Naše odplienkovanie

    Odplienkovanie je u detí často samostatná kapitola. Mne sa to podarilo s dvoma deťmi a pri každom to bolo iné. Teraz, keď si na to spomínam, s Adelkou to bolo ako na húsenicovej dráhe – raz dolu, raz hore. Zažili sme aj návrat k plienke a dlho trvalo zbaviť sa plienky v noci. Písala som o tom v tomto článku a ešte aj v tomto. S Dorotkou to bolo celkom iné.

Ako sme začali

Hovorí sa, že okolo 18. mesiaca začína byť dieťa pripravené. Tak sme to skúšali, ale Dorot veľmi nechcela sedieť na nočníku. Nesilila som to a sľúbila som si, že nebudem mať veľké očakávania. Pri Adelke som to brala asi až zbytočne vážne. Skúsila som to s ňou o nejaké 2 mesiace neskôr.  Bolo vonku teplo a mohla chodiť stále s holým zadkom. Asi 2 dni trvalo, kým pochopila, že cikať treba do nočníka, tj. 2 dni som chodila, utierala a zbierala kade-tade 😅 Ale oplatilo sa.

Nočníky a pripravené prostredie

Nočník som jej stále prenášala, aby ho mala poruke. Mali sme potom jeden v obývačke, jeden na terase, jeden v kúpeľni a jeden v izbe. Toto odporúčam, lebo neboli by sme to stíhali dobehnúť. V kúpeľni sme si urobili pripravené prostredie, pretože tam máme aj náš veľký záchod a tam chodí cikať vždy ráno, večer a v noci. Cez deň využíva nočník, ktorý má poruke v kuchyňoobývačke. Pri záchodíku má košík s nohavičkami, ktoré si ráno oblieka a plienkami na noc. Poruke má aj toaletný papier. Viac nám tam netreba. Držiak je na prísavku (z Pepca), ale tá nefungovala, tak som ho prilepila obojstrannou páskou.Nuž a toto sú nočníky, ktoré máme doma:

Nočník č. 1 je obyčajný z Lidla. Sedenie má dosť nízke, hodí sa hlavne pre najmenšie deti. Tie si naň ľahko vysadnú a dočiahnu s nožičkami na zem.

Nočník č. 2 je cestovný nočník. Kúpite ho TU. Nosíme ho na cesty. Modrá gumená vložka sa dá vybrať a umyť. V teréne mám vždy fľašku s vodou a vreckovky, takže to nie je problém. Dá sa použiť aj bez tejto vložky napríklad so sáčkom (buď si kúpite sáčky orignál k nočníku alebo použijete pasujúce mikroténové). Nočník je skladný, šedé nožičky sa dajú sklopiť smerom dovnútra. Ak ich vyklopíte smerom von, môžete ho použiť ako sedátko/redukciu na klasické WC.

Nočník č. 3 je z Ikea. Je pre väčšie detičky od cca 18. mesiaca. Keď bola Dorotka menšia, nedočiahla v ňom s nožičkami na zem a mala tendenciu z neho niekedy aj vypadnúť. Veľká výhoda je, že zelené vnútro je vyberateľné a pohodlne ho umyjete aj v malých WC umývadielkach, zatiaľ čo nočník č. 1 z Lidlu pod točku v malom umývadle nestrčíte.

Nočník č. 4 je taký malý Montessori záchodík. Imitácia záchoda pre dospelých, ktorý kúpite TU. Vekovo odporúčam tiež tak od cca 18. mesiaca, aby dieťa dočiahlo, pretože je vyšší. My ho máme v kúpeľni oproti veľkému WC a často tam sedávame spolu. Zvyká si na sedenie na ozajstnom záchode a teší sa, že má rovnaký ako my. Aj splachuje (teda vydáva splachovací zvuk po stlačení páčky) a v „nádržke“ za chrbtom je priestor na odkladanie napríklad knižky, ak dieťa zo začiatku neobsedí a treba ho trošku zabaviť.

