka aj sama so sebou 🙂 Kúpite ju TU.

7. Hádaj kto?

Táto hra je fajn na rozpoznávanie čŕt tváre. Hráči si navzájom kladú otázky, ktorými vyraďujú postupne tváre. Keď ste sa dobre pýtali a dobre vyraďovali, nakoniec zistíte, ktorú tvár má váš súper. Túto hru hrávam aj s Dorotkou a dávam jej pokyny napr. „Podaj mi niekoho, kto má okuliare/bradu/čiapku…“ Rozvíjame postreh a slovnú zásobu.

V neposlednom rade hrávame ešte radi kvartetá a Čierneho Petra. Viac vám poviem vo videu hneď pod fotkou 😉 

(Ospravedlňujem sa za formát videa, nahrávala som na šírku, no mobil to nejak nevyhodnotil a takto to dopadlo. Nabudúce si dám viac pozor na tieto technické záležitosti.)

Systém a poriadok

    Niektoré hračky sa môžu zdať pre menšie deti náročné a neprehľadné. Ale len dovtedy, pokiaľ nenájdeme vhodný systém, ako sa s nimi hrať. Maria Montessori hovorila, že poriadok pre deti „je tým, čím je rybám voda, v ktorej plávajú a zvieratám zem, po ktorej sa pohybujú“.
 
Poriadok a systém v prvom rade vytvárame pomocou pripraveného prostredia, ktoré je prispôsobené potrebám dieťaťa. V druhom rade poriadok spočíva aj v spôsobe, akým sa s Montessori pomôckami pracuje (ale aj postupuje pri činnostiach bežného života) – má to svoj začiatok a koniec, miesto na koberčeku a systematickú prácu, ktorej sa stupňuje náročnosť.
 
Niektoré princípy môžeme hravo preniesť aj do hry s obyčajnými hračkami. Príkladom môže byť napr. viacvrstvové puzzle, ktoré keď jednoducho „vysypeme“, nemôže byť pre deti prehľadné. Ak s ním dieťa robí prvý raz, je na nás, aby sme mu „urobili poriadok“, prácu sprehľadnili a vytvorili systém, akým sa bude skladať.
My si napr. jednotlivé vrstvy kôpkujeme a kôpky ukladáme v poradí, v akom za sebou nasledujú. Podobný systém sme si vytvorili aj pri druhej hračke, kde treba obrázky správne priradiť k zvieratku a v správnom poradí. Ako pomôcku som prefotila vyskladanú skladačku na kopírke a obrázok som tam dočasne vložila ako pomôcku. Jednotlivé dieliky si vytriedime podľa zvieratiek na druhej strane a potom po stĺpčekoch si ich otáčame obrazkom nahor. Tie už Dorotka pohľadá a uloží na príslušné miesto. Je to niekoľko úkonov a krokov, ktoré ale povedú po niekoľkých razoch k samostatnej práci. A neskôr sa v tom bude vedieť vyznať aj bez toho „urobenia poriadku“ na začiatku.
    Na prvý pohľad sa môžu zdať takéto hračky náročné pre takéto menšie deti. Väčšie deti potrebujú od nás už menšiu pomoc, ale to už vždy prispôsobíme dieťaťu. Dôležité je, viesť deti k systému a poriadku, pretože poriadok a systém vo vonkajšom prostredí sa potom prenáša aj do ich vnútra a taký usporiadaný pohľad na svet si potom utvárajú. Pomáha im to zároveň spoznávať a chápať náš svet 😊

Téma – vtáky (31 mes.)

    Posledné dni sme mali možnosť vidieť vtáčiky celkom zblízka. V záhrade sme našli malého drozda. Bol už pomerne veľký, ale nevedel ešte dobre lietať.Pripomenulo mi to príbeh z knižky Moje malé príbehy Montessori – Zranený vtáčik.   V nej dievčatám v izbe narazí sýkorka do okna a ony sa o ňu postarajú.Tak aj my sme sa postarali a naliali sme mu do viečka od zaváraninového pohára vodu. Pekne sa napil. Dokonca sme mu v záhone vyhrabali dážďovku, ktorú si vzal do zobáčika.     O pár dní neskôr sme u prababičky videli celkom zblízka drozdie hniezdo. Uhniezdili sa pri starom vodojeme. Keď sme nechtiac do vodojemu buchli, hneď natiahli krk a otvárali zobáčiky. Mysleli si, že priletela mama s potravou.

Tieto pekné zážitky ovplyvnili na niekoľko dní aj hračky na našej poličke 🙂 A vytiahla som aj knižky o vtákoch, ktoré sme mali doma. Jedna veľmi pekná kniha je Vtáky našich lesov. Tieto knižky máme už asi rok a vždy, keď sa znovu objavia na poličke, stretnú sa s veľkým záujmom a úspechom. Sú prehľadné, na každej strane reálny obrázok zvieratka/vtáka, strany majú tvrdé a hlavne ☝sú zvukové 👌😊 Zvuky sú skutočné, nahraté z prírody, takže už nemusíme doma robiť kukučku, sovu, ježka alebo jeleňa 🙈😅🦌 Lebo to sa jednoducho napodobniť nedá. Páči sa mi, že obrázok na tlačidle je ten istý ako v knižke, takže dieťa nemá problém si zviera priradiť. A stláčajú sa celkom ľahko. Text je krátky, so zaujímavými infoškami, ale zistíte aj, čím sa zvieratá živia, aké majú hniezdo a kde zvyčajne žijú. Opäť jedna z knižiek, ktorá bude rásť s deťmi, pretože zaujme tak ročného ako aj prváka 🙂👍V tejto sérii vyšli vtáky lesov, záhrad, voľnej prírody a zvieratá našich lesov a zo safari. My sme ju kúpili TU.

A aby to nebolo iba o knižkách, hovorili sme si pomocou miniatúr životného cykla Safari o tom, ako sa liahnu kuriatka a teda aj vtáky. Zároveň sme oprášili po Adelke Montessori puzzle. Vkladacie puzzle ju stále veľmi bavia, takže to padlo všetko na veľmi úrodnú pôdu. Vytlačili sme si k nim aj anatomické kartičky s jednotlivými časťami tela, a tak si zároveň všetko pomenovávame.Kartičky si môžete stiahnuť TU. Súbor obsahuje karty k všetkým piatim Montessori puzzle so zvieratami.Nedá mi nespomenúť ešte jednu fajn knižku o vtáčikoch, ktorú máme doma a to Malý atlas vtákov. Je určená deťom 3+, ale pokojne si ju môžu listovať aj deti 2+. Nečakajte žiadne anatomické či encyklopedické  výklady. Je to milá knižka s vlastnými postrehmi autorov a trojakými ilustráciami.Vtáčika tu nájdete odfoteného, nakresleného a aj v podobe koláže z textilu.

Darí sa nám v poslednej dobe vidieť naživo stále ďalšie vtáky. A vždy sú nimi deti fascinované. Ako povedala M. Montessori – „dieťa je, viac než ktokoľvek iný, spontánnym pozorovateľom prírody“. Vnímaju a hltajú všetko, čo vidia, či chcú alebo nie. A to vzbudzuje ich záujem dozvedať sa o svete stále viac.