Umývanie riadu

montessori umyvanie riadu montemother

    V predošlom článku som písala o tom, aké sú aktivity praktického života pre dieťa dôležité. A keďže riad sa v domácnosti umýva asi najčastejšie, budem pokračovať práve touto, u nás doma veľmi obľúbenou aktivitou.

    Voda je pre deti veľkým lákadlom. Pamätám si, ako Adelka okolo 2 rokov trávila veľa času pri umývadle na wc, kde kúpala panáčikov Stikeez alebo sa hrávala s vodu v dreze pri mne v kuchyni. Dá sa však prejsť k zmysluplnejšej “hre s vodou” a tou môže byť práve umývanie riadu. Netreba očakávať žiarivo čisté taniere, ale skôr to, ako žiaria oči dieťaťa, keď môže robiť niečo užitočné, čo robí aj mama.

    Môžete si pozrieť, ako vyzerá umývanie riadu u nás…

 …a čo na umývanie riadu u nás doma používame:

montessori umyvanie riadu1. Stolík na vodu – neviem/-e si ho vynachváliť. Skôr, než sme si ho obstarali, brala som ho iba ako ďalšiu “čarachu” do domácnosti, čo bude zavadzať. Hovorila som si, že umývanie riadu či pranie zvládneme aj pri umývadle. Ale jeho kúpu neľutujem. Je to Adelkine miesto, kde sa môže realizovať. Či už vo vnútri alebo vonku.img_5959

A kým si ona umýva, či perie, ja môžem slobodne používať drez/umývadlo. Keď porovnám umývanie riadu dieťaťa v dreze a v stolíku na vodu, tak v dreze vidím zopár nevýhod:

  • dieťa musí riady od jari oplachovať pod tečúcou vodou a musí si stále púšťať na to vodu z batérie (pokiaľ ju teda nenecháte tiecť celý čas). Ak nepoužívate jar, v tom prípade to môže byť jednoduchšie, bez oplachovania, ale treba rátať so zvyškami jedla na riade.
  • prúd vody z batérie je neregulovaný a silný prúd vody môže prekvapiť a zamokriť najmä menšie dieťa do  3 rokov, čím ho vytrhne z celého procesu
  • umývanie pri stolíku je akési plynulejšie, má svoj rytmus, nič Adelku pri tom neruší, čo je u mňa veľkou výhodou, pretože ide práve o to psychické rozpoloženie, ktoré pri umývaní prežíva.img_6510

V lete si na poličke stolíka niekedy lebedil náš Muro :) a často sme do lavórov Adelke sypali piesok. Viem si predstaviť, keď bude Adelka staršia, ako si v lavórikoch s vodou a pieskom budeme robiť názorné ukážky krajinných útvarov, ako vyzerá jazero, ostrov, poloostrov atď..stolik-na-vodu

2. Zásterka – zásterka je super vec, zabráni tomu, aby si dieťa premočilo oblečenie. My ju máme ušitú z froté uteráka. Zachytí väčšinu vody a tričko nemá Adelka také premočené. Okrem toho je to taký rituál začiatku a konca tejto aktivity, že si oblečie a vyzlečie zásterku. Môže byť na nej všité aj putko na zavesenie (pre menšie deti), u nás ju Adelka už skladá a odkladá na poličku pod stolíkom, kde skladujeme aj ďalšie veci potrebné na umývanie riadu a pranie.img_6582

3. Džbán – s džbánom si Adelka nalieva vodu do lavórikov. Ako som už spomínala, jej “príručné” umývadlo je umývadlo na wc, kam si chodí nabrať vodu. Tento džbán má objem 0,75l, takže sa do neho zmestí pomerne veľa vody, pričom nie je taký ťažký, aby sa jej s ním ťažko manipulovalo a chodilo. Je samozrejme keramický.

4. Kefka na umývanie riadu – táto kefka je malá a padne deťom akurát do ruky. Skúšali sme aj bežné alternatívy z domácich potrieb, ale mali veľmi tvrdé umelé štetiny a s tým sa nedalo umývať. Samozrejme, kefka nie je nutnosť, môžete ju nahradiť aj nejakou malou hubkou.riad-adel-36m

5. Odkvapkávač – zo začiatku Adelka pokladala umytý riad iba na príručný stolík prikrytý utierkou na riad. Chýbal mi v tom však systém a poriadok a tak som nakoniec kúpila malý odkvapkávač s priehradkami na taniere a príbor. Dalo to zabrať, kým som našla vyhovujúci typ a veľkosť. Bohužiaľ, bledomodrý som nenašla, ten by nám výborne pasoval k lavórikom aj k zásterke. Na odkvapkávači sa dieťa tiež veľa naučí, pretože musí rozmýšľať, ako taniere alebo príbor uložiť tak, aby nespadli (je to vidno aj na záberoch videa) a hlavne všetok riad má na ňom svoje miesto.

