Výchova kojenca v rodine

    Pri upratovaní knižnice som narazila na skvelú knižku Výchova kojence v rodině – příručka pro rodičeIMG_5234.

Je síce z roku 1977, no stále aktuálna. Padla mi ako dar z čistého neba, keď som rozmýšľala, aké aktivity Adelke pripravím. Dala mi odpoveď aj na mnohé otázky a opäť  sa mi potvrdilo, že k výchove dieťaťa treba pristupovať nielen s inštinktom a intuíciou, ale aj systematicky. Nie je to knižka len teoretická, ale má aj praktickú časť, ktorá obsahuje návody a cviky v oblasti pohybovej výchovy, zmyslového vnímania, cvičenia a hry, ale aj tipy na vybavenie domácnosti nábytkom a hračkami. Všetko toto rozoberá v následnosti štvrťrokov prvého roku života dieťaťa. Škoda, že som ju neobjavila skôr. Páči sa mi najmä prehľadná tabuľka psychického vývoja kojenca. Treba ju však brať len orientačne.

Tabuľka psychického vývoja kojenca

    Pre nás je momentálne aktuálna kapitola 7. – 9. mesiac, tak som sa rozhodla podeliť sa o zopár aktivít pre inšpiráciu. Pre pokračovanie a prehľad aktivít vhodných pre vek 10 – 12 mesiacov pozrite článok Výchova kojenca v rodine – 2. časť.

