Ako sme sa učili bicyklovať

    Toto leto sme trávili veľa vonku a pre dievčatá to boli naozaj aktívne prázdniny. Adelka už samostatne pláva (trúfla si aj v mori s vlnami) a Dorot sa naučila bicyklovať.
 
Na bicyklovaní má najväčšiu zásluhu odrážadalo. S ním sme chodili na prechádzky, až si vybudovala rovnováhu, ktorú potom preniesla na bicykel. Spočiatku bicykel odmietala, zdalo sa jej to ťažké, až kým sama pred pár dňami prišla, že to chce na bicykli skúsiť zas. A tak sme opäť vytiahli bicykel. Sadla si na neho a skúsila ho použiť ako odrážadlo – odrážať sa nohami a udržiavať rovnováhu. Keď toto zvládla, po chvíľke som ju inštruovala, aby sa rozbehla a nohy odložila na pedále – je vyborné, ak máte mierne klesanie na ceste, pomôže to udržať rýchlosť a má viac času sa sústrediť na jazdu. Poslednou fázou bolo nie iba odložiť nohy na pedále, ale už aj pedálovať. Takto postupne sa zoznámila s technikou a bola schopná sa naučiť na bicykli za 10 minút. Neboli potrebné ani pomocné kolieska, ktoré podľa mňa samostané bicyklovanie iba odďaľujú (hoci si to s nimi skúsila – vyskúšala, ako sa pedáluje, no väčšinou to s nimi končilo paradoxne pádom, keď jedným kolieskom vbehla do jamky; tak sme ich aj odmontovali).
 
Sedačku má zatiaľ nižšie, aby mala stabilitu a dočiahla na zem aj keď sa pedále krútia.
 
Bicyklovanie neprišlo zo dňa na deň, je za tým veľa aktívneho pohybu a tréningu rovnováhy na ihriskách a pod.. A samozrejme musela prísť chvíľa, keď sa to sama chcela naučiť.
 
Akú máte skúsenosť s bicyklovaním vy? Podeľte sa, ako sa vaše deti učia/učili na bicykli ?
 
Asi sa budete pýtať na bicykel – je to model z Decathlonu pre deti od 3 do 4,5r., 14 palcový.

Naše odplienkovanie

    Odplienkovanie je u detí často samostatná kapitola. Mne sa to podarilo s dvoma deťmi a pri každom to bolo iné. Teraz, keď si na to spomínam, s Adelkou to bolo ako na húsenicovej dráhe – raz dolu, raz hore. Zažili sme aj návrat k plienke a dlho trvalo zbaviť sa plienky v noci. Písala som o tom v tomto článku a ešte aj v tomto. S Dorotkou to bolo celkom iné.

Ako sme začali

Hovorí sa, že okolo 18. mesiaca začína byť dieťa pripravené. Tak sme to skúšali, ale Dorot veľmi nechcela sedieť na nočníku. Nesilila som to a sľúbila som si, že nebudem mať veľké očakávania. Pri Adelke som to brala asi až zbytočne vážne. Skúsila som to s ňou o nejaké 2 mesiace neskôr.  Bolo vonku teplo a mohla chodiť stále s holým zadkom. Asi 2 dni trvalo, kým pochopila, že cikať treba do nočníka, tj. 2 dni som chodila, utierala a zbierala kade-tade ? Ale oplatilo sa.

Nočníky a pripravené prostredie

Nočník som jej stále prenášala, aby ho mala poruke. Mali sme potom jeden v obývačke, jeden na terase, jeden v kúpeľni a jeden v izbe. Toto odporúčam, lebo neboli by sme to stíhali dobehnúť. V kúpeľni sme si urobili pripravené prostredie, pretože tam máme aj náš veľký záchod a tam chodí cikať vždy ráno, večer a v noci. Cez deň využíva nočník, ktorý má poruke v kuchyňoobývačke. Pri záchodíku má košík s nohavičkami, ktoré si ráno oblieka a plienkami na noc. Poruke má aj toaletný papier. Viac nám tam netreba. Držiak je na prísavku (z Pepca), ale tá nefungovala, tak som ho prilepila obojstrannou páskou.Nuž a toto sú nočníky, ktoré máme doma:

Nočník č. 1 je obyčajný z Lidla. Sedenie má dosť nízke, hodí sa hlavne pre najmenšie deti. Tie si naň ľahko vysadnú a dočiahnu s nožičkami na zem.

