Ja sama …

    Adelka prechádza už dlhšiu dobu obdobím, že chce všetko robiť sama. Dlho to bolo iba také rekreačné a dal sa s tým prežiť deň bez kriku a scén. Dnes hovorí "ja sama" asi po každej druhej vete a jej nálada sa mení nepredvídateľne ako aprílové počasie. O to horšie to je, že nie vždy sa jej dá vyhovieť. Často sa cítim, akoby som chodila po tenkom ľade a už iba čakám, kedy opäť vybuchne, že chcela niečo urobiť sama, čo som práve urobila ja. A to aj napriek tomu, že jej dávame veľa priestoru na sebarealizáciu. Viem, že toto obdobie sa spája s obdobím vzdoru, uvedomovania si vlastnej osobnosti, testovania hraníc a aj našej trpezlivosti. Nie vždy zvládam tieto situácie tak, ako by som chcela, ale aj ja som iba "mama in progress" (mama v štádiu vývoja), ktorá sa učí a najčastejšie zo svojich vlastných chýb.

   Pár dní dozadu som prežila s Adelkou veľmi ťažké chvíľky, vybuchla nielen ona, ale aj ja. Hneď v zápätí mi to bolo veľmi ľúto a prinútilo ma to zamyslieť sa nad tým, čo som mohla urobiť inak. Pomohlo mi to utriediť si v hlave taktiky, ktoré viem, že na ňu platia, keď vzdoruje alebo chce niečo urobiť sama. Snáď pomôžu aj vám.

1. Možnosti na výber - základným pravidlom je, dať na výber z dvoch možností. Pokiaľ si môže vybrať a urobiť vlastné rozhodnutie, dáva jej to pocit, že má veci pod kontrolou. Najčastie jej dávam na výber v nasledovných situáciách: "Ideš na nočník sama, alebo pôjdem s tebou?" "Oblečieš si nohavice sama, alebo ti ich oblečiem ja?" "Pôjdeš si sadnúť za stôl sama, alebo ja ťa posadím na stoličku?" Väčšinou si vyberie možnosť, že to urobí sama. No aj tak nie vždy to ide aj urobiť. Manžel to preto začal spájať s odrátavaním, klasické "rátam do tri a keď to neurobíš sama, urobím to ja" a napodiv to zatiaľ kúzelne funguje.

2. Začať skôr - toto pravidlo nadväzuje na predchádzajúce a u nás sa väčšinou týka obliekania. Adelka je už v období, kedy si chce sama vyberať, čo si oblečie. Nemáme doma pre ňu zvlášť skriňu, kde by viseli 2 kusy oblečenia, ktoré by som jej tam vopred nachystala. Vyberiem jej  teda zo skrine 2 kusy oblečenia a medzi nimi sa môže rozhodnúť, čo si oblečie. Často Adelka však nie je spokojná s tým, čo jej ponúknem a dožaduje sa iného oblečenia. V procese výberu viackrát prehodnotí svoje rozhodnutie, čo si oblečie a kým jej odargumentujem, že "v tomto by ti bola zima/teplo", prejde nejaká tá minúta. Niekedy to zaberie  5-10 minút, čo je v celku dosť, pokiaľ sa niekam zrovna ponáhľame. Preto začíname o 15 minút skôr ako zvyčajne. Ak potrebujeme byť niekde ráno načas, je dobré tento výber oblečenia urobiť ešte večer vopred. Predídem tak časovému stresu a Adelka sa môže kompletne sama obliecť.

3. Pomoc - keď vidím, že sa Adelke niečo nedarí, ponúkam jej svoju pomoc. Typické je, že všetko chce zvládnuť sama. A vlastne prečo by aj nie, keď chce kopírovať nás dospelých, ktorí sme tak dokonalo sebestační. Uvedomila som si, že ma málokedy vidí žiadať niekoho o pomoc. A tak sa snažím viac žiadať o pomoc napríklad manžela alebo ju samotnú. Aby pochopila, že pomoc nerovná sa menejcennosť alebo neschopnosť.