6. Utierka na riad – tých utierok budete potrebovať zrejme viac 😃 Nám sa osvedčila jedna na zem, jedna na rozliatu vodu na stolíku a ďalšia na utieranie riadu. Pokiaľ dieťa umýva iba svoje malé taniere a šálky, postačí mu utierka polovičnej veľkosti. U nás však Adelka umýva všetko rad radom, takže som jej nechala klasickú veľkú utierku. Pri utieraní je veľmi nápomocné, ak si dieťa položí utieraný riad na nejaký príručný stôl. Vtedy má 2 ruky voľné na to, aby ho mohlo utierať. Vtedy nehrozí sklamanie z toho, že by sa niečo prípadne rozbilo.

Po skončení vylievam vodu z lavórikov ja. Pokiaľ v nich nie je veľa vody a nie sú príliš ťažké, tak staršie deti by ich snáď vedeli vyliať aj samé. Najlepší spôsob je vyliať ich postupne do vedra a vedro do výlevky.

    Dúfam, že vás tento praktický život baví rovnako ako nás. A keď vám dieťa s radosťou vyberá špinavý riad z umývačky, že ho ide umyť, tak viete, že ste na správnej ceste ♥

Aktivity praktického života

montessori aktivity praktickeho zivota montemother

    Niekedy ich nazývame aj činnosti každodenného života a patria sem všetky činnosti, ktoré súvisia so starostlivosťou o vlastné telo a o okolité prostredie. Je to vlastne všetko to, čo robí človeka človekom. Deti už od útleho detstva sledujú nás dospelých, ako si umývame ruky, nalievame vodu, umývame riad, zaväzujeme šnúrky, aranžujeme kvety a podobne. A chcú nás napodobňovať.img_6922

Aktivity praktického života tvoria prevažnú časť činností detí do 3 rokov a aj od 3 rokov by mali byť neoddeliteľnou súčasťou dňa.img_6934

Do veku 3 rokov by mali tvoriť gro detských aktivít. Aby deti vedeli zvládnuť základné sebaobslužné činnosti ako naliať si vodu z džbánika, naložiť jedlo, ošúpať ovocie, obliecť sa, obuť sa, atď. V tejto súvislosti som našla video, ako sa v 2,5 roku Adelka obúvala:

noz-na-natieranie-masla

Aj keď sa to možno nezdá, ale sú to azda tie najdôležitejšie aktivity pre dieťa. Netreba deti ani príliš zahŕňať rôznymi “umelými” aktivitkami. Takže ak máte núdzu o zmysluplne strávený čas s deťmi, venujte sa doma aktivitám praktického života. Poďme si teda povedať, čo všetko sa z môjho pohľadu deti môžu týmito aktivitami naučiť a prečo sú také prospešné:

  • rozvíjajú sa pri nich motorické schopnosti a koordinácia oko-ruka. Dieťa pri nich vykonáva najrôznejšie pohyby rúk, zápästia či niekedy aj celých ramien. Toto nenahradí žiadna iná aktivita.
  • rozvíjajú jemnú motoriku, deti sa učia ovládať svoje prsty, napríklad rozpoznať, že tanier treba chytiť pevne, zatiaľčo vajíčko veľmi opatrne. No a to nehovorím o tom, ako pracujú pršteky napríklad pri samotnom šúpaní vajíčka…
  • majú vlastnú kontrolu chyby tým, že dieťa hneď ľahko rozpozná, že niečo nerobí správne. To ho posúva dopredu, musí rozmýšľať, ako to urobiť lepšie. Napríklad rozleje sa voda pri nalievaní z džbánu, rozbije sa pohár, vysype sa ryža pri prekladaní z misky do misky, ostane špina na tanieri pri umývaní riadu, odstrihne príliš dlhé alebo krátke kvietky do vázy a pod..
  • deti k týmto aktivitám samé prirodzene inklinujú. Priťahujú ich ako magnet. A preto sa pri nich vedia aj veľmi sústrediť, že nevnímajú nič naokolo. A to je stav, ktorý chceme u detí dosiahnuť. Keď vidíte, že dieťa s upreným pohľadom a vyplazeným jazykom sa snaží navliecť šnúrku do topánky, to je to správne rozpoloženie. Maria Montessori to nazývala “polarizáciou osobnosti”. Deti po vystúpení z tohto stavu sú pokojnejšie,  spokojnejšie a zrelaxované.
  • vďaka nim sa rozvíja u dieťaťa koncentrácia a trpezlivosť. Tieto schopnosti si potom prenášajú do bežného života, čo je na nezaplatenie.
  • pomáhajú rozvíjať presnosť a odhad,
  • tým, že ich robia každý deň, robia ich stále lepšie a lepšie, čím si veria vo vlastné schopnosti, budujú sebavedomie a zároveň ich to motivuje robiť veci “ja sám”, lebo vedia, že to zvládnu.adelka-v-zahrade

