Mici a Murko

    Máme nových členov rodiny. Volajú sa Mici a Murko a sú to dve mačičky. Sú s nami už vyše mesiaca a keď sme ich doniesli domov, urobili sme Adelke veľkú radosť. Má veľmi rada zvieratá, nehovoriac o psoch a mačkách. Pribudla nám síce v domácnosti s mačkami aj ďalšia starosť, ale Adelka sa sama do starostlivosti o ne aktívne zapája. V podstate ona je tá, ktorá mi pripomína aj niekoľkokrát denne, že treba dať mačkám mlieko. Neodrádza ju ani chladné počasie…IMG_4674IMG_4681Veľký pokrok urobila v súvislosti so šróbovaním uzáverov. Predtým vždy, keď skúšala otvoriť uzáver na hociakej fľaške a nešlo jej to na prvý raz, hneď sa vzdala. Pri mačkách mala väčšiu motiváciu naučiť sa odšróbovať uzáver na mlieku, keďže ich chcela kŕmiť. Dnes si už mlieko sama otvorí aj zavrie. šrobovanie uzaveruStarostlivosť o zvieratko alebo o rastlinku je jednou z dôležitých aktivít praktického života. U nás vidím  prínos v tom, že sa Adelka učí, ako sa správne manipuluje a zaobchádza so zvieratami, učí sa dať zvieratku správne množstvo správnej potravy v správnom čase, vidí aké má zviera návyky. V neposlednom rade sa učí zodpovednosti, empatii, má radosť z kontaktu s inou živou bytosťou a hlavne má spoločníka na hranie. IMG_4836

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Voda pre kvietky aj pre Adelku

    Často si s Adelkou na prechádzkach trháme kvietky a dávame potom doma do vázy. Som rada, že sa jej kvety páčia a dostáva sa už do fázy, kedy môžeme bez obáv nechať na stole položenú vázu alebo kvetináč s kvetmi. Zo začiatku mala tendenciu lupienky otrhávať, ale zvykli sme si jej hovoriť, že ich nesmie trhať, ale iba pohladkať. Ten kontakt, ktorý potrebuje mať s kvetmi formou dotyku sme jej týmto nevzali a môže tak uspokojiť svoju potrebu a spoznávať. Dnes si už doma všíma, keď je nová dekorácia alebo nový kvet a dá mi najavo, že sa jej to páči. Chápe, že niektoré veci majú estetickú funkciu.

A tak som sa jedno nedeľné popoludnie vybrala do záhrady a natrhala kvietky. Napadlo mi, že naaranžujem takú malú kytičku aj pre Adelku na stolík. V zápätí som si uvedomila, že si ju vlastne Adelka môže dať sama do vázy s vodou a položiť kam sa jej bude páčiť. IMG_3943Podnos s potrebnými vecami som jej nachystala na stolík. Už raz niečo podobné robila, takže nebolo treba veľa hovoriť a utekala hneď s podnosom k nášmu novému „napájadlu“.IMG_3928Bez veľkých inštrukcií si začala nalievať vodu do pohárika, potom ju preliala do odmerky a napokon do vázy. Sama si zvolila tento postup. Vhodnejšia by bola číra priehľadná vázička, aby videla, ako sa voda leje a presne vedela, koľko vody naliala. Momentálne sme však takú doma nemali.napojovy zasobik pre deti IMG_3931 IMG_3932Potom už stačilo iba vložiť kvietky do vázy. Vzala hotovú vázičku a utekala ju položiť ocinovi na stôl do obývačky. IMG_3935IMG_3937Výdajník vody je perfektná vec. Odkedy ho máme doma, už si ani nepamätám, kedy ma naposledy Adelka prosila o vodu. Sama sa obslúži, keď je smädná alebo keď si chce začať vodu prelievať. Máme ho vždy po ruke aj pri varení, dolieva napríklad vodu do hrnca.vydajnik vody pre detiA keď sa chystáme von na prechádzku, sama si nalieva vodu do fľašky. Niekedy použije na fľašu lievik a nalieva si pohárikom a niekedy si vie už fľašu pridržať.vydajnik vodyJe to ďalší veľký krok k jej nezávislosti.

