Testovali sme detské nožnice

    Dorotka sa začala intenzívnejšie zaujímať o strihanie, a tak sme vyberali pre ňu najvhodnejšie nožnice. No a pri tom som nezabudla ani na vás a urobila som vám prehľad rôznych nožníc. Môžete si prečítať ich výhody a nevýhody. V závere nájdete aj video, kde som to pre vás všetko zhrnula. Všetky nožničky nájdete aj v našom e-shope, vlastne vďaka tomu som ich mohla aj všetky odskúšať.

  1. Plastové nožnice – sú najbezpečnejším variantom a vhodné pre tých rodičov, ktorý sa veľmi boja o bezpečnosť svojich detí. Aj napriek tomu, že sú z plastu, dokážu prestrihnúť papier. Niekedy sa však papier dostáva medzi čepele nožníc, čo môže pôsobiť pre dieťa rušivo. Napriek tomu lepšia bezpečná verzia asi neexistuje.
  2. Stláčacie nožnice Faber-Castell – predávajú sa v modrom a ružovom prevedení. Sú šikovné do ruky, ľahko sa stláčajú. Majú pružinku, vďaka ktorej sa sami vracajú do pôvodnej polohy. Preto sa dieťa môže sústrediť na samotné strihanie alebo držanie papiera. Sú ideálne na úplné začiatky strihania už od cca 1,5 roka a vhodné pre pravákov ako aj pre ľavákov.
  3. Dvojité nožnice – používajú sa na nácvik strihania spolu s rodičom. Rodič vloží prsty do otvorov spolu s dieťaťom a môže mu pomáhať nožnice otvárať alebo smerovať. Predávajú sa v praváckej a ľaváckej verzii. Niekedy mávajú pružinku, ktorá pomáha deťom vrátiť nožničky do pôvonej polohy. Nepovažujem to pri dvojitých nožničkách však za dôležité, nakoľko rodič vlastne plní úlohu otvárania a zatvárania nožníc. Takže sa mi to tu zdá aj zbytočné, keďže dieťa samé tieto nožničky s veľkou pravdepodobnosťou používať nebude.
  4. Stláčacie nožnice červené – veľmi dobre strihajú, majú kvalitné Solingen čepele. Sú trošku väčšie (na môj vkus) a Dorotke sa trošku ťažšie stláčali. Preto sú asi vhodnejšie pre deti, ktoré majú väčšie a silnejšie ručičky. Papier môžete s nimi strihať z akéhokoľvek smeru a nezasekne sa medzi čepielkami.
  5. Nožnice Fiskars – tieto sú asi moje najobľúbenejšie. Sú ostré, kvalitné, dobre a spoľahlivo strihajú. Sú síce drahšie, ale podľa mňa stoja za to. Používali sme ich aj s Adelkou, keď začínala strihať a teraz ich nosí v peračníku do školy. Prestrihnú nielen papier, ale aj nejaký tvrdší materiál. Čepele to vydržia.
  6. Nožnice Djeco – sú tiež veľmi dobré, majú chránené hroty a aj pružinku. My pružinku nepoužívame, pretože Dorotku to hnevalo a chcela mať svoju vlastnú kontrolu nad nožničkami. Sú ostré, papier strihajú z každého uhlu a nezasekáva sa papier medzi čepielkami. Dobrá kvalita za rozumnú cenu.

Akých favoritov máte vy? Napíšte mi 🙂

 