IMG_5235

  • Uchopovanie predmetov v nádobách – pred dieťaťom vložíme lákavý predmet do nádoby a potom ho vyzveme, aby si predmet vzalo. Začíname s nádobami, ktoré majú veľký otvor. IMG_5243Najskôr vložíme predmet napr. do hrnca, potom do džbánu alebo kanvice či vázy. Tie menšie nádoby ponúkame dieťaťu v rôznych polohách, napr. otvorom k dieťaťu, otvorom nahor, napravo, naľavo alebo mierne dozadu. Pri tomto jednoduchom cviku musí dieťa prispôsobiť polohe nádoby nielen pohyb ruky, ale aj celej paže vrátane ramena. Najmä cviky s vázou pripravujú dieťa na riešenie problémov okľukou a rozvíjajú jeho priestorovú a tvarovú predstavivosť a myslenie. Nám na to poslúžila nádoba s gombíkmi.
  • Uchopovanie drobných predmetov – je podstatne ťažšie ako uchopovanie veľkých a je možné najskôr vtedy, keď si dieťa osvojí tzv. pinzetový úchop koncom palca a ukazováka. Úchop ležiaceho predmetu je v tomto prípade ťažší ako úchop napr. podávaného predmetu. Pred dieťa pokladáme rôzne predmety, napr. gombíky (3 – 4 cm priemer), ceruzku, guličku, žaluď, gaštan, kocku cukru, kamienok, špagát alebo šnúrku, slamku a pod.. Tieto  predmety nútia dieťa používať pri uchopovaní iba prsty, pretože položením celej dlane na predmet a pokrčením prstov sa nepodarí tieto predmety uchopiť.
  • Hra s prevŕtanou doštičkou – dáme dieťaťu doštičku s kruhovými otvormi s priemerom cca 1 cm. Dieťa siaha do otvorov a učí sa uchopovať predmety natiahnutými prstami. Rovnako vhodná je aj kocka alebo guľa s dierkami. Je to zároveň príprava na ďalší cvik – zastrkovanie varešky do otvoru (to sa naučí zvyčajne až po 9. mesiaci). Ja som na to zvolila plastovú haluškáreň a kovovú nádobu z Ikey.IMG_5205IMG_5208
  • Točenie kolieskom, valčekom, kľukou – autor uvádza pripraviť tieto aktivity na tzv. manipulačnej doske, ktorá sa dá doma vyrobiť. Môžme na ňu pripevniť pestro sfarbené koleso o priemere cca 10 – 12cm, plechovku od nápoja, prípadne iné geometrické telesá (ping-pongovú loptičku, kocku atď.) tak, aby ich dieťa uviedlo do pohybu okolo osi. Na rovnaký účel poslúži aj klasické počítadlo. Kľukou dieťa točí zo začiatku iba o cca 180° sem a tam a až v 4. štvrťroku sa naučí otočiť kľukou niekoľkokrát dokola. Vhodné je na to napr. strúhladlo na ceruzky, mlynček na kávu, na mak alebo hracie skrinky.
  • Tlieskanie rukami – v tomto období sa dieťa učí vykonávať symetrické pohyby oboma rukami a tlieskanie je prototyp takéhoto pohybu. Keď dieťa vie zatlieskať, dáme mu do každej ruky  napr. kocku a začne ťukať kockami o seba. Prípadne môžme dieťaťu dať do rúk napr. varešky a naučiť ho bubnovať napr. o krabicu. Opäť vykoná symetrické pohyby, tj. oboma rukami súčasne udrie a potom ich súčasne zodvihne. Bubnovať striedavo pravou a ľavou, tj. nesymetricky, sa naučí až v 4. štvrťroku.
  • Priťahovanie hračky pomocou šnúrky
    najvhodnejšie je mať hračku na kolieskach, prípadne vozíček. IMG_5399 Dieťa sa najskôr bude so šnúrkou iba hrať a postupne pochopí, že potiahnutím za šnúrku si môže priblížiť vzdialenú hračku. My sme dostali od rodiny tento „mobilný“ telefón. Je na kolieskach, dá sa dvíhať sluchátko a točiť ciferníkom. IMG_5443Najjednoduchšie je pripevniť špagát na nafukovaciu loptu. Adelku bavilo najmä to, ako sa lopta od nej odrazila, keď potiahla špagátom silnejšie.
  • Postrkovanie kocky vareškou – položíme pred dieťa kocku, do rúčky mu dáme varešku a ukážeme, ako môžeme kockou postrkovať sem a tam. Keď sa dieťa naučí zámerne priťahovať hračku pomocou šnúrky alebo vareškou postrkovať kocku, dokazuje, že si osvojilo nielen určitú manuálnu zručnosť, ale aj že začína myslieť a je to prejav prebúdzajúcich sa intelektuálnych schopností. Pri oboch cvikoch dokazuje, že skutočne začína myslieť rukami.
  • Otváranie zásuviek, krabíc, vyprázdňovanie a plnenieIMG_5434v 3. štvrťroku vzrastá záujem dieťaťa o duté telesá, a preto sa rado zaoberá s rôznymi nádobami, krabicami, zásuvkami atď. Ohmatáva ich vnútro, vyprázdňuje ich obsah, plní ich rôznymi predmetmi. Dieťa sa v tomto veku naučí vyprázdňovať nádobu nielen postupným vyťahovaním jednotlivých predmetov, ale taktiež jednorazovým otočením nádoby dnom nahor. Keď vie dieťa nádobu vyprázdniť, neznamená to, že ju dokáže aj naplniť; túto zručnosť sa naučí až trošku neskôr. IMG_5436Problém je v tom, že sa dieťa najskôr naučí odhodiť držaný predmet kamsi, ale neskôr sa naučí hodiť ho na presne vymedzené miesto, napr. do nádoby. Zo začiatku dieťa drží kocku nad krabicou, ale nepustí. Rodičia sa často domnievajú, že dieťa pustiť nechce, no v skutočnosti to však ešte nevie a týmto cvikom sa to má naučiť. Adelka už zvládne vyhadzovať drevené kocky z vozíka, no zatiaľ nevie vozík aj naložiť.IMG_5437 Na druhej strane ju oveľa viac baví vkladať veci do malých nádob a dokola ich vyťahovať a vkladať naspäť, napr. golfovú loptičku do stojanu na vajíčka alebo prívesok na kľúče do plechovej škatuľky. Momentálne pracujeme na vkladaní matriošky, čo je už oveľa ťažšie vzhľadom na podlhovastý tvar figúrky, ktorú musí dieťa správne naorientovať.
  • Hra s rôznym materiálom – s papierom, textilom, šnúrkami, alobalom, cestom atď., ktorý sa dá rôzne mačkať, krútiť, rozťahovať, trhať… Samozrejme pod dohľadom.
  • Lámanie špagiet – dáme dieťaťu niekoľko plochých alebo tyčinkovitých suchých, nevarených slížov a ukážeme mu, ako sa dajú lámať. Dieťa sa tým učí používať špičky prstov. Vyskúšali sme, no stále si Adelka chcela dávať cestovinu do úst. Podarilo sa jej však  medzi prstami jeden slíž prelomiť. 