Nočník č. 2 je cestovný nočník. Kúpite ho TU. Nosíme ho na cesty. Modrá gumená vložka sa dá vybrať a umyť. V teréne mám vždy fľašku s vodou a vreckovky, takže to nie je problém. Dá sa použiť aj bez tejto vložky napríklad so sáčkom (buď si kúpite sáčky orignál k nočníku alebo použijete pasujúce mikroténové). Nočník je skladný, šedé nožičky sa dajú sklopiť smerom dovnútra. Ak ich vyklopíte smerom von, môžete ho použiť ako sedátko/redukciu na klasické WC.

Nočník č. 3 je z Ikea. Je pre väčšie detičky od cca 18. mesiaca. Keď bola Dorotka menšia, nedočiahla v ňom s nožičkami na zem a mala tendenciu z neho niekedy aj vypadnúť. Veľká výhoda je, že zelené vnútro je vyberateľné a pohodlne ho umyjete aj v malých WC umývadielkach, zatiaľ čo nočník č. 1 z Lidlu pod točku v malom umývadle nestrčíte.

Nočník č. 4 je taký malý Montessori záchodík. Imitácia záchoda pre dospelých, ktorý kúpite TU. Vekovo odporúčam tiež tak od cca 18. mesiaca, aby dieťa dočiahlo, pretože je vyšší. My ho máme v kúpeľni oproti veľkému WC a často tam sedávame spolu. Zvyká si na sedenie na ozajstnom záchode a teší sa, že má rovnaký ako my. Aj splachuje (teda vydáva splachovací zvuk po stlačení páčky) a v „nádržke“ za chrbtom je priestor na odkladanie napríklad knižky, ak dieťa zo začiatku neobsedí a treba ho trošku zabaviť.

Signály

Ked sa jej chcelo cikať, väčšinou sa začala chytať tam dolu – to bol taký prvý signál, keď som zbadala, že vtedy sa jej chce. Aj kakať chodila sama na nočník od samého začiatku. Síce chvíľu obletovala okolo neho, opakovane vstávala a sadala, kým to urobila, ale nechala som ju, nech si to robí posvojom. Vždy pri tom samozrejme pozorovala, čo sa deje.

Motivácia

Nejak prehnane nechválime a už vôbec netlieskame, keď sa jej to podarilo. Iba som povedala „krásne“ alebo „krásne si sa vycikala do nočníka“. Hovorí sa, že druhé a ďalšie narodené deti v poradí idú v tom vývoji trošku rýchlejšie ako prvorodení. Väčšinou je to vďaka súrodencom, po ktorých opakujú. Využili sme to a zopárkrát som poprosila Adelku, aby jej  to ukázala na nočníku. Myslím, že aj toto k tomu nejakým tým percentom prispelo, že sa nám podarilo zbaviť sa plienky niekedy okolo 21. mesiaca. Ako motivácia môže poslúžiť aj vhodná knižka. Mne sa páči Malý nočník, malé hovienka, pretože nie je až príliš hovienková, ale pekne deťom vysvetľuje, že ľudia a aj zvieratká robíme potrebu a každý na príslušné miesto. Má vysúvacie okienka.

V noci a výlety

Na noc jej stále plienku dávam. Pokiaľ vyslovene nevypije veľa vody pred spaním, vydrží so suchou plienkou až do rána. Niekedy sa v noci zobudí a dám ju vycikať a niekedy sa ráno zobudí s mokrou plienkou. To najmä vtedy, ak veľmi tvrdo spí. Nerobím z toho vedu, postupne sa naučí vnímať svoje telo lepšie. Už teraz sa teším, že sa na cikanie niekedy zobudí. To je dobrý signál. To som u Adelky v jej veku nepoznala. Na výlety autom chodíme už bez plienky. V aute hlási, že chce cikať. Vždy chvalabohu vydrží, kým nájdem vhodné miesto na odstavenie. 