Ovocie, ktoré si pripravia aj najmenší

    Už najmenšie deti si dokážu samé pripraviť desiatu alebo olovrant. U nás je to najčastejšie ovocie. Už od 1,5 roka som nechávala Dorotku, aby si sama ošúpala banán alebo mandarínku. Nie je na tom samozrejme nič svetoborného. Ale rada by som vám ukázala, ako si aj pri príprave ovocia môžu deti udržať poriadok a systém, ktorý máme na Montessori tak radi.Ako si môžete všimnúť, opäť je základom podnos, ku ktorému pridáme 2 misky. Jednu na odpad a druhú na pripravené očistené ovocie – teda pokiaľ neskončí rovno v ústach, čo je aj u nás častý prípad 🙂  (či pravá miska bude slúžiť na odpad alebo ľavá, je v princípe jedno) Takto si dieťa zvykne hneď na tento postup práce a zároveň je pre neho všetko prehľadné a zrozumiteľné. Teda systém neudržiavame iba na poličkách s hračkami, ale aj pri takýchto aktivitách, čo deti veľmi baví. Má to pre ne veľký význam a ten poriadok a usporiadanie, ktorý vidia okolo seba, potom prenášajú aj do svojho vnútra. Cítia istotu, dokážu sa pri tom lepšie sústrediť a nerušia ich ďalšie zbytočné predmety či neporiadok (deti v tomto veku majú veľký cit na poriadok vďaka ich senzitívnemu obdobiu).Pri niektorých činnostiach ešte Dorotka potrebuje moju pomoc. Napríklad pritlačiť krájač na jabĺčko (snažím sa krájať jablko na tenké plátky, prípadne bez šupky to ide fajn) alebo dotiahnuť luskáčik na oriešky. No ostatné sa vždy snaží zvládnuť sama – veď to poznáte „ja sama“ 😀 Oceníte to neskôr, keď mladšiemu súrodencovi natrú chlebík alebo vám pripravia kávu 😉

Zdieľania, lajky a komenty vždy potešia. 

Senzomotorický koberček

    K Dorotkiným meninám som jej pripravila hand-made darček. Nakoľko je bosochodec a rada všetko skúma naboso, rozhodla som sa jej vyrobiť senzomotorický koberček. Teraz v zime nie je veľa príležitostí chodiť vonku naboso a toto sa mi zdá aspoň trošku ako malá náhrada. Vyrobiť samotný koberček netrvá dlho od momentu, keď si premyslíte, čo všetko na ňom chcete mať a keď tie rôzne prvky kúpite alebo zoženiete doma. Veľa z toho, čo som použila ja, sme našli doma. A veľa z toho ešte aj zostalo, keďže sa mi tam všetko nezmestilo a musela som si určiť priority 🙂Pri zostavovaní koberčeka som si povedala, že nechcem, aby prechádzka po ňom bola príliš útrpná. Masážne prvky sú často nie veľmi príjemné, a preto som sa snažila vyvážiť to aj príjemnými miestami na koberčeku. Striedala som prvky príjemné a nepríjemné, preto dievčatá majú väčšiu motiváciu sa po ňom prejsť a nečakajú iba, kedy z neho konečne utečú 😀Snažila som sa, aby ladil aj oku, bol farebne vyvážený (a nie príliš krikľavý) a prvky na ňom boli symetrické a mali nejaký systém. A malá rada odomňa – pred tým, než začnete na podklad lepiť, vyskúšajte sa bosou nohou na to postaviť. Zistíte, či vám to takto vyhovuje, či nebude lepšie niečo zmeniť.Náš podklad je vlastne behúň na stôl, ktorý som kúpila za asi 3€ v Tescu. Na neho som tavnom pištoľou prilepila tieto prvky:

Sami vidíte, že takýto koberček sa dá vyrobiť pomerne lacno a nemusíte míňať veľa peňazí na hotový. A odozva na neho u nás doma je ešte lepšia, ako som očakávala 🙂 Ak vyskúšate, určite mi napíšte alebo pošlite fotky, ako sa vám vydaril. Budem sa veľmi tešiť 🙂A na záver ako bonus aj krátke video, v ktorom nájdete aj to, čo som sem zabudla napísať 😉

 

Tvorenie s deťmi od 18 mesiacov

    Mám pocit, že tvorenie majú radi asi všetky deti. A zvlášť tie najmenšie. Aspoň u nás platí, že keď niečo ideme tvoriť, tak spomalia a zaujímajú sa o ten proces viac ako o čokoľvek iné. Keď sa ma pýtate, čo deťom ponúknuť, že ich nič veľmi nebaví, tak ich vezmite do kuchyne alebo im skúste ponúknuť tvorivé aktivity. Keď sa pri nich naučia sústrediť a spomaliť, možno sa začnú tešiť aj z iných Montessori aktivít. V tomto článku vám dám tipy na rôzne jednoduché tvorivé aktivity, ktoré zvládnu aj najmenšie detičky od cca 1,5 roka (niektoré možno aj skôr).

