Náš stôl pre predškoláčku/-ka

stôl pre predškoláka ikea

    Začiatkom tohto roka sme Adelka prerábali izbu a menili nábytok. Súčasťou premeny bol najmä jej pracovný priestor, teda stolík, za ktorým môže kresliť, maľovať, písať a tvoriť. Toto ju veľmi baví, a preto som vedela, že bude potrebovať veľa priestoru. V Ikea sme našli všetko, čo sme potrebovali pre vytvorenie dostatočne veľkého tvorivého pracovného prostredia. S dostatkom úložného miesta a aj plochou na vystavovanie výkresov. Stolík je dosť veľký aj pre dve deti. Ak máte doma súrodencov v jednej izbe, môže to byť dobrá voľba. Zásuvkové stolíky na kolieskach odkladaciu plochu ešte zväčšujú. Na jednom z nich má Adelka zakladač na papiere – kancelárske, farebné, tvrdé, tzv. šmíráky (z jednej strany použité) a rozstrihané farebné papiere, ktoré sa ešte na niečo využijú.Nad pracovným stolom visí závesná stena pre výstavku výkresov (je plastová,  navŕtaná na stenu). Dajú sa uchytiť štipcami, ktoré sa k tejto stene dajú prikúpiť (a dajú sa umiestniť hocikde vrámci steny). Rovnako sme prikúpili aj nádobky, v ktorých má Adelka štetce, fixky, lineri, pastelky, voskovky, perá a ceruzky. Nezavadzajú na pracovnej ploche a má ich hneď poruke. V priehľadných nádobkách väčšinou Adelka skladuje rôzne drobnosti alebo malé prírodné „poklady“ z prechádzok 😉 Na stolíku má ešte stolovú LED lampu (je fajn ohybná) a pracovnú podložku, ktorá neustále zachraňuje povrch stola a nie je ju takmer ani vidno. K stolíku sme dokúpili ešte toto veľmi pohodlné kreslo. Je to vlastne nastaviteľná stolička, ktorú rada využíva aj menšia Dorotka už iba preto, že sa krúti 🙂 Je potiahnutá koženkou a je fajn, že sa dá pretrieť handričkou.Stolík vás zaujal už v mojom príspevku na Facebooku, tak dúfam, že som poskytla informácie, ktoré ste viacerí chceli vedieť. Ak by nie, pýtajte sa v komentároch, prípadne doplním…

 

Montessori zrkadlo pre bábätká – ako na to (DIY)

    Naše Montessori zrkadlo sme vyrábali svojpomocne ešte pre staršiu dcéru Adelku. Nenašla som vtedy nikde (bolo to 6 r. dozadu) podrobný návod ako na to.  Rozhodla som sa preto, že vám sem napíšem všetky praktické informácie o tom, ako sme si Montessori zrkadlo vyrobili a zavesili my.

Čo sme na výrobu potrebovali:

  • bielu dosku hrubú 1,2 cm
  • plexizrkadlo, rozmer 120 x 62 cm
  • závesovú tyč, dĺžka 180 cm

Doska

Samotná doska má rozmer 120 cm a je vysoká 67 cm. Horných 5 cm dosky nie je pokrytých zrkadlom, pretože tam je doska skrutkami uchytená do steny a nechceli sme, aby skrutky prechádzali zrkadlom.

Zrkadlo

Pri výbere zrkadla sme sa rozhodli, že bezpečnosť bude na prvom mieste, a preto sme zainvestovali do plexizrkadla. Dal sa kúpiť iba veľký kus, a tak sme si narezali potrebnú veľkosť. Pôvodný rozmer bol taký veľký, že nám z neho vyšli dve takéto zrkadlá a ešte nám ostali aj menšie zbytky. Prvý kus zrkadla používala Adelka a po 6 rokoch, keď sme zrkadlo zniesli z povaly, bolo jasné, že zrkadlo budeme musieť vymeniť  – využili sme kus druhý. Odporúčam použiť na nalepenie zrkadla na dosku obojstrannú lepiacu pásku. Tekuté lepidlá môžu byť zložením agresívne a poškodzovať zrkadliacu vrstvu.Tyč