Toto odpliekovanie nám išlo celkom ľahko a vždy som tak neveriacky krútila hlavou nad maminami, ktoré písali, že to zvládli behom pár dní. Vidím teraz aj ja, že možné to je. Ale pokiaľ nechce dieťa a nie je na to pripravené, neurobíte s tým nič. Obzvlášť to nedopadne dobre, ak máme veľké očakávania a veľmi nám na tom záleží. Tlak dieťa veľmi rýchlo vycíti. Po prvých úspechoch som sa aj ja vo vnútri potešila, ale brala som to tak, že sa jej to teraz podarilo a nevadí, ak to nabudúce nebude na 100%. Preto moje odporúčanie na záver je, berte to s ľahkosťou, o nič nejde. Raz sa to naučia.

…a na záver prvá fotka, keď sa Dorotke začalo dariť na nočníku 🙂

Život s bábätkom (6-9 mes.)

    Život s bábätkom začal byť o niečo živší, keď sa Dorotka začala v 5 mesiacoch pretáčať na bruško. Akonáhle to dokázala, viac a viac času trávila na brušku. Dokonca aj v noci.Veľmi ju zaujímalo prštekmi skúmať rôzne povrchy, najmä etiketky či už na oblečení alebo na mojkacej handričke. Museli sme ju brať všade so sebou.Dá sa povedať, že najobľúbenejšími hračkami v období 5-6 mesiacov boli handričky, látkové hračky a plienky.Postupne sme museli začať robiť zmeny nielen v detskej izbe, ale aj v spálni. V izbe sme odložili kožušinku a vystriedala ju pri zrkadle penová podložka. Veľmi rada sa pozorovala v zrkadle, komunikovala sama so sebou, vydávala pri tom zvuky, dotýkala sa sama seba v zrkadle. Zrkadlo sme mali najskôr iba opreté o stenu, no ako začala byť pohyblivejšia, pripevnili sme ho na stenu.Zmeny sme museli urobiť aj v spálni. Dorotkinu postieľku sme mali prisunutú k našej manželskej posteli, avšak aj tak spávala s nami, keďže ju aj v noci kojím. Keď dokázala urobiť viac pretočení z chrbátika na bruško a opačne, bolo jasné, že sa ľahko môže skotúľať z postele. Nechceli sme ju v pohybe nejako limitovať a preto sme posteľ aj postieľku rozmontovali a spávame na zemi iba na jednom spoločnom matraci. Naučila sa postupne z neho zliezť a neskôr naňho aj vyliezť. Samozrejme sa stalo, že sa z neho aj nepodarene skotúľala, ale ujma nebola taká, ako keby spadla z postele. Rovnako sme to riešili aj pri Adelke – tu je článok o tom, ako sme spali na zemi.Ďalšou významnou zmenou bolo, keď sa začala plaziť. Zo začiatku to trochu vyzeralo, ako keby plávala kraula na suchu 🙂 V tomto období začala využívať aj nízku poličku, v ktorej má hračky. Sama sa k nej doplazila  a vybrala si, na čo mala momentálne chuť. A to doslova, pretože samozrejme všetko končilo v ústach.Skôr než začala štvornožkovať, stavala sa na vlastné. Začalo to tak, že sa pokúšala vyliezť na akékoľvek dosiahnuteľné vyvýšené miesto – najprv na matrac v spálni, potom ju bavilo preliezať cezo mňa v ľahu, cez vankúše a podsedáky, až sa postavila o stupienok, schodíky či detskú stoličku. Dokáže sa vyštverať napríklad o gauč a stáť vystretá.

Väčšinu času ju nechávam bosú alebo iba v bodyčku, aby lepšie cítila povrch a mohla sa nohami odrážať. Niekoľko dní pred dosiahnutím 9 mesiacov začala štovrnožkovať. Zvláštne bolo, že štvornožkovala iba nahá v plienke a trvalo to iba 2-3 dni. Potom sa opäť vrátila k plazeniu.

Pri zrkadlo sme jej namontovali tyč, pri ktorej si môže trénovať postaviť sa a neskôr aj prvé kroky. Toto je celkom prvá fotka hneď po namontovaní a jej prvé pokusy vôbec na tyč dosiahnuť.

