knihy
Knihy o emóciách pre deti
Téma – vtáky (31 mes.)
Posledné dni sme mali možnosť vidieť vtáčiky celkom zblízka. V záhrade sme našli malého drozda. Bol už pomerne veľký, ale nevedel ešte dobre lietať.Pripomenulo mi to príbeh z knižky Moje malé príbehy Montessori – Zranený vtáčik.
V nej dievčatám v izbe narazí sýkorka do okna a ony sa o ňu postarajú.
Tak aj my sme sa postarali a naliali sme mu do viečka od zaváraninového pohára vodu. Pekne sa napil. Dokonca sme mu v záhone vyhrabali dážďovku, ktorú si vzal do zobáčika.
O pár dní neskôr sme u prababičky videli celkom zblízka drozdie hniezdo. Uhniezdili sa pri starom vodojeme. Keď sme nechtiac do vodojemu buchli, hneď natiahli krk a otvárali zobáčiky. Mysleli si, že priletela mama s potravou.
Tieto pekné zážitky ovplyvnili na niekoľko dní aj hračky na našej poličke 🙂 A vytiahla som aj knižky o vtákoch, ktoré sme mali doma. Jedna veľmi pekná kniha je Vtáky našich lesov. Tieto knižky máme už asi rok a vždy, keď sa znovu objavia na poličke, stretnú sa s veľkým záujmom a úspechom.
Sú prehľadné, na každej strane reálny obrázok zvieratka/vtáka, strany majú tvrdé a hlavne
sú zvukové
Zvuky sú skutočné, nahraté z prírody, takže už nemusíme doma robiť kukučku, sovu, ježka alebo jeleňa
Lebo to sa jednoducho napodobniť nedá.
Páči sa mi, že obrázok na tlačidle je ten istý ako v knižke, takže dieťa nemá problém si zviera priradiť. A stláčajú sa celkom ľahko. Text je krátky, so zaujímavými infoškami, ale zistíte aj, čím sa zvieratá živia, aké majú hniezdo a kde zvyčajne žijú.
Opäť jedna z knižiek, ktorá bude rásť s deťmi, pretože zaujme tak ročného ako aj prváka
V tejto sérii vyšli vtáky lesov, záhrad, voľnej prírody a zvieratá našich lesov a zo safari. My sme ju kúpili TU.
A aby to nebolo iba o knižkách, hovorili sme si pomocou miniatúr životného cykla Safari o tom, ako sa liahnu kuriatka a teda aj vtáky. Zároveň sme oprášili po Adelke Montessori puzzle. Vkladacie puzzle ju stále veľmi bavia, takže to padlo všetko na veľmi úrodnú pôdu.
Vytlačili sme si k nim aj anatomické kartičky s jednotlivými časťami tela, a tak si zároveň všetko pomenovávame.
Kartičky si môžete stiahnuť TU. Súbor obsahuje karty k všetkým piatim Montessori puzzle so zvieratami.
Nedá mi nespomenúť ešte jednu fajn knižku o vtáčikoch, ktorú máme doma a to Malý atlas vtákov.
Je určená deťom 3+, ale pokojne si ju môžu listovať aj deti 2+.
Nečakajte žiadne anatomické či encyklopedické výklady. Je to milá knižka s vlastnými postrehmi autorov a trojakými ilustráciami.
Vtáčika tu nájdete odfoteného, nakresleného a aj v podobe koláže z textilu.
Darí sa nám v poslednej dobe vidieť naživo stále ďalšie vtáky. A vždy sú nimi deti fascinované. Ako povedala M. Montessori – „dieťa je, viac než ktokoľvek iný, spontánnym pozorovateľom prírody“. Vnímaju a hltajú všetko, čo vidia, či chcú alebo nie. A to vzbudzuje ich záujem dozvedať sa o svete stále viac.
Ako sa kedysi … – knižky pre deti
Na knižky, ktoré vám chcem teraz predstaviť, som si už dlhšie brúsila zúbky 🙂 Knižky Ako sa kedysi bývalo, obliekalo, oslavovalo a ako sa ľudia živili sú z dielne ÚĽUV-u, čiže môžete očakávať fakty a presné informácie o tom, ako ľudia kedysi žili, ako sa zabávali, ako stavali domy, ako sa obliekali.
Pre kompletnosť – v tejto sérii vyšli tieto knižky:
- Ako sa kedysi bývalo
- Ako sa kedysi oslavovalo
- Ako sa kedysi obliekalo
- Ako sa kedysi ľudia živili
- Ako sa kedysi hospodárilo
- Ako sa kedysi stravovalo
Vždy sa radi doma rozprávame o minulosti a spomíname, ako sa kedysi žilo, ako sme sa hrávali na prašákoch, skákali gumu a hrali sa s mončičákmi, nahrávali si pesničky na kazety, zbierali Kukuruku nálepky, Lutru a céčka, ako sme mali pár programov na telke a keď zrnela, buchli sme po nej a bolo vyriešené 😀 Až si niekedy pripadám stará, že je toľko o čom rozprávať, čomu Adelka ani veriť nechce 😀 O to zaujímavejšie sú pre ňu rozprávania o dávnejšej minulosti.
Knižky vás prenesú v čase asi o 100 rokov naspäť. Ale nie je to tak pradávno, keď deťom poviete, že ich prababka (možno aj babka) žila podobne. Nás oslovila asi najviac knižka Ako sa kedysi bývalo. Dozvedeli sme sa, kde sa stavali kostoly a prečo kostoly majú zvony, ktoré odbíjajú, ako stavali a vyzerali príbytky, ale asi najviac Adelku fascinovalo, že ľudia kedysi nemali v domoch kúpeľne.
Druhá pre nás najzaujímavejšia bola knižka Ako sa kedysi oslavovalo. Možno práve preto, že je nám to tiež pomerne blízke a veľa sviatkov a zvykov (aj keď už často v okresanej podobe) sa u nás oslavuje do dnes. Je dobre o našich tradíciách a zvykoch s deťmi aspoň hovoriť, aby sa celkom nevytratili z povedomia budúcich generácií.
Pri čítaní mala Adelka predstavu, že sa v minulosti rovnako chodilo do obchodu ako teraz. Vysvetľovali sme si, že kedysi fungovali trhy a výmenný obchod v dedine a ľudia, ktorí žili na lazoch sa naučili byť viac menej sebestační – živili sa tým, čo si dopestovali a odchovali. Čo je dnes už unikát.
Tieto knižky sú vhodné pre deti, ktoré chodia už do školy (cca 7+). Ale vedela by som ich zjednodušene prerozprávať podľa obrázkov aj predškolákovi. Autorka používa rôzne encyklopedické a dobové výrazy, ktoré však v zápätí hneď aj vysvetľuje. Často sú v knižkách opísané techniky, napr. stavby domu, pri čom treba mať už trošku lepšiu predstavivosť a priestorovú orientáciu. V knižkách prevládajú fakty, nie je to nič dobrodružné, a preto ich možno budete čítať na viackrát.
Myslím, že tieto knižky sa oplatí mať doma alebo aspoň si ich požičať na čas z knižnice. O našej kultúre a koreňoch treba s deťmi hovoriť, aby sme nielen poznali históriu a to, čím si ľudia prešli, ale si aj uvedomili hodnoty, na ktoré sa niekedy už v dnešnej dobe zabúda…