S ročným dieťaťom v kuchyni

    S ročným dieťaťom v kuchyni je to, priznávam, niekedy o nervy 😅 Ale to vám, myslím, nemusím hovoriť, to pozná každá mama veľmi dobre, obzvlášť, ak máte 2 a viac detí. Dorotka vie byť taká rýchla niekedy, že nestíham – odkladať, utierať, zbierať zo zeme… Už som sa poučila, že čo nechcem, aby chytala a vyberala z linky, musí ísť preč. Takže aj na varenie s deťmi sa treba pripraviť, resp. pripraviť linku, aby tam bolo len to, s čím môže robiť.

Väčšinou sú to tieto aktivity:

  • prekladanie,
  • zastrkovanie,
  • vkladanie,
  • podávanie,
  • šúpanie.

Buď jej niečo vyslovene naplánujem, čo bude robiť vrámci spoločného varenia, alebo príde s niečím sama a buď ju nechám, alebo jej to trošku „upravím“, zjednoduším, dám jej podnos a pod.. Najviac ju baví čvachtať sa vo vode, takže pravidelne „umýva“ zemiaky alebo ju nechám vyberať ich z hrnca s vodou do misky. Táto aktivita zvyčajne končí, keď stojím už milimeter vo vode 😀 V poslednej dobe chodí do špajze a vyberie si vždy cibuľu, ktorú šúpe 😄 Chodí s ňou po celom dome a šúpe a šúpe 😅 Vtedy jej pripravím vždy na stolík aj podnos s miskou na šupky, aby som jej túto činnosť ohraničila a vymedzila priestor, ale obsedí väčšinou iba chvíľu. A tak zbierame šupky po celom dome, čo už. Ale má to výhodu, že vždy mám do varenia predšúpanú aspoň jednu cibuľu 🤣
Nemusím vám asi hovoriť, že pravidelne chodí lašovať do „kredenca“. Dlho ju bavilo hrať sa s Via pohárikmi a zastrkovať jeden do druhého. Až kým neobjavila formičky na nanuky. Včera som jej ukázala lis na cesnak, s tým sa zabavila asi 10 minút. A pred pár dňami zdokonalila svoju jemnú motoriku tak, že dokázala zapichnúť šľahaciu metličku do nástavca na mixér.  Mám pocit, že týmto kuchynským vychytávkam sa nevyrovnajú žiadne hračky, pri nich vždy vydrží najdlhšie.

A s čím sa vaše deti najradšej hrajú  v kuchyni? Dajte tip

Obrázkový recept pre deti

    Ako viete, Montessori je o samostatnosti. Adelka je v kuchyni už dostatočne samostatná a v poslednej dobe ma prekvapuje, že si sama chce robiť raňajky a večeru. S obedmi tiež väčšinou pomáha. Dokonca si niekedy zhromaždí ingrediencie a sama si vymýšľa, kombinuje, ochutnáva – vlastne akože varí 🙂 A tak som rozmýšľala, ako túto jej samostatnosť trošku povzniesť na vyššiu úroveň. Že by to neostalo iba pri  príprave obloženého pečiva, praženice a krájaní zeleniny, ale vedela by niečo sama pripraviť od A po Z. Nakoniec som dospela k tomu, že jej pripravím obrázkový recept, podľa ktorého niečo navarí, resp. upečie.Vytvorila som jej recept na náš obľúbený perník. Recept je obrázkový, rozdelený na niekoľko krokov, názorný a zrozumiteľný. Trošku predsa len potrebovala odomňa asistenciu, keď bolo treba namlieť orechy či ovsené vločky, ale aj tomu sa dá predísť, ak už namleté ingrediencie prichystáme vopred do misiek.V našom recepte je treba na začiatok ošúpať a nakrájať jablká. Môže to dieťa urobiť buď so škrabkou alebo so strúhačom a krájačom 2v1 na kľuku. Je to veľký pomocník a pre deti asi taký malý zázrak 🙂Dlho som nevedela vyriešiť otázku, ako by v správnom množstve mohla nadávkovať napríklad múku alebo cukor. Používať váhu je pre ňu ťažké a aj klasické odmerky nie sú pre ňu ešte zrozumiteľné. Najmä ak sú na odmerke dieliky po 50g a chýba tam tým pádom napr. 75g.Našla som farebné odmerky do ruky, ktoré sú označené objemom. Tiež si možno poviete, že to nie je žiadna výhra, lebo tam rovnako môžu chýbať objemy, ktoré zrovna potrebujeme. Avšak dajú sa krásne nakombinovať a využiť práve v obrázkovom recepte pre deti. Stačí napríklad vyobraziť, koľko ktorých odmeriek múky treba použiť a správne množstvo vie namerať aj dieťa 🙂 Z tohto objavu som bola nadšená, neviete si to ani predstaviť 🙂Ďalším chutným pomocníkom je metlička na omrvinky, ktorá vyzerá ako ježko 🙂 Na takéto drobné upratovanie je ako stvorená spolu s malou lopatkou.

A tak vám takýto môj recept ponúkam na vyskúšanie (prípadne nižšie vo formáte .doc s nefarebnými odmerkami, pretože každé balenie odmeriek má iné farby): Recept pre deti Perník. Nie je na ňom veľmi čo pokaziť. Raz sa nám akurát perník nenadvihol, ako inokedy, ale stále bol vynikajúci! Možno to deťom nepôjde hneď úplne samostatne, ale verte, že ďalšie razy už to budú piecť s menšou a menšou pomocou od vás. Nám sa raz dokonca podarilo, že kým som ja navarila obed, Adelka súčasne so mnou piekla tento perník podľa receptu.Opäť sa mi potvrdilo, že deťom stačí iba veriť a dať im príležitosť.

