Tisícková reťaz

   Tisíckovú reťaz som Adelke ukázala, keď začala počítať cez stovku. Počítanie do sto sme si celkom fajn užili so stovkovou tabuľkou, písala som o nej TU. Rovnako môžete s deťmi počítať do sto aj so stovkovou reťazou. Obe pomôcky sledujú to isté, len každá trošku inak. Na stovkovej tabuľke vidno čísla po desiatkach pod sebou, zatiaľčo na stovkovej reťazi ukladáte čísla do radu za sebou. My sme stovkovú reťaz doma nepoužili, pretože Adelka  sa dosť dobre chytala so stovkovou tabuľkou. Ak by s tým však mala problém, určite by som jej ju dala.

Zvedavosť mala v očiach, keď som je povedala, že jej teraz ukážem jednu veeeeľmi dlhú reťaz. Doniesla som ju na podnose a spoločne sme ju rozložili na chodbe na zem. Namiesto pracovného koberčeka sme použili papierovú rolku kuchynských utierok 🙂Išla som na ňu otázkami, pretože desiatkové perlové tyčinky už pozná. Či chce vedieť, koľko takýchto desiatkových tyčiniek tu máme. Požičala som si z materiálu od stovkovej tabuľky čísla od 1 do 100 a Adelka zrátala pomocou nich tyčinky. Zistila, že ich je 100, rovnako ako čísel na stovkovej tabuľke. Ostala trochu prekvapená, ako sa to podobá 🙂Opýtala som sa jej ďalej, či by aj ju zaujímalo, koľko korálikov má táto dlhá reťaz a išli sme na to. Vytiahli sme šípky s číslami a úplne najskôr sme si ich rozložili na podnose, aby sa Adelka zorientovala, čo tam všetko máme.A začala postupne ukladať a nahlas si počítať.Na jedno počítanie sa dostala asi  po 300, potom si musela dať prestávku. Je to dlhá práca a vyžaduje sa tu veľa sústredenia a aj trpezlivosti, preto pokojne to môžu deti robiť na viackrát. Avšak nerobila by som veľmi dlhé prestávky, aby dieťa nestratilo niť. Ideálne je deň po dni. My sme tisíckovú reťaz rozkladali (a prekračovali na chodbe 🙂 ) tri víkendy po sebe. Vždy sme začínali od začiatku a Adelke som pomáhala rozložiť reťaz a šípky tam, kde naposledy prestala. Čiže vždy si to trochu ešte zopakovala pred tým, než pokračovala ďalej.

Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že by pokojne mohlo byť šípok aj viac. Myslím tým po jednotkách pokračovať aspoň do 300. Horšie si Adelka spočiatku v hlave premietala, aké číslo bude nasledovať, kým pochopila princíp. Keby som mala viac času, určite jej ich dorobím.

Keď sa dostanete s počítaním až na samý koniec, je dobré priniesť aj tisíckovú kocku z korálikov a povedať si, že na tejto reťazi je práve toľko korálikov ako v tejto tisíckovej kocke. Rovnako aj po každej napočítanej stovke priniesť jeden stovkový štvorec z korálikov. Tak sa prepoja súvislosti medzi týmito pomôckami.

Na záver by som povedala asi toľko, že hoci Adelka veľmi rada počíta, nie je to materiál, ktorý by chcela robiť zas a zas. Je to povahou tejto pomôcky, ktorá je náročná najmä na výdrž a tak myslím, že je fajn, že si reťaz prešla od začiatku do konca aspoň raz. Napadlo mi, že by mohla existovať aj obria tisícková tabuľka 😉 Podobná stovkovej, ktorá by bola ešte názornejšia…

 

 

Naše obľúbené audioknihy pre deti

    Keď práve Adelke nemôžem čítať, rada počúva audioknihy. Vždy si nejakú obľúbi a púšťa si ju stále dokola na svojom CD prehrávači a popri tom si niečo robí. Zvykli sme si vytvárať aj svoje vlastné audionahrávky a to jednoducho tak, že pri čítaní nejakej knižky som si zapla na mobile diktafón a nahrávala som sa. Takto mám vždy poruke nejakú zábavku, najmä ak cestujeme. Veľa našich nahrávok obsahuje aj rodinné vsuvky, kedy sa napríklad Adelka na niečo pýta a ja jej vysvetľujem, prípadne ocino niečo brúsi vonku, alebo babka kričí, čo si dáme k obedu 🙂 Vďaka tomu sú tieto nahrávky aj peknou spomienkou na to, čo sme vtedy robili a kde sme boli.