V ďalších príspevkoch napíšem o tom, ako vyzerajú tieto aktivity u nás. Najbližšie sa môžete tešiť napríklad na naše obľúbené umývanie riadu :)

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ …

Hry na niečo vs. Montessori

hry-na-nieco-vs-montessori

    Od Adelkiných 3. narodenín sa u nej veľmi rozvinula fantázia. Rada sa hrá na niečo, vytvára si v mysli rôzne situácie, hračkám dáva úlohy a inscenuje s nimi rôzne scenáre. Veľa som čítala o tom, že tzv. “pretend play” alebo “hry na niečonie sú Montessori.  Nerada veci škatuľkujem. A preto som sa snažila vytvoriť si svoju úvahu a názor na tento druh hry. A na čo som prišla ? Čítajte ďalej …

U detí vo veku 3 – 5 rokov nastupuje túžba hrať sa na niečo. Ako som písala vyššie, nebolo to inak ani u nás. Prišlo to akoby zo dňa na deň. “Ty budeš chobotnica a budeš bývať v tomto jazere,” povedala raz Adelka ocinovi, keď spolu rozprestierali modrú deku na zem (rozumej modrá deka = jazero 😉 ). Sama si vytvára tieto príbehy a veľmi ju to baví. Okrem toho rada počúva všelijaké vymyslené príbehy, tak už sa niekedy s mužom cítime ako rádiá, lebo to nemá konca :)montemother-pretend-play

Montessori pomôcky vs. fantázia

Hovorím si, že podľa Montessori treba nasledovať dieťa v tom, čo ho baví. To by bol taký prvý argument, prečo pretend play podporovať. Alebo možno nie podporovať, ale dať dieťaťu na to priestor, aby som sa presne vyjadrila. Keď sa zamyslím nad Montessori pomôckami pre deti 3 – 6 rokov, pri nich veľmi priestor na fantazírovanie nie je. A ani by sa dieťa nemalo hrať  s týmito pomôckami inak, ako je určené. Aspoň teda v Montessori škôlkach. Tým si zachovávajú istú dôstojnosť a vážnosť, ktorú si samozrejme v plnej miere aj zaslúžia. Myslím si, že pokiaľ dieťa má môžnosť chodiť do Montessori škôlky, kde si v plnej miere užije Montessori pomôcky, potom je to úplne v rovnováhe, ak sa doma  hrá dieťa s autíčkami, domčekom pre bábiky, vláčikmi a pod..img_9386

Reálne skúsenosti nadovšetko

M. Montessori bola zástankyňou reálnych skúseností. A teda aby dieťa poznalo veci priamo, hmatateľne a mohlo si čo najviac toho zažiť a užiť. img_9171-001Preto by sme nemali deťom vytvárať napríklad umelé kuchynky s “akože riadom”, ale umožniť im variť v kuchyni s nami. Alebo v prípade chlapcov, zapájať ich do majstrovania spolu s otcom či dedkom, aby si skúsili držať šrobovák, kladivo, zatĺkať a hlavne vidieť výsledok práce, ktorý je použiteľný v našom svete. To je podľa mňa to, o čo tu hlavne ide. Hry na niečo majú totiž veľa spoločného s realitou – vychádzajú z nej. Vezmite si hry na lekára, na obchod, na policajtov… to všetko deti niekde videli, zažili a majú s tým priamu či nepriamu skúsenosť. Preto je také dôležité pripraviť deťom prostredie, v ktorom je všetko prispôsobené ich veľkosti.starostlivost-o-rastliny-adel-3r

Vieme improvizovať?