4. Čo áno a čo nie - snažím sa zameriavať poznosť na to, aby som Adelke hovorila, čo má robiť namiesto toho, čo urobiť nemá. Čiže pozitívne formulovanie. V období vzdoru sa sťažujeme, že deti všetko odmietajú a stále hovoria NIE. Ale od koho sa to naučili a stále to doma počujú? Zasa len od nás. Keď sme boli minule s Adelkou na preliezkach som si uvedomila, koľko zákazov vychŕlime na svoje deti. Jednu mamičku s dvoma chlapcami vo veku asi 4 a 7 rokov sa jednoducho nedalo prehliadnuť a nepočúvať - nelez tam, nešmýkaj sa po bruchu, neváľaj sa po zemi, neber schody po dva... Treba selektovať, ktoré zákazy sú naozaj opodstatnené. Ľahko to zistíte tak, že si položíte otázku, čo najhoršie sa môže stať a vyhodnotiť, či ste tento najhorší scenár ochotní akceptovať. Zákazy preformulujte na kladné vety a zapojte možno aj trochu fantázie: šmýkaj sa po zadku a vyskúšaj, ako ďaleko pri zošmyknutí doskočíš...

5. Jasne a jednoducho - vysvetľovať dieťaťu jasne a jednoducho býva niekedy veľmi ťažké. Stalo sa mi už párkrát, že som sa sama do toho zamotala. Je to však iba otázka cviku, trénujem každučký deň.

6. Prispôsobiť prostredie - ak chce dieťa všetko robiť samé, najlepšou cestou je vytvoriť mu na to podmienky. Dať mu k dispozícii učiacu vežu ku kuchynskej linke, aby si samé mohlo pripravovať jedlo, schodíky k umývadlu, aby si samé moholo pustiť vodu a umyť ruky, vodu na pitie na dosah, oblečenie s voľným pásom bez zbytočných patentov, ktoré sťažujú obliekanie, topánky so suchým zipsom namiesto šnúrok, naučiť dieťa fintu na obliekanie mikiny či bundy...

7. Účelne dieťa zapojiť - často, keď niečo robím napríklad v kuchyni, pripravím Adelke veci tak, aby mi mohla pomôcť. Ešte pred tým, ako mi stihne zakričať "ja sama" (ak to stihnem 😉 ), ju vyzvem, či mi chce pomôcť a väčšinou aj chce. Vo veľa prípadoch to skončí tak, že si činnosť vyskúša, akoby si overí, že to dokáže sama a po pár minútach stratí o aktivitu záujem. Týmto sa dá predchádzať zbytočným scénam, že chce niečo urobiť sama.

8. Vopred informovať - zvyknem Adelke dopredu hovoriť, čo bude nasledovať. Stresovo na Adelku pôsobilo, keď som jej po napríklad po skladaní puzzlí povedala, že teraz už ide spať. Preto to už robím tak, že ešte pred ukončením hry jej oznámim, že keď poskladáme puzzle/dočítame príbeh/sa najeme, pôjdeme potom do postele. Má čas sa na to pripraviť. Niekedy sa aj tak rozplače, ale je to čím ďalej menej dramatické. V tomto nám dosť pomáha aj režim, rutina alebo nejaký sled činností, ktoré už vie, že po sebe nasledujú.

9. V dobrej nálade - zložitejšie veci vysvetľujem Adelke, keď je v dobrej nálade. A to je väčšinou vždy po zobudení.

10. Zmeniť to na zábavu - v momentoch, keď sa už-už schyľuje k výbuchu zlosti, že sa Adelke čosi nepodarilo samej, niekedy celú siutáciu obrátim na srandu. Neberie neúspech potom tak tragicky a odvediem aspoň jej pozornosť. Niekedy sa napríklad zamotá pri obliekaní do trička. Vtedy zvyknem zažartovať "kde sa Adelka schovala"? kde si?". A hneď je situácia zažehnaná.

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Ako vyzerajú čísielká

    Adelku začali zaujímať čísla. Prvý kontakt s číslami mala asi v knižke o Krtkovi. Veľmi rada ju listuje, čítam jej najmä tie chytľavé rýmy. Necháva si odomňa dokola spočítať všetkých 7 žabiek, 8 rybiek atď..Krtko a cisla

No a potom som jej kúpila knižku Ako vyzerajú čísielká a tá ju nakopla úplne.ako vyzeraju cisielka V knižke sú dolu v rožku znázornené čísla aj na prstoch na rukách. Tie sa Adelka od prvého čítania tejto knižky úplne spontánne pokúšala napodobniť, čo ma veľmi prekvapilo. Ja som počty na prstoch automaticky prehliadala a brala som to len ako bonus pre nepočujúce deti. Vôbec by mi nenapadlo, že to môže dieťa takto motivovať k spoznávaniu čísel. Ako som sa dočítala, počítanie na prstoch je pre deti veľmi užitočné, pretože deti chápu každé číslo ako samostatný prvok. Pochopiť, že pridaním ďalšej jednotky k celku sa vytvorí nový celok, presahuje v istom veku ich možnosti chápania. A práve ruka im môže tento celok dobre znázorniť.

"Väčšina počíta tak, že naspamäť recituje čísla v ich poradí, ale nevie si predstaviť, koľko jednotiek obsahuje konkrétne číslo. Počítanie na prstoch rúk alebo nôh je pre dieťa veľmi užitočné, pretože ich môže vnímať ako nemenný celok, vždy spojený s určitým množstvom. Vie, že má dve ruky a dve nohy. Máloktoré dieťa vie s istotou spočítať prsty na ruke. Aj keď sa mu to darí, stále je pre neho ťažké pochopiť, prečo jeden prst je jedna a iný prst je dva a ďalší zase štyri a päť, keď je prst ako prst. " *

Ďalšia pútavá knižka o číslach, ktorú máme doma, je Veselé počítanie.Vesele pocitaniePochopila som, že je na čase zoznámiť sa číslami aj inak ako v knižkách. Popri čítaní som Adelke vyrobila číselnú priraďovačku. Každému číslu som dala inú farbu podľa Montessori perlového materiálu. Jednotku červenú, dvojku zelenú, trojku ružovú atď.. priradovanie cisiel kartickyMyslím si, že fixovanie farieb ku konkrétnemu číslu, môže uľahčiť pomenovávanie jednotlivých čislic. Úplne ideálne by bolo, keby sa vám podarí číslo vytlačiť farebné z oboch strán. Keď ich naopak necháte farebné iba z jednej strany, môže byť farebná strana práve vodítkom, že číslo má dieťa správne orientované. Predloha kartičiek s číslami na stiahnutie.

Na podobnom princípe sa dá zoznamovať s číslami pomocou puzzle s číslami. Tu ide pri priraďovaní už o väčšiu presnosť a tréning jemnej motoriky. Pokiaľ ich chcete mať farebné, na pomaľovanie postačia obyčajné fixky alebo aj pastelky.puzzle cisla

No a čísielká sa dajú aj "vyšívať". Máme sadu prevliekacích čísiel od 0 do 9. Keď má Adelka momentálne na to náladu, učím ju vyšívať tak, aby prevliekala dierku za dierkou. Inak si vyšíva hociako podľa seba. Je celkom výzva v jednej ruke držať doštičku a v druhej ihlu.cisla prevliekanieZačali sme sa hrať aj s Montessori perlovými schodamiV poslednej dobe Adelku zaujímajú práve drobné predmety, tak som si myslela, že by ju práve toto mohlo zaujať. Nemýlila som sa. Prvotný záujem neutíchol ani po troch dňoch, kedy za mnou neustále chodila, že chce počítať korálky. Je to veľmi dômyselná Montessori pomôcka a sme ňou obidve fascinované.perlove schody

Dá sa s korálkami pekne vyhrať na veľa spôsobov. Ale o tom napíšem bližšie nabudúce. My ich priraďujeme napríklad aj k obrázkom koráliek s číslami alebo na trojuholník. priradovanie perlove schody (2)Adelka ich priradila bez chybičky a to práve vďaka farbám, ktoré boli jej vodítkom. Pri tejto hre pracuje aj podvedomie, ktoré si všíma, aká farba sa s ktorým číslom spája. Predloha na priraďovanie perlových schodov na stiahnutie.

ciselne dosticky s kolikmiĎalšou skvelou pomôckou sú doštičky s číslami a dierkami, do ktorých sa strkajú kolíky. Každá doštička má presne toľko dierok, koľko je na nej napísané. Dieťa sa učí spájať číslicu s množstvom zastrkovaním kolíkov, ale aj vizuálne podľa rozmiestnenia dierok. Veľkou výhodou tejto pomôcky je automatická kontrola chyby. Som rada, že som k týmto číslam zaradila aj nulu. Deti vraj majú problém pochopiť, že nula je nič. Adelka stále s touto doštičkou chodí za ocinom a chce, aby na ňu "napílil" dierky 😀

Aj keď v tomto veku u Adelky nejde ešte o počty, myslím si, že je to skvelý odrazový mostík. Pretože všetky tieto pomôcky a ich spôsoby použitia ukazujú dieťaťu čísla trošku inak.

* zdroj: M. Montessori - Objevování dítěte

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Adelkina finta

    Adelka sa už dokáže takmer úplne obliecť sama. Pokorila už aj ponožky, no pančušky ešte nerozlúskla. Stále jej oblečenie chystám v správnom smere na zem a potom si už poradí sama. Nerozlišuje však ešte, kde je predná a kde zadná strana oblečenia, takže často máva napríklad vrecká smerom dozadu. Neopravujem ju. Sama väčšinou zistí, že sa jej nedajú ruky strčiť do vreciek a vtedy si príde po pomoc. Až potom príde na rad vysvetľovanie.

Keď sa naučila obúvať ponožky, dokola si ich dávala hore a dolu. Ponožky postupne povyťahovala všetky zo šuflíka a priebežne si ich počas dňa vymieňala 🙂 My dospelí sme len krútili hlavou, čo ju na tom tak baví. Asi tá primeraná výzva, ktorú keď zvládne, dodáva jej pocit sebavedomia.

Nedávno som ju naučila fintu, ako si sama oblečie bundu alebo mikinu na zapínanie. Od vtedy chce vždy "spraviť fintu" a tá radosť je na nezaplatenie 🙂obliekanie 2 rocne dieta

Je to rýchly a hlavne zábavný spôsob, ako si dieťa samé môže obliecť bundu:

  1. Položíte bundu na zem vnútornou stranou hore a dieťa sa postaví k tej časti bundy, kde býva hlava.
  2. Najlepšie je, keď si dieťa kvokne a potom strčí obe ruky do rukávov. Nemusí si rukávy obliecť úplne, stačí mať ruky iba po zápästie v rukávoch.
  3. Postupne sa postaví a švihom rúk dozadu nahor prehodí bundu za chrbát.
  4. Potom už iba pretiahne ruky rukávmi a je hotovo 🙂
Pre lepšiu predstavu si pozrite aj video:
Prajem šikovné rúčky pri trénovaní 🙂  

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Bod záujmu

   Aj vy  máte niekedy pocit, že vaše dieťa nič nebaví? Dali ste mu na poličku rôzne nové aktivity a stále si nič z toho nevybralo? Kúpili ste novú pomôcku s nádejou, že toto bude to, čo ho zaujme? S Adelkou to máme niekedy doma podobne. Skúšam rôzne veci, obmieňam hračky a potom zistím, že ju baví niečo celkom obyčajné. Trochu som na túto tému googlila a našla som zaujímavé informácie o tom, čo vás môže naviesť na správny výber aktivít pre dieťa.

Možno ste doteraz boli iba slabým pozorovateľom dieťaťa a nevšímali si jeho "body záujmu". Maria Montessori si pri svojich pozorovaniach všimla, že keď sa dieťa zapojí do niektorých aktivít praktického života, dokáže byť do nich úplne ponorené, a to bez ohľadu na to, čo sa deje okolo. Každá aktivita praktického života má najmenej jeden bod záujmu. Je to určitá vlastnosť alebo moment, ktorý dieťa zaujme a núti ho opakovať danú činnosť znova a znova. Môže to byť príjemný zvuk, ako štrganie fazuliek pri presýpaní, alebo niečo príjemné na dotyk ako mydlové bublinky pri umývaní rúk. Môže to byť ale aj nejaká výzva, akou je navlečenie nite do ihly a podobne.IMG_0804

Dieťa nemusí robiť nejakú aktivitu pre tú podstatu, ktorú vidíme my dospelí. Teda nemusí prelievať napríklad vodu z džbánu do džbánu práve kvôli prelievaniu. Môže ho baviť to, že pri tom vodu rozlieva a že ju utrie handričkou. Toto keď odpozorujeme, otvoria sa nám nové možnosti na tie pravé aktivity a ponúkneme dieťaťu napr. utieranie stola po obede, umývanie dlážky a pod.. Iným príkladom môže byť spomínané presýpanie fazuliek. Aj Adelka prešla týmto presýpacím obdobím a často som ju pristihla s rukami zanorenými v miske s fazuľkami. Vtedy som to prehliadala, ale ju jednoducho bavil ten dotyk fazuliek na rukách. Teraz som aj v tejto súvislosti zažila "aha moment", keď som si uvedomila, prečo deti tak milujú bazén s guličkami. Bavia ich tieto dotykové zážitky, a preto im ich v tom období treba ponúkať viac a v rôznych podobách - misku s ryžou, s múkou, s teplou a studenou vodou alebo napríklad hmatové doštičky či dotykové pexeso.IMG_9719

Deti robia niektoré veci stále dokola, pretože stále chcú zažívať určitý bod záujmu. A s opakovaním prichádza aj sústredenie. Čím viac sú sústredenejšie, tým viac sú (s)pokojnejšie. Vtedy pracujú v prúde, ale o tom už píšem v inom článku.

