Zlomky (s Montessori) nie sú veda

    Raz som vošla k Adelke do izby a  ocino jej hral bábkové divadlo. Keď som sa opýtala, čo robia (nie, že by mi to nebolo na prvý pohľad jasné 😀 ), povedala, že sa učia zlomky. Že už vie, čo je polovica, tretina a štvrtina. Tak si hovorím, aké super a ona bola rovnako nadšená.

Ešte v ten týždeň som sa raz Adelky pýtala, či už zjedla celú večeru. Povedala, že jej zostala ešte polovica zo štvrtiny a že keby jedla rýchlejšie, ostala by jej už iba štvrtina zo štvrtiny 😅 To bol pre mňa signál, že je naozaj čas na zlomky… Kovové zlomky sú jedny z tých Montessori materiálov, ktoré som si naozaj nemyslela, že raz budeme mať doma. Sú jednak drahšie a stojany zaberajú aj dosť miesta. Ale nakoniec som sa rozhodla, že do nich investujem.

Už na prvé posedenie sme sa s Adelkou dostali dosť ďaleko. Povedali sme si, že keď niečo môžeme rozdeliť na rovnaké časti, sú to zlomky. Overila si, že naozaj časti v jednom kruhu sú rovnaké – priložila ich k sebe.V zápätí si uvedomila, že naozaj všetky kruhy sú rovnaké, iba sú rozdelené na rôzny počet častí.Dali sme im všetkým mená od celku ,polovíc a tretín až po desatiny.Aby si precvičila tieto názvy, hovorila som jej, aby vybrala napríklad 2/3, 4/6, 5/10 atď.. Potom som vybrala zasa ja nejaké zlomky a mala ich pomenovať.

Úžasné na tomto materiáli je jeho názornosť. Veľmi rýchlo sa veci chápu, všetko si mohla Adelka odskúšať vlastnými rukami a overiť. Takže pomerne rýchlo sme sa dostali až k zapisovaniu zlomkov, čoho sa už nevedela dočkať (teraz v 6 rokoch celkovo rada píše a zapisuje si aj počas dňa hocičo).Natiahla som stužku ako zlomkovú čiaru a pod ňu som položila jednu „rodinu“ zlomkov – napr. kruh s polovicami. Z neho som vytiahla nad stužku – zlomkovú čiaru – 1 polovicu. No a po tomto predvedení to už bola hračka pochopiť, ako sa zlomky zapisujú a teda zapísať jednu polovicu, či dve štvrtiny.Neskôr som dala Adelke „výskumnú úlohu“ (výzva, to ju baví) zistiť, ktorými zlomkami sa dá vyplniť napríklad jedna polovica.Hneď prvé svoje zistenie si samozrejme musela zapísať a aj si ho prekreslila. Vzala si ho dokonca do škôlky, aby to ukázala pani učiteľke. Neviem však, či sa to v škôlke stretlo s rovnakým nadšením (a pochopením) ako u nás doma 😀 Ale nevadí… Hlavné je, že ona má z toho radosť.

Od tejto práce je už iba kúsok k sčítavaniu zlomkov s rovnakým menovateľom. Vidíte sami, až kam sa dá dostať a zlomky nie sú vôbec žiadna veda. Teda nie s pomocou Montessori 😉

Na záver mám ešte jeden tip na prácu s týmito kovovými zlomkami. Adelka si ju nedávno sama vymyslela a ja som nedbala, lebo je to podľa mňa fajn zmyslová aktivita. Vybrala zo stojana 2 rodiny (ak sú to väčšie zlomky, dajú sa aj 3) a snažila sa ich roztriediť naspať. Pri devätinách a desatinách je to fakt výzva, lebo okom viditeľný rozdiel medzi nimi je minimálny.

Verím, že som Vás opäť inšpirovala a podarilo sa mi zasa dokázať, že Montessori materiály sú jednoducho krásne 🙂

Ďakujem za like-y, komentáre a zdieľania, sú pre mňa veľkým zadosťučinením.

Hračky na našej poličke (1 rok)

    Vždy, keď si pozerám iné Montessori blogy, veľmi rada si pozriem, ako vyzerajú poličky s hračkami. Inšpiruje ma to a rovnakú inšpiráciu ponúkam aj ja vám v tomto článku, kde nájdete hračky na našej poličke pre detičky vo veku cca 1 rok.

    Okolo 1 roka sa u Dorotky na poličke vystriedalo viacero hračiek. Odfotila som pre vás viaceré „shelfie“ (páči sa mi tento výraz 🙂 – z angl. shelf = polička) a snáď som zachytila všetky hračky, ktoré máme. Na tejto poličke sú (zľava doprava, zhora dole):

  1. Podnos s kruhovým otvorom
  2. Vkladacie puzzle kruh
  3. Podnos s obdĺžnikovým otvorom
  4. Krabička s táckou a guličkou
  5. Količník
  6. Dlhá krabička so zásuvkou a guličkou
  7. Kruhy na vodorovnom kolíku

Toto sú hračky, ktoré mala Dorotka na poličke presne v 12. mesiacoch. S niektorými sa hrávala aj skôr, napr. s krabičkou s táckou a guličkou a tú si väčšinou aj neskôr vyberala ako prvú z poličky, pretože to bola pre ňu určitá istota a povedzme že rozcvička 😉 , kým sa vybrala k ďalším hračkám.Puzzle kruh je vôbec prvé puzzle, ktoré Dorotka chytila do ruky. Je to základ a odrazový mostík k ďalším vkladačkám.Montessori má na naučenie sa jednej zručnosti samostatnú pomôcku. A pri najmenších deťoch myslí aj na to, že treba natrénovať nielen zručnosti vertikálne (navliekanie na tyčku alebo zastrkávanie kolíkov), ale aj horizontálne. Na to slúžia napríklad práve podnosy s kruhovým a obdĺžnikovým otvorom a krúžky na vodorovnom kolíku. Zatiaľčo Dorotka vedela hravo vhodiť loptičku do krabičky s táckou, vhodiť ju v tom čase do kruhového otvoru na podnose zo strany na stranu nevedela. Rovnako to bolo u nej aj s vhadzovaním napr. mincí do pokladničky a žetónu do obdĺžnikového otvoru na podnose. Horizontálne zručnosti prichádzajú u nej neskôr a vyžadujú si iné pohyby prstov, zápästia a aj nasmerovania celej ruky. Aby som ju naštartovala, kruhy na vodorovnej tyčke som jej do poličky dávala najskôr navlečené. Keďže ich ešte nevedela navliecť, na začiatok si aspoň osvojovala horizontálny pohyb ruky. Až neskôr som jej nechávala navlečený jeden krúžok na ukážku a ostatné vedľa na podnose.Jedno z typických období pre tento vek je zastrkávanie a vkladanie. Čohokoľvek a kamkoľvek sa to zmestí 🙂 Na to úžasne poslúži količník.Posledná vec z tejto poličky je dlhá krabička so zásuvkou a guličkou. Preto ju volám dlhá, aby som ju odlíšila od krátkej 😉 Obidve krabičky sa nelíšia iba svojou veľkosťou, ako to na prvý pohľad vyzerá. Líšia sa hlavne tým, akú skúsenosť odovzdávajú dieťaťu.
Dlhá krabička je zameraná na koncept stálosti veci, tj. po vhodení gulička mizne a objaví sa, až keď sa otvorí šuflík. Úlohou tejto krabičky je naučiť dieťa, že vec, ktorú na čas nevidí, nezmizla, ale stále existuje (býva to aj v období, keď dieťa plače, ak stratí z dohľadu matku a bojí sa, že ju už neuvidí – žijú čistý prítomný okamih).
Krátka krabička o tomto koncepte stálosti už ani nechyruje, pretože po vhodení je guličku stále vidno (niektoré deti majú tendenciu guličku cez otvor vyberať, preto zvykne dospelý otvor prikryť dlaňou, kým dieťa nevytiahne šuflík – tento krok pri dlhej krabičke odpadá). Krátku krabičku ponúkame teda vtedy, keď dieťa rado dokola vhadzuje a otvára šuflík.Na tejto poličke sú:

  1. Vyskakovacie farebné kolíky
  2. Vyskakovacie kolíky červíky
  3. Krabička s trojbokým hranolom
  4. Vkladacie puzzle trojuholník
  5. Kruhy na vodorovnom kolíku
  6. Navliekacia veža s krúžkami

Keďže vhadzovanie a nastrkávanie je momentálne u nás IN, odzrkadlilo sa to aj na poličke. Vyskakovacie kolíky trénujú nielen jemnú motoriku, ale aj svaly prstov. Dorotka ich zatiaľ nevie jedným prstom zatlačiť, aby vyskočili (výrobca udáva vek 18m+), ale pochopila, že sa dajú stlačiť, tak to skúša zatiaľ dlaňou.Vyskakovacie červíky sú podobnou záležitosťou, ale na ne sa používa kladivko. Akonáhle jedného trafí a schová sa, protiľahlý sa vystrčí. Je to predovšetkým tréning koordinácie oko-ruka.Ďalej sa na poličke vystriedali kruhové tvary s trojuholníkmi.Krabička s trojbokým hranolom nemá na rozdiel od krabičky s guličkou zásuvku, ale dvierka. Tiež veľmi obľúbená aktivita.A tu je naša posledná shelfie.Na tejto poličke je:

  1. Krabička so zásuvkou a guličkou
  2. Količník
  3. Vkladacie puzzle 3 kruhy
  4. Ježko s farebnými kolíkmi
  5. Sova na jemnú motoriku

Puzzle s 3 kruhmi je jedna z prvých hračiek na rozlišovanie veľkosti. Zdá sa, že s týmto puzzle som to trafila presne. Ani príliš ľahké, ani ťažké. Prirodzený zmysel pre poriadok ju ťahá dať to na správne miesta. Potrápila sa, ale nakoniec to dala 💪Obľúbená zastrkovačka, pri ktorej Dorotka aj patrične funí ako ježko :), je tento ježko s farebnými kolíkmi. Kolíky sú z tvrdeného silikónu a idú ľahko zastrčiť aj vybrať z dierok. Jediný problém je ten, že Dorotka kolíky nevie udržať pokope, nosí ich stále so sebou a veľmi rada ich má aj ako hryzátko 🙂 Na vhadzovanie v štýle mincí do pokladničky som Dorotke vybrala túto sovu. Okrem vhadzovania žetónov sa dá sove stlačiť zobák, krútiť jej očami a roztvoriť krídla tým, že dieťa prisunie k sebe dva žlté bežce, kedy zároveň vypadnú von vhodené žetóny. Túto poslednú funkciu ešte Dorotka neovláda, je to tréning v podstate na stláčanie nožničiek. Žetóny sa dajú samozrejme vybrať aj jednoduchým zdvihnutím krídel rukou.Okrem týchto hračiek v poličke má Dorotka v izbe ešte napr. veľkého vĺčika, dažďovú palicu, guličkovú dráhu, hračku na ťahanie za sebou na šnúrke a tlačenie pred sebou.    Ak ste sa dočítali až sem, klobúk dolu 🙂 Verím, že som Vás inšpirovala dostatočným množstvom hračiek pre vek cca 1 roka. Je to vek iba približný, niektoré deti môžu zvládnuť niektoré z týchto aktivít už ako 10 mesačné a iné zasa oveľa neskôr. Treba svoje dieťa jednoznačne pozorovať, na čo je už pripravené a podľa toho ponúkať aktivity…

S ročným dieťaťom v kuchyni

    S ročným dieťaťom v kuchyni je to, priznávam, niekedy o nervy 😅 Ale to vám, myslím, nemusím hovoriť, to pozná každá mama veľmi dobre, obzvlášť, ak máte 2 a viac detí. Dorotka vie byť taká rýchla niekedy, že nestíham – odkladať, utierať, zbierať zo zeme… Už som sa poučila, že čo nechcem, aby chytala a vyberala z linky, musí ísť preč. Takže aj na varenie s deťmi sa treba pripraviť, resp. pripraviť linku, aby tam bolo len to, s čím môže robiť.

Väčšinou sú to tieto aktivity:

  • prekladanie,
  • zastrkovanie,
  • vkladanie,
  • podávanie,
  • šúpanie.

Buď jej niečo vyslovene naplánujem, čo bude robiť vrámci spoločného varenia, alebo príde s niečím sama a buď ju nechám, alebo jej to trošku „upravím“, zjednoduším, dám jej podnos a pod.. Najviac ju baví čvachtať sa vo vode, takže pravidelne „umýva“ zemiaky alebo ju nechám vyberať ich z hrnca s vodou do misky. Táto aktivita zvyčajne končí, keď stojím už milimeter vo vode 😀 V poslednej dobe chodí do špajze a vyberie si vždy cibuľu, ktorú šúpe 😄 Chodí s ňou po celom dome a šúpe a šúpe 😅 Vtedy jej pripravím vždy na stolík aj podnos s miskou na šupky, aby som jej túto činnosť ohraničila a vymedzila priestor, ale obsedí väčšinou iba chvíľu. A tak zbierame šupky po celom dome, čo už. Ale má to výhodu, že vždy mám do varenia predšúpanú aspoň jednu cibuľu 🤣
Nemusím vám asi hovoriť, že pravidelne chodí lašovať do „kredenca“. Dlho ju bavilo hrať sa s Via pohárikmi a zastrkovať jeden do druhého. Až kým neobjavila formičky na nanuky. Včera som jej ukázala lis na cesnak, s tým sa zabavila asi 10 minút. A pred pár dňami zdokonalila svoju jemnú motoriku tak, že dokázala zapichnúť šľahaciu metličku do nástavca na mixér.  Mám pocit, že týmto kuchynským vychytávkam sa nevyrovnajú žiadne hračky, pri nich vždy vydrží najdlhšie.

A s čím sa vaše deti najradšej hrajú  v kuchyni? Dajte tip

Najkrajšie leporelá pre deti

    Dorotka nedávno oslávila prvý rok a nám sa konečne podarilo presťahovať z jej izby piano. Mohol tak vzniknúť priestor pre čitateľský kútik. Najvyšší čas, pretože si v poslednej dobe veľmi rada listuje v knižkách. A tieto sú pre nás tie najkrajšie, čítajte ďalej… (všetky názvy sú nalinkované tam, kde som ich kúpila)Pre mňa sú úplne jednoznačne najkrašie leporelá Jar, Leto, Jeseň, Zima – Spring, Summer, Autumn, Winter – ako je ich pravý názov. Krásne ilustrácie, pri ktorých mám pocit, že naozaj je vystihnuté to, čo k danému ročnému obdobiu patrí. Momentálne má Dorotka na poličke Autumn – Jeseň. Hoci sú knižky anglické, nemusíte sa cudzieho jazyka báť, nie je v nich žiadny text.
Dávnejšie som o tejto sérii napísala článok . Kúpiť sa dajú TU a poštovné je zdarma.

Medzi knižkami je aj jedna dotyková, volá sa Pat The Bunny.Nielen že si deti môžu pohladkať chlpatého zajačika, ale môžu aj ovoňať kvietky alebo zahrať sa na kukuk 🙂 U nás je fakt veľmi obľúbená momentálne. Jediné leporelo, ktoré má namiesto ilustrácií reálne fotky, je knižka Hands can. Zachytávajú, čo všetko ľudské (detské) ruky dokážu. Aj Maria Montessori raz povedala že „ruka je nástrojom ľudského ducha“. Pri každej fotke je milý veršík v angličtine.

Ďalšia knižka, ktorá je vlastne takým prvým slovníčkom, je I Love To Eat – Rád jem.Je zároveň aj trošku dotyková, pohár od džemu je plastový, piškóta má vrúbkovanú textúru a pod. Tiež v nej veľmi rada Dorotka listuje.

Sériu anglických knižiek uzatvárajú leporelá Picnic with Monet  (Piknik s Monetom) a Painting with Picasso (Maľovanie s Picassom).Z tejto série sa dajú kúpiť aj leporelá iných maliarov, napr. Van Gogha, Degasa, Renoira… Myslím, že je fajn, ukazovať deťom diela známych maliarov od malička. S trošku staršími deťmi sa dá o maľbách aj porozprávať, čo vidia na obrázku, čo sa im páči a podobne.Z domácich slovenských knižiek by v tomto výbere nemala chýbať Nenásytná húsenička od Erica Carle. Je to dnes už taká ikonická Montessori knižka, ktorá veľmi milou formou učí deti životný cyklus motýľa, druhy ovocia a aj počítanie.Ďalšia knižka s podobnou pridanou hodnotou je leporelko Milá ZOO. ZOO neustále posiela rôzne zvieratká, ktoré sa deti naučia charakterizovať, až kým nepríde nakoniec to pravé 🙂Najväčšou knižkou na našej poličke je Pole a lúka. Obrázky sú trošku, takpovediac „hustejšie“, preto sú vhodné napríklad na hľadanie zvieratiek, ktoré sú vždy na okraji knižky vymenované.Knižky vo vežičke máme rozhodené po celom dome 🙂 Jednu má Dorotka v izbe, jednu pri mne v kuchyňoobývačke a jednu pri nočníku 😉 Priebežne jej ich zamieňam, a tak sa vždy zoznámi s novými zvieratkami. Predávajú sa v praktickom „vežičkovom“ balení uložené na sebe.

Keďže máme veľmi radi psíkov a aj mačičky, túto knižku som kúpila ešte Adelke, keď sme mali doma mačku. Volá sa Čo mačička premilá po celý deň robila.Obrázky sú detské, no tak milo realistické, doplnené o krátke veršíky.A na záver sa podelím s mojím posledným úlovkom – Kde je pani Sliepka?Zahráte si  kukuk so zvieratkami, ktoré sú skryté za okienkami z filcu. Sú vhodné aj pre úplne najmenšie detičky.

Vaše lajky, komentáre a zdieľania sú zadosťučinením mojej práci, za čo vám vopred srdečne ďakujem.