Testovali sme detské nožnice

    Dorotka sa začala intenzívnejšie zaujímať o strihanie, a tak sme vyberali pre ňu najvhodnejšie nožnice. No a pri tom som nezabudla ani na vás a urobila som vám prehľad rôznych nožníc. Môžete si prečítať ich výhody a nevýhody. V závere nájdete aj video, kde som to pre vás všetko zhrnula. Všetky nožničky nájdete aj v našom e-shope, vlastne vďaka tomu som ich mohla aj všetky odskúšať.

  1. Plastové nožnice – sú najbezpečnejším variantom a vhodné pre tých rodičov, ktorý sa veľmi boja o bezpečnosť svojich detí. Aj napriek tomu, že sú z plastu, dokážu prestrihnúť papier. Niekedy sa však papier dostáva medzi čepele nožníc, čo môže pôsobiť pre dieťa rušivo. Napriek tomu lepšia bezpečná verzia asi neexistuje.
  2. Stláčacie nožnice Faber-Castell – predávajú sa v modrom a ružovom prevedení. Sú šikovné do ruky, ľahko sa stláčajú. Majú pružinku, vďaka ktorej sa sami vracajú do pôvodnej polohy. Preto sa dieťa môže sústrediť na samotné strihanie alebo držanie papiera. Sú ideálne na úplné začiatky strihania už od cca 1,5 roka a vhodné pre pravákov ako aj pre ľavákov.
  3. Dvojité nožnice – používajú sa na nácvik strihania spolu s rodičom. Rodič vloží prsty do otvorov spolu s dieťaťom a môže mu pomáhať nožnice otvárať alebo smerovať. Predávajú sa v praváckej a ľaváckej verzii. Niekedy mávajú pružinku, ktorá pomáha deťom vrátiť nožničky do pôvonej polohy. Nepovažujem to pri dvojitých nožničkách však za dôležité, nakoľko rodič vlastne plní úlohu otvárania a zatvárania nožníc. Takže sa mi to tu zdá aj zbytočné, keďže dieťa samé tieto nožničky s veľkou pravdepodobnosťou používať nebude.
  4. Stláčacie nožnice červené – veľmi dobre strihajú, majú kvalitné Solingen čepele. Sú trošku väčšie (na môj vkus) a Dorotke sa trošku ťažšie stláčali. Preto sú asi vhodnejšie pre deti, ktoré majú väčšie a silnejšie ručičky. Papier môžete s nimi strihať z akéhokoľvek smeru a nezasekne sa medzi čepielkami.
  5. Nožnice Fiskars – tieto sú asi moje najobľúbenejšie. Sú ostré, kvalitné, dobre a spoľahlivo strihajú. Sú síce drahšie, ale podľa mňa stoja za to. Používali sme ich aj s Adelkou, keď začínala strihať a teraz ich nosí v peračníku do školy. Prestrihnú nielen papier, ale aj nejaký tvrdší materiál. Čepele to vydržia.
  6. Nožnice Djeco – sú tiež veľmi dobré, majú chránené hroty a aj pružinku. My pružinku nepoužívame, pretože Dorotku to hnevalo a chcela mať svoju vlastnú kontrolu nad nožničkami. Sú ostré, papier strihajú z každého uhlu a nezasekáva sa papier medzi čepielkami. Dobrá kvalita za rozumnú cenu.

Akých favoritov máte vy? Napíšte mi 🙂

 

Ovocie, ktoré si pripravia aj najmenší

    Už najmenšie deti si dokážu samé pripraviť desiatu alebo olovrant. U nás je to najčastejšie ovocie. Už od 1,5 roka som nechávala Dorotku, aby si sama ošúpala banán alebo mandarínku. Nie je na tom samozrejme nič svetoborného. Ale rada by som vám ukázala, ako si aj pri príprave ovocia môžu deti udržať poriadok a systém, ktorý máme na Montessori tak radi.Ako si môžete všimnúť, opäť je základom podnos, ku ktorému pridáme 2 misky. Jednu na odpad a druhú na pripravené očistené ovocie – teda pokiaľ neskončí rovno v ústach, čo je aj u nás častý prípad 🙂  (či pravá miska bude slúžiť na odpad alebo ľavá, je v princípe jedno) Takto si dieťa zvykne hneď na tento postup práce a zároveň je pre neho všetko prehľadné a zrozumiteľné. Teda systém neudržiavame iba na poličkách s hračkami, ale aj pri takýchto aktivitách, čo deti veľmi baví. Má to pre ne veľký význam a ten poriadok a usporiadanie, ktorý vidia okolo seba, potom prenášajú aj do svojho vnútra. Cítia istotu, dokážu sa pri tom lepšie sústrediť a nerušia ich ďalšie zbytočné predmety či neporiadok (deti v tomto veku majú veľký cit na poriadok vďaka ich senzitívnemu obdobiu).Pri niektorých činnostiach ešte Dorotka potrebuje moju pomoc. Napríklad pritlačiť krájač na jabĺčko (snažím sa krájať jablko na tenké plátky, prípadne bez šupky to ide fajn) alebo dotiahnuť luskáčik na oriešky. No ostatné sa vždy snaží zvládnuť sama – veď to poznáte „ja sama“ 😀 Oceníte to neskôr, keď mladšiemu súrodencovi natrú chlebík alebo vám pripravia kávu 😉

Zdieľania, lajky a komenty vždy potešia. 

Montessori aktivity (praktický život)

    Dorotke som pripravila novú skrinku, na ktorej bude mávať presýpacie a mokré aktivity ? Chcela som im urobiť miesto v kuchyni, kde sa dajú ľahko pozametať, alebo poutierať. Postupne jej ich budem obmieňať (vždy sa nám tam zmestia 3), a tak teraz vám ukážem, čo sme tam doposiaľ mali. 
 

1. presýpanie, sprejovanie a leštenie zrkadla a pipetovanie

?Na presýpanie som jej vybrala malé fazuľky, ktoré sa sypú pomerne pomaly. Má tak možnosť doladiť si zručnosť a presnosť pri každodennom nalievaní si vody z džbánu.
? V druhej aktivite som stavila na utieranie a obľúbený rozprašovač. V lete vonku ho používala takmer nonstop a tak som si uvedomila, že toto by ju super bavilo ?
? Pipetovanie a zároveň miešanie základných farieb je tretia aktivita, ktorá je sčasti zmyslová a sčasti motorická. Určite vyskúšajte, Dorot pri tom koľkokrát ani nedýcha. Chodí si pipetovať aj Adelka a potom si servítky dáva s rôznymi vzormi usušiť ? Rôzne pipety nájdete v našom e-shope
Po čase sme aktivity zamenili za tieto:

2. presýpanie do nádobiek, rozbíjanie škrupín a pipetovanie

Na prvej poličke má Dorotka presýpanie soli spojené s viacerými nádobkami. Zároveň si trénuje aj rôzne otvárania/zatvárania (2 muchy 1 ranou). Naberačku som volila hlbšiu ako lyžičku (myslím, že bola z Granka), aby jej soľ nevypadávala. Naberačka sa do jednej nádobky nezmestila, preto som pridala aj lievik. Ďalej tu máme mažiar a rozbíjanie vajíčkových škrupín. O túto aktivitu sa pár dní sestry bili a ja som sa snažila do varenia použiť čo najviac vajíčok 😀Dedo sa poteší, že sme mu s robíjaním ušetrili robotu, keďže ich recykluje a dáva späť sliepočkám  🙂

A na poslednej poličke ostáva pipetovanie, ale trošku viac zamerané na jemnú motoriku a spresnenie. Pipetovali sme farbu do prísaviek podložky na mydlo. Netuším, či sa táto podložka dá ešte niekde kúpiť, ja ju uskladňujem už pár rokov ako rodinný poklad 😀 Dá sa pipetou farba z prísaviek aj odoberať a vracať do nádobky s príslušnou farbou, čiže zároveň trénujeme aj priraďovanie a farby.
 

Montessori stolík na vodu za pár eur (DIY)

    Dorotke som prichystala stolík na umývanie rúk. Je to taká Montessori klasika, ktorá vychádza z toho, ako sa kedysi umývali ruky. Hoci Dorot už veselo obsluhuje batériu, táto aktivita má v sebe veľa úkonov, ktoré jednak pomáhajú uspokojiť senzitívne obdobie, pomáhajú motorike rúk, je tam následnosť úkonov, ktorú si dieťa musí zapamätať… takže som si povedala, že ju doma nevynecháme.      Vyrobili sme ho svojpomocne a úplne za pár eur. Toto je kupovaný stolík, ale ak máte doma nejaký starý stolík, potom dokúpite už iba príslušenstvo a je hotovo.Tento stolík je kupovaný v Ikea (Lack). Stojí necelých 6€ a je preto taký lacný, lebo je vyrobený v podstate z kartónu. Manžel vyrezal do neho dieru na lavórik a vnútri bol celkom dutý, spevnený akousi hrubšou lepenkou. Aby sa dovnútra nedostala voda, manžel vymyslel, že otvor jednoducho zapení montážnou penou.  Akonáhle dnu dokola nastriekal penu, lavórik v igelitovom sáčku sme vložili do otvoru a pena expandovala. Zaplnila tak dutinu a zároveň dokonalo obopla lavórik. Keď pena vyschla, lavórik sme vytiahli aj so sáčkom a nedokonalosti manžel zatrel ešte silikónom. Silikónom potrel ešte pre istotu aj celú hranu vyrezaného otvoru, aby sme mali istotu, že tam voda nezatečie.No a to je hotovo. Celkové náklady na výrobu si ľahko zrátate sami. Montážnu penu a silikón nájde doma asi každý manžel, ktorý trochu majstruje, takže ostáva dokúpiť lavórik a nejaký džbánik. Cena neprevýši 15€  a to som možno už aj trochu prestrelila.Ak by ste potrebovali dvojlavórikovú verziu stolíka, Ikea má LACK aj vo vačšej verzii. Je to konferenčný stolík tiež v dobrej cene a aj s doskou na odkladanie vecí. My sme podobný s Adelkou využívali na umývanie riadu a na pranie.

Ak ste doma niečo podobné majstrovali, postnite do komentov či už tu, alebo na Fb 😉