Hračky na našej poličke (33 mes.)

    Prinášam vám pohľad na našu poličku s hračkami. Vek je ako vždy orientačný (33 mes.) a s niektorými hračkami sme sa hrali už okolo 2,5 roka. Tak to berte ako inšpiráciu 😉

Začali sme zapínať gombíky. Respektíve odopínať. Zvolila som opačný postup a keďže zo začiatku bolo pre Dorotku ťažké gombík zapnúť, zistila som, že s odopínaním až taký veľký problém nemá.Tento typ gombíkov je ideálny na takéto prvé pokusy. Len sa obávam, že hotový rám nedostať kúpiť, musíte si ho vyrobiť ako my.

Na poličke máme ďalej farebné doštičky. Semafór na našich každodenných cestách Dorotku nakopol a tam začalo spoznávanie farieb. S malou krabičkou so základnými farbami sme začali. Hoci sme si ich pomenovávali a učíme sa ich pomocu trojstupňovej rečovej lekcie, stále si najlepšie pamätá červenú a zelenú zo semafóra 😉Máme aj druhú krabičku s odvodenými farbami, kde hľadáme rovnaké doštičky a sem tam aj pomenovávame. Najlepšie nám to funguje, keď sa ukladajú naspäť do krabičky. Ako vidno na fotke, Adelka Dorotke ukazuje farbu, ku ktorej má nájsť pár a uložiť ju do krabičky. Na ďalšej poličke máme hru Tangramini určenú pre deti od 2,5 roka. 

V balení hry Tangramini je niekoľko predlôh a tvarov rôznych veľkostí a farieb. Úlohou je, ako to už pri tangramoch býva, vytvoriť z tvarov nejaký obrazec.Úlohy a teda aj predlohy sa stupňujú od ľahších po náročnejšie. Rada sledujem, ako Dorot skúša a špekuluje, čo by tak asi do predlohy pasovalo 🙂V poličke máme stále aj komodku s anatomickými puzzle zvierat, písala som o nej v tomto článku, keď sme na jar riešili vtákov. Keď sa ideme spolu hrať, tieto puzzle sú prvé, po čom Dorot siahne. V komodke sú zástupcovia rýb, obojživelníkov, plazov, vtákov aj cicavcov.Skladanie využívame vždy aj na pomenovávanie jednotlivých častí tela živočíchov. Vytvorila som k nim aj trojzložkové karty na stiahnutie.

Vedľa komodky máme ešte aktivity so životnými cyklami motýľa a sliepky. Na poličke máme momentálne aj gombíkovú aktivitu s kvietkami. Je vyrábaná z filcu a úlohou je prigombíkovať kvietok k stonke. My opäť aktuálne postupujeme opačne, a teda kvietky odopíname.Osvedčil sa nám pre Dorot najjednoduchší postup, a to prichytiť si gombík prstom jednej ruky a druhou rukou kvietok potiahnuť. Tým sa roztvorí dierka a gombík sa dá už potom pretiahnuť.Keďže sa venujeme farbám, často rotujeme aj tieto farebné domčeky s rodinami. Dorotka triedi rodinných príslušníkov podľa farby, často si túto hru pýta aj keď ju uvidí odloženú v skrini 🙂Okrem hračiek veľa času trávime teraz v lete spoločenskými hrami. Naše najobľúbenejšie sú kartové hry, o ktorých som písala v tomto článku a potom kooperatívne hry Ovocný sad a Ľadové kryhy – nájdete ich v tomto článku. K nim by som teraz ešte chcela pridať jednu hru Moja veselá džungľa, zameranú na motoriku detí – na hrubú, ale aj jemnú motoriku. Táto hra je pre 1 aj viacerých hráčov a otáčajú sa v nej karty s pokynmi, čo treba robiť. Môžete si vytiahnuť kartu, kde budete triafať, vyhadzovať a chytať, prekladať si zvieratko rukami okolo pásu či ukladať zvieratká na seba (ako na foto). Za úspešne zvládnutú aktivitu sa môžete odmeniť odznakmi. Možno je to ideálna hra na dlhé zimné večery, keď je menej pohybu vonku. V každom prípade je pre deti chytľavá, hravá, učí deti porozumieť a pracovať podľa obrázka a ovládať svoje telo s väčšou presnosťou. Zvieratká sú gumené a karty z hrubého kartónu. My sme ju hrávali už od cca 2 rokov, ale niektoré karty sme vtedy vyradili, lebo to boli pre Dorot vtedy ešte ťažké úlohy. Teraz už hrávame s plnou sadou.

Prvý pieskový podnos (30 mes.)

    Pieskový podnos sa v Montessori využíva u detí od 3 rokov na nácvik písania predovšetkým so šmirgľovými písmenami. S deťmi do 3 rokov to môže byť pohroma, no išla som do toho 😅 Čakala som, že sa bude chcieť viac rochniť v piesku, ale bolo to celkom v norme 😉 Dala som iba minimum piesku a nádobka má cca 23x23cm. Dorot pochopila, čo je to práca podľa predlohy a tvary sa aj veru podobali. Tvary boli úplne jednoduché – 1 čiara, 2 čiary, oblúk, kruh a pod.. Je to fajn začiatok pre grafomotoriku, taký predskokan obkresľovania šmirgľových písmen 😊
Predlohy si môžete stiahnuť z tejto stránky.