Pomocou  hry na niečo sa môžu deti aj veľa naučiť. Či už si rozšíria slovnú zásobu, naučia sa riešiť rôzne situácie alebo vychádzať s ľuďmi. Pomáhajú im rozvíjať kreativitu, vytvárať si všelijaké scenáre, ktoré môžu všelijako dopadnúť. Improvizácia je pri týchto hrách niečo cenné, čo chýba niekedy aj nám dospelým v reálnom živote – byť pripravení na všetko. To sa môže z pohľadu Montessori zdať práve kameňom úrazu, pretože tieto hry sú neriadené a nemajú vždy rovnaký priebeh. Chýba v nich štruktúra, rovnaký začiatok, priebeh a koniec, k čomu sa deti snažíme viesť v Montessori prístupe.

    Aby som to na záver zhrnula – všetkého veľa škodí.  Deti samé k týmto hrám inklinujú a snáď nie je dieťa, ktoré by sa na niečo nehralo. Zrejme je to vývinová potreba a deti tieto hry nielen potrebujú, ale aj majú veľmi radi. Nemá zmysel ich v dieťati potláčať, ale rozumným spôsobom na ne vytvoriť čas aj priestor.  U detí do 3 rokov by som jednoznačne pretend play vynechala, pretože dieťa musí predovšetkým pochopiť reálny svet. Až keď pochopí a spozná svet okolo, môže vstúpiť do sveta fantázie.

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Najkrajšie (Montessori) knižky pre deti o zime a Vianociach

montessori knihy pre deti o zime a vianociach

    Tak, ako sa menia ročné obdobia, tak meníme aj my knižky na našej poličke. Ak by ste hľadali inšpiráciu ohľadne kníh o Vianociach a zime, tu je môj výber 😉 (keby niekto nevedel, tak všetky názvy sú klikateľné a dostanete sa cez ne ku knižným titulom na internete)montessori knihy o zime a vianociach

1. Co se děje o Vánocích – krásne veľké  leporelo, pri ktorom môžete o sviatkoch a zvykoch rozprávať 2 a 3-ročným deťom.co se deje o vanocich

co se deje o vanocich knizka pre deti

co se deje o vanocich knizka pre deti 1

2. Potulky zimou – jedna zo série 4 knižiek o ročných obdobiach. V knižke je veľa detailov a spolu s dieťaťom môžete stranu za stranou sledovať, ako sa rozvíjajú príbehy rôznych ľudí. Veľmi obľúbená séria mojej 3- ročnej dcéry.Potulky zimou knizka pre deti

potulky zimou

3. Vánoce z celého světa – knižka spojená s omaľovánkami a rôznymi úlohami pre deti. To všetko v podtóne oslavy Vianoc v rôznych kútoch sveta. Vzhľadom pre svoju pestrosť by som ju odporúčala pre deti od 3 – 4 rokov.vanoce z celeho sveta

vanoce z celeho sveta 1 vanoce z celeho sveta 2

4. Winter – leporelo Gerdy Muller, ktorá si získala moje srdce a obdiv za jej realistické knižky a krásne ilustrácie. Je zo série 4 ročných období Spring, Summer, Autumn, Winter. Môžete si ich listovať už s deťmi okolo 1 roka.

winter gerda mullerwinter gerda muller 2 winter gerda muller 1

5. Terka sa učí piecť – pečenie k vianočným sviatkom neodmysliteľne patrí. A preto, ak chcete vedieť, ako Terka pomáhala mamičke upiecť koláčiky, určite si ju prečítajte.Terka sa uci piectterka sa uci piect

6. Terka sa učí lyžovať – ďalší príbeh o Terke, ktorý môže byť veľmi motivačný, pokiaľ chcete zrovna túto zimu postaviť vaše deti prvýkrát na lyže 😉Terka sa uci lyzovat terka sa uci lyzovat

7. Terka oslavuje Vianoce – ako oslavuje Terka Vianoce a čo všetko treba pred Vianocami nachystať, to sa dozvedia deti z tejto knižky.Terka oslavuje Vianoce Terka oslavuje vianoce