Signály

Ked sa jej chcelo cikať, väčšinou sa začala chytať tam dolu – to bol taký prvý signál, keď som zbadala, že vtedy sa jej chce. Aj kakať chodila sama na nočník od samého začiatku. Síce chvíľu obletovala okolo neho, opakovane vstávala a sadala, kým to urobila, ale nechala som ju, nech si to robí posvojom. Vždy pri tom samozrejme pozorovala, čo sa deje.

Motivácia

Nejak prehnane nechválime a už vôbec netlieskame, keď sa jej to podarilo. Iba som povedala „krásne“ alebo „krásne si sa vycikala do nočníka“. Hovorí sa, že druhé a ďalšie narodené deti v poradí idú v tom vývoji trošku rýchlejšie ako prvorodení. Väčšinou je to vďaka súrodencom, po ktorých opakujú. Využili sme to a zopárkrát som poprosila Adelku, aby jej  to ukázala na nočníku. Myslím, že aj toto k tomu nejakým tým percentom prispelo, že sa nám podarilo zbaviť sa plienky niekedy okolo 21. mesiaca. Ako motivácia môže poslúžiť aj vhodná knižka. Mne sa páči Malý nočník, malé hovienka, pretože nie je až príliš hovienková, ale pekne deťom vysvetľuje, že ľudia a aj zvieratká robíme potrebu a každý na príslušné miesto. Má vysúvacie okienka.

V noci a výlety

Na noc jej stále plienku dávam. Pokiaľ vyslovene nevypije veľa vody pred spaním, vydrží so suchou plienkou až do rána. Niekedy sa v noci zobudí a dám ju vycikať a niekedy sa ráno zobudí s mokrou plienkou. To najmä vtedy, ak veľmi tvrdo spí. Nerobím z toho vedu, postupne sa naučí vnímať svoje telo lepšie. Už teraz sa teším, že sa na cikanie niekedy zobudí. To je dobrý signál. To som u Adelky v jej veku nepoznala. Na výlety autom chodíme už bez plienky. V aute hlási, že chce cikať. Vždy chvalabohu vydrží, kým nájdem vhodné miesto na odstavenie. 

Toto odpliekovanie nám išlo celkom ľahko a vždy som tak neveriacky krútila hlavou nad maminami, ktoré písali, že to zvládli behom pár dní. Vidím teraz aj ja, že možné to je. Ale pokiaľ nechce dieťa a nie je na to pripravené, neurobíte s tým nič. Obzvlášť to nedopadne dobre, ak máme veľké očakávania a veľmi nám na tom záleží. Tlak dieťa veľmi rýchlo vycíti. Po prvých úspechoch som sa aj ja vo vnútri potešila, ale brala som to tak, že sa jej to teraz podarilo a nevadí, ak to nabudúce nebude na 100%. Preto moje odporúčanie na záver je, berte to s ľahkosťou, o nič nejde. Raz sa to naučia.

…a na záver prvá fotka, keď sa Dorotke začalo dariť na nočníku 🙂

Montessori stolík na vodu za pár eur (DIY)

    Dorotke som prichystala stolík na umývanie rúk. Je to taká Montessori klasika, ktorá vychádza z toho, ako sa kedysi umývali ruky. Hoci Dorot už veselo obsluhuje batériu, táto aktivita má v sebe veľa úkonov, ktoré jednak pomáhajú uspokojiť senzitívne obdobie, pomáhajú motorike rúk, je tam následnosť úkonov, ktorú si dieťa musí zapamätať… takže som si povedala, že ju doma nevynecháme.      Vyrobili sme ho svojpomocne a úplne za pár eur. Toto je kupovaný stolík, ale ak máte doma nejaký starý stolík, potom dokúpite už iba príslušenstvo a je hotovo.Tento stolík je kupovaný v Ikea (Lack). Stojí necelých 6€ a je preto taký lacný, lebo je vyrobený v podstate z kartónu. Manžel vyrezal do neho dieru na lavórik a vnútri bol celkom dutý, spevnený akousi hrubšou lepenkou. Aby sa dovnútra nedostala voda, manžel vymyslel, že otvor jednoducho zapení montážnou penou.  Akonáhle dnu dokola nastriekal penu, lavórik v igelitovom sáčku sme vložili do otvoru a pena expandovala. Zaplnila tak dutinu a zároveň dokonalo obopla lavórik. Keď pena vyschla, lavórik sme vytiahli aj so sáčkom a nedokonalosti manžel zatrel ešte silikónom. Silikónom potrel ešte pre istotu aj celú hranu vyrezaného otvoru, aby sme mali istotu, že tam voda nezatečie.No a to je hotovo. Celkové náklady na výrobu si ľahko zrátate sami. Montážnu penu a silikón nájde doma asi každý manžel, ktorý trochu majstruje, takže ostáva dokúpiť lavórik a nejaký džbánik. Cena neprevýši 15€  a to som možno už aj trochu prestrelila.Ak by ste potrebovali dvojlavórikovú verziu stolíka, Ikea má LACK aj vo vačšej verzii. Je to konferenčný stolík tiež v dobrej cene a aj s doskou na odkladanie vecí. My sme podobný s Adelkou využívali na umývanie riadu a na pranie.