Dlho som uvažovala, akú tyč Dorotke upevníme na stenu. Až ma napokon osvietilo a uvedomila som si, že môžeme predsa použiť tyč na závesy (kúpili sme v Ikea). Bola dosť dlhá a tak ju muž skrátil, aby aj s koncovými časťami mala 180 cm. Úchyty tyče boli od seba vzdialené 150 cm. Výhodou tejto tyče bolo, že sa nehýbala, tj. neotáčala sa a ani sa neposúvala do strán, čo je dosť dôležité, keď sa jej dieťa chytá, aby bola stabilne na mieste (úchyty mali protišmykové prvky a tyč v nich sedela naozaj tesno, viď. foto). Tyč sme namontovali do výšky cca 40-42 cm. Odhadli sme to podľa Dorotky, aby na ňu dočiahla z kľaku. Učila sa potom pomocou nej aj postaviť. Vďaka nej sa mohla vidieť v zrkadle pri prvých pokusoch postaviť sa a preručkovať, čo pomáha deťom koordinovať svoje pohyby.

A prečo vlastne zrkadlo?

Kedysi som dostala otázku, prečo vlastne pokladám svoje bábätko pred zrkadlo. Nie je to vôbec divná otázka a zaslúži si komplexnejšiu odpoveď, ktorá by možno zaujímala aj vás ☺️Zrkadlo vidíme asi v každej Montessori izbičke. Jeho zmysel číslo jedna vidím predovšetkým v tom, že dieťa sa pozoruje a začína si spájať telesný pohyb s vizuálnou stránkou – zrazu vidí, ako to vyzerá, keď napríklad zdvihne pravú ruku, keď sa usmeje, keď kopne nožičkami… Pre dospelých bežná vec, ale uvedomme si, že dieťa sa pred tým v zrkadlo nevidelo vôbec. To pomáha koordinovať jeho pohyby, teda učí sa cielene hýbať, čo ho veľmi posúva dopredu a rozvíja jeho mozog. Dieťa sa často dokáže veľmi dlho na seba pozerať v zrkadle (rozumej niekoľko minút), čím sa učí sústredeniu. Dokáže sa takto “zabaviť” samé a my ho buď s úžasom pozorujeme alebo môžeme zatiaľ pustiť pračku, vyložiť umývačku … 😉Takže aby som to zhrnula, tu sú benefity zrkadla:

– podporuje pohyb,
– spája pohyb s vizuálnou stránkou,
– pomáha koordinovať pohyby,
– podporuje koncentráciu,
– podporuje sledovanie očami, pohyb očí,
– pomáha dieťaťu samému sa zabaviť,
– dieťa vidí izbu z inej perspektívy, má možnosť sledovať, čo sa deje aj napriek tomu, že je neobratné a nevie otočiť hlavičkou alebo sa pretočiť.

Naše prvé postrehy a skúsenosti so zrkadlom a staršou dcérou Adelkou si môžete prečítať v tomto článku.

 

 

Život s bábätkom (6-9 mes.)

    Život s bábätkom začal byť o niečo živší, keď sa Dorotka začala v 5 mesiacoch pretáčať na bruško. Akonáhle to dokázala, viac a viac času trávila na brušku. Dokonca aj v noci.Veľmi ju zaujímalo prštekmi skúmať rôzne povrchy, najmä etiketky či už na oblečení alebo na mojkacej handričke. Museli sme ju brať všade so sebou.Dá sa povedať, že najobľúbenejšími hračkami v období 5-6 mesiacov boli handričky, látkové hračky a plienky.Postupne sme museli začať robiť zmeny nielen v detskej izbe, ale aj v spálni. V izbe sme odložili kožušinku a vystriedala ju pri zrkadle penová podložka. Veľmi rada sa pozorovala v zrkadle, komunikovala sama so sebou, vydávala pri tom zvuky, dotýkala sa sama seba v zrkadle. Zrkadlo sme mali najskôr iba opreté o stenu, no ako začala byť pohyblivejšia, pripevnili sme ho na stenu.Zmeny sme museli urobiť aj v spálni. Dorotkinu postieľku sme mali prisunutú k našej manželskej posteli, avšak aj tak spávala s nami, keďže ju aj v noci kojím. Keď dokázala urobiť viac pretočení z chrbátika na bruško a opačne, bolo jasné, že sa ľahko môže skotúľať z postele. Nechceli sme ju v pohybe nejako limitovať a preto sme posteľ aj postieľku rozmontovali a spávame na zemi iba na jednom spoločnom matraci. Naučila sa postupne z neho zliezť a neskôr naňho aj vyliezť. Samozrejme sa stalo, že sa z neho aj nepodarene skotúľala, ale ujma nebola taká, ako keby spadla z postele. Rovnako sme to riešili aj pri Adelke – tu je článok o tom, ako sme spali na zemi.Ďalšou významnou zmenou bolo, keď sa začala plaziť. Zo začiatku to trochu vyzeralo, ako keby plávala kraula na suchu 🙂 V tomto období začala využívať aj nízku poličku, v ktorej má hračky. Sama sa k nej doplazila  a vybrala si, na čo mala momentálne chuť. A to doslova, pretože samozrejme všetko končilo v ústach.Skôr než začala štvornožkovať, stavala sa na vlastné. Začalo to tak, že sa pokúšala vyliezť na akékoľvek dosiahnuteľné vyvýšené miesto – najprv na matrac v spálni, potom ju bavilo preliezať cezo mňa v ľahu, cez vankúše a podsedáky, až sa postavila o stupienok, schodíky či detskú stoličku. Dokáže sa vyštverať napríklad o gauč a stáť vystretá.