Tak na úvod začnite s tým, že si budete všímať, čo skutočne zaujme pozornosť vášho dieťaťa. Nech už to bude čokoľvek, doprajte mu, nech si to užije dosýta. Benefit bude na oboch stranách 😉

Veľmi vyýstižne je táto problematika spracovaná aj v tomto zahraničnom článku.

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Vstávaj, ideme prať!

    V poslednej dobe mávam celkom netradičný budíček. Adelka ma ráno zobúdza so slovami "Vstávaj, ideme prať" alebo "musíme ísť vešať". Zvláštne, že ledva otvorí oči a už má toľko energie a hneď má jasno v tom, čo sa bude robiť. To nie ako nám dospelým sa nechce ani nos spod periny vystrčiť a sme radi za každú minútu, o ktorú môžme ostať dlhšie v posteli.

"Rozdiel je v tom, že deti žijú v prítomnosti. Nezaťažujú myseľ obavami, čo bude o päť minút alebo na obed. Práve vstali, existuje pre ne iba chvíľa rána, nič iné. Bytie  pre deti znamená spoznávanie. Spoznávajú svet cez hru, tak sa nečudujte, že sa nonstop niečím zamestnávajú. Videli ste nieked malé dieťa, že by si len tak ľahlo a bez pohybu ležalo? Ak áno, tak maximálne na sekundu."    (Šlabikár šťastia. Dospelí deťom, deti svetu. - Pavel Hirax Baričák)

Už dávno nebolo u nás toľko vášne ako okolo prania a vešania.  Neutajím ani jedno pranie 🙂 Sleduje, kedy práčka doperie a chodí mi oznamovať, že už treba ísť prádlo vyvesiť. Adelku baví všetko od nakladania práčky až po skladanie uschnutého prádla. Najskôr som jej chystala kopy prádla na pranie na zem pri práčku a ona vhadzovala dnu. Teraz máme novú obľúbenú zábavku, že prádlo Adelke hádžem, ona chytá a dáva do práčky. Trénuje si aspoň postreh a musí dopredu odhadnúť, ako dať ruky podľa toho, či "priletia" malé ponožky alebo veľké nohavice. vesanie bielizne MontessoriS praním si poradí už pomaly lepšie ako môj muž 🙂 S niektorými vecami však stále potrebuje pomôcť. Najťažšie pre Adelku bolo nachystať si správnym smerom bielizeň. To ju vždy rozhnevalo, pokiaľ sa jej oblečenie nepodarilo vystrieť a bolo pokrútené. A preto jej kusy na vešanie chystám vystreté na boku sušiaka. Vyberám pre ňu menšie kúsky oblečenia, v podstate si zavesí už všetko svoje oblečenie. Zo začiatku dlho nevedela prísť na to, ako oblečenie prevesiť na druhú stranu šnúry, aby tam držalo a nespadlo. Obyčajne ho iba priložila k šnúre a automaticky spadlo. Potom pochopila, že ho musí prevesiť a už len získala cvik, aký kus treba prevesiť na druhú stranu, aby nespadlo.stipcovanie

Ako sa Adelke pri vešaní postupne zapĺňal sušiak, často drgla do niektorého kusu oblečenia a ten spadol. Aby ju toto zbytočne nehnevalo, začala s radosťou používať štipce na prádlo. Ja ich zvyčajne nepoužívam, pretože ma zdržiavajú a nechávajú na oblečení odtlačky. Ale kvôli Adelke som ich vytiahla. Podľa nej treba dať na každý kus oblečenia minimálne dva štipce 🙂 Inak zaujímavé je, že priebežne som jej ponúkala v poličke štipcové aktivity a vôbec sa ich nedotkla. Nadišiel ich čas až pri reálnom využití v praxi. Dovtedy sme používali drevené štipce, ktoré netreba stláčať.

Adelka mi s radosťou pomáha aj pri zvesovaní prádla. Na malých kúskoch oblečenia som jej ukázala, ako sa prádlo skladá. Najlepšie nám na to slúži spodná bielizeň (snáď mi manžel odpustí túto fotku 🙂 ). Adelka poskladá najprv jednotlivé kusy a potom ich uloží na kôpku.skladanie bielizne skladanie bielizne 1

Dobre sa prvý raz ukazuje skladanie aj na tričku alebo svetri. Vďaka rukávom je zrejmé, ktoré časti sa musia preložiť. skladanie oblecenia Montessori

Takto poskladané tričko si potom Adelka uloží do zásuvky s oblečením. Niekedy sa jej poskladané tričko cestou v rukách rozpadne a tak skladá odznova, no stále s rovnakým zaujatím. skladanie pradla 1skladanie pradla 2skladanie pradla 3

Väčšinou sa začína skladaním jednoduchších kúskov ako napríklad vreckoviek. Látkové vreckovky však nepoužívame a Adelku samoúčelné aktivity veľmi nebavia. Ona musí vidieť uplatnenie v domácnosti. Skúša niekedy poskladať uteráky, ale to si ich musí sama vybrať.

Som zvedavá, ako dlho Adelke táto vášeň vydrží. Môžem povedať, že mi už ozajstne a plnohodnotne pomáha. Dôležité je nájsť si systém, pri ktorom obe strany z toho môžu ťažiť. A to platí nielen pri praní, ale aj pri ostatných činnostiach.

Akú vášeň majú/mali vaše deti? Podeľte sa v komentári. Ja sama som prekvapená, koľko sa dá o praní a vešaní napísať 😉

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Hračky u nás doma (2 roky +)

    Už dlhšie som nenapísala článok o tom, aké aktivity s Adelkou robíme a s čím sa aktuálne hrá. V podstate sme stále rotovali tie isté hračky, prípadne spolu hľadali možnosti, ako sa so starými hračkami zahrať inak. Koncom roka má Adelka všetky sviatky (a k tomu ešte Mikuláš a Vianoce), a tak sme si mohli zaželať zopár fajn hračiek. V tomto výbere sú tie, ktoré má ozaj rada. Hracky 2 roky MonteMother1. Obrázkové puzzle u nás dlho čakali na svoju chvíľu. Už som si myslela, že ostanú nedotknuté. Dlho ju tieto veci nebavili, zdá sa, že nadišiel ich čas. Na obrázku je puzzle s predmetmi do kúpeľne.

2. Nájsť vhodnú pinzetu bol celkom veľký oriešok. Dôležité pri výbere pre mňa bolo, aby bola väčšia a ľahko sa stláčala. Máme doma napríklad klieštiky na ľad a s tými sa ťažko Adelke manipulovalo, najmä keď bola trochu menšia. Táto je skvelá, ľahučká, vyrobená ručne zo slivkového dreva. Natrafila som na ňu na trhoch. Najčastejčie ňou prenáša bambuľky z misky do misky, ale aj všelijaké iné hračky, väčšinou zvieratká 🙂 Keď sa Adelka zdokonalí s touto, môžme prejsť na malú pinzetu na chytanie drobných vecí. IMG_6786

3. Tento zapínací rám s gombíkmi som Adelke vyrobila takpovediac na kolene. Ako drevenú konštrukciu som použila kruh na vyšívanie. Keďže šitie nie je moja silná stránka, zvolila som filcovú látku, ktorá sa nepára a ktorú nemusím obšívať. Rovnako časom vyrobím aj iné rámy, napríklad so zipsom alebo klipsňami. Dočítala som sa, že po správnosti by sa malo dieťa učiť zapínať gombíky odspodu, aby jednoznačne priradilo spodný gombík k spodnej dierke. Predíde sa tým tomu, že sa dieťa nebude mať na koci zapínania "nedostatok dierok".Montessori zapinaci ram gombiky

4. Ako geoboard sme použili starú domácu hru mlyn. geoboard MonteMother

5. Stavebnicu s kvietkami som Adelke vybrala najmä preto, aby sa naučila veci zapasovať do seba. Zapojiť časti do seba vyžaduje presnú rotáciu zápästia, je to veľmi dobrý tréning jemnej motoriky. Zo začiatku sa s nimi hrala iba tak, že ich rozpájala.stavebnica kvety MonteMother

6. Táto magnetická tabuľka s tvárami je Adelkinou hádam najobľúbenejšou aktivitou. Časti tváre vedela vymenovať už dávno, ale vďaka tejto hračke si uvedomila ich rozmiestnenie na tvári a naučila sa, čo kam patrí.magneticka tvar MonteMother

7. Ďalšou TOP hračkou u nás sú miniatúri Safari.miniatury safari hmyz a plemena psov S plemenami psov sa hrávame stále už vyše pol roka. Adelka ich priraďuje ku kartičkám, ale často ich zakomponuje aj do hry s vláčikom, kockami alebo ružovou vežou.miniatury safari plemena psov MonteMotherIMG_3787miniatury safari plemena psov karticky

Pri hre s nimi na rôzne spôsoby si stále opakujeme názvy jednotlivých plemien. Tak isto sa hrávame aj s miniatúrami hmyzu.miniatury safari hmyz MonteMother

Najnovšie priraďujeme tak, že Adelka vyberie hmyz, ktorý mám najprv nakresliť a potom ho položí na obrázok. Pri kreslení si rozprávame zároveň aj časti ich tiel.

miniatury safari hmyz 1 MonteMother

Tu si stiahnete karty HMYZ a PSY.

8. Lovenie rybičiek na magnetickú udicu je pre mňa taká klasika. Ako malá som mala takúto hračku na baterky, rybky boli z plastu, otáčali sa dokola a otvárali a zatvárali sa. S radosťou na to spomínam. Udicu z tejto hračky používame aj na skúšku toho, ktoré predmety magnetizujú.skuska magnetizmu

9. Ďalšou obľúbenou hračkou spolu s plastelínou je kinetický piesok. Je to úžasná hmota. Vie byť tvrdá aj mäkká zároveň a je veľmi príjemná na dotyk.kineticky piesok 1

10. Adelke som musela založiť vlastnú peňaženku s peniazmi. Jej záujem o ne je veľmi silný a zrejme už začína chápať, že výmenou za peniaze sa dajú veci získať. V obchode je ona tá, ktorá platí a prijíma výdavok. Niekedy si pár centov ukoristí a nevie sa ich vzdať 🙂 Tak som jej radšej kúpila vlastné plastové peniaze. peniaze pre deti a penazenka

11. Túto zatĺkačku máme veľmi radi. Adelka zatĺka zatiaľ jednotlivé obrázky podľa seba, ale súčasťou sú aj predlohy pre staršie deti. Je to dobrý tréning na presnosť, pretože nielen že treba vložiť klinček do dierky obrázku, ale aj správne udierať kladivkom, aby sa klinček kolmo zabil do korkovej podložky. Krásnu zatĺkačku s vílami pre dievčatá a aj pre chlapcov s pirátmi nájdete v našom eshope.zatlkacka MonteMother

12. Farebné valčeky sú dômyselnou Montessori pomôckou, ktorá zabije hneď dve muchy jednou ranou. Učí triediť farby a zároveň aj veľkosti. Tiež je to veľmi chytľavá "vkladačka". farebne valceky velkosti MonteMother

13. Keďže farby sa u nás začínajú udomácňovať, veľmi dobrou pomôckou je hra Dúha. V balení je hracie pole rozdelené na 6 výsečí podľa farieb a žetóny s predmetmi v rôznych farbách. Žetóny sa môžu jednoducho iba priraďovať k príslušným farbám alebo hráte podľa pravidiel pamäťovú hru.hra duha

14. Naďalej rozširujeme svoju zbierku zvieratiek, už ich máme pekných 40 kusov. Zvieratká sú nadčasovou hračkou a je to asi jediná aktivita, ktorú v poličke nemením vôbec. Sú takou stálicou od kedy sme so zvieratkami začali. V hračkárstve si spomedzi toľkých hračiek sama vybrala tieto kúsky. Veľmi sa z tejto zbierky teším, no Adelka viac. Buď ich priraďuje, umýva, kŕmi, vozí ... áno, u nás sú zvieratká viac ako bábiky... zvieratka priradovanie

Adelka v kuchyni

    Kuchyňa je miesto, kde sme asi najviac. Niekedy si želám, aby sme boli breathariáni, toľko voľného času by sme zrazu mali 😉 No na druhej strane je kuchyňa skvelé ihrisko. Nikde si Adelka nenatrénuje toľko činností z praktického života ako práve v kuchyni.

Náš pobyt v kuchyni sa deň odo dňa líši. Niekedy Adelka asistuje úplne pri všetkom a niekedy vôbec. Inokedy začne so mnou niečo variť, potom odbehuje k hračkám a vracia sa niekoľkokrát. Aby so mnou Adelka vydržala v kuchyni, vždy rozmýšľam nad tým, ako ju zabaviť a čo jej pripraviť, aby ju to zaujalo.

Nikdy nesklamú činnosti s vodou. Napríklad čistenie zemiakov kefkou alebo nalievanie vody džbánikom, či už do pohárov alebo do hrncov.Montessori v kuchyni - cistenie zemiakov s kefkouMontessori v kuchyni - zavaranie

Osvedčili sa u nás aj také "meditačné" aktivity, ako je šúpanie ovocia, napríklad mandarinky alebo liči. Myslím tým, že vtedy je Adelka celkom do činnosti ponorená a nevníma okolie. Je v tomto dosť puntičkárska, nenechá ani kúsok šupky. Buď si šúpe ovocie na jedenie alebo keď robíme smoothie. Niekedy jej musím šupku načať, aby už potom vedela pokračovať sama, viď liči.Montessori v kuchyniMontessori v kuchyni - supanie lici

Hovorí sa, že niekedy menej je viac. Platí to aj u nás. Všimla som si, že je zbytočné chystať Adelke také činnosti, ktoré sú zložité alebo príliš náročné. Vždy musím odhadnúť aktivitu tak, aby ju sama zvládla a zároveň, aby ju to ani nenudilo a ani neodradilo. Tam patrí napríklad naberanie polievky naberačkou, lovenie sitkom alebo používanie kuchynských kliešťov. Sú to také "rýchlovky", že nezabavia dieťa nadlho, ale mám pocit, že práve činnosti tohto typu Adelku povzbudzujú a dodávajú jej sebaistotu. Montessori v kuchyni - naberacka na polievkuMontessori v kuchyni 1Montessori v kuchyni - kuchynske klieste

Úplne najlepšie je, ak sa v kuchyni robí niečo nové a o to lepšie, keď je pri tom aj čo skúmať. Tak to je aj pri výrobe domácich slížikov u babky. Najprv sa vygúľa cesto...

Montessori v kuchyni - valkanie ... a potom sa spravia slížiky. Zázrak nad zázraky 😀 Montessori v kuchyni - sliziky Montessori v kuchyni - sliziky (2)

Ďalšia dôležitá vec je, rozložiť činnosti na menšie časti, aby toho nebolo naraz veľa a príliš komplikované. Najprv navážime múku, potom cukor. To Adelka zvládne sama, ja jej iba poviem, kedy je dosť. Montessori v kuchyni - pecenieMontessori v kuchyni - pecenie (2)

Adelke nachystám suroviny na plnku, ktoré môže dať do misy a vymiešať metličkou alebo mixérom, kým si ja z navážených surovín vymiesim cesto. Montessori v kuchyni - pecenie (4)

Jasné, že pri tom odbieham a priebežne jej pomáham. Niekedy to chce tri ruky, ale najmä trpezlivosť a tréning. Obidve sa učíme vzájomne spolupracovať.

MonteMother Montessori v kuchyni - pecenie (5)

No a hlavne musí byť v kuchyni zábava 🙂 Netreba to brať tak vážne a zmieriť sa s tým, že večera sa môže posunúť aj o hodinu alebo že bude treba viac upratovať. K pozitívnym zážitkom sa Adelka, ale aj my, rada vracia a dlho si ich pamätá. Pstruha pochytala a poprevracala celého. Vymenovali sme všetky jeho časti tela, pozreli sa mu na zúbky aj do brucha 😉

Montessori v kuchyni - rybka

Tu sme sa hrali, že schováme citrón pstruhovi do bruška 😉Montessori v kuchyni - pecenie ryby Montessori v kuchyni - pecenie ryby (2)

"Deti netreba vôbec učiť, treba ich nechať hrať sa." - Šlabikár šťastia: Dospelí deťom, deti svetu. Pavel Hirax Baričák

Na záver dodám iba toľko, že nie vždy sú aj u nás ideálne podmienky na spoločné varenie a pečenie. Aby to nevyznelo príliš zidealizovane. Niekedy si niečo začnem a dokončím to, až keď Adelku uložím spať, lebo jednoducho nemá momentálne na to náladu. Väčšinou si nechávam jedno jedlo v chladničke ako poistku, keby som s Adelkou nestihla navariť. Ale keď sa nám podarí spolu v harmónii navariť a vidím, že ju to ešte aj baví, tá radosť je nadovšetko.

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…