8. Narodenie Ježiška – Knižka pre všetky zmysly – príbeh pre najmenších o tom, ako sa narodil Ježiško. Vnútri zazrú dokonca aj ligotavú hviezdu alebo si môžu chytiť jemnú Ježiškovu prikývku. narodenie jeziska knizka pre deti9. Adventný kalendár – pre malých knihomoľov je tu originálny adventný kalendár, ktorý obsahuje 24 malých knižočiek na každý deň až do Vianoc. adventny kalendar knizka pre deti

Aké sú vaše obľúbené vianočné a zimné knižky? 😉

 

 

 

 

Deti sveta – knižky, aktivity a hry

deti sveta

      V tomto článku by som chcela zhrnúť knižky, kartičkové aktivity a jednu peknú spoločenskú hru, s ktorými sme začali s Adelkou objavovať krajiny a kultúry sveta. Mám rada túto tému, lebo sa pri nej dá rozprávať nielen o tom, že na našej planéte žijú rôzni ľudia a všetko sú to ľudia ako my, iba inak vyzerajú, inak sa obliekajú, stavajú si iné domy, ktoré súvisia povedzme s podnebím, varia si rôzne jedlá, chovajú rôzne zvieratá a podobne. Ale dá sa tu hovoriť aj o kultúre obliekania, zvykoch a tradíciách.

Deti ako ja

Na tému detí sveta nás celkom nevinne priviedla jedna krásna knižka z knižnice. Možno ju už poznáte. Reálne fotky detí a ich rodín, s krátkym popisom ich života. Nám učarovali krásne veľké fotky a rôzne detaily o deťoch, o tom, čo radi jedia, aké majú domáce zvieratko, alebo čo ich v škole baví…deti sveta kniha unicef

Práve tieto detaily Adelku veľmi zaujali a vždy sa ma opýtala napríklad ” a čo jedia? Akého majú psa?”. kniha-deti-svetaTáto knižka Adelke učarovala. Poznáte ten pohľad, keď dieťa stretne dieťa, uprene na seba pozerajú a navzájom sa skúmajú? Tak tu to bolo niečo podobné. Tento chlapec napríklad zaujal Adelku jeho prstami na nohách. Má totiž veľmi širokú nohu, lebo nikdy nenosil topánky…img_7839

Kartičky

Na túto tému sa hrávame už dlhšie s týmito milými kartičkami. karticky-narodnostiAko kontrola chyby tu slúži farebná bodka. My sme ich začali skladať už okolo 2 rokov a to tak, že postavičky som dávala Adelke roztriedené, zaštipcované štipcom na prádlo. Vedela ich potom zaštipcovať aj naspäť (najprv s mojou pomocou) a odložiť na miesto.

Oveľa podrobnejšie sú kartičky od Juchuuuktoré sa dajú obohatiť ešte kartičkami s obydliami sveta. To ocenia najmä staršie deti. karticky juchuuu

Alebo krásne sú aj tieto karty zo stránky Teachers Pay Teachers. Dajú sa zdarma stiahnuť, ale treba sa registrovať. moje-montessoriMiriam z poľského blogu Moje Montessori si k nim vytvorila aj titulnú stránku a mala výborný nápad zaradiť medzi deti aj fotku svojho synčeka 😉 S týmito kartami sa dá pracovať v kombinácii s mapou sveta.

Cestujeme prstom po svete

Na internete som objednala veľmi peknú knižku – Markétka a Míša na cestě kolem světa,  len akosi ku nám ešte nedorazila. Bude to pre Adelku darček k Vianociam. Je veľmi pekne ilustrovaná a bude sa dať pri nej veľa hovoriť o kultúrach, zvykoch, pamiatkach či krajinných zvláštnostiach. Opäť je v nej veľa detailov, ktoré isto vzbudia veľa otázok.marketka-a-misa-na-ceste-kolem-sveta

marketka a misa na ceste kolem sveta 2

Keď sme už veľa hovorili o tom, ktoré deti sú z ktorej krajiny, tak som Adelke ponúkla aj toto puzzle sveta. Adelka ho miluje a skladá ho snáď aj každý deň. Vďaka nemu spoznala názvy kontinentov a začali sme sa rozprávať o zvieratách, ktoré kde žijú a o stavbách sveta. Výhodou je, že po vybratí puzzlí nájde dieťa predlohu, na ktorú naspäť puzzle ukladá.puzzle-mapa-sveta