    Niekoľko audiokníh sa nám naozaj osvedčilo a ja vám ich ponúkam v tomto našom prehľade. Nebudem pri ne písať vek, pretože to môže byť naozaj individuálne. A niektoré z nich sú v češtine. Nám to nevadí, Adelka je na češtinu už zvyknutá, ale pokiaľ  by to bol u vás problém, potom je možné pohľadať si menované tituly v knižnej podobe a v slovenčine. Názvy sú nalinkované, tak nech sa páči 🙂

Anička a její kamarádky – Anička je dievčatko, ktoré sa presťahovalo na nejaký čas k svojej babičke, pretože mamina s ocinom odišli do Afriky. Tu začala zároveň aj chodiť do školy. Dostala novú izbu a aj denník, do ktorého si všetko zapisuje. Spoznala nové kamarátky Olinu a Irenu a zažila s nimi rôzne dobrodružstvá.  Tieto príbehy pre mňa plynú tak veľmi prirodzene, nenútene, rozprávajú o bežnom živote malého dievčatka.

Dášeňka – Staručká a predsa aktuálna milá rozprávočka zo života šteniatka – rozpráva o tom ako rastie a objavuje svet, ako sa dostala k svojim novým majiteľom, ako pochopiť rôzne pohnútky malého psíčaťa… Rozprávku môžete nájsť aj sfilmovanú.

Děti z Bullerbynu – Príbeh rozpráva 7-ročné dievčatko Lisa, ktorá má dvoch bratov Lasseho a Bosseho. Žijú v malej osade, kde sú iba tri domy a v každom z nich bývajú ich kamaráti. Zažívajú spolu rôzne dobrodružstvá ako napríklad hľadanie pokladu, spoločné trávenie Vianoc či Veľkej noci, korčuľovanie na jazere, nocovanie na senníku, stavanie domčeka, lovenie rakov, zbieranie čerešní…

Majdalenka v záhrade – Záhradka je zanedbaná, opustená a zarastená burinou. Až kým do nej nevkročí dievčatko Majdalenka, ktorá jej po malých krôčkoch vdýchne život. Záhradka s ňou začína komunikovať a Majdalenka prichádza na to, čo záhradka potrebuje.  Počas rozprávania príbehu sa deti dozvedia aj veľa užitočných informácií o živote záhradky.

Hlbokomorské rozprávky – príbeh o Bibe rybe a podmorskom hadovi Radovi, kedy sa Bibe rybe – hlbokomorskému čertovi –  rozbije svetielko. Príbeh sa točí okolo toho, ako jej ho ostatné živočíchy pomáhali opraviť. Veľmi vydarený dej, pútavý príbeh, vďaka ktorému sa deti čo-to dozvedia aj o svete v  tmavých hlbinách mora.

Malý princ – toto je proste „must have“, jednoducho si túto nahrávku musíte s deťmi vypočuť. Adelka ju v lete na dovolenke počúvala stále dokola a my s ňou. Vždy sme tam spoločne objavovali nové ponaučenia. Nahrávka je z roku 1988, ale vo výbornej kvalite.

Slyšíš jak mluví stromy – Ako stromy dýchajú? Prečo kôra stromu praská? Koľko litrov vody by vypil veľký buk za horúceho dňa?Ako nájdu vtáci cestu na juh? Ako sa zvieratá učia? To je len čriepka z otázok, na ktoré nájdu deti odpoveď v tejto úžasnej audioknihe. Malý chlapec sa pýta veľa otázok a skúsený lesník a ochranár prírody mu na ne odpovedá. A verte, že aj my dospelí sa z nej môžeme dozvedieť veľa zaujímavého, že napríklad keď muchy spia, trepú nohami ?

Ema a Barón v meste – Sú to dvaja vymyselníci, Ema je dievčatko a Barón je jej slintavý psík a maznáčik. Eme daroval psíka jeden pán na mestskej tržnici, za čo rodičia neboli teda veľmi radi – to už tak je s rodičmi. Mama sa mu vyhráža útulkom, otec na neho stále nedôverčivo zazerá. Ema sa však o Baróna stará a stále ho má pri sebe. Vďaka vymyselnému Barónovi sa každý deň stáva nezabudnuteľným dobrodružstvom. A verte mi, že aj vy dospelí sa na týchto príbehoch dobre zasmejete 🙂

Dědečku vyprávěj a Dědečku ještě vyprávěj – audioknihy o tom, čo sa smie a nesmie v spoločnosti, v škole, na ulici, v divadle, na návšteve, pri stole… Sú to pekné základy etikety a slušného správania pre predškolákov formou príbehov, ktoré rozpráva dedko svojej vnučke Viktorke.

