Začíname lepiť

    Vo veku 2,5 roka pomaly začíname s lepením. Vek nie je ani tak podstatný, ako je podstatný záujem dieťaťa o tvorenie. U nás kreatívne tvorenie Dorotku baví a vystihli sme aj načasovanie. 

    Na úplný začiatok je fajn sa oboznámiť s princípom lepenia pomocou lepiacej pásky. Po Veľkej noci sme odstrojili baburiatka a Dorotka ich otrhala do misky. Využili sme ich potom na vytvorenie hebkej koalky. Orezávacím nožíkom som vyrezala z papiera tvar koaly a papier som podlepila obyčajnou lepiacou páskou. Nalepili sme jej oči a nos a na zvyšok lepiacej pásky už Dorotka s Adelkou dolepili baburiatka.     V ďalšej aktivite sme lepili na papier košík s vajíčkami. (predloha tu na stiahnutie) Nemusia to byť vajíčka, ale napr. ovocie alebo akýkoľvek iný nápad. Podstatné pri výbere tejto aktivity pre mňa bolo, aby Dorotka pracovala s dostatočne veľkými tvarmi (čo naozaj bolo, keďže sme to lepili na výkres formátu A3).Okrem vystrihnutého košíka a vajíčok som pripravila Dorotke aj lepidlo a štetec, ktorým ho bude nanášať. Lepidlo používame bezpečné pre deti od 10 mesiacov (kúpite v našom e-shope TU), je umývateľné a chutí horko. Viacerým by zrejme napadlo použiť tyčinkové lepidlo. Áno, je to možno čistejšia práca, ale to je zrejme jeho jediná výhoda. Tekuté a tyčinkové lepidlo by som porovnala asi takto:

  • tyčinkové lepidlo skúmavé deti väčšinou vyskrutkujú úplne von a pozornosť môže odpútavať aj vysúvací mechanizmus
  • tyčinkové lepidlo sa ťažšie používa na väčšie plochy
  • tyčinkovým lepidlom a silným prítlakom môže dieťa trhať papier
  • pri tekutom lepidle sa dieťa môže rozhodnúť koľko lepidla nanesie a ľahšie sa naučí, koľko ho potrebuje
  • použitím štetca sa trénuje jemná motorika a trojprstový úchop, ktorý neskôr treba pri písaní
  • tekuté lepidlo môžeme v prípade potreby aj zafarbiť, aby dieťa ľahšie videlo, kde ho nanieslo
  • tekuté lepidlo môžeme dieťaťu ponúknuť v praktickej fľaštičke od laku na nehty ako v našom prípade, čo Dorotku ohromne bavilo (viac ako štetec). Ľahšie sa takto nanáša lepidlo na veľmi malé plochy (s klasickým štetcom sme nanášali lepidlo na veľké plochy)    Po lepení veľkých tvarov sme prešli na aktivitu, kde bolo treba viac presnosti a Dorotka pracovala nielen s veľkými tvarmi, ale aj s úplne malými. Pripravila som jej zajačika spolu so vzorom a predlohou, na ktorú nalepovala (predloha tu na stiahnutie). Táto aktivita je podľa mňa veľmi dobre spracovaná, pretože je tu pre dieťa vzor, ako má výsledok vyzerať; je tu predloha, na ktorú sa nalepuje a teda dieťa tie hlavné tvary musí trafiť nalepiť; dieťa nalepuje smerom od veľkých tvarov k malým a pripravuje si ruku postupne na jemnejšiu prácu. Ako môžete vidieť aj na videu, Dorotku toto naozaj bavilo.  

Pripravila som jej preto ešte podobnú aktivitku s tučniakom (predloha na stiahnutie TU).

TIPY NA ZÁVER:

  1. Lepidlo som preliala do nádobky s vrchnákom, kde si Dorotka namáčala štetec. Lepidla nenalejte veľa, ale iba toľko, aby boli ponorené celé štetiny. V opačnom prípade sa zašpiní rúčka od lepidla a to skomplikuje celú prácu.
  2. Namiesto štetca môžete na nanášanie lepidla použiť aj vatovú tyčinku do uší.