Na túto tému som našla aj peknú spoločenskú hru Travelino. hra-cestovanie-po-sveteJe v nej 6 figúrok rôznych národností a veľa kartičiek farebne odlíšených podľa kontinentov. Veľmi obľúbenou aktivitou u nás je momentálne priraďovanie kartičiek ku kontinentom.hra-travelino-beleduc

Každý kontinent má svoju farbu a tou sú aj kartičky orámované. hra-travelino-karticky

Je to vlastne spoločenská hra, kde deti s figúrkami cestujú po celom svete a spoznávajú jednotlivé krajiny. Hádže sa kockou a na niektorých políčkach si majú hráči navzájom dávať všelijaké otázky o krajinách alebo úlohy. Dá sa s ňou však zahrať aj svojským spôsobom a opäť tak predovšetkým rozšíriť slovnú zásobu.

Toľko od nás na túto tému. Ak máte aj vy nejaké tipy na tému sveta a rôznych kultúr, rada sa nechám inšpirovať :) Celkom by nám bodla napríklad aj nejaká kreslená rozprávka o spoznávaní krajín. Nepoznáte nejakú?

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Zdroj foto knihy Markétka a Míša na cestě kolem světa: http://www.axioma.cz/knihy/encyklopedie/marketka-a-misa-na-ceste-kolem-sveta.htm

Čuchové dózy – urob si sám

ako vyrobit montessori čuchové dózy

    Keď mi Adelka začala pri varení privoniavať koreničky, povedala som si, že je asi čas urobiť nejaké tie čuchové dózy. Pomaly začína vnímať svet aj inak ako očami, čo ma celkom teší, pretože pre trénovanie zmyslov toho M. Montessori vymyslela celkom dosť 😉ako-vyrobit-montessori-cuchove-dozy

Kúpila som v lekárni nádobky na mastičky. Tie sa mi zdali, že dobre tesnia a vôňa z nich len tak rýchlo nevyprchá. Potom som sa rozhodovala, aké vône do nich dám. Kritériom bolo, aby to boli vône bežné, výrazné a zároveň, aby som to doma všetko mala po ruke. img_2974-001Tie vône ma naladili už celkom vianočne 😉 Klinčeky, škoricu a rascu som zabalila do malých látkových batôžtekov. img_2976

Každá vôňa bola v modrom aj červenom batôžteku, aby sme potom mohli hľadať rovnaké vône (tzv. párovanie).

img_2980

Citrón, mandarinku a mätu som mala v podobe esenciálnych olejov, ktoré som nakvapkala na vatu.img_2982

Batôžteky a vatu som dala do nádobiek a bolo hotovo. Nádobky som ešte označila rovnakou látkou, ako boli batôžteky, aby to korešpondovalo. Vystrihla som malé krúžky z látky a tie som tavnou pištoľou prilepila na vrchnák.montessori-cuchove-dozyZačali sme so 4 pármi vôní (možno by stačili aj 3 páry na úplný úvod). Rozhodla som sa, že keď Adel spozná tieto 4 vône, potom vždy postupne jednu zamením. A až na samý koniec jej nechám v poličke 6 párov dózičiek.

No a aby si Adelka vedela skontrolovať, či našla rovnaký pár, na spodok nádobiek som nakreslila 4 rôzne tvary.

img_3012

Myslím, že sa mi to celkom podarilo. Veď pozrite na ten úsmev :)

img_3016

Čo sa týka tohto nášho prevedenia, na záver by som chcela povedať, že som videla rôzne čuchové dózy, ktoré boli vytvorené napríklad zo sklených koreničiek. Výhodou môže byť to, že dieťa iba otočí vrchnákom alebo vyklopí uzáver a môže si cez dierky pričuchnúť. Vraj nepomieša obsah, ktorý sa v nich skrýva, ako v našom prípade, keď nádobky otvára. Ak by ste sa do podobného niečoho pustili, zvážte prípadne aj túto možnosť. Ja som nechcela investovať do drahých koreničiek, nakoľko človek nikdy nevie, či a ako dlho to dieťa bude baviť. A na druhej strane, keď si uvedomím, že Adelka mi bežne odskrutkováva koreničky, myslím, že aj naša verzia je tiež celkom fajn 😉

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Ste otrokom MONTESSORI ?

montessori

    Dávnejšie som na Facebooku čítala komentár k fotke s podtitulom “Montessori podľa nášho tatina”, na ktorej dieťa nastrkovalo korálky na metličky ručného mixéra. Komentoval to iný muž slovami “Montessori, to je to, kde sa rodič postupne stáva otrokom dieťaťa?”. Tento výrok ma donútil zamyslieť sa nad tým, ako rôzne ľudia dokážu chápať Montessori učenie. Doslova ma to vytiahlo z mojej bubliny, ktorú som si okolo seba vytvorila v domnienkach, že veď predsa každý musí mať rád Montessori. Zrejme si tento muž myslel, že Montessori je výchova bez pravidiel a hraníc, kedy sebavedomé dieťa svojimi požiadavkami prevalcuje dospelého.

Áno, Montessori deti, ak ich tak môžem nazvať, sú sebavedomejšie. Viac si veria, sú slobodnejšie a naučené spoliehať sa viac na seba. Otázka je, či my dospelí sme pripravení vychovávať takéto deti. Myslím si, že takýto nový prístup k deťom nie je pre každého rodiča. Najmä nie pre toho, ktorý nie je ochotný opustiť svoj staré vzorce myslenia a správania a prispôsobiť sa dieťaťu. Prispôsobiť nerovná sa podriadiť. Aj Montessori má svoje hranice a hoci ich nastavuje jasne, nastavuje ich aj s rešpektom a úctou k dieťaťu. V Montessori vždy hľadáme spôsob, ako umožniť dieťaťu to, čo chce, ale nie na úkor ostatných.

Ja to vidím skôr opačne. Otrokmi sa stávame práve vtedy, ak veľa vecí dieťaťu zakazujeme a máme potrebu mať všetko pod kontrolou. Často preberáme zodpovednosť za konanie svojich detí a nenecháme ich urobiť chyby. Akokoľvek chceme svoje dieťa uchrániť, musíme mu nechať voľnosť veci zažiť. Dieťa nie je vôbec hlúpe a vie sa o seba veľmi dobre postarať. Raz si nechcela moja Adel obliecť sveter, keď sme sa chystali do obchodu. Vedela, som, že v klimatizovaných priestoroch jej istotne bude zima, nehovoriac o oddelení s chladenými výrobkami. Napriek tomu, že som ju niekoľkokrát na to upozornila, sveter si zobrať nechcela. Sama prišla v obchode na to, že jej je zima. Dnes si už sveter berie sama alebo dá na moju radu, pokiaľ ideme niekam inam. Ďalšou vecou u nás bolo chodenie naboso vonku. Spočiatku som to riešila (respektíve riešila som svoje strachy). Dnes to už nechávam na Adel. Zopárkrát sa už stalo, že si nohu poranila. Nemalo by zmysel jej hovoriť stále dokola “obuj sa, lebo si pichneš niečo do nohy”, pretože pokiaľ to nezažije, dieťa nevie, čo sa pod tým skrýva. Rovnako je to aj so šálkou horúceho čaju. Dieťa nerozumie slovám “nechytaj, popáliš sa”, pokiaľ to neskúsi. Nevie, aký pocit je to na prstoch, držať niečo horúce. Aj my sme sa raz popálili prvýkrát, aj nám prvý raz niečo pichlo do nohy alebo nám bola zima, keď sme sa dobre neobliekli. Aby bolo jasné, nemyslím tým, že máme deti vystavovať nebezpečenstvu. Chcem tým povedať to, že otrokmi svojich detí sa stávame vtedy, ak ich nenecháme vhodným spôsobom veci zažiť a robíme všetko za ne. Najmä, pokiaľ to dokážu samé.

Pamätám si, ako mne otec vždy hovoril, ako mám veci robiť. Akokoľvek som to vymyslela, nikdy to nebolo dosť dobre. A možno práve preto nechávam svojej dcére slobodu vo výbere aj v rozhodovaní, podporujem ako len viem všetko, čo si vymyslí a to vždy tak, aby to vyhovovalo nám obom. Beriem to ako hru, ukazuje mi pri tom nové možnosti, ktoré ja už svojím stereotypným spôsobom myslenia nevidím.

Žiadna z výchov, či už je to Montessori, Waldorf, Reggio Emilia, alebo hocičo iné, nerobí z rodičov otrokov svojich detí. Všetko je to o nás,  ako sa k výchove postavíme.

 “Buď zmenou, ktorú chceš vidieť vo svete.”

Gandhí