 

 

Zapaľovanie sviečky

    Téma ohľadom zapaľovania sviečky by sa hádam viac hodila do obdobia dušičiek. My si však aj v tomto období často zapaľujeme doma sviečku a rozkurujeme v krbe. Oheň je nielen pre nás ale aj pre deti fascinujúci. Ja sama sa často zahľadím do ohňa a len tak vypnem a pozerám. Keď rozkurujeme v krbe, Adelka je väčšinou vždy pri tom a chce zapaľovať. Chcela som jej umožniť zoznámiť sa s ohňom bližšie a to tak, aby to bolo bezpečné a aby si voči ohňu vybudovala zároveň aj rešpekt.Tu vám ponúkam jednoduchú aktivitu, vďaka ktorej sa deti môžu s ohňom naučiť zaobchádzať a pre vás oheň v kombinácii s deťmi už nemusí byť už strašiakom. 

Čo na to potrebujete?

– kovový podnos (dostatočne veľký, aby sa tam všetko zmestilo a bol odstatok miesta aj na manipuláciu)

– dlhšie zápalky (ideálne okolo 6-7 cm dlhé, pretože dlhšie sa budú lámať)

– nádobku na vodu (ktorú nepoužívate na pitie) a džbánik na naliatie vody

– misku na použité zápalky (kovovú alebo keramickú)

– zhášadlo

– sviečkuPotreby si rozložte na podnose tak, aby ste všetko mali po ruke v logickej postupnosti. Najlepšie je položiť sviečku naľavo a pohár s vodou a misku napravo od sviečky. Verte alebo nie, deti si to takto zapamätajú. Krabičku so zápalkami si pri škrtnutí položte na stôl škrkátkom nahor. Sviečku zapáľte a horiacu zápalku ponorte do vody a potom odložte na misku. Po chvíľke horenia sviečku zahaste zhášadlom. To bude pre deti také malé kúzlo 🙂Skôr, ako aktivitu ponúknete deťom, vyskúšajte si ju vy sami. Uvidíte, na čo všetko môžete prísť, čo vám môže pri tom zavadzať, čo by ste už druhýkrát urobili inak. Ak uvidíte, že dieťa robí niečo inak ako vy, ale zvláda to a je to bezpečné, nemusíte ho opravovať. Adelka napríklad drží krabičku so zápalkami pri škrtnutí vo vzduchu. Pri ďalšom raze som jej iba ukázala, ako si ju chytí ďalej od seba. Niekedy sa jej nepodarilo škrtnúť zápalkou ani po viacerých pokusoch. Sama musela prísť na to, akú silu na to musí použiť. Ja som jej iba napovedala slovami „silno a od seba“. Táto aktivita ju tak zaujala, že hneď minula krabičku zápaliek. Ďalšíkrát so zápalkami už trošku viac experimentovala a začala si odpaľovať zápalky od horiacej sviečky. Nechala som ju. Inokedy zasa keď škrtla zápalkou, nechávala ju dlhšie rozhorieť. Raz až tak, že už v podstate mala oheň takmer pri prstoch. Trošku sa zľakla, tak som jej hneď ukázala, ako ju v takýchto prípadoch musí ihneď zahasiť vo vode. Myslím si, že v takýchto momentoch sa buduje rešpekt.zapaľovanie sviečkyAktivitu môžete mať doma k dispozícii na poličke. Ale bez zápaliek! Tie si od vás dieťa vždy vypýta a vy viete, že musíte byť pri ňom. Nemyslím si, že oheň by mal byť pre deti tabu. Netreba im ho odopierať, ale správnou formou ukázať, ako sa s ohňom manipuluje a túto potrebu detí (ako aj ostatné) naplniť. Vy sami však musíte vedieť, či a kedy je na to dieťa pripravené…

Ako sme bábike ušili nohavice…

Keď sa jeseň prehupla do zimy, Adelka starostlivo usúdila, že predsa aj bábika potrebuje dlhé nohavice, aby jej nebolo zima 🙂 Pohotovo ma poslala kúpiť jej nejaké. Na takéto rozmary ja len tak ľahko neskočím a preto som navrhla, aby jej ich ušila. „Ale ja neviem ušiť nohavice,“ bolo prvé, čo jej napadlo. Ubezpečila som ju, že je to ľahké, že jej to ukážem a potom už to dokáže aj sama. Bola nadšená, veľmi sa na to tešila a ešte v ten deň som doma musela nájsť látku. Na ňu som nakreslila strih a Adelka si nohavice vystrihla.Vystrihnuté nohavice sme spojili po krajoch špendlíkmi, takže aj pri šití musela byť opatrná, aby sa nepichla. Párkrát sa to samozrejme aj stalo, ale patrí to jednoducho k tomu.Ihlu si navliekla celkom sama. Je dobré si ihlu zapichnúť do ihelníčka, aby boli obe ruky voľné a jedna mohla niť prestrčiť uškom ihly a druhá potiahnuť. Uzlík zatiaľ robím ja.Na jednej strane nohavíc asi do polovice dĺžky som Adelke ukázala, ako bude robiť jednoduché stehy. Má už skúsenosti so šitím TU, takže to pochopila pomerne rýchlo a asi tak 2/3 nohavíc ušila sama. Musela som jej trochu pomáhať, keď sa jej minula niť.Ušila ich po kúskoch asi za tri dni a musím povedať, že ju to veľmi bavilo. Najmä ten moment prekvapenia, keď boli nohavice hotové a prevracali sme ich z rubovej strany. Bola hotová, že to sama dokázala, čomu na začiatku ani neverila 🙂