Tento príspevok som napísala jednak preto, aby sme si na tieto míľniky neskôr lepšie pospomínali a aj pre vás, ktorí máte bábätká, že pri čítaní možno budete pokyvkávať hlavou, že podobne to prebieha práve u vás 🙂

 

Naše odplienkovanie

    Už to bude 1 rok, od kedy som Adelku začala nechávať cez deň bez plienky. Pamätám si to, akoby to bolo dnes, ako sme boli kupovať prvé nohavičky 🙂 Snáď sa vtedy Adel stala prvýkrát ženou 😀

Odplienkovanie sa nestalo u nás zo dňa na deň a nebola to ani cesta jednoduchá. Bolo to najmä časovo náročné a niekedy to chcelo naozaj veľa trpezlivosti a vytrvať v tom, čo sme začali aj napriek neúspechom.

Začali sme od 1 roka

    Adelku som začala posadzovať na nočník už okolo 12 mesiacov. Niektorí odporúčajú začať už v momente, keď dieťa dokáže samostatne sedieť. Podporoval ma v tom aj manžel. Vždy, keď som išla ja alebo on na toaletu, Adelka išla s nami. Sedeniu na nočníku sa nijak nebránila. Pri nočníku mala nachystané knižky, ktoré si listovala, alebo sme sa venovali rozprávaniu o tom, ako sa potreba vykoná, čo sa pri tom robí… Na záver mohla vždy spláchnuť a pozrieť, ako sa všetko spláchlo. Zo začiatku, som ju pri splachovaní držala na rukách a keď už bola väčšia, sama vyliezla na zatvorený záchod a splachovala. Bol to taký rituál ukončenia.odplienkovanie

Neúspechy nás neodradili

    Zo začiatku išlo čisto len o sedenie na nočníku bez vykonania potreby. Ak aj potrebu Adelka urobila, nazvala by som to teraz už len čistou náhodou. Trvalo pol roka, keď začala Adelka cielene cikať do nočníka a počas neho som veľakrát mala pocit, že toto nemá zmysel. Bála som sa, aby si nevytvorila predstavu, že na záchod sa chodia čítať knižky a splachovať záchod 🙂 Dnes už viem, že to všetko malo zmysel. Vďaka tomu Adelka pochopila, že to je každodenná rutina, že na záchod sa chodí viackrát denne a hoci ja som si myslela opak, ona veľmi dobre vnímala, ako sa potreba vykonáva.

Zvyšovali sme pravdepodobnosť vykonania potreby do nočníka

    Časom som zistila, že ráno po prebudení sa takmer vždy vyciká alebo aj vykaká. Aby som zvýšila pravdepodobnosť vykonania potreby do nočníka, začala som ju dávať na nočník bezprostredne po zobudení. Niekedy to boli pre mňa veľmi hektické prebudenia, že som takmer bežala s Adelkou na záchod, len aby sa nevycikala do plienky. Podobne to bolo po najedení. V organizme funguje gastrokolický reflex, ktorý  zabezpečuje, že keď sa niečo ústami dostane dnu, tak niečo zasa musí vyjsť aj von. Tak som skúšala posadiť ju na nočník cca 15 minút po najedení, čo som časom odsledovala ako optimálny čas. Predpokladom na to, aby  bola počas dňa vyššia šanca, že sa Adel do nočníka vyciká, bolo ponúkať jej stále vodu. Toto nám veľmi pomohlo dostať sa do cieľovej rovinky. Pamätám si ten deň, keď som do nej doslova liala vodu a behala s ňou na nočník každú chvíľku. V ten deň sa mi podarilo vystihnúť, že sa vycikala do nočníka 3x po sebe. Od toho momentu vždy po posadení na nočík vykonala potrebu alebo mi dala najavo, že treba ísť.

Behanie bez plienky

    Počas tohto odplienkovacieho obdobia som Adelke dávala cez deň výhradne látkové plienky. Je dôležité, aby dieťa cítilo vlhko, keď do plienky vykoná potrebu. Všade som čítala o tom, ako by malo dieťa veľa behať bez plienky a tak mohlo vidieť, čo sa deje pri vykonávaní potreby, resp. spojiť si pocity vnútri organizmu s vykonaním potreby. Počas nášho nočníkového tréningu som vydržala nechať Adelku úplne bez plienky dvakrát po tri dni. Našťastie kobercov máme doma minimum, pretože veľakrát sa mi jednoducho nepodarilo ustriehnuť, že Adelka sa niekde vycikala alebo v tom „lepšom“ prípade vykakala. Nachádzala som „suveníri“ naozaj všelikde. Zaujímavé to bolo aj počas vychádzok…

Chceš ísť na nočník?

Naučila som sa, že nemá zmysel sa Adelky pýtať, či chce ísť na nočník. Vždy povedala „nie“. Preto namiesto opytovacích viet som začala používať oznamovacie – „ideš cikať“. Pokiaľ je momentálne zahĺbená do nejakej činnosti, počkám, kým sa jej pozornosť uvoľní a potom oznámim, že je čas ísť na nočník. Nie vždy súhlasí. V takých prípadoch jej ponúknem na výber z dvoch alternatív – buď pôjdeš sama alebo ťa vezmem na nočník ja. Toto vo väčšine prípadoch u nás funguje.nocnik

Dvakrát v cieli

      Pýtať na nočník sa Adelka začala, keď mala 18 mesiacov. Vydržalo jej to asi 4 mesiace. Počas týchto 4 mesiacov chodila na nočník naozaj ukážkovo. Buď mi oznámila, že treba ísť alebo dokonca išla sama. Postupom času si vedela dať dolu aj sama nohavice. Potom zrazu prišiel zlom a Adelka sa opäť začala pocikávať. Začalo to pokakávaním a potom nemala zábrany sa kompletne do nohavičiek aj pocikať. Nevedela som, čo sa stalo, chcela som to samozrejme vrátiť do starých koľají. No situácia bola stále horšia. V zúfalstve som vyhrabala z odloženej krabice opäť plienky AIO (All In One) a dala som jej do nej jednu tenkú vkladaciu plienku. To teraz spätne považujem za veľkú chybu a krok späť, pretože som ju v pocikávaní vlastne podporila. Stále som sa pýtala „prečo“, čo sa stalo, že sa zrazu Adelka vrátila na úplný začiatok odplienkovania. Začala som intenzívne hľadať odpoveď a bolo mi poradené spomenúť si na moment, kedy sa Adelka prvý raz opäť začala pokakávať. Vraj nemám nad tým veľmi premýšľať a prvá myšlienka, ktorá mi napadne, bude tá správna. Rozmýšľala som veru jeden deň a noc, až sa mi nakoniec vyjasnilo. Pokakávanie začalo v období, keď sme prestávali s dojčením. Zrazu mi všetko docvaklo – Adelka sa vrátila do obdobia, keď bola bábätko a začala mi to dávať najavo takouto formou. A tak sme začali pekne od začiatku. Zasa s holým zadkom počas dňa. Veľmi rýchlo sa ukázalo, že pokiaľ Adel nemá nohavičky, vie ísť sama na nočník, vykonať potrebu, utrieť sa, vyliať všetko do do záchodu a niekedy aj opláchnuť nočník. Akonáhle mala čosi na sebe, stačili iba nohavičky, smelo sa pocikala alebo pokakala. Zvláštne, ako funguje detská psychika. Dnes pokračujeme v behaní naholo pár dní po sebe vždy, keď sa Adel pociká. Kaká už chvalabohu do nočníka. Pokiaľ sme vonku, dávam ju stále preventívne vycikať. Stáva sa, že skôr, ako sa Adel vypýta na nočník, ujde jej pár kvapiek do nohavičiek. Pokiaľ je holá, žiadne kvapky nie sú. Verím, že v lete to dotiahneme už do cieľa.

V noci

Na noc stále dávam Adelke ešte plienku. Zobudila sa už párkrát aj so suchou plienkou a skúšali sme to úspešne aj bez plienky. To, či sa zobudí so suchou plienkou, je stále ale iba vec náhody, nie uvedomenia. Skúšala som Adelku budiť v noci na cikanie, ale výsledok bol iba ten, že celú noc potom už zle spala. A tak som s budením prestala a čakám, kedy to príde prirodzene samé od seba… Počas obedného spánku už plienku nedávam.

        Chcela som s vami zdieľať vlastnú skúsenosť a týmto vám povedať, že aj proces odplienkovania môže mať rôzne odbočenia a že to nie je iba jednosmerka. A hlavne, nikde sa nepíše o tom, že dieťa sa môže vrátiť späť, čo mňa úplne prekvapilo. Držím vám všetkým palce a teším sa na vaše skúsenosti.

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…