Hravé aktivity na strihanie

    Tieto dni sme si krátili aj aktivitami na strihanie. V minulom článku som vám písala o nožničkách a teraz pár tipov, ako motivovať deti k strihaniu. Ako inak, trošku hravo 🙂Pripravila som Dorotke pár aktivít. Sú vytvorené tak, aby ich zvládli deti, ktoré ešte len strihať začínajú. V Montessori začínajú deti strihaním prúžkov papiera, a preto som sa snažila, aby prevládali pri týchto prvých aktivitách. A ďalšia dôležitá vec je, že ich príprava vám zaberie max. 10 minút. Väčšinu farebného papiera som použila ako zbytky, ktoré Adelka odkladá. Naozaj päť minút prípravy vám stačí napríklad na tento mráčik s dažďom. My sme ho pripevnili magnetkami o chladničku, ale môžete napríklad aj o radiátor.V lepšom počasí môžete strihať aj takéto slniečko s lúčmi 🙂

Veľmi vďační sú aj takíto „strapánikovia“, ako sme ich doma nazvali. Dobre sa držia deťom v ruke a môžu vytvárať rôzne účesy. No a na záver ovečka, ktorá sa mne osobne najviac páči. Na kartón som prilepila lepiacou páskou prúžky papiera, ktoré som pred tým zvlnila pomocou nožníc ako stužku.Čo poviete, ktorá aktivita je váš favorit? Pokojne mi napíšte 🙂

Testovali sme detské nožnice

    Dorotka sa začala intenzívnejšie zaujímať o strihanie, a tak sme vyberali pre ňu najvhodnejšie nožnice. No a pri tom som nezabudla ani na vás a urobila som vám prehľad rôznych nožníc. Môžete si prečítať ich výhody a nevýhody. V závere nájdete aj video, kde som to pre vás všetko zhrnula. Všetky nožničky nájdete aj v našom e-shope, vlastne vďaka tomu som ich mohla aj všetky odskúšať.

  1. Plastové nožnice – sú najbezpečnejším variantom a vhodné pre tých rodičov, ktorý sa veľmi boja o bezpečnosť svojich detí. Aj napriek tomu, že sú z plastu, dokážu prestrihnúť papier. Niekedy sa však papier dostáva medzi čepele nožníc, čo môže pôsobiť pre dieťa rušivo. Napriek tomu lepšia bezpečná verzia asi neexistuje.
  2. Stláčacie nožnice Faber-Castell – predávajú sa v modrom a ružovom prevedení. Sú šikovné do ruky, ľahko sa stláčajú. Majú pružinku, vďaka ktorej sa sami vracajú do pôvodnej polohy. Preto sa dieťa môže sústrediť na samotné strihanie alebo držanie papiera. Sú ideálne na úplné začiatky strihania už od cca 1,5 roka a vhodné pre pravákov ako aj pre ľavákov.
  3. Dvojité nožnice – používajú sa na nácvik strihania spolu s rodičom. Rodič vloží prsty do otvorov spolu s dieťaťom a môže mu pomáhať nožnice otvárať alebo smerovať. Predávajú sa v praváckej a ľaváckej verzii. Niekedy mávajú pružinku, ktorá pomáha deťom vrátiť nožničky do pôvonej polohy. Nepovažujem to pri dvojitých nožničkách však za dôležité, nakoľko rodič vlastne plní úlohu otvárania a zatvárania nožníc. Takže sa mi to tu zdá aj zbytočné, keďže dieťa samé tieto nožničky s veľkou pravdepodobnosťou používať nebude.
  4. Stláčacie nožnice červené – veľmi dobre strihajú, majú kvalitné Solingen čepele. Sú trošku väčšie (na môj vkus) a Dorotke sa trošku ťažšie stláčali. Preto sú asi vhodnejšie pre deti, ktoré majú väčšie a silnejšie ručičky. Papier môžete s nimi strihať z akéhokoľvek smeru a nezasekne sa medzi čepielkami.
  5. Nožnice Fiskars – tieto sú asi moje najobľúbenejšie. Sú ostré, kvalitné, dobre a spoľahlivo strihajú. Sú síce drahšie, ale podľa mňa stoja za to. Používali sme ich aj s Adelkou, keď začínala strihať a teraz ich nosí v peračníku do školy. Prestrihnú nielen papier, ale aj nejaký tvrdší materiál. Čepele to vydržia.
  6. Nožnice Djeco – sú tiež veľmi dobré, majú chránené hroty a aj pružinku. My pružinku nepoužívame, pretože Dorotku to hnevalo a chcela mať svoju vlastnú kontrolu nad nožničkami. Sú ostré, papier strihajú z každého uhlu a nezasekáva sa papier medzi čepielkami. Dobrá kvalita za rozumnú cenu.