Pre pokračovanie a prehľad aktivít vhodných pre vek 10 – 12 mesiacov pozrite článok Výchova kojenca v rodine – 2. časť.IMG_5441Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ …

Aktivity 7. – 9. mesiac

Hračiek ako takých v tomto období nebolo veľa, skôr sa Adelka zaujímala o reálne veci okolo nej. Súviselo to aj s rozvojom pohybu, keď sa po vyše 7 mesiacoch začala plaziť a objavovať…

1. Hodinky IMG_5213

Obyčajné náramkové hodinky. Vedela s nimi tráviť čas takmer každé ráno. Skúmala na nich rôzne materiály, no najviac ju zaujal suchý zips.

2. Baterka 

Túto malú baterku som mala pri posteli IMG_5227pre prípad, že ju budem potrebovať v noci. Adelke sa zamozrejme hneď zapáčila a aj veľkosťou jej padla akurát do ruky. Najskôr ju vydržala niekoľko dní skúmať vypnutú a do dnes jej ju zažíname ráno v posteli. Sleduje, ako sa pohybuje svetlo po miestnosti, objavila tiene na stene, prípadne si s ňou presvecuje prštek, keď ho priloží priamo na zdroj svetla. Naozaj vďačná zábavka… IMG_5187

 

3. Vlk 

IMG_5211-0

Pamätám si, keď som bola malá, ako sme mali doma malého dreveného vlka, ktorý sa roztáčal medzi prstami. Musím popátrať, či ho ešte niekde náhodou nenájdem. Ja som Adelke kúpila zatiaľ tohto plechového, ktorý je teda o dosť väčší. Po roztočení vydáva jemný zvuk. Ešte ho samozrejme nevie sama roztočiť, ale veľmi rada ho zastavuje 🙂 Veľkého vĺčika, ktorý aj samostatne stojí, kúpite TU.IMG_5201-1


IMG_5218

 

4. Vyťahovanie šatky

Vždy pri prebaľovaní sa Adelka otáčala za boxom s vlhčenými utierkami. Pretáčala sa kvôli tomu na bruško, tak sme box museli dať mimo jej dosah. Po čase som náhodou natrafila na inšpiráciu na internete, tak som snáď uspokojila Adelkinu potrebu. Do plastového boxu som naskladala šatku a tú môže vyťahovať do nekonečna. Skúšala som to aj s obyčajnou papierovou krabičkou od papierových obrúskov, no tá je na to príliš ľahká. Rovnako treba vybrať naozaj jemnú šatku, aby išla z boxu ľahko.

IMG_5184

5. Permanence box

Permanence box

U nás som nenašla jednotný preklad tejto montessori pomôcky. Niekde ju nájdete pod názvom krabička s táckou a guličkou inde zasa ako krabička, kde sa nič nestratí. Je to akoby domček so šikmou plochou vo vnútri. Po vhodení loptičky sa táto sama vygúľa po tácke smerom von. Je to výborný tréning kooridnácie oko – ruka. V knižke Montessori od začiatku (Montessori from the Start) sa píše, že nejde iba o to, aby sa dieťa naučilo vhodiť loptičku do otvoru. Ide o to poskytnúť dieťaťu správnu výzvu, nie príliš ťažku ani ľahkú. Rozvíja pri tom svoju inteligenciu a učí sa sústrediť. Pomáha dieťaťu uvedomiť si, že napriek tomu, že loptičku na čas nevidí, loptička stále existuje.  Tiež umožňuje dieťaťu zažiť pocit, aké je to uspieť, keď samo dosiahne cieľ. Pre nás dospelých samozrejmosť, no pre detský rozum veľké zistenia. Existuje aj vyšší level boxu so zásuvkou, ktorý by som tiež rada Adelke kúpila. (celé video, ako jej to ide, si pozriete tu)

IMG_5231-0

 

IMG_5232-0

IMG_5233

6. Gombíky IMG_5243

Túto aktivitu sme dostali od mojej veľmi dobrej priateľky – nádoba plná gombíkov.  Nádoba je priesvitná, aby bolo vidieť, čo sa v nej deje. Gombíky sú dostatočne veľké, aby ich dieťa nemohlo dať do úst. Zatiaľ Adelka gombíky v nádobe hrká, skúma ich prstami, vyťahuje a vysypáva ich z nádoby. Na nich si začala trénovať svoj pinzetový úchop palcom a ukazovákom. Niekedy to bola naozaj výzva zodvihnúť gombík z podložky. Keď bude zručnejšia, poslúži nádoba ako pokladnička a bude do nej vhadzovať gombíky cez otvor vo vrchnáku. IMG_4873

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ …

Štrajk

    Tento článok sa na môj blog veľmi tematicky nehodí. No napriek tomu som sa rozhodla, že ho zverejním. Ak by mal môj príbeh a skúsenosti pomôcť čo i len jednej mamičke, splnilo to svoj účel.

