6 Montessori princípov, ktoré som si vzala za svoje…

     Tieto dni trošku bilancujem, pretože ukončujem svoj 2-ročný Montessori kurz pre deti 3-6 rokov. Uvažujem, čo všetko som sa naučila a že spolu s kurzom 0-3 r. to boli tie najlepšie investované peniaze do svojich detí. Vlastne od začiatku, ako som sa k Montessori dostala, sa Montessori stávalo súčasťou mňa, našej domácnosti a nášho životného štýlu. Sama pre seba som si odniesla veľmi veľa. Nielen, čo sa týka práce s Montessori pomôckami, ale aj čo sa týka prístupu. A tak by som sa dnes chcela s vami podeliť o 6 Montessori friendly princípov, ktoré doma bežne a asi najčastejšie využívam:

1. Jedenkrát vidieť je viac ako stokrát počuť

    Všetko, čo robíme prvýkrát, Adelke najskôr ukážem. My dospelí toto voči deťom často podceňujeme. V domnení, že sú to samozrejmé veci, očakávame, že dieťa bude čítať naše myšlienky.  Potom vznikajú zbytočné nedorozumenia a dieťa sa môže cítiť neschopné, keď to neurobilo podľa našich predstáv. Ukážka je preto vždy veľmi dôležitá. A nemenej dôležité je aj to, AKO to dieťaťu ukážeme. Najlepší spôsob, ktorý mne funguje je, že si celú činnosť v hlave prejdem, rozdelím na menšie časti a potom to pomaly v týchto jasných krokoch ukážem.

2. Hovoriť málo, ale k veci

     Poznáte to – dieťa príde za vami a opýta sa „Načo je toto?“. A vy hneď ako zacítite vzdelávaciu príležitosť, to na neho spustíte 😀 Rozoberiete to posledného detailu, len aby ste preboha na niečo dôležité nezabudli 🙂 U nás je na toto špecialista môj muž. Ale myslí to chudák vždy v dobrom, ja viem 😉 Niekedy cítim, že už pre mňa je to veľa informácií naraz a nie ešte pre Adelku. A preto šetrime slovami. Niekedy netreba ani hovoriť nič. Stačí ukázať, naznačiť a dieťa na to možno príde aj samé. V Montessori tomu hovoríme „redukcia reči“. Z jednej výstižnej vety si dieťa zapamätá učite viac ako z celej prednášky.

3. Nemať na všetko odpoveď

     Nadväzuje na predchádzajúci bod. Hoci to niekedy dobre padne, byť ten starší, múdrejší a skúsenejší, nepripravujme deti o to, aby rozmýšľali a prichádzali na veci samé. Nechajme ich robiť ich vlastné objavy. Mne sa osvedčilo odpovedať otázkou „Čo myslíš?“. Čiže napríklad na otázku, či je krava bylinožravec, neodpovedám „áno“, ale „čo myslíš?“. Väčšinou to u nás vedie k diskusii, premýšľaniu a hľadaniu ďalších súvislostí, ku ktorým by sme sa inak nedostali.

4. Nerobiť za dieťa to, čo už vie samé

    Od malička učíme Adelku väčšej a väčšej samostatnosti, čo zároveň podporuje jej nezávislosť. Deti prechádzajú obdobím „ja sám/sama“, kedy sa prejavuje snáď najviac, že chcú byť ako my dospelí. Toto treba naplno využiť 😉 Niekedy aj u nás bývajú chvíľky, kedy Adelka chce, aby som jej naliala vodu, obula topánku a pod.. Vtedy viem, že buď sa jej práve nechce alebo to potrebuje odomňa ako určitý prejav uistenia, lásky.

5. Pripravované prostredie

Áno, dobre čítate. Tak som ho nazvala. V domácom prostredí sa nedá priestor zariadiť vždy úplne ideálne a pripravené prostredie nemusí byť od začiatku dokonalé. Akokoľvek sa teda snažíme, aby prostredie bolo dokonalé pre dané obdobie, nemusí to tak vyjsť. Samozrejme, čím máme viac informácií o vývinových potrebách dieťaťa, tým je pravdepodobnejšie, že sa trafíme do jeho potrieb a senzitívnych období. No stáva sa, že zrazu zistíme, že dieťa potrebuje niečo celkom iné, ako sme mu pripravili. A tak aj my doma sme neustále od malička nasledovali Adelkine potreby a pripravovali pripravené prostredie. Iba ona nám najlepšie vždy ukázala, čo potrebuje. Tomu sa veci doma prispôsobovali (a ešte aj prispôsobujú), a preto som prostredie nazvala pripravovaným, lebo je to proces, ako dieťa rastie a vyvíja sa. Najlepším vodítkom je, keď si všímame, s čím potrebuje dieťa doma pomoc od nás. Ak nevie vysadnúť na WC, dáme mu stupienok, ak sa potrebuje vyhrať s vodou, pripravíme mu vhodné aktivity, ak si dieťa pýta od nás vodu, zabezpečíme mu prístup k vode a pohárikom…. V Montessori sa riadime heslom „Pomôž mi, aby som to dokázal sám“, a tak vtedy je dobré odstrániť prekážky, alebo urobiť určité opatrenia, aby to dieťa zvládlo samé.

6. Nerušiť, prosím

Pokiaľ je Adelka sústredená, neruším ju. Odvykla som si ju aj okrikovať, ak som počula z izby ticho, aby som ju  náhodou pri niečom nevyrušila. Vtedy radšej potichu pricupitám k izbe a nakuknem, čo zaujímavé sa tam deje. Sústredenie, najmä to hlboké, kedy dieťa nevníma nič iné iba svoju prácu (vyskytuje sa menej často), je vzácne a dejú sa pri ňom v mozgu úžasné veci. Vznikajú nové spojenia, dozrievajú a triedia sa doteraz získané vedomosti. V Montessori sa práve prostredníctvom najmä hlbokého sústredenia dosahuje u detí tzv. normalizácia. Po vystúpení zo stavu koncentrácie bývajú deti spokojné, oddýchnuté, lepšie spolupracujú, sú priateľské, majú chuť robiť niečo ďalšie zmysluplné… a tých benefitov by sa našlo veľa. Na záver budem citovať Mariu Montessori:

„Přechod do normálního stavu nastává pouze při soustředěné práci. Toho dosáhneme tím, že poskytneme dítěti motivy k činnosti, které jsou tak dobře přizpusobené dětské psychice, že podnítí její hluboký zájem. Úspěch je závislý na používání předmětú, které slouží jasnému účelu. Pokud tyto předměty nutí dítě pracovat pečlivě a přesně, výsledky se dostaví v podobě duševní vyrovnanosti a dokonalé koordinaci pohybu. Využití účinku soustředění odpovídá závěrum podloženým vědeckým pozorováním. Jakmile se u dětí objeví soustředěnost, jeho spontánní činnost je uvolněna a cesta k nápravě duševních poruch je nastoupena. Tím nejzásadnějším aspektem nabízené činnosti je její schopnost vzbudit takový zájem, který by dítě beze zbytku upoutal.“

Maria Montessori, Absorbující mysl

 

Ako na správny úchop pera

    Nedávno ma niektorá mamička  upozornila na úchop ceruzky, ktorý mala Adelka na fotke. Som jej za to vďačná a odvtedy si to viac všímam. O pár dní na to mi prišli do rany ceruzky a pero Stabilo. Hneď sme ich doma vyskúšali a musím povedať, že úchop je teraz už ukážkový. Ale pekne poporiadku. Chcela by som vám v tomto článku napísať niečo o tom, ako môžete dieťa k správnemu úchopu pera či ceruzky viesť aj pomocou Montessori aktivít a pomôcok. Čo všetko správnemu úchopu predchádza a že s tým súvisia aj veci, o ktorých by ste to možno ani nepovedali.    Asi viete, že v Montessori pedagogike písanie predchádza čítaniu. Dieťa môže pokojne niečo napísať, ale nemusí to vedieť po sebe hneď aj čítať. Ak má začať dieťa písať, potrebuje k tomu precvičiť ruku. Od ramena, po zápästie až po prsty. Možno ste si nikdy neuvedomili, že na toto sú perfektným tréningom aktivity každodenného života a zmyslové materiály.Aktivity každodenného života pomôžu dieťaťu v rozvinutí:

– koordinácie rúk, pretože každá ruka robí pri písaní niečo iné,

– jemnej motoriky, jemného pohybu prstov a zápästia,

– pamätania následnosti krokov, keďže dieťa si musí zapamätať, aký ďalší krok nasleduje; pri písaní si dieťa pamätá, ako idú za sebou písmenká,

– pohybu očí, pretože oči stále sledujú pohyb rúk a tým sa trénujú na to, aby neskôr nepreskakovali pri čítaní z riadka na riadok,

– sebadôvery, pretože dieťa má pocit rovnocennosti s dospelým a verí, že dokáže to, čo on, a to sa môže prejaviť v chuti a odhodlaní písať,

– hrubej motoriky a rovnováhy.

Zmyslové pomôcky  rozvíjajú:

– zrak tým, že dieťa sa učí vizuálne rozlišovať rôzne tvary, čo pomáha pri rozlišovaní tvarov písmen,

– sluch, napríklad zvukovými valčekmi, zvončekmi alebo hrami so zvukmi, vďaka ktorým sa dieťa učí rozlišovať rôzne zvuky, a to pripravuje dieťa na rozlišovanie zvukov hlások,

– hmat a tiež úchop, predovšetkým prostredníctvom úchytiek, ktoré možno nájsť napríklad na valčekoch s úchytmi, tvaroch geometrickej komody, ale aj kovových útvarov na písanie.

Rameno rozcvičí napríklad:

  • umývanie stolíka,
  • umývanie okien,
  • umývanie riadu,
  • pranie,
  • zametanie,
  • vysávanie,
  • utieranie prachu,
  • polievanie rastliniek,
  • kreslenie na veľké plochy (či už štetcom alebo kriedou na zvislý alebo vodorovný povrch) …Zápästie rozcvičí napríklad:
  • presýpanie a prelievanie,
  • lyžicovanie (zároveň podporuje aj správny úchop; nám pomohlo lyžicovanie, keď sme chceli prestať s držaním ceruzky zhora),
  • špongiovanie,
  • natieranie nátierky na chlebík,
  • skrutkovanie,
  • otváranie rôznych uzáverov, vrchnáčikov…Prsty rozcvičí napríklad:

Pokiaľ dieťa malo príležitosť tieto aktivity robiť, je veľká pravdepodobnosť, že ruka na písanie pripravená bude a prsty sa budú vedieť uložiť do správneho úchopu. A ako by mal vyzerať?Predpokladom správneho úchopu je, že celá ruka a aj prsty sú uvoľnené. Pero alebo ceruzka sú položené na prostredníku, pridržiavané palcom, ukazovák je voľne opretý zhora. K papieru smeruje šikmo. Prsty by mali byť asi 2-3cm od hrotu pera/ceruzky. Ruka voľne kĺže po podložke a pohyb vychádza z ramena. Praváci aj ľaváci by mali držať písacie náčinie rovnako, rozdiel je iba v tom, že pravák ceruzku ťahá a ľavák ju pred sebou ľahko tlačí.

Deti môžeme naviesť na správny úchop tým, že im povieme, že prostredník je postieľkou pre ceruzku, ukazovák vankúšikom a palec perinkou, ktorou sa ceruzka prikryje 🙂 (podľa materiálov fi. Stabilo).  Najlepšie vedú prsty k takémuto úchopy hrubé trojhranné pastelky.Aby sme vedeli odlíšiť správny úchop od nesprávneho, tak tu je pekný prehľad toho, ako by dieťa pero držať nemalo (pre zväčšenie kliknite na obrázok):Správny úchop dokonalo podporujú ceruzky, pastelky a perá Stabilo vo verzii pre pravákov aj ľavákov. Sú ergonomicky tvarované, majú nekĺzavé priehlbiny a nízku hmotnosť. A môžete ich teraz mať ľahko aj vy doma, ak sa zapojíte do súťaže na FB o sadu pre pravákov vyobrazenú nižšie (Easy Start sada pasteliek, ceruzka, strúhadlo a pero). Stačí napísať do komentára, ako u vás prebehla/-ieha cesta k správnemu úchopu, čo zafungovalo a čo nie, prípadne tipy, ktoré by ste ešte odporúčali. Výhercu vyberieme v nedeľu večer 17.6.2018.