Akých favoritov máte vy? Napíšte mi 🙂

 

Naše vianočné aktivity

    Zbehlo to neuveriteľne rýchlo.  Zajtra je tu Štedrý deň a o chvíľu Nový rok. Napriek tomu, že koniec roka je pre mňa a náš e-shop mimoriadne náročný, našli sme si doma čas na pár aktivít, ktorými sme si spríjemnili čakanie na Ježiška. Môžete si nimi skrátiť chíľu aj počas sviatkov alebo sa nechať inšpirovať budúci rok…

Ešte začiatkom adventu sme sa pustili do výroby Betlehemu. Na to, že to bol celkom spontánny nápad, to dopadlo nad očakávania. Všetci sme sa zapájali do tvorby. Adelka sa naučila robiť s tavnou pištoľou. Vyrábali sme väčšinu doplnkov vlastnoručne.Základ tvorila krabica od topánok. Veľkosť Betlehemu sme prispôsobili veľkosti postavičiek (sú to figúrky z tuby Safari). Na drevené doplnky (poličku, lavičku, plot, senník)  sme použili drevené paličky.

Ostatné kamienky ako aj materiál na strechu sme našli na záhrade. Adelka dotvorila prednú časť nakoniec ešte fúkacími fixkami.

Dorotke som pripravila jej prvú aktivitu na lepenie. Vytlačila som predlohu z internetu, na ktorú sme vatovou tyčinkou nanášali lepidlo a potom prilepovali bambuľky. Ak bambuľky nemáte, dajú sa použiť aj krúžky z papiera. Vznikne celkom pekný výsledok, no treba počkať, kým lepidlo zaschne, aby bambuľky neopadali.Robili sme si aj voňavý pomaranč, do ktorého sme zapichovali klinčeky. Dorotke išlo dobre robenie dierok špáradlom…… a Adelku zasa bavilo zapichovanie klinčekov. Pomaranč sme asi o dva dni zjedli a mal vianočnú klinčekovú arómu 🙂 Adelka má 2 dni pred Vianocami meniny a dostala farbičky na sklo. Využili sme ich na zdobenie plastových gúľ. Kontúrkou som jej predkreslila obrázky a po zaschnutí vymaľovávala. Výsledok je naozaj veľmi pekný, čo poviete? 🙂   Ďalšiou fajn aktiviou na našej poličke je tento malý stromček z Ebay. Na konci vetvičiek sú malé háčiky, na ktoré sa zavesujú ozdoby.Dorotke som musela háčiky trošku viac otvoriť, aby sa jej ľahšie zavesovalo. Teraz sa s tým trošku potrápila, ale budúce Vianoce to už zvládne ľavou zadnou. Keďže lepenie malo u nás veľký úspech, hneď na druhý deň som vymýšľala niečo ďalšie. A tak sme s Dorotkou začali robiť pohľadnicu. Kúsky papiera nalepovala na predlohu so stromčekom. Cieľom bolo polepiť čo najväčšiu plochu so stromčekom, aby to nakoniec vyzeralo nejak takto:   Dorotkiným výtvorom som podlepila papier s vyrezaným stromčekom, pohľadnicu som s Adelkou dotvorila ešte vianočnými pečiatkami a nakoniec ju vyfarbila.   No a aby Vianoce boli kompletné, nemôže chýbať ani vianočný stromček. Toto je taká detská verzia z filcu, ktorú kúpite na Ali, alebo si ju šikovné maminy, ktoré máte čas a chuť, môžete vyrobiť aj doma.Na bambuľky sa vešajú  filcové ozdoby, čím si deti zdoknalia jemnú motoriku a koordináciu oko-ruka. Vešanie jej išlo odruky, zvesovanie je trošičku náročnejšie, aj keď sa to možno nezdá.

Či už sa vám naše aktivity páčili alebo nie, v každom prípade som rada, že ste sa dočítali až sem 🙂 Prajem vám všetkým krásne Vianoce, naplnené pokojom, láskou a zdravím. Z celého srdca vám ďakujem, že ste ma celý rok sledovali a budem sa tešiť na vašu podporu aj v novom roku :* 

Lenka s rodinou