6 Montessori princípov, ktoré som si vzala za svoje…

     Tieto dni trošku bilancujem, pretože ukončujem svoj 2-ročný Montessori kurz pre deti 3-6 rokov. Uvažujem, čo všetko som sa naučila a že spolu s kurzom 0-3 r. to boli tie najlepšie investované peniaze do svojich detí. Vlastne od začiatku, ako som sa k Montessori dostala, sa Montessori stávalo súčasťou mňa, našej domácnosti a nášho životného štýlu. Sama pre seba som si odniesla veľmi veľa. Nielen, čo sa týka práce s Montessori pomôckami, ale aj čo sa týka prístupu. A tak by som sa dnes chcela s vami podeliť o 6 Montessori friendly princípov, ktoré doma bežne a asi najčastejšie využívam:

1. Jedenkrát vidieť je viac ako stokrát počuť

    Všetko, čo robíme prvýkrát, Adelke najskôr ukážem. My dospelí toto voči deťom často podceňujeme. V domnení, že sú to samozrejmé veci, očakávame, že dieťa bude čítať naše myšlienky.  Potom vznikajú zbytočné nedorozumenia a dieťa sa môže cítiť neschopné, keď to neurobilo podľa našich predstáv. Ukážka je preto vždy veľmi dôležitá. A nemenej dôležité je aj to, AKO to dieťaťu ukážeme. Najlepší spôsob, ktorý mne funguje je, že si celú činnosť v hlave prejdem, rozdelím na menšie časti a potom to pomaly v týchto jasných krokoch ukážem.

2. Hovoriť málo, ale k veci

     Poznáte to – dieťa príde za vami a opýta sa „Načo je toto?“. A vy hneď ako zacítite vzdelávaciu príležitosť, to na neho spustíte 😀 Rozoberiete to posledného detailu, len aby ste preboha na niečo dôležité nezabudli 🙂 U nás je na toto špecialista môj muž. Ale myslí to chudák vždy v dobrom, ja viem 😉 Niekedy cítim, že už pre mňa je to veľa informácií naraz a nie ešte pre Adelku. A preto šetrime slovami. Niekedy netreba ani hovoriť nič. Stačí ukázať, naznačiť a dieťa na to možno príde aj samé. V Montessori tomu hovoríme „redukcia reči“. Z jednej výstižnej vety si dieťa zapamätá učite viac ako z celej prednášky.

3. Nemať na všetko odpoveď

     Nadväzuje na predchádzajúci bod. Hoci to niekedy dobre padne, byť ten starší, múdrejší a skúsenejší, nepripravujme deti o to, aby rozmýšľali a prichádzali na veci samé. Nechajme ich robiť ich vlastné objavy. Mne sa osvedčilo odpovedať otázkou „Čo myslíš?“. Čiže napríklad na otázku, či je krava bylinožravec, neodpovedám „áno“, ale „čo myslíš?“. Väčšinou to u nás vedie k diskusii, premýšľaniu a hľadaniu ďalších súvislostí, ku ktorým by sme sa inak nedostali.

4. Nerobiť za dieťa to, čo už vie samé

    Od malička učíme Adelku väčšej a väčšej samostatnosti, čo zároveň podporuje jej nezávislosť. Deti prechádzajú obdobím „ja sám/sama“, kedy sa prejavuje snáď najviac, že chcú byť ako my dospelí. Toto treba naplno využiť 😉 Niekedy aj u nás bývajú chvíľky, kedy Adelka chce, aby som jej naliala vodu, obula topánku a pod.. Vtedy viem, že buď sa jej práve nechce alebo to potrebuje odomňa ako určitý prejav uistenia, lásky.

5. Pripravované prostredie

Áno, dobre čítate. Tak som ho nazvala. V domácom prostredí sa nedá priestor zariadiť vždy úplne ideálne a pripravené prostredie nemusí byť od začiatku dokonalé. Akokoľvek sa teda snažíme, aby prostredie bolo dokonalé pre dané obdobie, nemusí to tak vyjsť. Samozrejme, čím máme viac informácií o vývinových potrebách dieťaťa, tým je pravdepodobnejšie, že sa trafíme do jeho potrieb a senzitívnych období. No stáva sa, že zrazu zistíme, že dieťa potrebuje niečo celkom iné, ako sme mu pripravili. A tak aj my doma sme neustále od malička nasledovali Adelkine potreby a pripravovali pripravené prostredie. Iba ona nám najlepšie vždy ukázala, čo potrebuje. Tomu sa veci doma prispôsobovali (a ešte aj prispôsobujú), a preto som prostredie nazvala pripravovaným, lebo je to proces, ako dieťa rastie a vyvíja sa. Najlepším vodítkom je, keď si všímame, s čím potrebuje dieťa doma pomoc od nás. Ak nevie vysadnúť na WC, dáme mu stupienok, ak sa potrebuje vyhrať s vodou, pripravíme mu vhodné aktivity, ak si dieťa pýta od nás vodu, zabezpečíme mu prístup k vode a pohárikom…. V Montessori sa riadime heslom „Pomôž mi, aby som to dokázal sám“, a tak vtedy je dobré odstrániť prekážky, alebo urobiť určité opatrenia, aby to dieťa zvládlo samé.

6. Nerušiť, prosím

Pokiaľ je Adelka sústredená, neruším ju. Odvykla som si ju aj okrikovať, ak som počula z izby ticho, aby som ju  náhodou pri niečom nevyrušila. Vtedy radšej potichu pricupitám k izbe a nakuknem, čo zaujímavé sa tam deje. Sústredenie, najmä to hlboké, kedy dieťa nevníma nič iné iba svoju prácu (vyskytuje sa menej často), je vzácne a dejú sa pri ňom v mozgu úžasné veci. Vznikajú nové spojenia, dozrievajú a triedia sa doteraz získané vedomosti. V Montessori sa práve prostredníctvom najmä hlbokého sústredenia dosahuje u detí tzv. normalizácia. Po vystúpení zo stavu koncentrácie bývajú deti spokojné, oddýchnuté, lepšie spolupracujú, sú priateľské, majú chuť robiť niečo ďalšie zmysluplné… a tých benefitov by sa našlo veľa. Na záver budem citovať Mariu Montessori:

„Přechod do normálního stavu nastává pouze při soustředěné práci. Toho dosáhneme tím, že poskytneme dítěti motivy k činnosti, které jsou tak dobře přizpusobené dětské psychice, že podnítí její hluboký zájem. Úspěch je závislý na používání předmětú, které slouží jasnému účelu. Pokud tyto předměty nutí dítě pracovat pečlivě a přesně, výsledky se dostaví v podobě duševní vyrovnanosti a dokonalé koordinaci pohybu. Využití účinku soustředění odpovídá závěrum podloženým vědeckým pozorováním. Jakmile se u dětí objeví soustředěnost, jeho spontánní činnost je uvolněna a cesta k nápravě duševních poruch je nastoupena. Tím nejzásadnějším aspektem nabízené činnosti je její schopnost vzbudit takový zájem, který by dítě beze zbytku upoutal.“

Maria Montessori, Absorbující mysl

 

Hračky z našej poličky (3 roky)

    Viacerí ste sa ma pýtali na naše hračky v 3 rokoch. A tak som vytvorila výber, ktorý u nás reprezentoval toto obdobie. Bolo to obdobie predovšetkým zmyslových materiálov. Ponúkajte ich vášmu dieťatku s ohľadom na jeho predošlé skúsenosti a senzitívne obdobie. My niektoré z nich aj dnes ešte stále rotujeme…montessori hračky od 3 rokov

1. Hmatové vankúšiky

    Bola to home-made pomôcka – vrecúška na zips naplnené rôznymi strukovinami a obilninami. Volila som náplň aj podľa toho, aby sa dali vankúšiky jednoznačne odstupňovať od najväčšieho zrna po najjemnejšie:

  • fazuľa veľká červená
  • fazuľa biela
  • šošovica
  • ryža (jačmenné krúpy)
  • kryštálový cukor
  • múkahmatove vankusiky

Stupňovanie  je zložitejším variantom, ako sa dá s vankúšikmi pracovať. Oveľa jednoduchšie je vankúšiky párovať. Preto sú v dvoch sadách. Ak si ich plánujete vyrábať, zvážte ten zips – na jednej strane je fajn, že sa obsah dá vymeniť, ale na druhej strane nám cez neho máličko prechádzala múka. Rovnako si to so zipsom asi rozmyslíte, ak by vám ho dieťa rozopínalo a vysýpalo obsah…

2. Hmotnostné valčeky

    Hmotnostné valčeky sú ďalším zmyslovým materiálom u nás, ktorý celkovo v 3 rokoch prevládal na Adelkinej poličke. O ich výrobe som písala v tomto článku.

montessori valceky na hmotnost

3. Skladacie handričky

    Skladacie handričky sme začali používať asi v 2,5 roku. Vtedy Adelka chcela často so mnou skladať prádlo. Našla som dokonca z tohto obdobia aj jedno milé video 🙂

Handričky sú poprešívané červenou niťou, ktorá naznačuje smer skladania.

skladacie handricky

Ako vidno na videu, Adelka zmysel prešívaných čiar veľmi v 2,5 roku nechápala a spoliehala sa pri skladaní na moje pokyny, či treba handričku zložiť rovno alebo šikmo. Asi v 3 rokoch sa to však zmenilo a vedela handričku poskladať v smere prešívania sama.montessori skladanie

Skladacie handričky sú dobrým prípravným cvičením na skladanie oblečenia alebo neskôr na skladanie papiera.

4. Geometrické telesá

    Keďže toto bolo Adelkine zmyslové obdobie, veľa robila s plastelínou a kinetickým pieskom. Využila som to na prvý kontakt s geometrickými telesami. Tieto sú plniteľné vďaka vyberateľnej podstave a niektoré sa dajú rozpoliť (kúpite TU). geometricke telesa plnitelneOkrem toho sa mi na nich páči to, že sú všetky rovnakej farby a jediné, čím sa líšia je tvar. Dajú sa kúpiť aj drevené geometrické telesá, ale tieto som kúpila preto, že s plniteľnými sa toho dá vymyslieť rozhodne viac.

5. Skrutkovanie

    Skrutkovací stojan máme doma už dlhšie. Na začiatku som z neho Adelke vybrala 1 skrutku s maticou, na ktorej sa učila skrutkovacie pohyby. Neskôr  dostala 3 skrutky, bez stojanu. Keď sme sa dostali po plný počet skrutiek, väčšinou to skončilo pri zoraďovaní skrutiek a matíc a k skrutkovaniu sa už nedostala.  Okolo 3 rokov začala s  mojou pomocou naskrutkovávať skrutky na stojan. Neuvedomila som si, že môže byť pre dieťa celkom náročné skrutkovať na stojane. Takže je to pomôcka, ktorá bola s nami pomerne dlhú dobu a niekedy sa k nemu vráti Adelka aj teraz a zvládne to už úplne samostatne.

Skrutkovaci stojan

6. Memonik

    Memonik je vlastné hmatové pexeso, ktoré sa dá hrať so zatvorenými očami. Ale dajú sa z neho vybrať doštičky aj na zmyslové skúmanie, párovanie a stupňovanie, ako som písala aj vyššie pri hmatových vankúšikoch či hmotnostných valčekoch. Viac sa o ňom dozviete v tomto článku.memonik dotykove pexeso

7. Zvuková hra

Je to hra, pri ktorej sa dieťa môže ľahko naučiť rozlišovať písmenká podľa zvuku. Na začiatok môžete vybrať 3-5 predmetov z domácnosti, ktoré dieťa pozná. Vezmete jeden do ruky, napr. varešku a poviete: „Myslím na niečo, čo začína na písmeno V.“ To, že predmet chytíte do ruky, dieťaťu pomôže pochopiť princíp. Neskôr si to môžete vyskúšať bez toho, aby ste predmet chytili. To už by dieťa v princípe malo rozpoznávať začiatočné písmenko. zvukova hraAko ďalšiu fázu môžete dať dieťaťu predmety, ktoré začínajú na 2 rôzne písmená. Úlohou bude roztriediť ich podľa začiatočného písmena.

montessori zvukova hra

Dá sa takto pokračovať rozpoznávaním posledného písmena a písmena v strede slova, až dieťa rozhláskuje celé slovo. Na fotke Adelka páruje predmety podľa začiatočného písmena (vážka/vlajka, fazuľa/fixka atď.).

8. Gombíkový rám

Gombíkový rám je jeden z jednoduchších zapínacích rámov. Preto bol aj u nás medzi prvými. gombikovy ramMôžete si ho ušiť z rámu bez látky alebo sa dá kúpiť aj hotový. Dala som ho Adelke skúsiť, keď som videla, že si chcela sama zapnúť svetrík. Na svetríku boli však malé gombíky, nedalo sa jej celkom dobre s nimi manipulovať. montessori ram na zapinanie gombikovKeď si to nacvičila na tomto ráme a pochopila postup, bola to len otázka času, kedy si svetrík s malými gombíkmi zapla sama.

Ak sa vám článok páčil, posuňte ho kamarátom na FB 😉

7 tipov pre spoločné varenie s deťmi

    S deťmi v kuchyni to môže fungovať. Väčšinou to funguje aj nám doma a rada by som sa podelila s vami o zopár tipov, ako si to v kuchyni zorganizovať, aby to bolo príjemné pre vás aj pre vaše deti.

IMG_4955 (1)

Pre vás, ktorí máte radšej pohyblivé obrázky, som pripravila krátke video o tom, ako sme naposledy piekli s Adelkou makovú štrúdľu:

1. Nemajte žiadne očakávania

Keď nemáte očakávania, nemôže sa niečo nevydariť. Idete do toho s tým, že je to možno pokus a môže to dopadnúť akokoľvek. Keď nemám žiadne očakávania, väčšinou to u nás dopadne viac než dobre. Ak do toho idem s tým, že by to a to mohla Adelka už zvládnuť, vysielam zo seba akýsi tlak, ktorý ona veľmi rýchlo vycíti a prestáva byť varenie zábava.IMG_4960 (2)

2. Varenie je hra

Niekedy sa maminy pýtajú: „Kedy sa mám venovať dieťaťu, keď musím navariť?“ No predsa keď varíte. Berte varenie ako (viac než) zmyslupne strávený čas s vaším dieťaťom. To je tá hra, ktorú máte s deťmi hrať. Veď deti to všetko v kuchyni tak veľmi zaujíma.  A či bude varenie namiesto 1 hodiny trvať 2 hodiny, je to to isté, ako keby ste varili 1 hodinu a 1 hodinu sa hrali s dieťaťom. Činnosti počas varenia patria k dôležtým aktivitám praktického života, ktoré rozvíjajú deti v mnohých smeroch. Viac som o tom písala už v tomto článku.