    Dojčenie je jedným z najkrajších momentov pre mamu a dieťatko. Nielen, že sa bábätko napapá, ale zároveň sa na prsníku upokojí, cíti maminku, má pocit bezpečia, prípadne si na prsníku rieši akúkoľvek nepohodu. Na tieto momenty som sa tešila už dlho pred narodením Adelky. Až pokiaľ nezačal tzv. dojčenský štrajk.

Ako to začalo

    Po pôrode napriek miernej komplikácii a z toho vyplývajúceho odlúčenia takmer 18 h. sa nám dojčenie podarilo skvele rozbehnúť. Mliečka bolo vždy tak akurát, ba niekedy aj viac. Nikdy som si dopredu neprogramovala problémy s dojčením. V pôrodnici boli ochotní aj počas noci riešiť akýkoľvek problém a ochotne vysvetlili správnu techniku dojčenia. Radili dodržať pravidlo 1 dojčenie – 1 prsník. Fungovalo to výborne cca 4,5 mesiaca.

    Prišlo obdobie, kedy Adelka začala na prsníku tráviť stále menej a menej času. Keďže si pýtala mliečko každé cca 2 hodiny, čo je všeobecne považované za časté kŕmenie, nejako som tomu neprikladala veľký význam (dojčila som ju na požiadanie, niekedy aj každú hodinu). Vravela som si, že nevadí, ak papá krátko, keďže je na prsníku každé 2 hodiny. V skutočnosti však jej krátke papanie znamenalo nie to, že je najedená, ale že je nespokojná s tokom mliečka. Došlo to až do štádia, kedy začala prsník odmietať takmer úplne. Začala som riešiť s laktačnou poradkyňou (LP) neznámy problém – upchaté mliekovody. Až ona mi celú situáciu objasnila a diagnóza dojčenský štrajk (pred tým nepoznaná) bola na svete. Štrajk veľmi záludný v tom, že dieťa sa odmieta sa prisávať aj napriek hladu. Objasnila mi, že Adelka sa odmieta prisať na prsník kvôli zníženému toku mliečka, ktorý bol asi jednak spôsobený vzájomným prispôsobením ponuky a dopytu po mliečku a tiež dojčením štýlom 1 dojčenie – 1 prsník (kedy frekvencia dojčenia pre každý prsník bola každé 4 hodiny, čo je na začiatku dosť veľa).

Ako to prebieha(lo)

    Postupom času sa odmietla úplne dojčiť v priečnej polohe a ostali sme až do dnes v polohe poležiačky. Naše (ne)dojčenie vyzerá asi tak, že už len keď si k Adelke ľahnem, otáča sa opačným smerom, v horšom prípade sa rovno rozplače. Takúto „ceremóniu“ opakuje vždy pred každým dojčením a vydrží aj pol hodinu. Naťahuje si nohu, rozpráva si alebo sa otáča na bruško. Spočiatku som mala tendenciu jej plač utišovať. Ale čím intenzívnejšie som sa snažila, tým bol jej plač ľútostivejší a malo to opačný efekt. Tak som si to prestala všímať a nechám ju, aby svoj „prejav“ dokončila. Iba ležím vedľa nej a som jej k dispozícii, keď sa rozhodne prisať. Niekedy ju hladkám po vláskoch, aby vedela, že ju mám rada, že som tu pre ňu. Týmto spôsobom sa zvykne prisať rýchlejšie. Vôbec nemá význam ju nasilu k prsníku priťahovať.