„Prvým cieľom pripraveného prostredia je, pokiaľ je to možné, vrátiť rastúcemu dieťaťu nezávislosť na dospelých.“ – Maria Montessori

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Nôž (nie je) pre deti

    Aj vy žijete s presvedčením, že nôž nie je pre deti? V Montessori výchove krájanie patrí k zručnostiam praktického života. Nie som extrémista, ktorý by dal bez dozoru vlastnej dcére ostrý nožík, ale ani ustráchaná matka, ktorá bude radšej do 15 rokov krájať všetko za dieťa, len aby sa neporezalo. Adelku vždy počas varenia nože zaujímali. Vie, že ich nesmie chytať, ale zvedavosť ju vždy prekoná a zakázané ovocie najlepšie chutí. Keď o ne začala prejavovať veľký záujem, tak som si povedala, že Adelke nožík predstavím (okolo 18 mesiaca). Montessori vlnkovy noz TescomaJe dobré sa na to vopred pripraviť a mať k dispozícii nože, ktoré sú vhodné na úplné začiatky. Na prvé krájanie sa v Montessori používajú vlnkové nože. Dieťa s takýmto nožom ľahšie manipuluje, keďže ho môže chytiť zhora oboma rukami a tým má väčšiu silu na prekrojenie. Je rovnako ostrý ako klasický nôž. Možno si niekto povie, že je to príliš veľký risk, dať dieťaťu do ruky ostrý nástroj. Netreba však k tomu pristupovať so strachom, ale skôr zodpovedne. A okrem toho, nikdy ju nenechávam s nožom samú. Ukázala som Adelke, ako sa s takýmto nožom narába a nechala som ju, aby si to prvý raz vyskúšala na banáne. Banán sa krája ľahučko a ja som jej ho pred tým ešte prekrojila pozdĺžne, aby lepšie sedel na podložke. Rovnako potom krájala cuketu. Montessori krajanie cukety 2Napriek tomu, že jej ukazujem, že tento nožík sa drží oboma rukami, krája od začiatku jednou rukou. Vždy pri nej stojím, predvídam a dopredu ju vždy upozorním, ak ide spraviť niečo, čím by si mohla ublížiť. Montessori krajanie cukety

Neostali sme iba pri vlnkovom nožíku, ktorý som mimochodom začala aj ja veľmi rada používať 🙂 V súčasnosti používa Adelka najmä nožíky na natieranie chleba a pečiva. Momentálne u nás nájdete tieto nože: Montessori noz1. Vlnkovací nôž z Tescomy

2. Drevený nožík na maslo – používame ho niekedy pri raňajkách, je úplne ľahučký (bohužiaľ vyzerá to tak, že v e-shope už vôbec nebude 🙁 ale nestrácam ešte nádej )

3. Príborový nožík zo súpravy z Ikea – zdá sa mi ešte na Adelku príliš ťažký a je pomerne dlhý. Dlhý je aj nožík z ďalšej príborovej súpravy, ktorú máme doma, no zasa lyžička a vidlička z tohto setu sú oveľa ľahšie a lepšie sa s nimi manipuluje.

4. Natierací nôž Zassenhaus – tento používame doma najčastejšie, pretože je úplne maličký (má necelých 13cm) a ľahko si s ním Adelka natľapká nátierku na chlebík. Veľmi rada s ním tiež zoškrabáva maslo z chlebíka alebo krája plastelínu 😉nožík na maslo Zassenhaus5. Nožík z hračkárskeho setu – s ním sa väčšinou iba hrá, rozkrajuje zeleninu spojenú suchým zipsom. Je tiež veľmi šikovný do ruky.Montessori krajaci set

Práve som v procese hľadania vhodného klasického noža na krájanie. Ak máte tip, sem s ním … Mňa zaujal zatiaľ tento nožík (pre deti +3 r.), jeho mínusom je však cena.

    Na margo bezpečnosti detí si na záver dovolím citovať úryvok z knihy Koncept kontinua (J. Liedloffová), s ktorým sa v poslednej dobe stotožňujem. Totiž čím viac Adelke úzkostlivo niečo zakazujem so strachom, že by napríklad mohla spadnúť pri skákaní na gauči, tým viac ju to baví a doslova provokatívne v tom pokračuje. Ak zmením prístup a poviem, že môže skákať, ale môže si pri tom ublížiť (pričom neprestávam mať nad situáciou kontrolu), prestáva ju to baviť. Stráca motiváciu, pretože zrazu jej „hru“  nehrám a zodpovednosť je na nej. Sama tak pochopí riziko možného následku…

„Podle mého názoru je základem rozložení zodpovědnosti. Děti
západní civilizace skoro nevyužívají svých schopností dávat na sebe
pozor ‐ většinu zodpovědnosti za ně přebírají dospělí. Z hlediska
kontinua je opakování nadbytečné, dítě tedy ztrácí tolik zodpovědnosti
za sebe sama, kolik převezmou ostatní. Tak dochází k oslabení účinnosti tohoto mechanismu sebezáchovy. Nikdo se totiž nemůže věnovat situaci někoho jiného tak intenzivně jako daná osoba sama.  …  Tento sklon vměšovat se do přirozeného a nejlepšího možného způsobu rozmístění zodpovědnosti je důvodem, proč mají civilizované
děti více úrazů. Způsobuje navíc i vznik nových nebezpečných situací. … “

Zahraničné linky o nožoch a krájaní:

1. Living Montessori Now – Krájanie s nožom

2. How We Montessori – Montessori a nože

3. Montessori On The Double – Krájanie s nožom a iné kuchynské aktivity

4. Info Montessori – Návod ako predstaviť dieťaťu krájanie

Po vlastných

„Naučit se chodit znamená pro dítě něco jako druhé narození, neboť tím přechází ze stavu bezmocnosti do stavu svobodné aktivity.“*

    Adelka mala sotva rok, keď urobila svoj prvý krok. Najťažšie bolo pre ňu na úplnom začiatku vôbec zdvihnúť nohu a vykročiť. Keď toto zvládla a udržala rovnováhu na jednej nohe, potom to už išlo veľmi rýchlo. Nepoužívali sme žiadne chodítka ani sme s ňou nechodili za ruky. Na jednej strane ona sama odmietala akúkoľvek asistenciu a na strane druhej sme vedeli, že ona musí na to prísť sama. Mala k dispozícii aj vozík, no ani ten ju nelákal. Ak som jej ho chcela podstrčiť, aby ho vyskúšala, prekážal jej. Používa ho viac dnes, keď si je v chôdzi istejšia a vie si ho niekedy už aj sama nasmerovať do smeru, kam chce ísť.

walker wagoonSnáď jediným pomocníkom pri chôdzi bol u nás walking assistent – asistent na chodenie. Používali sme ho iba vonku a na úplnom začiatku. Ušetril tak Adelku niekoľkých pádov do kaluží a do blata.

walking assitentJeho výhodou je, že rodič nemusí byť nad dieťaťom zhrbený, ak by ho chcel držať pri chôdzi za obe ruky (niekde som čítala, že pri tomto vodení za ruky by dieťa malo mať ruky zdvihnuté najviac po úroveň ramien – ak si sama seba predstavím, že by som mala chodiť s rukami nad hlavou, musí to byť naozaj veľmi nepohodlné). Okrem toho dieťa môže samo bez obmedzení chodiť a rodič zatiahne za popruhy, len keď je to nevyhnutné. Sme zástancom toho, že aj padať sa treba naučiť. Prvý raz sme toto „vodítko na dieťa“ (tak sme to vtedy nazvali s manželom) videli v UK pred niekoľkými rokmi a pripadalo nám to veľmi degradujúce pre dieťa. Angličania to totiž používali aj pri starších deťoch a bol to pre nich prostriedok kontroly dieťaťa, aby neutekalo nežiaducím smerom. Týmto prístupom je však dieťa obmedzované a bráni mu to v rozvoji samostatnosti a nezávislosti, ktorú práve chodením po svojich nadobúda. V tejto súvislosti musím povedať, že  Adelku lákajú práve nerovné terény. Čím hrbolatejší a zvláštnejší povrch, tým lepšie. Pochopila som, že nemá zmysel ju vracať, keď zíde napríklad z cesty na trávnik, pretože ju to vždy rozhnevá. Tým sa práveže trénuje a sama vidím, ako rýchlo robí pokroky (dnes v 13 mesiacoch už preferuje chodiť po schodoch po svojich namiesto po štyroch, ja ju iba pridržiavam za jednu ruku). Keď ideme na prechádzku, beriem to teda ako čas, ktorý jej maximálne venujem a prispôsobujem sa. Ak chce chodiť po tráve, chodíme po tráve. Ak chce chodiť po ľade, idem za ňou a nenápadne ju istím, ale neobmedzujem. Ak chce stáť a dívať sa na autá, počkám, koľko je treba. cicaTakto nejak vyzerajú naše prechádzky, na ktoré neberieme so sebou ani kočík. Zatiaľ sa vždy vyberieme niekam okolo domu a Adelka mi sama dá najavo, že je unavená a chce sa vrátiť.

„Jednou jsem viděla japonského tatínka, který šel se svým synkem na procházku. Sledovala jsem je a všimla si, jak dítě, kterému mohlo být tak rok a půl, možná dva, najednou objalo oběma rukami nohu svého otce. Muž klidně stál a nechal hošíka, aby se mu točil kolem nohy. Když si klouček vyhrál, pokračovali oba pomalým krokem dál. Po chvíli si zase dítě sedlo na obrubník a otec se zastavil vedle něho. Výraz v jeho tváři byl vážný, ale naprosto přirozený. Nedělal vlastne vůbec nic vyjímečného. byl to jednoduše otec, který vzal svého malého synka na procházku.“*

walking

* M. Montessori, Tajuplné dětství

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ …