Praktický život u nás doma (2,5 r.)

    Podstatou (Montessori) aktivít pre deti do 3 rokov by mali byť činnosti bežného života, do ktorých sa môže dieťa zapojiť podľa svojich schopností a možností. Ako sa hovorí, stačí žiť normálny život a dieťa sa pridá. Veľakrát doma hračky ani nepotrebujeme, aby sa zdokonalila v jemnej motorike, v koordinácii alebo v iných zručnostiach. Najlepšie to za nás povedia videjká, ktoré som priebežne natočila.

Krátky zostrih aktivít:

Ako sme sa naučili prevrátiť oblečenie z rubovej strany:

Tu sme vyrábali nanuky:

Pripravovali sme marinádu na mäso: 

Skladanie handričiek:

Príprava raňajok:

Hravé aktivity na strihanie

    Tieto dni sme si krátili aj aktivitami na strihanie. V minulom článku som vám písala o nožničkách a teraz pár tipov, ako motivovať deti k strihaniu. Ako inak, trošku hravo 🙂Pripravila som Dorotke pár aktivít. Sú vytvorené tak, aby ich zvládli deti, ktoré ešte len strihať začínajú. V Montessori začínajú deti strihaním prúžkov papiera, a preto som sa snažila, aby prevládali pri týchto prvých aktivitách. A ďalšia dôležitá vec je, že ich príprava vám zaberie max. 10 minút. Väčšinu farebného papiera som použila ako zbytky, ktoré Adelka odkladá. Naozaj päť minút prípravy vám stačí napríklad na tento mráčik s dažďom. My sme ho pripevnili magnetkami o chladničku, ale môžete napríklad aj o radiátor.V lepšom počasí môžete strihať aj takéto slniečko s lúčmi 🙂

Veľmi vďační sú aj takíto „strapánikovia“, ako sme ich doma nazvali. Dobre sa držia deťom v ruke a môžu vytvárať rôzne účesy. No a na záver ovečka, ktorá sa mne osobne najviac páči. Na kartón som prilepila lepiacou páskou prúžky papiera, ktoré som pred tým zvlnila pomocou nožníc ako stužku.Čo poviete, ktorá aktivita je váš favorit? Pokojne mi napíšte 🙂

Testovali sme detské nožnice

    Dorotka sa začala intenzívnejšie zaujímať o strihanie, a tak sme vyberali pre ňu najvhodnejšie nožnice. No a pri tom som nezabudla ani na vás a urobila som vám prehľad rôznych nožníc. Môžete si prečítať ich výhody a nevýhody. V závere nájdete aj video, kde som to pre vás všetko zhrnula. Všetky nožničky nájdete aj v našom e-shope, vlastne vďaka tomu som ich mohla aj všetky odskúšať.

  1. Plastové nožnice – sú najbezpečnejším variantom a vhodné pre tých rodičov, ktorý sa veľmi boja o bezpečnosť svojich detí. Aj napriek tomu, že sú z plastu, dokážu prestrihnúť papier. Niekedy sa však papier dostáva medzi čepele nožníc, čo môže pôsobiť pre dieťa rušivo. Napriek tomu lepšia bezpečná verzia asi neexistuje.
  2. Stláčacie nožnice Faber-Castell – predávajú sa v modrom a ružovom prevedení. Sú šikovné do ruky, ľahko sa stláčajú. Majú pružinku, vďaka ktorej sa sami vracajú do pôvodnej polohy. Preto sa dieťa môže sústrediť na samotné strihanie alebo držanie papiera. Sú ideálne na úplné začiatky strihania už od cca 1,5 roka a vhodné pre pravákov ako aj pre ľavákov.
  3. Dvojité nožnice – používajú sa na nácvik strihania spolu s rodičom. Rodič vloží prsty do otvorov spolu s dieťaťom a môže mu pomáhať nožnice otvárať alebo smerovať. Predávajú sa v praváckej a ľaváckej verzii. Niekedy mávajú pružinku, ktorá pomáha deťom vrátiť nožničky do pôvonej polohy. Nepovažujem to pri dvojitých nožničkách však za dôležité, nakoľko rodič vlastne plní úlohu otvárania a zatvárania nožníc. Takže sa mi to tu zdá aj zbytočné, keďže dieťa samé tieto nožničky s veľkou pravdepodobnosťou používať nebude.
  4. Stláčacie nožnice červené – veľmi dobre strihajú, majú kvalitné Solingen čepele. Sú trošku väčšie (na môj vkus) a Dorotke sa trošku ťažšie stláčali. Preto sú asi vhodnejšie pre deti, ktoré majú väčšie a silnejšie ručičky. Papier môžete s nimi strihať z akéhokoľvek smeru a nezasekne sa medzi čepielkami.
  5. Nožnice Fiskars – tieto sú asi moje najobľúbenejšie. Sú ostré, kvalitné, dobre a spoľahlivo strihajú. Sú síce drahšie, ale podľa mňa stoja za to. Používali sme ich aj s Adelkou, keď začínala strihať a teraz ich nosí v peračníku do školy. Prestrihnú nielen papier, ale aj nejaký tvrdší materiál. Čepele to vydržia.
  6. Nožnice Djeco – sú tiež veľmi dobré, majú chránené hroty a aj pružinku. My pružinku nepoužívame, pretože Dorotku to hnevalo a chcela mať svoju vlastnú kontrolu nad nožničkami. Sú ostré, papier strihajú z každého uhlu a nezasekáva sa papier medzi čepielkami. Dobrá kvalita za rozumnú cenu.

Akých favoritov máte vy? Napíšte mi 🙂

 

Ovocie, ktoré si pripravia aj najmenší

    Už najmenšie deti si dokážu samé pripraviť desiatu alebo olovrant. U nás je to najčastejšie ovocie. Už od 1,5 roka som nechávala Dorotku, aby si sama ošúpala banán alebo mandarínku. Nie je na tom samozrejme nič svetoborného. Ale rada by som vám ukázala, ako si aj pri príprave ovocia môžu deti udržať poriadok a systém, ktorý máme na Montessori tak radi.Ako si môžete všimnúť, opäť je základom podnos, ku ktorému pridáme 2 misky. Jednu na odpad a druhú na pripravené očistené ovocie – teda pokiaľ neskončí rovno v ústach, čo je aj u nás častý prípad 🙂  (či pravá miska bude slúžiť na odpad alebo ľavá, je v princípe jedno) Takto si dieťa zvykne hneď na tento postup práce a zároveň je pre neho všetko prehľadné a zrozumiteľné. Teda systém neudržiavame iba na poličkách s hračkami, ale aj pri takýchto aktivitách, čo deti veľmi baví. Má to pre ne veľký význam a ten poriadok a usporiadanie, ktorý vidia okolo seba, potom prenášajú aj do svojho vnútra. Cítia istotu, dokážu sa pri tom lepšie sústrediť a nerušia ich ďalšie zbytočné predmety či neporiadok (deti v tomto veku majú veľký cit na poriadok vďaka ich senzitívnemu obdobiu).Pri niektorých činnostiach ešte Dorotka potrebuje moju pomoc. Napríklad pritlačiť krájač na jabĺčko (snažím sa krájať jablko na tenké plátky, prípadne bez šupky to ide fajn) alebo dotiahnuť luskáčik na oriešky. No ostatné sa vždy snaží zvládnuť sama – veď to poznáte „ja sama“ 😀 Oceníte to neskôr, keď mladšiemu súrodencovi natrú chlebík alebo vám pripravia kávu 😉

Zdieľania, lajky a komenty vždy potešia.