Písmenkové Montessori aktivity

    Senzitívne obdobie na jazyk, lepšie povedané na čítanie a písanie u Adelky zatiaľ nezažilo svoj veľký boom. Teda spoň nie taký výrazný, ako to bolo pri matematike a počítaní. Začalo sa objavovať okolo 5. roka, ale prebieha/-lo to (do dnes) veľmi pozvoľne. Sem-tam sa opýtala na to, aké je to písmenko, niekedy si „akože“ písala do zošita alebo „akože“ čítala.  Začala rozpoznávať veľké tlačené písmená, lebo ich všade naokolo videla. Naučila sa napísať svoje meno, to boli snáď prvé písmená, ktoré si pamätala.

V poličke má zopár aktivít na písanie a čítanie, ku ktorým sa priebežne vracia. Keď si chce zapamätať nové písmeno, keď sa chce hrať na školu a naučiť sa niečo nové alebo keď ju to proste chytí 🙂 Sú zoradené chronologicky, ako by mali za sebou nasledovať. Tu sú, plus niektoré aj na stiahnutie 😉

1. Abecedná skrinka – prvá pomôcka, vďaka ktorej sme začali so zvukovou hrou. Zameriavali sme sa na počutie prvého písmena v slove – „vidím niečo, čo začína na…“. To je začiatok všetkého. Detailnejšie o nej píšem v tomto článku. Abecednú skrinku dostať počas akcie v Lidli.

2. Kde počujem písmeno? – toto je pomôcka, ktorá je nadstavbou abecednej skrinky. Keď už dieťa počuje prvé písmeno, môžete skúsiť, či počuje konkrétne písmeno aj v strede alebo na konci. Pod každým obrázkom sú tri dierky, ktoré naznačujú polohu písmena. Netreba však očakávať, že počutie prvého písmena je zárukou, že dieťa bude písmeno počuť aj na inom mieste v slove. Adelke to trvalo dooosť dlho.

3. Abeceda karty – karty zamerané opäť na prvé písmeno. Celkom dobre sa dajú využiť na cestách alebo keď niekde potrebujete skrátiť chvíľu. Náučné kartičky abeceda sú zamerané na tlačené písmená, zatiaľ čo Moje prvé Montessori karty ABC sú zamerané na písané a možno ich stierateľnou fixkou na kartičky aj písať.

4. Šmirgľové písmená – známa Montessori pomôcka, ktorá na zapamätanie písmena využíva okrem zmyslového vnemu (zrakom) aj svalovú pamäť. Deti si zvyknú rýchlejšie písmenká zapamätať a využijú to aj neskôr pri písaní. Kúpite ich TU.

5. Kriedová tabuľka – V Montessori deti nezačínajú písať hneď na papier, ale najskôr  prstom do krupice a kriedou na tabuľu. Krieda má tú výhodu, že sa po tabuľke pohybuje vďaka treniu pomaly (narozdiel od pera či fixky) a je dobrá aj pre deti, ktoré ešte nemajú celkom ideálny úchop pera, že si natrénujú trojprstový úchop. Kúpite TU.

6. Tvorca písmen – super pomôcka, ktorá pomáha uvedomiť si tvary písmen. Vyskladať sa dajú malé aj veľké písmená a to buď s predlohou na kartičkách alebo bez nej. Časti písmen sa do seba zapájajú „cuplíkmi“, je to vlastne taká skladačka. Čo sa mi asi najviac páči, je veľkosť, písmená sú naozaj veľké… Túto pomôcku kúpite TU.

7. Pohyblivá abeceda – pohyblivé písmenká na domáce použitie. Poslúži na skladanie prvých slov, kým dieťa ešte nevie samé písať. Predáva sa TU v prírodnom prevedení, ja som ju doma nafarbila (nasprejovala).

8. Harmonikové slová – každé slovo je vlastne prúžok papiera s obrázkom a písmenami zložené do harmoniky. Dieťa si pozrie obrázok a snaží sa dešifrovať písmenká a prečítať slovo. Môže postupovať aj opačne, že si prečíta slovo a obrázok slúži ako kontrola. Môžete si ich stiahnuť TU – Harmonikové slová.9. Písmenkové vejáre – sú o niečo ťažšie, pretože písmenká sú pohyblivé a dá sa poprehadzovať ich poradie. Deti sa už musia o niečo lepšie orientovať v abecede a počuť písmenká v slove. Vejáre si môžete stiahnuť TU – Písmenkové vejáre.

Ďalšou aktivitkou, ktorou si Adelka prešla, je čítanie krátkych slov a ich priraďovanie k obrázkom. Táto aktivita je veľmi motivujúca. Veď predsa prečítala celé slovo! 🙂Túto aktivitku som stiahla z webu eschovka.cz. Sú v nej krátke slovíčka slovenské aj české.

Okrem týchto aktivít môžem odporučiť ešte knižku Šmalcova abeceda, ktorá je síce po česky, ale vďaka podobnosti jazykov sa s ňou dobre pracuje aj v slovenčine. Je zameraná na hľadanie predmetov na obrázkoch podľa písmena.

Vaše tipy na písmenkové aktivity, prípadne aj s fotkou, rada uvítam v komentároch 🙂

Harmonikové slová a Písmenkové vejáre zdieľam s láskavým súhlasom Montessori škôlky – Montessori Trenčín.

Vaše like-ovanie, komentovanie a zdieľanie článkov je zadosťučinením mojej práci, za čo vám vopred ďakujem!

Hračky na našej poličke (6 – 9 mesiacov)

    Hračky na našej poličke v období medzi 6. a 9. mesiacom sa niesli predovšetkým v duchu hmatátiek a hryzátiek, ale v neposlednom rade aj rôznych zmyslových a motorických hračiek.

Niekde na prelome 5. a 6. mesiaca som Dorotke dala k dispozícii spojené disky. Okrem toho, že trénujú pohyb rúk, sú výborným hryzátkom.Rovnako skvelá úchopová hračka je aj táto pavučina. Tvoria ju gumičky, takže celá je ohybná, aj keby ste na ňu napríklad stúpili.Aj pokiaľ ide o hryzátka, snažila som sa o pestrosť materiálov, tvarov aj farieb. Spomedzi hryzátiek mala Dorotka veľmi rada látkové a háčkované hračky. Ceruzka je veľkosťou akurát do bábätkovskej rúčky.Pri tejto fotke musím povedať, že nedám dopustiť na tieto háčkované košíky, pretože sú bezpečné, mäkké, nemôže sa s nimi dieťa buchnúť, ako ich z poličky vyberá von. A úplne som sa do nich zaľúbila, pretože sú krásne 😍 Mne ich háčkovala Lulu.

V čase, keď jej išli zúbky, mala zrejme najradšej gumenú žirafku Sofiu (teda jej kopytá 😉 ) a zajka. Obe hryzátka sú z veľmi jemného a príjemného materiálu/silokónu. Na cesty do autosedačky sme veľmi často brávali háčkované hryzátko a silikónovú veľrybku, ktorá sa dá pripnúť aj na oblečenie.Neskôr prišli na rad lopty. Na obrázku je konkrétne vidno japonskú loptičku, úchopovú loptičku a čierno-bielo-červenú ohýbaciu loptičku. Tie som Dorotke predtým vešala ako mobil pri zrkadlo a teraz ich rada skúmala, chytala, hrýzla a dočahovala, keď sa odkotúľali. Sú výbornou motiváciou na plazenie spolu s menšími hmatovými loptičkami. Farebné hmatové loptičky ju bavili hádam najdlhšie zo všetkých hračiek. Vždy si vybrala jednu, ktorej povrch skúmala.Keď sa začala plaziť, kotúľajúce sa loptičky boli silnou motiváciou a nič ju neodradilo, ani keď sa loptička odkotúľala na druhý koniec izby. A keď už sme pri tom plazení, výborne sa vynaháňala aj s valčekmi. Dorotka sa vďaka nim preplazila na väčšie vzdialenosti ako obyčajne. Mali sme 2 valčeky: malý valček s rolničkou a veľký valec s guličkami. Malý vydáva prenikavejší zvuk a odkotúľa sa ďalej a rýchlejšie. Niektoré deti viac motivuje a niektoré môže naopak odradiť tým, že sa ďaleko odkotúľa. Dorotka ho mala radšej ako ten veľký, ktorý je pomalší. Dokázala ho naháňať aj 10 minút…Dorotka mala na poličke v jednom košíku zmyslové loptičky a v ďalšom zmyslové kocky. A to zámerne, aby pocítila rôznosť tvarov. Každá z kociek má malý prvok, ktorý niečím upúta – či už zvukom, odleskom, alebo hmatovým vnemom. Prvým ozajstným Montessori materiálom na Dorotkinej poličke bola krabička s farebnými zásuvkami. Nemyslela som si, že zrovna táto krabička bude u nás medzi prvými. No ako začala Dorotka otvárať šuflíky v obývačke, vravím si, že to skúsime. Túto krabičku som ju nechala používať iba, keď som bola pri nej a väčšinou som jej ju pridržiavala. Často ju totiž prevracala. Naučila sa vďaka nej uchopiť úchytku, otvoriť zásuvku a vybrať z nej gombík, ktorý ako-inak končil v ústach. Vložiť ho naspäť sa naučila o pár dní neskôr. Čiže pri tejto krabičke ide o tréning prštekov a koordinácie a aj pochopenie toho, že vnútri sa stále čosi skrýva, aj keď to nevidí. Väčšie deti túto krabičku rady používajú, keď majú obdobie vkladania a vyberania, robia to stále dokola a predmety môžu potom aj vkladať do zásuviek podľa farby…

Vidím to tak, že to pravé „Montessoriové“ sa začalo touto krabičkou a už teraz sa teším na ďalšie Montessori krabičky a materiály.

Tisícková reťaz

   Tisíckovú reťaz som Adelke ukázala, keď začala počítať cez stovku. Počítanie do sto sme si celkom fajn užili so stovkovou tabuľkou, písala som o nej TU. Rovnako môžete s deťmi počítať do sto aj so stovkovou reťazou. Obe pomôcky sledujú to isté, len každá trošku inak. Na stovkovej tabuľke vidno čísla po desiatkach pod sebou, zatiaľčo na stovkovej reťazi ukladáte čísla do radu za sebou. My sme stovkovú reťaz doma nepoužili, pretože Adelka  sa dosť dobre chytala so stovkovou tabuľkou. Ak by s tým však mala problém, určite by som jej ju dala.

Zvedavosť mala v očiach, keď som je povedala, že jej teraz ukážem jednu veeeeľmi dlhú reťaz. Doniesla som ju na podnose a spoločne sme ju rozložili na chodbe na zem. Namiesto pracovného koberčeka sme použili papierovú rolku kuchynských utierok 🙂Išla som na ňu otázkami, pretože desiatkové perlové tyčinky už pozná. Či chce vedieť, koľko takýchto desiatkových tyčiniek tu máme. Požičala som si z materiálu od stovkovej tabuľky čísla od 1 do 100 a Adelka zrátala pomocou nich tyčinky. Zistila, že ich je 100, rovnako ako čísel na stovkovej tabuľke. Ostala trochu prekvapená, ako sa to podobá 🙂Opýtala som sa jej ďalej, či by aj ju zaujímalo, koľko korálikov má táto dlhá reťaz a išli sme na to. Vytiahli sme šípky s číslami a úplne najskôr sme si ich rozložili na podnose, aby sa Adelka zorientovala, čo tam všetko máme.A začala postupne ukladať a nahlas si počítať.Na jedno počítanie sa dostala asi  po 300, potom si musela dať prestávku. Je to dlhá práca a vyžaduje sa tu veľa sústredenia a aj trpezlivosti, preto pokojne to môžu deti robiť na viackrát. Avšak nerobila by som veľmi dlhé prestávky, aby dieťa nestratilo niť. Ideálne je deň po dni. My sme tisíckovú reťaz rozkladali (a prekračovali na chodbe 🙂 ) tri víkendy po sebe. Vždy sme začínali od začiatku a Adelke som pomáhala rozložiť reťaz a šípky tam, kde naposledy prestala. Čiže vždy si to trochu ešte zopakovala pred tým, než pokračovala ďalej.

Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že by pokojne mohlo byť šípok aj viac. Myslím tým po jednotkách pokračovať aspoň do 300. Horšie si Adelka spočiatku v hlave premietala, aké číslo bude nasledovať, kým pochopila princíp. Keby som mala viac času, určite jej ich dorobím.

Keď sa dostanete s počítaním až na samý koniec, je dobré priniesť aj tisíckovú kocku z korálikov a povedať si, že na tejto reťazi je práve toľko korálikov ako v tejto tisíckovej kocke. Rovnako aj po každej napočítanej stovke priniesť jeden stovkový štvorec z korálikov. Tak sa prepoja súvislosti medzi týmito pomôckami.

Na záver by som povedala asi toľko, že hoci Adelka veľmi rada počíta, nie je to materiál, ktorý by chcela robiť zas a zas. Je to povahou tejto pomôcky, ktorá je náročná najmä na výdrž a tak myslím, že je fajn, že si reťaz prešla od začiatku do konca aspoň raz. Napadlo mi, že by mohla existovať aj obria tisícková tabuľka 😉 Podobná stovkovej, ktorá by bola ešte názornejšia…

 

 

Hodiny a čas – ako na to Montessori spôsobom

    Adelkina cesta za hodinami začala niekde dávno v orientácii v čase. Najskôr to bolo zorientovať sa v častiach dňa a pochopenie, kedy je dnes, včera a zajtra, poznanie a vnímanie dní v týždni, poznanie ročných období a mesiacov. K hodinám sme prvýkrát pričuchli niekedy v 4,5 roku, ale ten ozajstný záujem nastal až v 5 rokoch.Keď som kúpila knižku Otázky a odpovede ČAS, táto naozaj vzbudila veľa otázok 🙂 Veď predsa okienková knižka, to je záruka úspechu 🙂A táto knižka dáva odpovede aj na jednoduchšie otázky takým 5 ročným deťom ako je Adelka, ale aj na zložitejšie pokojne školákom na prvom stupni.    S hodinami sme začali sme celkom jednoducho tým, čo ukazujú ručičky na hodinách. Našla som perfektné hodiny s ozubeným kolieskom, vďaka ktorému je zrejmá súvislosť medzi malou a veľkou ručičkou. Ďalšou ich výhodou je, že sa ručičky dajú rozobrať a dá sa samostatne pracovať s každou z nich. Smutné je, že už sa nevyrábajú, inak by isto iste boli na mojom e-shope.Majú aj vyberateľné čísla, to však nepovažujem za podstatné, nakoľko vo fáze, keď sa dieťa učí hodiny, už poradie čísel minimálne do 10 ovláda. Najskôr sme si vysvetlili 4 hlavné polohy veľkej ručičky a to sme si dlho dokola opakovali. Veľa som sa pýtala, kde musí byť ručička, keď je štvrť, ked je pol, trištvrte a celá hodina a Adelka to ukazovala na hodinách. Neskôr som ja nastavila ručičku do určitej polohy a Adelka ju musela pomenovať, čo bolo už trošku ťažšie. Potom sme osamostatnili malú ručičku a vo finále sme nechali obidve.Kombinácie oboch ručičiek sme začali celou hodinou. Adelka nastavovala na hodinkách rôzne časy, jednu hodinu, päť hodín, desať hodín… Motivovala som ju, keď bola na ozajstných hodinách celá hodina, aby sa išla pozrieť, koľko je hodín. Toto pochopila pomerne rýchlo a prešli sme na pol. Dlho trénovala tieto dve polohy, kým sme sa posunuli k štvrť a trištvrte. Tie sa jej dlho mýlili a stane sa aj teraz, že si nespomenie na ich názov alebo si ich pomýli.Keď už nadobudla akú-takú predstavu o hodinách, vytiahla som babinin darček z predošlých Vianoc – kruhové podlahové puzzle s denným cyklom. Na ňom som jej vysvetlila, ako ktorý čas súvisí s činnosťami počas dňa – kedy spíme, kedy vstávame, ideme do škôlky, obedujeme, večeriame a ideme do postele. Ako sme si čítali na tomto puzzle jednotlivé časy, natrafili sme na 24-hodinový čas a vyvstala otázka, ako to, že je tam 20 hodín, keď také číslo na ciferníku nemáme. Aby som jej to zodpovedala, nakreslila som jej na papier úsečku s časmi, kde som jej vysvetlila, ako sa používajú časy 13 až 24 hodín. Okrem toho sme tu začali pracovať s nakresleným ciferníkom, čo ma prinútilo (neviem či zjednodušiť si prácu alebo zatraktívniť túto aktivitu) dať si vyrobiť pečiatky s rôznymi ciferníkmi – s časom 1-12h, s časom 1-24h, s ciferníkom bez čisel a s ciferníkom s rímskymi číslicami. Tak prišla na rad „pečiatkovacia aktivita“ 🙂 Na začiatku ju dosť bavilo pracovať s pečiatkou bez čísel. Mohla do ciferníka dopisovať čísla, čo ju celkom bavilo. Keď to už vedela, používala ďalej pečiatku s číslami a sústredila sa viac na kreslenie ručičiek.Buď som jej ja zadala, akú hodinu má nakresliť, alebo si vymýšľala aj sama.Otlačila si pečiatku, dokreslila ručičky…… a nakoniec čas nastavila aj na hodinkách.Ako Adelka s touto aktivitou pracovala, si môžete pozrieť v tomto videu:

No a keďže s časom úzko súvisí aj kalendár, jeden taký som Adelke dala aj do izby. Je to lineárny kalendár, ktorý zobrazuje mesiace a dni na jednej úsečke. Je z Montessori albumu ČAS, vytlačený na tvrdom papieri a v jednom kuse – stačí ho iba nalepiť na stenu a je to. My sme ho nalepili maliarskou páskou.Vďaka lineárnemu kalendáru deti jasne vidia, kde je začiatok a kde koniec, kde sa momentálne nachádzame vrámci roka a čo nás čaká najbližšie. Väčšie deti, ktoré vedia čítať, do neho môžu priebežne nalepovať dni. my zatiaľ dni nelepíme, Adelka si uplynulé dni „fajká“ ceruzkou. Pre zvýraznenie cyklov, ako sa pracovné dni a víkendy opakujú, odporúčam vyfarbiť dni víkendov. Adelke som do neho zaznačila napríklad kto má kedy narodeniny, kedy je Veľká noc, Vianoce… a pod..

Mám pre vás aj jeden univerzálny lineárny kalendár na stiahnutie, nech sa páči 🙂Niekto preferuje kruhový kalendár, videla som taký pekný drevený, kde sa dni, týždne a mesiace označovali korálikom. No z môjho pohľadu je názornejší práve lineárny. Kruhový kalendár by som zvolila až vtedy, keď sa dieťa dobre orientuje v lineárnom.Okrem kalendára pribudli v Adelkinej izbe aj hodiny. Ak by ste hľadali vhodné do detskej izby, nech sú čo najjednoduchšie a s arabskými číslicami, ideálne by mohli mať aj minúty a sekundovú ručičku (v kuchyni máme hodiny bez čísel a na tých sa kvôli tomu ešte nevie orientovať).

V ďalšom kroku, keď nastane vhodný čas a Adelka si už dostatočne osvojí tieto informácie, budeme pracovať aj s minútami. Ešte máme čo robiť 😉