    Zo začiatku som si mlieko iba odsávala a dávala jej ho lyžičkou (keďže nepozná fľašku ani cumlík). Avšak s lyžičkou vymýšľala rovnako, s mliečkom sa v ústach hrala alebo ho dokonca vyprskovala. Bolo to obdobie veľmi náročné, psychicky aj fyzicky, pretože celý deň sa krútil len okolo odsávačky a kŕmenia, aby som do nej dostala aspoň niečo. Potom mi svokor vnukol myšlienku, aby som ju nechala hladnú a vyčkala, kým sa bude ochotná sama prisať. Zafungovalo to a dnes ju už lyžičkou nekŕmim vôbec, hoci si stále mlieko odsávam, pretože niekedy je na prsníku naozaj len krátko.

    Osvedčilo sa mi dojčenie v polospánku. Keď mi zaspí v šatke a následne ju uložím do postele, zvyčajne to využijem a ponúknem jej prsník. Jednak ju to opätovne uspí, ak sa pri manipulácii so šatkou trošku preberie a aj sa napapá. V polospánku vystriedam oba prsníky niekedy aj viackrát. Počas dojčenia však nesmie byť ničím rušená. Akékoľvek šuchnutie alebo kroky na chodbe a už sa odpája. Dosiahnuť potom, aby sa opätovne prisala, je takmer nemožné. V noci sa dojčí pekne, 2-3 krát za noc, pričom vydrží vysať oveľa viac mlieka ako cez deň.

Ako som si mliečko vybojovala 

    Štrajk začal kvôli zníženej produkcii mlieka a bolo ho čoraz menej, ako sa Adelka odmietala prisávať. Až som mala pocit úplne prázdnych prsníkov. Z prsníkov som ledva odsala 10ml. Bola som ochotná už vyskúšať čokoľvek, aby som sa opäť dostala na objem ako pred tým, resp. aby som dojčenie zachránila. Laktačná poradkyňa mi nasadila bylinky v kapsliach – Benedikt lekársky a Senovku grécku a to aj napriek tomu, že obyčajne najlepšie zaberajú v prvých dňoch po pôrode. Chcela som to aspoň vyskúšať, keďže som za každú cena chcela mliečko zachrániť. Očakávala som účinok na 2.-3. deň, no márne. Jediným výsledkom u mňa bol zapáchajúci pot korením. Zázrak nespravili ani babské recepty ako zasmažená vajíčková polievka, pitie melty či Vinea. Snažila som sa maximalizovať náš vzájomný kontakt, dokonca aj koža na kožu. Spravili sme si aj zopár „pelíškových“ dní. Stále som Adelke ponúkala hoci aj prázdne prsníky a aj každú hodinu som sa snažila odsať čo najviac. Samozrejme som ju dokrmovala Sunarom, keď chcela, ale za celý čas štrajkovania doposiaľ ho vypila najviac asi 200ml, ak vôbec to bolo toľko. Kúpila som si aj homeopatiká Ricinus communis, ale účinok taktiež nenastúpil. Ak si dobre pamätám, hlavné nakopnutie tvorby mlieka nastalo raz v noci, keď bola Adelka naozaj veľmi hladná a veľmi silno sala. Jedno jej potiahnutie som zacítila až ako pichnutie medzi lopatkami. No a ráno som mala naliate prsníky ako predtým. Homeopatiká Ricinus communis som vymenila za Ricinus homeokomplex a ten mi zabral lepšie (obsahuje viacero zložiek berúc do úvahy napr. aj psychické dôvody zníženia tvorby mlieka alebo z nedostatku tekutín a pod.). Užívam ho stále, keď mám pocit prázdnejších prsníkov. Kúpila som si aj Moringu olejodárnu v kapsliach, ale tú mám odloženú v zásuvke ako železnú rezervu (a dúfam, že to bola zbytočná investícia, aj keď to nebola lacná záležitosť).

Ako na mliekovody

    Odvtedy mi tvorba mlieka veľmi kolíše. Ako som na sebe odpozorovala, odsávanie nestimuluje tvorbu mlieka, ale vie ho iba dočasne udržať. Mne sa najviac osvedčilo na mliekotvorbu satie bábätka. Treba to skúšať hlavne v noci, kedy nie sú babätká veľmi pri zmysloch. Ak sa podarí prsníky veľmi nastimulovať, dôsledkom môže byť až upchatie mliekovodov. Príčin môže byť niekoľko: nedostatočné vyprázdnenie prsníka, nesprávne prisatie bábätka, príliš husté mlieko.

    Tento veľmi bolestivý stav som zažila niekoľkokrát. V mliekovode sa vytvorí malá zrazeninka mlieka o veľkosti asi zrnka piesku a znemožní prechod mlieka. Mne vtedy zvykla stvrdnúť celá asi štvrtina prsníka, ktorá bola čoraz bolestivejšia, ako sa nalievala mliekom a nevyprázdňovala. Niekedy to nemusí byť ani zrazeninka, ale dá sa povedať taká hustá smotanka, ktorá mliekovod upchá čiastočne. Vtedy mlieko síce vyteká, ale iba tenkým prúdom a prsník sa dôkladne nevyprázdni. Viem to už rozpoznať aj v úplnom začiatku, pretože bradavka pri dojčení bolí, akoby bábätko hrýzlo.

    Ako som sama zistila, mliekovod sa môže upchať buď niekde uprostred alebo pri vyústení v bradavke, čo je ten lepší prípad. Ak sa upchá uprostred, zvyčajne treba to miesto pred dojčením poriadne nahriať a rozmasírovať. Toto mne nikdy nepomohlo a zvyčajne to prešlo do 4 dní samé. Vtedy som si robila obklady zo surového nastrúhaného zemiaka (oblepila som ho mikroténovým sáčkom), ktorý naliate miesto trocha zmäkčil a uľavilo sa mi od bolesti. Treba však na to obetovať jedno tričko, pretože zemiak farbí na čierno a nedá sa vyprať. Ak sa mliekovod upchá pri vyústení, treba zaťať zuby a trochu sa naučiť „operovať“. Dezinfikovať ihlu (buď 10 min. v liehu alebo chvíľku v ohni) a zrazeninku vyšpárať. Miesto upchatia na bradavke je zvyčajne belšie oproti ostatným vyústeniam mliekovodov a stranovo súhlasí so stvrdnutou časťou prsníka. Pri stlačení v bradavke na tej strane bolestivo pichne. Niekedy stačí samotné stisnutie bradavky medzi palec a ukazovák (prípadne stlačiť a potiahnuť prsník smerom od dvorca k bradavke) a zrazeninka sama vystrelí von. Mne sa osvedčilo prestriedať odsávanie s vystískaním, keď nechcem použiť ihlu. Ihlou som riešila zrazeninky, ktoré boli hlbšie pod povrchom bradavky. Je to o dosť bolestivejšie, sem tam sprevádzané aj kvapkou krvi (ktorej, ako som sa dočítala, sa netreba báť, pretože ju bábätko vie stráviť). Avšak za tú úľavu to určite stojí. Počas odsávania po odopchatí vidno, že mlieko tečie z toho mliekovodu hrubým prúdom, keďže bol pod tlakom. Upchaté miesto aj po odopchaní ešte chvíľu bolí, pretože mliekovody boli roztiahnuté. Ako prevencia upchávania mliekovodov sa odporúča užívať sójový lecitín, ktorý mlieko riedi. Vyskúšala som, ale rapídne zlepšenie som nespozorovala. Avšak ťažko hodnotiť jeho účinok, kto vie, ako by to dopadlo bez neho.

   Čo sa týka prospievania, Adelka momentálne priberá cca 750g za mesiac (sme na začiatku 7. mesiaca). V poslednej dobe sa prisaje hneď, keď je už naozaj dosť hladná. To považujem za signál, že sa snáď situácia pomaly, ale isto zlepšuje. Ťažko sa verí tomu, že ako hovorí moja laktačná poradkyňa, každý štrajk raz skončí, pretože to už trvá tak dlho, že sa mi to zdá takmer nemožné. Sú dni horšie a lepšie a vtedy začínam vidieť svetielko na konci nášho tunela…

………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………..

Štrajk začal ustupovať, keď mala Adelka asi 15,5 mesiaca. Prvé náznaky  sa objavovali v aute a bola ochotná sa počas jazdy na chvíľočku prisať. Potom to pokračovalo v kúpeľni pri prebaľovaní, až sa tam raz kompletne nadojčila. Od vtedy (16 mes.) sa dojčí všade, pýta si mliečko, keď sa chce upokojiť, pritúliť, keď jej idú zúbky … Vždy mi to aj zaznakuje, že si prosí. Neverila som, ale skutočne to skončilo. A ja som z toho veľmi šťastná a musím povedať, že sa oplatilo za to zabojovať. Teraz si tie spoločné chvíle naozaj užívam(e). Je to super pocit.

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ …