6 tipov na stereognostické vrecúško

    Stereognostické vrecúško má trošku krkolomný názov, ale nie je to žiadna veda. Je to Montessori pomôcka na hru bez očí. Vďaka nej si deti môžu cibriť hmatové vnímanie, rozpoznávať tvary, predmety a štruktúry iba za pomoci rúk. Na to vymyslela Maria Montessori skvelé stereognostické vrecúško, ktoré sa dá zavesiť na krk a má otvory pre obe ruky iba po stranách. Takže žiadne švindľovanie a nakúkanie do vrecka zhora nehrozí 😉     Ak doma máte iba klasické zaťahovacie vrecko, dá sa samozrejme použiť aj to, ale práca s ním nie je taká pohodlná. Horšie sa vkladajú do vrecka zhora obe ruky a deti určite budú do vrecka nazerať (pokiaľ nebudú používať záslepku na oči). Dá sa to vyriešiť tak, že sa bude používať iba jedna ruka, ale tú druhú zbytočne ochudobníte. Okrem toho častokrát až preskúmanie predmetu oboma rukami dáva mozgu ten skutočný 3D obraz, na základe ktorého sme schopní predmet rozpoznať. Ak sa predsa len rozhodnete pre vrecúško pre obe ruky, kúpite ho TU v rôznych farbách.

Ako začať?

    Na začiatok vložíme do vrecka iba 2 druhy predmetov. Môžete na to použiť napríklad kocky a guličky (valčeky) z nejakej stavebnice, pokiaľ sú rovnaké. Ide o to, aby tieto dva predmety boli dostatočne odlišné. Z každého postačí max. 5 kusov. Vložíte ich do vrecka a dáte si na oči záslepku. Vytiahnete na stôl najprv napríklad guličku a potom vedľa nej položíte kocku. Potom znova siahnete do vrecka a vytiahnete jeden predmet, ktorý identifikujete iba hmatom a pridáte ho  k rovnakému predmetu na stole. Ešte môžete vytiahnuť ďalší predmet, pridáte ho na príslušnú kôpku a potom už vrecúško necháte dieťaťu, aby si to vyskúšalo. Predmety vo vrecku môžete kľudne obmieňať. Ja som napríklad použila momentálne sezónne produkty, kôstky z broskýň a marhúľ 😉

Čo ďalej?

Ak už dieťa rozpozná hmatom 2 typy predmetov, môžete pridať ďalší. Max. stačia 4 druhy po 5 kusov. Stačí siahnuť po tom, čo máte doma – či už sú to mušle z dovolenky, kôstky z ovocia, rôzne druhy orechov, cestovín…Čím sú predmety menšie a podobnejšie, tým sa samozrejme zvyšuje náročnosť. Môžete použiť aj rôzne druhy korálikov, gombíkov a hocičoho, čo vám napadne. Ďalšou možnosťou je dať do vrecúška niekoľko párov predmetov, stačí max. 5. Dieťa vytiahne jeden predmet a hľadá k nemu pár. Toto je veeeľmi obľúbený variant, ktorý sa dá hrať aj vo dvojici, je to vtedy veľká zábava 🙂 Tieto drevené tvary v pároch kúpite TU.Do vrecka môžete schovať aj rôzne predmety z domácnosti a vytvoríte tak tajuplné vrecúško. Deti budú hádať, čo je to 🙂Môžem garantovať, že toto ich bude baviť asi najviac. Adelke som pripravila jedno také tajuplné vrecúško a tak ju to chytilo, že potom ona mne vytvorila ďalšie a ja zasa jej na striedačku.Momentálne má Adelka v poličke 2 vrecká, ktorých obsah jej priebežne mením. Oplatí sa začať tým najjednoduchším variantom a náročnosť zvyšovať postupne. Iba tak to bude pre dieťa stále výzva a so zvedavosťou bude preskúmavať vrecúško, čo nové v ňom pribudlo 🙂 A na záver prehľad 6 tipov na naplnenie vrecúšok od nás.

 

 

Z našej poličky – o ľudskom tele (4+)

    V poslednej dobe som Adelke pripravovala nové aktivity do poličky. Niektoré sme iba zrotovali, teda vytiahli po dlhšom čase a niektoré nové aj pribudli. V tomto článku by som vám ukázala poličku na tému ľudské telo, ktoré snáď nikdy neomrzí a deti fascinuje.    Znovu sme oprášili našu kostru, o ktorej som písala už dávnejšie v tomto článku. Je pomerne veľká, má cca 100 cm a dá sa stiahnuť na tomto linku. Stále rovnako (ak nie viac) ju baví, keď jej obkreslím telo, ona si ho obtiahne a potom do neho ukladá časti kostry. Pri prvej práci stačí dieťaťu ukázať, kde čo patrí a keď už to má vžité, môžeme aj pomenovávať jednotlivé kosti – lebka, kľúčna kosť, rebrá (hrudný kôš) atď.. Pekne to obohatí slovnú zásobu.     Na poličke nám pribudol aj model ľudského tela. Je veľmi názorný a určený pre staršie deti (výrobca udáva od  8 rokov). Tu sa už nedá oklamať, ktorý orgán kam patrí, pretože všetko má presne svoje miesto. Skladanie je trošku náročnejšie, takže to zatiaľ robíme spolu. Avšak dodáva to ďalší rozmer, pretože ukazuje usporiadanie vnútorných orgánov. Ďalej má Adelka v poličke  aj ľudské orgány zo Safari tuby, s ktorými sa oboznamovala ako s prvými v poradí asi od 2,5 roka.V poličke má ďalej pripravený detský stetoskop. Je to vždy ohromná zábava v rodine, keď Adelka príde vyšetrovať deda, ako dýcha a ako mu bije srdce. Dokonca zvykla počúvať, ako bije srdce našej mačke a zistila, že jej bije oveľa rýchlešie ako nám. Pripravené v poličke sú aj obrázky, ako sa vyvíja bábätko v brušku, k čomu ma priviedla anglická knižka pre deti The Body.Je veľmi názorná a jednoduchá, no pritom je v nej všetko najhlavnejšie povedané. Okrem obrázkov vývoja plodu som Adelke pripravila aj malé röntgenové snímky. Nič som jej o nich nepovedala a nechala som jej ich ako hádanku, či bude vedieť, čo je na nich zobrazené. Pri tom sme ich prikladali na kostru, aby bolo jasné, čo ukazujú. Toto ju veľmi bavilo a aj sme sa veľa rozprávali o röntgene, kedy a načo sa také snímky robia a že nášmu telu aj röntgenové žiarenie škodí…    Nedávno sme si celkom nečakane a spontánne vyrobili model úst z modelárskej hliny, čo sa nám do tejto témy aj pekne hodilo.Na výrobu postačí v podstate iba plastelína a fazuľa a máte s deťmi hotové za pár minút.Tiež pekná aktivitka na poobedie, ktorá vie obohatiť vedomosti a aj slovnú zásobu.

Ďakujem, ak článok zozdieľate aj svojim kamarátom, napr. na FB.

6 Montessori princípov, ktoré som si vzala za svoje…

     Tieto dni trošku bilancujem, pretože ukončujem svoj 2-ročný Montessori kurz pre deti 3-6 rokov. Uvažujem, čo všetko som sa naučila a že spolu s kurzom 0-3 r. to boli tie najlepšie investované peniaze do svojich detí. Vlastne od začiatku, ako som sa k Montessori dostala, sa Montessori stávalo súčasťou mňa, našej domácnosti a nášho životného štýlu. Sama pre seba som si odniesla veľmi veľa. Nielen, čo sa týka práce s Montessori pomôckami, ale aj čo sa týka prístupu. A tak by som sa dnes chcela s vami podeliť o 6 Montessori friendly princípov, ktoré doma bežne a asi najčastejšie využívam:

1. Jedenkrát vidieť je viac ako stokrát počuť

    Všetko, čo robíme prvýkrát, Adelke najskôr ukážem. My dospelí toto voči deťom často podceňujeme. V domnení, že sú to samozrejmé veci, očakávame, že dieťa bude čítať naše myšlienky.  Potom vznikajú zbytočné nedorozumenia a dieťa sa môže cítiť neschopné, keď to neurobilo podľa našich predstáv. Ukážka je preto vždy veľmi dôležitá. A nemenej dôležité je aj to, AKO to dieťaťu ukážeme. Najlepší spôsob, ktorý mne funguje je, že si celú činnosť v hlave prejdem, rozdelím na menšie časti a potom to pomaly v týchto jasných krokoch ukážem.

2. Hovoriť málo, ale k veci

     Poznáte to – dieťa príde za vami a opýta sa „Načo je toto?“. A vy hneď ako zacítite vzdelávaciu príležitosť, to na neho spustíte 😀 Rozoberiete to posledného detailu, len aby ste preboha na niečo dôležité nezabudli 🙂 U nás je na toto špecialista môj muž. Ale myslí to chudák vždy v dobrom, ja viem 😉 Niekedy cítim, že už pre mňa je to veľa informácií naraz a nie ešte pre Adelku. A preto šetrime slovami. Niekedy netreba ani hovoriť nič. Stačí ukázať, naznačiť a dieťa na to možno príde aj samé. V Montessori tomu hovoríme „redukcia reči“. Z jednej výstižnej vety si dieťa zapamätá učite viac ako z celej prednášky.

3. Nemať na všetko odpoveď

     Nadväzuje na predchádzajúci bod. Hoci to niekedy dobre padne, byť ten starší, múdrejší a skúsenejší, nepripravujme deti o to, aby rozmýšľali a prichádzali na veci samé. Nechajme ich robiť ich vlastné objavy. Mne sa osvedčilo odpovedať otázkou „Čo myslíš?“. Čiže napríklad na otázku, či je krava bylinožravec, neodpovedám „áno“, ale „čo myslíš?“. Väčšinou to u nás vedie k diskusii, premýšľaniu a hľadaniu ďalších súvislostí, ku ktorým by sme sa inak nedostali.

4. Nerobiť za dieťa to, čo už vie samé

    Od malička učíme Adelku väčšej a väčšej samostatnosti, čo zároveň podporuje jej nezávislosť. Deti prechádzajú obdobím „ja sám/sama“, kedy sa prejavuje snáď najviac, že chcú byť ako my dospelí. Toto treba naplno využiť 😉 Niekedy aj u nás bývajú chvíľky, kedy Adelka chce, aby som jej naliala vodu, obula topánku a pod.. Vtedy viem, že buď sa jej práve nechce alebo to potrebuje odomňa ako určitý prejav uistenia, lásky.

5. Pripravované prostredie

Áno, dobre čítate. Tak som ho nazvala. V domácom prostredí sa nedá priestor zariadiť vždy úplne ideálne a pripravené prostredie nemusí byť od začiatku dokonalé. Akokoľvek sa teda snažíme, aby prostredie bolo dokonalé pre dané obdobie, nemusí to tak vyjsť. Samozrejme, čím máme viac informácií o vývinových potrebách dieťaťa, tým je pravdepodobnejšie, že sa trafíme do jeho potrieb a senzitívnych období. No stáva sa, že zrazu zistíme, že dieťa potrebuje niečo celkom iné, ako sme mu pripravili. A tak aj my doma sme neustále od malička nasledovali Adelkine potreby a pripravovali pripravené prostredie. Iba ona nám najlepšie vždy ukázala, čo potrebuje. Tomu sa veci doma prispôsobovali (a ešte aj prispôsobujú), a preto som prostredie nazvala pripravovaným, lebo je to proces, ako dieťa rastie a vyvíja sa. Najlepším vodítkom je, keď si všímame, s čím potrebuje dieťa doma pomoc od nás. Ak nevie vysadnúť na WC, dáme mu stupienok, ak sa potrebuje vyhrať s vodou, pripravíme mu vhodné aktivity, ak si dieťa pýta od nás vodu, zabezpečíme mu prístup k vode a pohárikom…. V Montessori sa riadime heslom „Pomôž mi, aby som to dokázal sám“, a tak vtedy je dobré odstrániť prekážky, alebo urobiť určité opatrenia, aby to dieťa zvládlo samé.

6. Nerušiť, prosím

Pokiaľ je Adelka sústredená, neruším ju. Odvykla som si ju aj okrikovať, ak som počula z izby ticho, aby som ju  náhodou pri niečom nevyrušila. Vtedy radšej potichu pricupitám k izbe a nakuknem, čo zaujímavé sa tam deje. Sústredenie, najmä to hlboké, kedy dieťa nevníma nič iné iba svoju prácu (vyskytuje sa menej často), je vzácne a dejú sa pri ňom v mozgu úžasné veci. Vznikajú nové spojenia, dozrievajú a triedia sa doteraz získané vedomosti. V Montessori sa práve prostredníctvom najmä hlbokého sústredenia dosahuje u detí tzv. normalizácia. Po vystúpení zo stavu koncentrácie bývajú deti spokojné, oddýchnuté, lepšie spolupracujú, sú priateľské, majú chuť robiť niečo ďalšie zmysluplné… a tých benefitov by sa našlo veľa. Na záver budem citovať Mariu Montessori:

„Přechod do normálního stavu nastává pouze při soustředěné práci. Toho dosáhneme tím, že poskytneme dítěti motivy k činnosti, které jsou tak dobře přizpusobené dětské psychice, že podnítí její hluboký zájem. Úspěch je závislý na používání předmětú, které slouží jasnému účelu. Pokud tyto předměty nutí dítě pracovat pečlivě a přesně, výsledky se dostaví v podobě duševní vyrovnanosti a dokonalé koordinaci pohybu. Využití účinku soustředění odpovídá závěrum podloženým vědeckým pozorováním. Jakmile se u dětí objeví soustředěnost, jeho spontánní činnost je uvolněna a cesta k nápravě duševních poruch je nastoupena. Tím nejzásadnějším aspektem nabízené činnosti je její schopnost vzbudit takový zájem, který by dítě beze zbytku upoutal.“

Maria Montessori, Absorbující mysl

 

Ako na správny úchop pera

    Nedávno ma niektorá mamička  upozornila na úchop ceruzky, ktorý mala Adelka na fotke. Som jej za to vďačná a odvtedy si to viac všímam. O pár dní na to mi prišli do rany ceruzky a pero Stabilo. Hneď sme ich doma vyskúšali a musím povedať, že úchop je teraz už ukážkový. Ale pekne poporiadku. Chcela by som vám v tomto článku napísať niečo o tom, ako môžete dieťa k správnemu úchopu pera či ceruzky viesť aj pomocou Montessori aktivít a pomôcok. Čo všetko správnemu úchopu predchádza a že s tým súvisia aj veci, o ktorých by ste to možno ani nepovedali.    Asi viete, že v Montessori pedagogike písanie predchádza čítaniu. Dieťa môže pokojne niečo napísať, ale nemusí to vedieť po sebe hneď aj čítať. Ak má začať dieťa písať, potrebuje k tomu precvičiť ruku. Od ramena, po zápästie až po prsty. Možno ste si nikdy neuvedomili, že na toto sú perfektným tréningom aktivity každodenného života a zmyslové materiály.Aktivity každodenného života pomôžu dieťaťu v rozvinutí:

– koordinácie rúk, pretože každá ruka robí pri písaní niečo iné,

– jemnej motoriky, jemného pohybu prstov a zápästia,

– pamätania následnosti krokov, keďže dieťa si musí zapamätať, aký ďalší krok nasleduje; pri písaní si dieťa pamätá, ako idú za sebou písmenká,

– pohybu očí, pretože oči stále sledujú pohyb rúk a tým sa trénujú na to, aby neskôr nepreskakovali pri čítaní z riadka na riadok,

– sebadôvery, pretože dieťa má pocit rovnocennosti s dospelým a verí, že dokáže to, čo on, a to sa môže prejaviť v chuti a odhodlaní písať,

– hrubej motoriky a rovnováhy.

Zmyslové pomôcky  rozvíjajú:

– zrak tým, že dieťa sa učí vizuálne rozlišovať rôzne tvary, čo pomáha pri rozlišovaní tvarov písmen,

– sluch, napríklad zvukovými valčekmi, zvončekmi alebo hrami so zvukmi, vďaka ktorým sa dieťa učí rozlišovať rôzne zvuky, a to pripravuje dieťa na rozlišovanie zvukov hlások,

– hmat a tiež úchop, predovšetkým prostredníctvom úchytiek, ktoré možno nájsť napríklad na valčekoch s úchytmi, tvaroch geometrickej komody, ale aj kovových útvarov na písanie.

Rameno rozcvičí napríklad:

  • umývanie stolíka,
  • umývanie okien,
  • umývanie riadu,
  • pranie,
  • zametanie,
  • vysávanie,
  • utieranie prachu,
  • polievanie rastliniek,
  • kreslenie na veľké plochy (či už štetcom alebo kriedou na zvislý alebo vodorovný povrch) …Zápästie rozcvičí napríklad:
  • presýpanie a prelievanie,
  • lyžicovanie (zároveň podporuje aj správny úchop; nám pomohlo lyžicovanie, keď sme chceli prestať s držaním ceruzky zhora),
  • špongiovanie,
  • natieranie nátierky na chlebík,
  • skrutkovanie,
  • otváranie rôznych uzáverov, vrchnáčikov…Prsty rozcvičí napríklad:

Pokiaľ dieťa malo príležitosť tieto aktivity robiť, je veľká pravdepodobnosť, že ruka na písanie pripravená bude a prsty sa budú vedieť uložiť do správneho úchopu. A ako by mal vyzerať?Predpokladom správneho úchopu je, že celá ruka a aj prsty sú uvoľnené. Pero alebo ceruzka sú položené na prostredníku, pridržiavané palcom, ukazovák je voľne opretý zhora. K papieru smeruje šikmo. Prsty by mali byť asi 2-3cm od hrotu pera/ceruzky. Ruka voľne kĺže po podložke a pohyb vychádza z ramena. Praváci aj ľaváci by mali držať písacie náčinie rovnako, rozdiel je iba v tom, že pravák ceruzku ťahá a ľavák ju pred sebou ľahko tlačí.

Deti môžeme naviesť na správny úchop tým, že im povieme, že prostredník je postieľkou pre ceruzku, ukazovák vankúšikom a palec perinkou, ktorou sa ceruzka prikryje 🙂 (podľa materiálov fi. Stabilo).  Najlepšie vedú prsty k takémuto úchopy hrubé trojhranné pastelky.Aby sme vedeli odlíšiť správny úchop od nesprávneho, tak tu je pekný prehľad toho, ako by dieťa pero držať nemalo (pre zväčšenie kliknite na obrázok):Správny úchop dokonalo podporujú ceruzky, pastelky a perá Stabilo vo verzii pre pravákov aj ľavákov. Sú ergonomicky tvarované, majú nekĺzavé priehlbiny a nízku hmotnosť. A môžete ich teraz mať ľahko aj vy doma, ak sa zapojíte do súťaže na FB o sadu pre pravákov vyobrazenú nižšie (Easy Start sada pasteliek, ceruzka, strúhadlo a pero). Stačí napísať do komentára, ako u vás prebehla/-ieha cesta k správnemu úchopu, čo zafungovalo a čo nie, prípadne tipy, ktoré by ste ešte odporúčali. Výhercu vyberieme v nedeľu večer 17.6.2018.