Ako sme bábike ušili nohavice…

Keď sa jeseň prehupla do zimy, Adelka starostlivo usúdila, že predsa aj bábika potrebuje dlhé nohavice, aby jej nebolo zima 🙂 Pohotovo ma poslala kúpiť jej nejaké. Na takéto rozmary ja len tak ľahko neskočím a preto som navrhla, aby jej ich ušila. "Ale ja neviem ušiť nohavice," bolo prvé, čo jej napadlo. Ubezpečila som ju, že je to ľahké, že jej to ukážem a potom už to dokáže aj sama. Bola nadšená, veľmi sa na to tešila a ešte v ten deň som doma musela nájsť látku. Na ňu som nakreslila strih a Adelka si nohavice vystrihla.Vystrihnuté nohavice sme spojili po krajoch špendlíkmi, takže aj pri šití musela byť opatrná, aby sa nepichla. Párkrát sa to samozrejme aj stalo, ale patrí to jednoducho k tomu.Ihlu si navliekla celkom sama. Je dobré si ihlu zapichnúť do ihelníčka, aby boli obe ruky voľné a jedna mohla niť prestrčiť uškom ihly a druhá potiahnuť. Uzlík zatiaľ robím ja.Na jednej strane nohavíc asi do polovice dĺžky som Adelke ukázala, ako bude robiť jednoduché stehy. Má už skúsenosti so šitím TU, takže to pochopila pomerne rýchlo a asi tak 2/3 nohavíc ušila sama. Musela som jej trochu pomáhať, keď sa jej minula niť.Ušila ich po kúskoch asi za tri dni a musím povedať, že ju to veľmi bavilo. Najmä ten moment prekvapenia, keď boli nohavice hotové a prevracali sme ich z rubovej strany. Bola hotová, že to sama dokázala, čomu na začiatku ani neverila 🙂

Ručné práce

    Ako ste sa už možno dočítali, Adelku veľmi baví maľovanie. Stále sledujem, že jej ruka sa neustále stáva presnejšou, snaží sa vymaľovávať dokonalejšie a nevychádzať za okraj predlohy. Táto doslova mánia u nej stále pretrváva. Od maľovania je len kúsok k tvoreniu, ktoré ju tiež veľmi baví. Vidím, že padá na úrodnú pôdu vždy každá aktivita, kde sú zamestnané ruky. Tak sme sa dostali postupne až k ručným prácam, ktoré vyvrcholili ušitím nohavíc pre bábiku. Ale to už predbieham, o tom nabudúce...

Každá aktivita, kde pracujú ruky jemnomotoricky, dostáva Adelku do hlbokej koncentrácie. Niekedy iba s úžasom sledujem, ako sa už vybudovala jej trpezlivosť na drobné práce ako je napríklad ukladanie zažehľovacích korálikov. Tie boli zrejme mostíkom k ostatným aktivitám, ktoré máme v poličke. Policka rucne praceZažehľovacími korálikmi sme teda začali. Adelka ich ukladá vždy prstami napriek tomu, že bola k dispozícii v balení aj pinzetka. Sama tvorí a vytvára si rôzne vzory a farebné kombinácie. Niekedy ukladá koráliky aj podľa predlohy. Ako som už  písala vyššie, veľmi si vďaka tejto činnosti vybudovala trpezlivosť a odhodlanie dokončiť niečo. Veľakrát sa jej stalo, že pri ukladaní korálikov na podložku si do toho nechtiac drgla a všetko sa jej vysypalo. Pamätám si, ako prvýkrát úplne zúrila. Ďalšie dva razy reagovala stále rovnako, so zlosťou, ale stále bola odhodlaná začať odznova. Pri ďalšom raze už iba nahnevaným hlasom povedala: "Ach, zase sa mi to vysypalo!" Možno na šiesty raz si už iba povzdychla a začala koráliky ukladať naspäť odznova.Zazehlovacie koralky

 Toto bol jeden z momentov, ktorý posunul Adelku ďalej. Hovorí o tom aj jeden pekný citát Marie Montessori:Montessori citat ruka

Neskôr sme vyrábali odznaky. Bola to tiež veľmi pekná činnosť a navyrábali sme darčeky pre celú rodinu 😉

Odznak strihanieKúpila som v raz v Lidli sadu na výrobu odznakov. Adelka si vystrihla kruh z látky, vložila ho do formy aj s kovovým plieškom a ja som jej to pomohla zatlačiť.vyrabanie odznakovĎalšou fajn pomôckou boli doštičky na šnurovanie. Vyrobil nám ich manžel v dvoch verziách - s dvomi a s tromi šnúrkami. Dve šnúrky Adelka spontánne obmotávala okolo seba, čo ju veľmi bavilo a robila to aj pri každej príležitosti na topánkach.dosticka na pletenieNa nej sme si ukázali viazanie uzlíka...Uzol...ale aj rozuzlovanie, čo bolo v jej prípade ťažšie.Rozviazanie uzlaVýhodou týchto doštičiek je, že každá šnúrka je inej farby a dieťa jasne vidí, ktorá kam ide a ktorou čo treba urobiť.pletenie vrkocaS tromi šnúrkami sa dá krásne ukázať pletenie vrkoča. Toto je činnosť, ku ktorej sa Adelka stále vracia, pričom vždy jej ešte ukazujem, ako sa vrkoč pletie. Má motiváciu sa to naučiť, pretože chce bábike zapliesť vrkoč 😉 To je však oveľa ťažšie, pretože v rukách sú pramene vlasov, ktoré sa ľahko rozutekajú.

Ďalšou jemnomotorickou činnosťou je dierkovanie. Niekto na to používa šidielko, ja som našla v drogérii drevenú tyčinku s kovovými koncami, ktorá sa používa vraj na zdobenie nechtov. VypichovackaBuď Adelke pripravím vybodkovaný obrázok, alebo jej dám hotovú perforovanú predlohu, ktorá sa dá potom použiť na vyšívanie.VypichovaniePomaly sme sa dostali k šitiu. Pripravila som Adelke podnos s ihlou a bavlkami. Bavlnku je dobré umiestniť do pohára s dierkou vo víčku, kadiaľ si ju vytiahne. Je tak menšia šanca, že sa celé klbko rozmotá pri manipulácii.montessori sitie

 Dierovacími kliešťami, ktoré sme mali akurát požičané, som jej pripravila niekoľko rôznych tvarov na šitie. Možno by to išlo aj obyčajným dierkovačom.dierovacie kliestePrešli sme od jednoduchších tvarov ako je kruh či štvorec k zložitejšiemu srdiečku či mackovi. Uzlík zatiaľ Adelka urobiť nevie, a tak si vždy koniec prilepí lepiacou páskou na rubovú stranu.montessori sitie

Ďalším možno ľahším variantom šitia je prišívanie gombíkov. Kúpila som vyšívací kruh a gombíky v tvare mačičky (lebo my sme mačičkové) a nechtiac trošku sadisticky som to okomentovala, že najprv pichneme do jedného očka, potom do druhého 😀 Sme sa nasmiali, ale aspoň hne´d pochopila princíp 😉prisivanie gombikovNa cesty si často berieme so sebou kruh na pletenie. Je to v podstate iný typ tkacieho rámu, kedy sa striedavo prepletá bavlnka pod a nad do kruhu. kruh na pletenieVhodnejšia na túto prácu je hrubá vlna, vtedy to ide rýchlejšie. Veľmi pekne ukáže melírovaná a nemusíte tak často meniť farbu vlny.kruh na pletenieKeď jej napnem do rámu bavlnku, vždy jej aj kúsok začnem, aby sa jej lepšie pokračovalo. Výsledkom môže byť napríklad dekoratívna dečka alebo podložka pod kvetináč či vázu.

    Prajem príjemné tvorenie s vašimi deťmi 🙂

Kamzíkov veľký skok

    Objavila som jednu peknú knižku a nie je vhodnejší čas sa o ňu podeliť ako práve počas sviatkov, kedy spomíname na všetkých, ktorí medzi nami už bohužiaľ nie sú. Jej témou je totiž smrť.

kamzikuv velky skok    V niektorých rodinách je táto téma tabuizovaná viac, v niektorých menej. No ako sme si už v Montessori zvykli, deti by sa mali dozvedieť vždy pravdu. Samozrejme citlivo, s ohľadom na ich vek a schopnosť porozumieť súvislostiam.

kamzikuv velky skokKnižka Kamzíkov veľký skok je z môjho pohľadu vhodná pre deti 4+. Je to príbeh rodinky kamzíkov - mamy a jej dvoch synčekov. Na ich potulkách sa im pritrafí tragická udalosť, ktorú musí mama aj malý kamzík zvládnuť. Jeden z jej synov zahynie v snahe utiecť pred vlkmi.

kamzikov velky skokPáči sa mi, že mama synčeka nezavádza a vysvetľuje celkom pravdivo ale jemne, čo sa bračekovi stalo.

Je plná empatie, nehovorí synčekovi, aby neplakal, ale potvrdzuje a rešpektuje jeho pocity a svoje neskrýva.

Napriek tomu, že tu vystupujú zvieratá a rozprávajú sa ako ľudia, pokojne by som ju zaradila medzi Montessori knihy. Zvieratá predsa tiež prežívajú rôzne životné udalosti a hoci si to nepovedia našou rečou, komunikujú, ale svojím spôsobom.

kamzikov velky skok knizka o smrti pre detiMyslím si, že toto môže byť prvá knižka o smrti, s ktorou sa deti stretnú. U nás Adelka príležitostne používa slová ako zomrieť a mŕtvy, ale nevie ešte, čo presne to znamená. Preto knižka na ňu počká, keď bude na ňu pripravená a bude ju táto téma zaujímať do hĺbky.