Ak ste doma niečo podobné majstrovali, postnite do komentov či už tu, alebo na Fb 😉

Výtvarný kútik

    Nedávno som sa odhodlala sprístupniť Dorotke výtvarné potreby, ktoré už pozná a s ktorými sme už robili. Doposiaľ ich nemala voľne dostupné, pretože vždy, ako našla ceruzku alebo fixku, mala záškodnícke zámery čosi zakázané popísať 😀 Vždy má možnosť použiť pastelky, farby, fixky, ale zároveň jej aj zdôrazňujeme, že „iba na papier“. Pokiaľ to nerešpektuje, aktivita končí. Akosi tieto boje v poslednej dobe ustali, a tak som sa rozhodla, že to skúsime. A keďže sme väčšinu času teraz v lete vonku, povedala som si, že jej vytvorím priestor na terase. Menej stien a nábytku rovná sa menšia šanca na čarbanice tam, kde to nechceme 😉 A zdá sa, že to bol celkom dobrý nápad 🙂Už dlhšie sa mi páči uloženie výtvarných potrieb v pojazdnom vozíku. V Ikea som mala vyhliadnutý pekný vozík, ale povedala som si, že vyskúšame najskôr to, čo dom dá a uvidíme, ako sa nám to osvedčí. A tak muž vypratal z drôteného stolíka svoje náradie a pustila som sa do toho. Takýto stolík nájdete určite na internete a v prijateľnej cene cca 10€, čo na terasu úúúplne stačí. Vložila som do neho drevené debničky, aby veci neprepadávali. Na najvyššej poličke sú najpoužívanejšie potreby a tiež sa odtadiaľto pohodlne vyťahujú aj pastelky zo stojana.

  1. Najvyššia polička
    1. stojan na pastelky – pastelkovník má cca 30 cm, z jednej strany sú tmavšie odtiene a z druhej bledšie,
    2. ergonomické voskovky myšky – dieťa ich drží pekne v dlani , ideálne ako prvé farbičky
    3. pečiatkovacie fixky z Ikea
  2. Stredná polička
    1. farebné poháriky na vodu – dajú sa využiť na naliatie zriedenej farby a môžeme využiť aj farbu vrchnáčika, ktorý farebne ladí s farbou vo vnútri (červený pohárik = červená farba atď.)
    2. ergonomické trojhranné štetce – sú hrubé a pekne intuitívne navedú k správnemu úchopu. Používa ich aj Adelka aj Dorotka.
  3. Spodná polička
    1. vyškrabovací notes – ako deti sme si kedysi pracne tušom a voskovkami takéto hárky vyrábali. Tieto sú už hotové a dieťa iba paličkou vyškrabuje.
    2. blok so samolepkami – odporúčam ako tréning pre jemnú motoriku a spoluprácu oboch rúk,
    3. knižka na maľovanie vodou – je to gumená knižka, ktorá pri kontakte s vodou mení farbu.

Výhodou takéhoto stolíka na kolieskach je aj to, že si ho vieme presunúť tam, kde potrebujeme – či už do obývačky alebo do izby. Možno tu vzniká nutkanie zmestiť do neho všetko, čo sa dá, ale myslime vždy na to, že aj tu môžeme využiť rotáciu pomôcok a udržať ho tak nielen prehľadný, ale aj príťažlivý pre deti.Keď som Dorotke prvý raz ukázala štetec, použili sme na maľovanie iba vodu a knižku Colour me. Pochopila, že štetec treba namáčať do vody. Farby zatiaľ Dorotka voľne prístupné nemá.

Stolík, za ktorým sedáva Dorotka, má takýto malý zlepšovák. Zospodu je držiak na papierovú rolku. Namontovali sme ho ešte pre Adelku a som rada, keď aj po rokoch môžem povedať, že to bol celkom dobrý nápad 😉 Môže kresliť a maľovať na veľkú plochu a papier je vždy poruke. Aby papier z rolky nevisel, pripevnili sme na bok stola tenkú lištu, poza ktorú papier vyťahujeme. Vďaka nej sa dá potom aj pekne odtrhnúť. Na blogu nájdete aj článok pod názvom Úprava stolíka pre výtvarné aktivity, kde nájdete návod aj s videom, ako ho manžel vyrábal 😉

Asi posledná vec, ktorú máme na terase a ešte som ju nespomenula, je obojstranná tabuľa na kriedu a stierateľné fixky. Vertikálne plochy na maľovanie sú tiež dôležité pre rozhýbanie celého ramena ako príprava na budúce písanie…

Tak a to už je naozaj všetko 🙂 Máte aj vy doma nejaký zaujímavý priestor s pomôckami na kreslenie a maľovanie? Podeľte sa v komentároch a inšpirujeme sa navzájom 😉

 

 

Náš stôl pre predškoláčku/-ka

stôl pre predškoláka ikea

    Začiatkom tohto roka sme Adelka prerábali izbu a menili nábytok. Súčasťou premeny bol najmä jej pracovný priestor, teda stolík, za ktorým môže kresliť, maľovať, písať a tvoriť. Toto ju veľmi baví, a preto som vedela, že bude potrebovať veľa priestoru. V Ikea sme našli všetko, čo sme potrebovali pre vytvorenie dostatočne veľkého tvorivého pracovného prostredia. S dostatkom úložného miesta a aj plochou na vystavovanie výkresov. Stolík je dosť veľký aj pre dve deti. Ak máte doma súrodencov v jednej izbe, môže to byť dobrá voľba. Zásuvkové stolíky na kolieskach odkladaciu plochu ešte zväčšujú. Na jednom z nich má Adelka zakladač na papiere – kancelárske, farebné, tvrdé, tzv. šmíráky (z jednej strany použité) a rozstrihané farebné papiere, ktoré sa ešte na niečo využijú.Nad pracovným stolom visí závesná stena pre výstavku výkresov (je plastová,  navŕtaná na stenu). Dajú sa uchytiť štipcami, ktoré sa k tejto stene dajú prikúpiť (a dajú sa umiestniť hocikde vrámci steny). Rovnako sme prikúpili aj nádobky, v ktorých má Adelka štetce, fixky, lineri, pastelky, voskovky, perá a ceruzky. Nezavadzajú na pracovnej ploche a má ich hneď poruke. V priehľadných nádobkách väčšinou Adelka skladuje rôzne drobnosti alebo malé prírodné „poklady“ z prechádzok 😉 Na stolíku má ešte stolovú LED lampu (je fajn ohybná) a pracovnú podložku, ktorá neustále zachraňuje povrch stola a nie je ju takmer ani vidno. K stolíku sme dokúpili ešte toto veľmi pohodlné kreslo. Je to vlastne nastaviteľná stolička, ktorú rada využíva aj menšia Dorotka už iba preto, že sa krúti 🙂 Je potiahnutá koženkou a je fajn, že sa dá pretrieť handričkou.Stolík vás zaujal už v mojom príspevku na Facebooku, tak dúfam, že som poskytla informácie, ktoré ste viacerí chceli vedieť. Ak by nie, pýtajte sa v komentároch, prípadne doplním…