Praktický život u nás doma (2,5 r.)

    Podstatou (Montessori) aktivít pre deti do 3 rokov by mali byť činnosti bežného života, do ktorých sa môže dieťa zapojiť podľa svojich schopností a možností. Ako sa hovorí, stačí žiť normálny život a dieťa sa pridá. Veľakrát doma hračky ani nepotrebujeme, aby sa zdokonalila v jemnej motorike, v koordinácii alebo v iných zručnostiach. Najlepšie to za nás povedia videjká, ktoré som priebežne natočila.

Krátky zostrih aktivít:

Ako sme sa naučili prevrátiť oblečenie z rubovej strany:

Tu sme vyrábali nanuky:

Pripravovali sme marinádu na mäso: 

Skladanie handričiek:

Príprava raňajok:

Začíname lepiť

    Vo veku 2,5 roka pomaly začíname s lepením. Vek nie je ani tak podstatný, ako je podstatný záujem dieťaťa o tvorenie. U nás kreatívne tvorenie Dorotku baví a vystihli sme aj načasovanie. 

    Na úplný začiatok je fajn sa oboznámiť s princípom lepenia pomocou lepiacej pásky. Po Veľkej noci sme odstrojili baburiatka a Dorotka ich otrhala do misky. Využili sme ich potom na vytvorenie hebkej koalky. Orezávacím nožíkom som vyrezala z papiera tvar koaly a papier som podlepila obyčajnou lepiacou páskou. Nalepili sme jej oči a nos a na zvyšok lepiacej pásky už Dorotka s Adelkou dolepili baburiatka.     V ďalšej aktivite sme lepili na papier košík s vajíčkami. (predloha tu na stiahnutie) Nemusia to byť vajíčka, ale napr. ovocie alebo akýkoľvek iný nápad. Podstatné pri výbere tejto aktivity pre mňa bolo, aby Dorotka pracovala s dostatočne veľkými tvarmi (čo naozaj bolo, keďže sme to lepili na výkres formátu A3).Okrem vystrihnutého košíka a vajíčok som pripravila Dorotke aj lepidlo a štetec, ktorým ho bude nanášať. Lepidlo používame bezpečné pre deti od 10 mesiacov (kúpite v našom e-shope TU), je umývateľné a chutí horko. Viacerým by zrejme napadlo použiť tyčinkové lepidlo. Áno, je to možno čistejšia práca, ale to je zrejme jeho jediná výhoda. Tekuté a tyčinkové lepidlo by som porovnala asi takto:

  • tyčinkové lepidlo skúmavé deti väčšinou vyskrutkujú úplne von a pozornosť môže odpútavať aj vysúvací mechanizmus
  • tyčinkové lepidlo sa ťažšie používa na väčšie plochy
  • tyčinkovým lepidlom a silným prítlakom môže dieťa trhať papier
  • pri tekutom lepidle sa dieťa môže rozhodnúť koľko lepidla nanesie a ľahšie sa naučí, koľko ho potrebuje
  • použitím štetca sa trénuje jemná motorika a trojprstový úchop, ktorý neskôr treba pri písaní
  • tekuté lepidlo môžeme v prípade potreby aj zafarbiť, aby dieťa ľahšie videlo, kde ho nanieslo
  • tekuté lepidlo môžeme dieťaťu ponúknuť v praktickej fľaštičke od laku na nehty ako v našom prípade, čo Dorotku ohromne bavilo (viac ako štetec). Ľahšie sa takto nanáša lepidlo na veľmi malé plochy (s klasickým štetcom sme nanášali lepidlo na veľké plochy)    Po lepení veľkých tvarov sme prešli na aktivitu, kde bolo treba viac presnosti a Dorotka pracovala nielen s veľkými tvarmi, ale aj s úplne malými. Pripravila som jej zajačika spolu so vzorom a predlohou, na ktorú nalepovala (predloha tu na stiahnutie). Táto aktivita je podľa mňa veľmi dobre spracovaná, pretože je tu pre dieťa vzor, ako má výsledok vyzerať; je tu predloha, na ktorú sa nalepuje a teda dieťa tie hlavné tvary musí trafiť nalepiť; dieťa nalepuje smerom od veľkých tvarov k malým a pripravuje si ruku postupne na jemnejšiu prácu. Ako môžete vidieť aj na videu, Dorotku toto naozaj bavilo.  

Pripravila som jej preto ešte podobnú aktivitku s tučniakom (predloha na stiahnutie TU).

TIPY NA ZÁVER:

  1. Lepidlo som preliala do nádobky s vrchnákom, kde si Dorotka namáčala štetec. Lepidla nenalejte veľa, ale iba toľko, aby boli ponorené celé štetiny. V opačnom prípade sa zašpiní rúčka od lepidla a to skomplikuje celú prácu.
  2. Namiesto štetca môžete na nanášanie lepidla použiť aj vatovú tyčinku do uší.