U nás doma sme použili rôzne samolepky, pečiatky, prstové farby a aj štetce.samolepky nálepky aktivity pre deti Samolepky, to bola kapitola sama o sebe 🙂 Nalepovanie bol (a je) u nás veľký hit. Použili sme na to blok so samolepkami, ktorý obsahuje rôzne tvary a veľkosti nálepiek.Zo začiatku Dorotka nalepovala iba obyčajne na papier, kým sa s nimi naučila robiť. Neskôr sme už nalepovali do rôznych predlôh a skúšali napríklad priraďovať aj farby…Ešte som Dorotke kúpila samolepkovú sadu s predlohami zvierat. Predlohy sú veľkosti A3 a aj samolepky sú oveľa oveľa väčšie. Dorotka lepila úplne podľa seba, ale zebra sa dá „vyzdobiť“ napríklad iba prúžkami a podobne. Nálepky sa dokonca dajú z papiera aj ľahko odlepovať a prelepovať.Potom som ešte v Tedi natrafila na samolepky písmen a číslic. Sú vyrobené z peny, ťažšie sa odlepuje krycí papier, keďže je to produkt určený primárne na iné účely, ale s trochou pomoci sme to spoločne zvládli.

Veľmi podobná samolepkám je práca s Playmais. Sú to škrobové farebné guličky, ktoré v kontakte s vlhkou handričkou ostanú lepivé a dajú sa prilepiť na predlohu.

V balení sú rôzne farby guličiek, vybrala som vždy Dorotke farbu, s ktorou sme vytvárali obrázok. Túto sadu by som odporučila kľudne aj starším deťom (3+), ktoré zvládnu možno už aj na jedno – dve posedenia dokončiť celý obrázok.

Od samolepkovania sa teraz presunieme k pečiatkovaniu 🙂 Dlhšie som hľadala pečiatky vhodné pre malé ručičky, ale kto hľadá, nájde. Objavila som pečiatky s veľkou úchytkou, ktoré sú úplne ideálne.Dobre sa držia a nechávajú pekný veľký otlačok. Naše sú Stampinoo od Janod a ešte rovnako dobré odporúčam Stampo Baby s väčším výberom motívov a zvieratiek.Od pečiatok je len kúsok k pečiatkovacím fixkám. Sú to dot markers, majú penovú špičku a robia sa s nimi bodky……alebo aj čiary 😉 Keďže Dorotka už vníma farby, učíme sa pomocou nich aj priraďovať farbu na farbu. Dajú sa k nim stiahnuť všelijaké predlohy. Nie je to iba o pečiatkovaní, ale v tomto veku aj o presnosti ruky trafiť na predlohe do krúžku. Vyskúšali sme ďalej aj prstové farby. A takto nejak sme začali – iba s bielym papierom.K prstovým farbám môžete rovnako použiť znovu predlohy na dot markery, dieťa bude prstom robiť otlačky na predznačené miesta.  Potom sme prstové farby použili v kombinácii s penovým štetcom

Najskôr s jednou farbou a potom viacerými. Musím povedať, že prstové farby ju veľmi bavili a bavia do dnes. Použili sme ich aj v kombinácii s reliéfnymi pečiatkami. Asi si ešte budete pamätať, ako nám rodičia zvykli vyrezávať zo zemiaku pečiatky 🙂 Tak toto je niečo podobné.Túto kocku som pred pár rokmi kúpila v Kikk pre Adelku, už ju v ponuke nemajú. Ale krásne pečiatky na tento štýl sú napr. StampoPaintktoré kúpite v našom e-shope. Dieťa ich môže rovno namáčať do farby, alebo nafarbiť štetcom a potom otláčať. Dá sa kúpiť veľa rôznych motívov.Toto sú aktivity, ktoré bavia veľkých aj malých. Moje dve baby, keď si s farbami sadli za jeden stôl, dlho také ticho nebolo 🙂 Určite poskúšajte…