Vaše tipy na detské audioknihy rada uvítam v komentároch.

Hodiny a čas – ako na to Montessori spôsobom

    Adelkina cesta za hodinami začala niekde dávno v orientácii v čase. Najskôr to bolo zorientovať sa v častiach dňa a pochopenie, kedy je dnes, včera a zajtra, poznanie a vnímanie dní v týždni, poznanie ročných období a mesiacov. K hodinám sme prvýkrát pričuchli niekedy v 4,5 roku, ale ten ozajstný záujem nastal až v 5 rokoch.Keď som kúpila knižku Otázky a odpovede ČAS, táto naozaj vzbudila veľa otázok 🙂 Veď predsa okienková knižka, to je záruka úspechu 🙂A táto knižka dáva odpovede aj na jednoduchšie otázky takým 5 ročným deťom ako je Adelka, ale aj na zložitejšie pokojne školákom na prvom stupni.    S hodinami sme začali sme celkom jednoducho tým, čo ukazujú ručičky na hodinách. Našla som perfektné hodiny s ozubeným kolieskom, vďaka ktorému je zrejmá súvislosť medzi malou a veľkou ručičkou. Ďalšou ich výhodou je, že sa ručičky dajú rozobrať a dá sa samostatne pracovať s každou z nich. Smutné je, že už sa nevyrábajú, inak by isto iste boli na mojom e-shope.Majú aj vyberateľné čísla, to však nepovažujem za podstatné, nakoľko vo fáze, keď sa dieťa učí hodiny, už poradie čísel minimálne do 10 ovláda. Najskôr sme si vysvetlili 4 hlavné polohy veľkej ručičky a to sme si dlho dokola opakovali. Veľa som sa pýtala, kde musí byť ručička, keď je štvrť, ked je pol, trištvrte a celá hodina a Adelka to ukazovala na hodinách. Neskôr som ja nastavila ručičku do určitej polohy a Adelka ju musela pomenovať, čo bolo už trošku ťažšie. Potom sme osamostatnili malú ručičku a vo finále sme nechali obidve.Kombinácie oboch ručičiek sme začali celou hodinou. Adelka nastavovala na hodinkách rôzne časy, jednu hodinu, päť hodín, desať hodín… Motivovala som ju, keď bola na ozajstných hodinách celá hodina, aby sa išla pozrieť, koľko je hodín. Toto pochopila pomerne rýchlo a prešli sme na pol. Dlho trénovala tieto dve polohy, kým sme sa posunuli k štvrť a trištvrte. Tie sa jej dlho mýlili a stane sa aj teraz, že si nespomenie na ich názov alebo si ich pomýli.Keď už nadobudla akú-takú predstavu o hodinách, vytiahla som babinin darček z predošlých Vianoc – kruhové podlahové puzzle s denným cyklom. Na ňom som jej vysvetlila, ako ktorý čas súvisí s činnosťami počas dňa – kedy spíme, kedy vstávame, ideme do škôlky, obedujeme, večeriame a ideme do postele. Ako sme si čítali na tomto puzzle jednotlivé časy, natrafili sme na 24-hodinový čas a vyvstala otázka, ako to, že je tam 20 hodín, keď také číslo na ciferníku nemáme. Aby som jej to zodpovedala, nakreslila som jej na papier úsečku s časmi, kde som jej vysvetlila, ako sa používajú časy 13 až 24 hodín. Okrem toho sme tu začali pracovať s nakresleným ciferníkom, čo ma prinútilo (neviem či zjednodušiť si prácu alebo zatraktívniť túto aktivitu) dať si vyrobiť pečiatky s rôznymi ciferníkmi – s časom 1-12h, s časom 1-24h, s ciferníkom bez čisel a s ciferníkom s rímskymi číslicami. Tak prišla na rad „pečiatkovacia aktivita“ 🙂 Na začiatku ju dosť bavilo pracovať s pečiatkou bez čísel. Mohla do ciferníka dopisovať čísla, čo ju celkom bavilo. Keď to už vedela, používala ďalej pečiatku s číslami a sústredila sa viac na kreslenie ručičiek.Buď som jej ja zadala, akú hodinu má nakresliť, alebo si vymýšľala aj sama.Otlačila si pečiatku, dokreslila ručičky…… a nakoniec čas nastavila aj na hodinkách.Ako Adelka s touto aktivitou pracovala, si môžete pozrieť v tomto videu:

No a keďže s časom úzko súvisí aj kalendár, jeden taký som Adelke dala aj do izby. Je to lineárny kalendár, ktorý zobrazuje mesiace a dni na jednej úsečke. Je z Montessori albumu ČAS, vytlačený na tvrdom papieri a v jednom kuse – stačí ho iba nalepiť na stenu a je to. My sme ho nalepili maliarskou páskou.Vďaka lineárnemu kalendáru deti jasne vidia, kde je začiatok a kde koniec, kde sa momentálne nachádzame vrámci roka a čo nás čaká najbližšie. Väčšie deti, ktoré vedia čítať, do neho môžu priebežne nalepovať dni. my zatiaľ dni nelepíme, Adelka si uplynulé dni „fajká“ ceruzkou. Pre zvýraznenie cyklov, ako sa pracovné dni a víkendy opakujú, odporúčam vyfarbiť dni víkendov. Adelke som do neho zaznačila napríklad kto má kedy narodeniny, kedy je Veľká noc, Vianoce… a pod..

Mám pre vás aj jeden univerzálny lineárny kalendár na stiahnutie, nech sa páči 🙂Niekto preferuje kruhový kalendár, videla som taký pekný drevený, kde sa dni, týždne a mesiace označovali korálikom. No z môjho pohľadu je názornejší práve lineárny. Kruhový kalendár by som zvolila až vtedy, keď sa dieťa dobre orientuje v lineárnom.Okrem kalendára pribudli v Adelkinej izbe aj hodiny. Ak by ste hľadali vhodné do detskej izby, nech sú čo najjednoduchšie a s arabskými číslicami, ideálne by mohli mať aj minúty a sekundovú ručičku (v kuchyni máme hodiny bez čísel a na tých sa kvôli tomu ešte nevie orientovať).

V ďalšom kroku, keď nastane vhodný čas a Adelka si už dostatočne osvojí tieto informácie, budeme pracovať aj s minútami. Ešte máme čo robiť 😉

Knižky pre deti z reálneho života (5+)

    Na Adelkinej poličke pribudlo veľa nových knižiek. Je to prevažne beletria, lebo proste príbehy zo života, tie ju momentálne bavia 🙂 Väčšina knižiek je zároveň aj náučná, príbehy sú poprepletané množstvom informácií… Ale nepredbiehajme. Takto nejak vyzerá teraz Adelkina knižnica, no chcela by som vám viac napísať o knižkách, ktoré sa nachádzajú na vrchnej poličke.To sú knižky, ktoré by sme mohli nazvať aj Montessori friendly, pretože sú to knižky z reálneho života, s reálnymi ľudskými postavami a príbehmi.

Jedna dôležitá knižka tu na fotke chýba, pretože sme ju iba nedávno požičali z knižnice a zhltli sme ju pred spaním na jeden šup. Je to knižka Môj šťastný život, ktorá hovorí o priateľstve Tiny a Fridy, o uvedomovaní si šťastných, ale aj tých nešťastných chvíľ v živote. Tina prežíva kamarátstvo s Fridou, s ktorou je naozaj šťastná. Všetko sa zmení, keď sa má Frida odsťahovať…Knižka má málo textu a je naozajstným pohladením duše. Vrelo odporúčam.Knižka o Lassie je asi všetkým dobre známa. Nie je to veselý príbeh, hoci končí šťastne, ale aj takéto knihy treba podľa mňa deťom čítať. Aby si uvedomili, aký môže byť život ťažký, keď nie je čo dať do úst, keď prídeme o to, čo máme radi, keď sa k nám niekto nespráva pekne… Ďalšou knižkou sú Medové príbehy. V Medových príbehoch sa deti dozvedia veľa o včelách z rozprávania starého otca včelára. O tom, ako vzniká med, ako vyzerá život v úli, ako sa starať o včely a aj veľa ďalších zaujímavostí 🙂Z celkom iného súdka je knižka Miltonovo tajemství. Kto pozná Eckharta Tolleho, tak asi tuší, že tu pôjde o tému prítomného okamihu. Milton je chlapec, ktorého v škole šikanuje spolužiak a nevie, ako prekonať strach. Stále musí myslieť na nepríjemnú potýčku s ním.Dedko sa mu snaží pomôcť a vysvetliť, že nemá zmysel sa stále strachovať, rozmýšľať nad tým, čo bolo a čo by sa stalo keby. Niekedy stačí zmeniť svoj postoj, vnímať sa v prítomnom okamihu a veci sa samé vyriešia.Tieto tri knižky o Julinke, Aničke a Terke sú Adelkine mimoriadne obľúbené.