Väčšinu času ju nechávam bosú alebo iba v bodyčku, aby lepšie cítila povrch a mohla sa nohami odrážať. Niekoľko dní pred dosiahnutím 9 mesiacov začala štovrnožkovať. Zvláštne bolo, že štvornožkovala iba nahá v plienke a trvalo to iba 2-3 dni. Potom sa opäť vrátila k plazeniu.

Pri zrkadlo sme jej namontovali tyč, pri ktorej si môže trénovať postaviť sa a neskôr aj prvé kroky. Toto je celkom prvá fotka hneď po namontovaní a jej prvé pokusy vôbec na tyč dosiahnuť.

Tento príspevok som napísala jednak preto, aby sme si na tieto míľniky neskôr lepšie pospomínali a aj pre vás, ktorí máte bábätká, že pri čítaní možno budete pokyvkávať hlavou, že podobne to prebieha práve u vás 🙂

 

Hodiny a čas – ako na to Montessori spôsobom

    Adelkina cesta za hodinami začala niekde dávno v orientácii v čase. Najskôr to bolo zorientovať sa v častiach dňa a pochopenie, kedy je dnes, včera a zajtra, poznanie a vnímanie dní v týždni, poznanie ročných období a mesiacov. K hodinám sme prvýkrát pričuchli niekedy v 4,5 roku, ale ten ozajstný záujem nastal až v 5 rokoch.Keď som kúpila knižku Otázky a odpovede ČAS, táto naozaj vzbudila veľa otázok 🙂 Veď predsa okienková knižka, to je záruka úspechu 🙂A táto knižka dáva odpovede aj na jednoduchšie otázky takým 5 ročným deťom ako je Adelka, ale aj na zložitejšie pokojne školákom na prvom stupni.    S hodinami sme začali sme celkom jednoducho tým, čo ukazujú ručičky na hodinách. Našla som perfektné hodiny s ozubeným kolieskom, vďaka ktorému je zrejmá súvislosť medzi malou a veľkou ručičkou. Ďalšou ich výhodou je, že sa ručičky dajú rozobrať a dá sa samostatne pracovať s každou z nich. Smutné je, že už sa nevyrábajú, inak by isto iste boli na mojom e-shope.Majú aj vyberateľné čísla, to však nepovažujem za podstatné, nakoľko vo fáze, keď sa dieťa učí hodiny, už poradie čísel minimálne do 10 ovláda. Najskôr sme si vysvetlili 4 hlavné polohy veľkej ručičky a to sme si dlho dokola opakovali. Veľa som sa pýtala, kde musí byť ručička, keď je štvrť, ked je pol, trištvrte a celá hodina a Adelka to ukazovala na hodinách. Neskôr som ja nastavila ručičku do určitej polohy a Adelka ju musela pomenovať, čo bolo už trošku ťažšie. Potom sme osamostatnili malú ručičku a vo finále sme nechali obidve.Kombinácie oboch ručičiek sme začali celou hodinou. Adelka nastavovala na hodinkách rôzne časy, jednu hodinu, päť hodín, desať hodín… Motivovala som ju, keď bola na ozajstných hodinách celá hodina, aby sa išla pozrieť, koľko je hodín. Toto pochopila pomerne rýchlo a prešli sme na pol. Dlho trénovala tieto dve polohy, kým sme sa posunuli k štvrť a trištvrte. Tie sa jej dlho mýlili a stane sa aj teraz, že si nespomenie na ich názov alebo si ich pomýli.Keď už nadobudla akú-takú predstavu o hodinách, vytiahla som babinin darček z predošlých Vianoc – kruhové podlahové puzzle s denným cyklom. Na ňom som jej vysvetlila, ako ktorý čas súvisí s činnosťami počas dňa – kedy spíme, kedy vstávame, ideme do škôlky, obedujeme, večeriame a ideme do postele. Ako sme si čítali na tomto puzzle jednotlivé časy, natrafili sme na 24-hodinový čas a vyvstala otázka, ako to, že je tam 20 hodín, keď také číslo na ciferníku nemáme. Aby som jej to zodpovedala, nakreslila som jej na papier úsečku s časmi, kde som jej vysvetlila, ako sa používajú časy 13 až 24 hodín. Okrem toho sme tu začali pracovať s nakresleným ciferníkom, čo ma prinútilo (neviem či zjednodušiť si prácu alebo zatraktívniť túto aktivitu) dať si vyrobiť pečiatky s rôznymi ciferníkmi – s časom 1-12h, s časom 1-24h, s ciferníkom bez čisel a s ciferníkom s rímskymi číslicami. Tak prišla na rad „pečiatkovacia aktivita“ 🙂 Na začiatku ju dosť bavilo pracovať s pečiatkou bez čísel. Mohla do ciferníka dopisovať čísla, čo ju celkom bavilo. Keď to už vedela, používala ďalej pečiatku s číslami a sústredila sa viac na kreslenie ručičiek.Buď som jej ja zadala, akú hodinu má nakresliť, alebo si vymýšľala aj sama.Otlačila si pečiatku, dokreslila ručičky…… a nakoniec čas nastavila aj na hodinkách.Ako Adelka s touto aktivitou pracovala, si môžete pozrieť v tomto videu:

No a keďže s časom úzko súvisí aj kalendár, jeden taký som Adelke dala aj do izby. Je to lineárny kalendár, ktorý zobrazuje mesiace a dni na jednej úsečke. Je z Montessori albumu ČAS, vytlačený na tvrdom papieri a v jednom kuse – stačí ho iba nalepiť na stenu a je to. My sme ho nalepili maliarskou páskou.Vďaka lineárnemu kalendáru deti jasne vidia, kde je začiatok a kde koniec, kde sa momentálne nachádzame vrámci roka a čo nás čaká najbližšie. Väčšie deti, ktoré vedia čítať, do neho môžu priebežne nalepovať dni. my zatiaľ dni nelepíme, Adelka si uplynulé dni „fajká“ ceruzkou. Pre zvýraznenie cyklov, ako sa pracovné dni a víkendy opakujú, odporúčam vyfarbiť dni víkendov. Adelke som do neho zaznačila napríklad kto má kedy narodeniny, kedy je Veľká noc, Vianoce… a pod..

Mám pre vás aj jeden univerzálny lineárny kalendár na stiahnutie, nech sa páči 🙂Niekto preferuje kruhový kalendár, videla som taký pekný drevený, kde sa dni, týždne a mesiace označovali korálikom. No z môjho pohľadu je názornejší práve lineárny. Kruhový kalendár by som zvolila až vtedy, keď sa dieťa dobre orientuje v lineárnom.Okrem kalendára pribudli v Adelkinej izbe aj hodiny. Ak by ste hľadali vhodné do detskej izby, nech sú čo najjednoduchšie a s arabskými číslicami, ideálne by mohli mať aj minúty a sekundovú ručičku (v kuchyni máme hodiny bez čísel a na tých sa kvôli tomu ešte nevie orientovať).

V ďalšom kroku, keď nastane vhodný čas a Adelka si už dostatočne osvojí tieto informácie, budeme pracovať aj s minútami. Ešte máme čo robiť 😉