varenie s detmi

3. Príprava nadovšetko

Dôležité je dopredu si veci nachystať. Ak budete robiť zložitejší recept a dopredu viete, že niektoré činnosti by vás zdržiavali, buď si ich nachystajte dopredu (napr. nakrájať cibuľku, ošúpať zemiaky) alebo majte v zálohe niečo, čo dieťa zatiaľ samé zvládne a s čím vám rado pomôže. Kým ja napríklad šúpem zemiaky, Adelka ich veľmi rada umýva kefkou vo vode. Alebo sa nám osvedčilo mať jednotlivé prísady nachystané v miskách (ako v  reláciách na varenie 😉 ) a najlepšie v slede, ako ich budete potrebovať.

s detmi v kuchyni

4. Aj z kvapiek je more…

Deti veľmi rady pomáhajú a zapájajú sa aj v činnostiach, ktoré sa nám zdajú nepodstatné alebo zanedbateľné. Napríklad Adelka veľmi rada pridáva do hrnca lyžičkou vegetu, bylinky či soľ. Sú to naozaj také mini činnosti, ale pamätám sa na ne, že aj ja ako dieťa som ich rada robila a vôbec mi také mini nepripadali. Naopak som sa cítila dôležito. Takže nemusia to byť žiadne kuchárske výkony, ale aj z takýchto malých kvapiek sa môže prebudiť nadšenie pre spoločné varenie.

ako varit s detmi

 5. Menšie kroky

Neočakávajme, že dieťa vydrží s nami pri varení od začiatku do konca. Môže pokojne odbiehať za hračkami a vy ho môžete ohlásiť: „Vajíčka sú uvarené, chceš ich ošúpať?“…“Potrebovala by som ošúpať cuketu, ideš mi s tým pomôcť?“ A vy už máte vtedy na podnose nachystanú hotovú aktivitu praktického života so všetkým, čo k tomu bude potrebovať 😉 Takto to môže fungovať najmä pri menších deťoch (do 3 r.), ktoré si iba začínajú budovať vzťah k týmto činnostiam.montessori aktivity v kuchyni

6. Poriadok

Poriadok je dôležitý z hľadiska prehľadnosti. Niekedy je ťažké na poriadok čo i len pomyslieť a nie ho ešte na kuchynskej linke mať. Ale keď si dopredu nachystáte prísady napríklad do spomínaných misiek, potom prázdne misky odkladáte do drezu a na linke môžete udržať aký-taký poriadok. Z vlastnej skúsenosti hovorím, že viac vecí na linke odvádza pozornosť dieťaťa. Takto môžete predísť tomu, že sa dieťa bude naťahovať stále za niečím ďalším.IMG_5009

7. Začiatok a koniec

Na varenie s deťmi sú úplne najlepšie jednoduché recepty. Také, ktoré si ľahko rozkrokujete na menšie činnosti, v ktorých sa dieťa nestratí. Môžete si urobiť krupicovú kašu, praženicu alebo rýchlu štrúdľu z lístkového cesta. Ideálne je, keď dieťa vydrží od začiatku do konca, aby malo príklad komplexnej aktivity a videlo aj výsledok svojej činnosti. A keď začiatok a koniec spojíte s oblečením/vyzlečením zásterky, bude to úplne ideálny stav 😉

 

Poriadok a viac miesta (nielen) v detskej skrini

    Ako ste už možno zachytili, v uplynulých dňoch sme sa sťahovali, a tak som mala možnosť sa „realizovať“, čo sa pripraveného prostredia týka. Dlho som premýšľala nad rozložením nábytku, aby to bolo nielen estetické, ale aj funkčné a pre Adelku dostupné. Jednou z takých vecí bola aj skriňa, teda Adelkin šatník. Rozhodla som sa po dlhom googlení všelijakých skríň nakoniec pre vstavanú skriňu. Vyhrala u mňa využitým priestorom, keďže ju máme až po samý strop a mohla som si sama navrhnúť jej vnútorné rozloženie.

oznacenie suflikov

    Na starom dome sme mali trochu obmedzené možnosti a nechceli sme už do nábytku investovať, keďže sme vedeli, že sa budeme o nejaký čas sťahovať. Preto sme využívali nábytok, ktorý sme mali k dispozícii. Adelke sme vyčlenili zásuvkovú komodu, kde mala domáce oblečenie, pyžamá a spodné prádlo. Takže síce bola v obliekaní nezávislá, ale iba do určitej miery, lebo oblečenie na von som jej vždy pripravovala ja. Niekedy sme sa kvôli tomu doťahovali, pretože nie vždy si samozrejme chcela obliecť to, čo som jej vybrala. Najmä v posledných mesiacoch, keď už je väčšia, jej na tom viac a viac záleží. skrinka montessoriskladanie pradla 2

V novej skrini má na dosah všetko sezónne oblečenie, ktoré potrebuje. Vrátane oblečenia na von. Takže sa v nej prebúdza pravá žena, keď sa niekoľkokrát za deň prezlieka a skúša rôzne kombinácie 😉 Myslím, že si to celkom užíva. Veľmi jej pomáhajú nalepené obrázky oblečenia, a tak hneď vie, po ktorom priečinku má siahnuť. Dokonca ma sama poprosila, aby som jej rovnako označila aj skrinku so sponkami a gumičkami 🙂 Do skrine som jej dala aj jeden kôš na špinavé oblečenie.ako ulozit detom veci do skrine

IMG_4489

Oblečenie v zásuvkách má Adelka uložené na stojato. Inšpirovala som sa internetom, ako najefektívnejšie usporiadať v skrini oblečenie a našla som spôsob KonMari, ktorý sa mi zapáčil, vyskúšala som ho a zistila, že nielenže funguje, ale aj šetrí miesto. A Adelka krásne vidí všetka tričká a tak nemusí rozhádzať celý šuflík, kým si vyberie, čo potrebuje. Vymyslela ho ako inak Japonka, Marie Kondo a napísala o ňom aj knihu Upratané! Nenašla som si zatiaľ toľko času, aby som ju prečítala, ale čítala som recenzie ľudí, ktorí jej metódu aplikovali a to ma presvedčilo ju vyskúšať. V podstate platia 2 zásady:

  1. ukladať oblečenie vertikálne,
  2. skladať na tretiny.

konmari pre deti for children

marie kondo

Čiže ak skladáte napríklad tričko, preložíte rukávy a potom ho nepreložíte na polovicu, ale na tretinky. Ponožky rovnako na tretinky, s čím sa ja nestotožňujem, lebo sme zvyknutí ich skladať do „uzlíka“. Neviem si predstaviť, ako by som na tretiny poskladala detské mini ponožky a už vôbec nie, ako by to urobilo dieťa. Aj Adelku som naučila poskladať si ich do uzlíka a takto sa jej nikdy v skrini nerozhádžu.skladanie ponozky Adel 3,5 roka

Ja som spôsob KonMari zaviedla aj v mojej a manželovej skrini pri spodnom prádle. Manžel bol unesený, aký poriadok zrazu má a podpichoval ma, aby som aj jemu nalepila obrázky na šuflíky ako Adelke 🙂 Keď som si u seba preusporiadala pančušky, ktoré pred tým zaberali celý šuflík, zrazu som mala v šuflíku asi tretinu voľného miesta.IMG_3876

Sama som netušila, že aj v skrini sa dá čarovať 🙂 Dá to zabrať všetko deťom preusporiadať a označiť, ale výsledok stojí za to. Budú zasa o krôčik samostatnejšie, naučia sa samé voliť správne oblečenie podľa počasia a udržiavať v skrini poriadok. Áno, aj to sa dá. Ukázala som Adelke, ako si jednou rukou odsunie oblečenie od kraja šuflíka a druhou vloží ďalší kus oblečenia. Nie je to dokonalé, ale myslím, že sme obidve spokojné a to je hlavné 😉

Ak sa vám článok páčil a bol pre vás užitočný, zdieľajte a dajte mu like ?