Terku poznáte ako dievčatko z knižiek pre menšie deti. Tu je jej príbeh ako školáčky, ktorá sa s triedou vyberie na školský výlet a zažíva na ňom všelijaké dobrodružstvá. Sú ubytovaní na starobylom hrade, Terka sa zúčastňuje rôznych súťaží, ale zažíva aj strašidelné príhody, keď sa napríklad s kamoškami vyberie v noci s baterkou preskúmať hrad. Páči sa mi aj to, že je zachovaný štýl, akým autorka píše – stručné, krátke a výstižné vety. Kniha síce uvádza informáciu, že je vhodná pre deti 7+, ale určite po nej môžete siahnuť aj s 5-ročnými deťmi.

Keď sme si vypočuli prvýkrát audioknihu Anička a jej kamarátky, vedela som, že nesklame ani ďalšia v sérii kníh o Aničke.

Pri čítaní knižky Anička pri mori máte pocit, že vlastne čítate o svojej dovolenke 🙂 Anička spočiatku na dovolenke smúti za svojím kamošom, ale len do chvíle, kedy spozná jedno dievčatko, s ktorým sa skamaráti. Rada pláva v mori, šnorchluje, okúsi aj nepríjemné stretnutie s medúzou, zažije pravý egyptský trh, výlet na ťavách a loďou, návštevu pyramíd… A vaše deti budú netrpezlivo čakať na ďalšiu a ďalšiu kapitolu 🙂Knižka o Julinke malej zverolekárke je jednou zo série kníh o tomto dievčatku, ktoré má rado zvieratká a chce sa stať zverolekárkou ako jej mama. Ako prvú sme prečítali knižku Stratení psíkovia, ktorá sa začala príbehom, ako zatúlaný psík Hektor zavítal ku dverách Julinkinho domu. Julinka sa o neho riadne postarala, okúpala ho, dala mu najesť, s mamičkou zisťovala podľa čipu, komu patrí… Nakoniec s ním zašli do útulku a spolu s kamoškou hľadali jemu a aj ostatným psíkom z útulku nových majiteľov.Z tejto série sme prečítali ešte knižky Výprava do ZOO, kde Julinka vyhrala v súťaži možnosť byť ošetrovateľkou zvierat zoologickej záhrady a knižku Jasličky na farme, z ktorej sa deti dozvedia, ako sa treba starať o zvieratká a mláďatká na statku. Všetky sú veľmi hodnotné, deti sa veľa naučia, spoznajú bližšie rôzne zvieratká a budú s hlavnou hrdinkou prežívať malé dobrodružstvá.

A teraz trochu lapajstva a srandy, aká sa dá zažiť iba na prázdninách u babky a dedka. Teda v tomto prípade u dedka a nie jedného, dokonca hneď troch – Deduška, Dedočka a Dednožka 🙂Ako napovedá názov, knižka sa začína operáciou Orech, ktorou nazvali spílenie konára orecha. Previsal totiž ku klebetnej susede Uršuli, ponad jej latrínu, v ktorej niekedy presedí hodiny, len aby jej nič, čo sa deje za plotom u susedov, neuniklo. Zasmejete sa aj nad príbehmi ako chalani nasadili do izby sesterniciam myšky alebo ako kúpali vonku vo vani psa Zahraja. Prežijete s nimi dobrodružstvá, ktoré sme kedysi my ako deti zažívali na prázdninách u babky 🙂 Knižka je písaná dosť hovorovo, čo obohatí slovnú zásobu. Niekedy sme si s Adel vysvetľovali, čo tým chcela spisovateľka povedať a niekedy ani nebolo treba, lebo význam vyplýval zo samotného príbehu.

Knižku Arktííída som si nechala na koniec, pretože táto nie je celkom Montessori friendly. No napriek hovoriacim zvieratkám približuje život v krajine snehu a ľadu a Adelka ju má mimoriadne rada, aj keď ja stále celkom prečo 🙂

Hlavnou hrdinkou je Eskimka, ktorú našli zvieratká opustenú v nehostinných podmienkach a povedali si, že ju nenechajú zahynúť a zachránia ju.Spoločne sa o ňu postarali, vymysleli, ako jej poskytnúť potravu, obstarať oblečenie a ďalšie veci, ktoré potrebuje človek na prežitie v Arktíde.Pre mňa osobne nie je táto knižka jednou z TOP knižiek, ale Adelka mi ju nosí stále dokola na prečítanie, takže pre deti isté čaro má 😉

Ak ste sa dočítali až sem, teším sa 🙂 Snažila som sa byť čo najstručnejšia, no predsa len je tých knižiek dosť, keďže my sme takí knihomoľovia. Ak sa rozhodnete nejaké z nich prečítať, dajte vedieť, ako sa páčili vašim deťom. Budem rada 🙂