Výtvarný kútik

    Nedávno som sa odhodlala sprístupniť Dorotke výtvarné potreby, ktoré už pozná a s ktorými sme už robili. Doposiaľ ich nemala voľne dostupné, pretože vždy, ako našla ceruzku alebo fixku, mala záškodnícke zámery čosi zakázané popísať 😀 Vždy má možnosť použiť pastelky, farby, fixky, ale zároveň jej aj zdôrazňujeme, že „iba na papier“. Pokiaľ to nerešpektuje, aktivita končí. Akosi tieto boje v poslednej dobe ustali, a tak som sa rozhodla, že to skúsime. A keďže sme väčšinu času teraz v lete vonku, povedala som si, že jej vytvorím priestor na terase. Menej stien a nábytku rovná sa menšia šanca na čarbanice tam, kde to nechceme 😉 A zdá sa, že to bol celkom dobrý nápad 🙂Už dlhšie sa mi páči uloženie výtvarných potrieb v pojazdnom vozíku. V Ikea som mala vyhliadnutý pekný vozík, ale povedala som si, že vyskúšame najskôr to, čo dom dá a uvidíme, ako sa nám to osvedčí. A tak muž vypratal z drôteného stolíka svoje náradie a pustila som sa do toho. Takýto stolík nájdete určite na internete a v prijateľnej cene cca 10€, čo na terasu úúúplne stačí. Vložila som do neho drevené debničky, aby veci neprepadávali. Na najvyššej poličke sú najpoužívanejšie potreby a tiež sa odtadiaľto pohodlne vyťahujú aj pastelky zo stojana.

  1. Najvyššia polička
    1. stojan na pastelky – pastelkovník má cca 30 cm, z jednej strany sú tmavšie odtiene a z druhej bledšie,
    2. ergonomické voskovky myšky – dieťa ich drží pekne v dlani , ideálne ako prvé farbičky
    3. pečiatkovacie fixky z Ikea
  2. Stredná polička
    1. farebné poháriky na vodu – dajú sa využiť na naliatie zriedenej farby a môžeme využiť aj farbu vrchnáčika, ktorý farebne ladí s farbou vo vnútri (červený pohárik = červená farba atď.)
    2. ergonomické trojhranné štetce – sú hrubé a pekne intuitívne navedú k správnemu úchopu. Používa ich aj Adelka aj Dorotka.
  3. Spodná polička
    1. vyškrabovací notes – ako deti sme si kedysi pracne tušom a voskovkami takéto hárky vyrábali. Tieto sú už hotové a dieťa iba paličkou vyškrabuje.
    2. blok so samolepkami – odporúčam ako tréning pre jemnú motoriku a spoluprácu oboch rúk,
    3. knižka na maľovanie vodou – je to gumená knižka, ktorá pri kontakte s vodou mení farbu.

Výhodou takéhoto stolíka na kolieskach je aj to, že si ho vieme presunúť tam, kde potrebujeme – či už do obývačky alebo do izby. Možno tu vzniká nutkanie zmestiť do neho všetko, čo sa dá, ale myslime vždy na to, že aj tu môžeme využiť rotáciu pomôcok a udržať ho tak nielen prehľadný, ale aj príťažlivý pre deti.Keď som Dorotke prvý raz ukázala štetec, použili sme na maľovanie iba vodu a knižku Colour me. Pochopila, že štetec treba namáčať do vody. Farby zatiaľ Dorotka voľne prístupné nemá.

Stolík, za ktorým sedáva Dorotka, má takýto malý zlepšovák. Zospodu je držiak na papierovú rolku. Namontovali sme ho ešte pre Adelku a som rada, keď aj po rokoch môžem povedať, že to bol celkom dobrý nápad ? Môže kresliť a maľovať na veľkú plochu a papier je vždy poruke. Aby papier z rolky nevisel, pripevnili sme na bok stola tenkú lištu, poza ktorú papier vyťahujeme. Vďaka nej sa dá potom aj pekne odtrhnúť. Na blogu nájdete aj článok pod názvom Úprava stolíka pre výtvarné aktivity, kde nájdete návod aj s videom, ako ho manžel vyrábal ?

Asi posledná vec, ktorú máme na terase a ešte som ju nespomenula, je obojstranná tabuľa na kriedu a stierateľné fixky. Vertikálne plochy na maľovanie sú tiež dôležité pre rozhýbanie celého ramena ako príprava na budúce písanie…

Tak a to už je naozaj všetko 🙂 Máte aj vy doma nejaký zaujímavý priestor s pomôckami na kreslenie a maľovanie? Podeľte sa v komentároch a inšpirujeme sa navzájom 😉

 

 

Náš stôl pre predškoláčku/-ka

stôl pre predškoláka ikea

    Začiatkom tohto roka sme Adelka prerábali izbu a menili nábytok. Súčasťou premeny bol najmä jej pracovný priestor, teda stolík, za ktorým môže kresliť, maľovať, písať a tvoriť. Toto ju veľmi baví, a preto som vedela, že bude potrebovať veľa priestoru. V Ikea sme našli všetko, čo sme potrebovali pre vytvorenie dostatočne veľkého tvorivého pracovného prostredia. S dostatkom úložného miesta a aj plochou na vystavovanie výkresov. Stolík je dosť veľký aj pre dve deti. Ak máte doma súrodencov v jednej izbe, môže to byť dobrá voľba. Zásuvkové stolíky na kolieskach odkladaciu plochu ešte zväčšujú. Na jednom z nich má Adelka zakladač na papiere – kancelárske, farebné, tvrdé, tzv. šmíráky (z jednej strany použité) a rozstrihané farebné papiere, ktoré sa ešte na niečo využijú.Nad pracovným stolom visí závesná stena pre výstavku výkresov (je plastová,  navŕtaná na stenu). Dajú sa uchytiť štipcami, ktoré sa k tejto stene dajú prikúpiť (a dajú sa umiestniť hocikde vrámci steny). Rovnako sme prikúpili aj nádobky, v ktorých má Adelka štetce, fixky, lineri, pastelky, voskovky, perá a ceruzky. Nezavadzajú na pracovnej ploche a má ich hneď poruke. V priehľadných nádobkách väčšinou Adelka skladuje rôzne drobnosti alebo malé prírodné „poklady“ z prechádzok 😉 Na stolíku má ešte stolovú LED lampu (je fajn ohybná) a pracovnú podložku, ktorá neustále zachraňuje povrch stola a nie je ju takmer ani vidno. K stolíku sme dokúpili ešte toto veľmi pohodlné kreslo. Je to vlastne nastaviteľná stolička, ktorú rada využíva aj menšia Dorotka už iba preto, že sa krúti 🙂 Je potiahnutá koženkou a je fajn, že sa dá pretrieť handričkou.Stolík vás zaujal už v mojom príspevku na Facebooku, tak dúfam, že som poskytla informácie, ktoré ste viacerí chceli vedieť. Ak by nie, pýtajte sa v komentároch, prípadne doplním…

 

Montessori zrkadlo pre bábätká – ako na to (DIY)

    Naše Montessori zrkadlo sme vyrábali svojpomocne ešte pre staršiu dcéru Adelku. Nenašla som vtedy nikde (bolo to 6 r. dozadu) podrobný návod ako na to.  Rozhodla som sa preto, že vám sem napíšem všetky praktické informácie o tom, ako sme si Montessori zrkadlo vyrobili a zavesili my.

Čo sme na výrobu potrebovali:

  • bielu dosku hrubú 1,2 cm
  • plexizrkadlo, rozmer 120 x 62 cm
  • závesovú tyč, dĺžka 180 cm

Doska

Samotná doska má rozmer 120 cm a je vysoká 67 cm. Horných 5 cm dosky nie je pokrytých zrkadlom, pretože tam je doska skrutkami uchytená do steny a nechceli sme, aby skrutky prechádzali zrkadlom.

Zrkadlo

Pri výbere zrkadla sme sa rozhodli, že bezpečnosť bude na prvom mieste, a preto sme zainvestovali do plexizrkadla. Dal sa kúpiť iba veľký kus, a tak sme si narezali potrebnú veľkosť. Pôvodný rozmer bol taký veľký, že nám z neho vyšli dve takéto zrkadlá a ešte nám ostali aj menšie zbytky. Prvý kus zrkadla používala Adelka a po 6 rokoch, keď sme zrkadlo zniesli z povaly, bolo jasné, že zrkadlo budeme musieť vymeniť  – využili sme kus druhý. Odporúčam použiť na nalepenie zrkadla na dosku obojstrannú lepiacu pásku. Tekuté lepidlá môžu byť zložením agresívne a poškodzovať zrkadliacu vrstvu.Tyč

Dlho som uvažovala, akú tyč Dorotke upevníme na stenu. Až ma napokon osvietilo a uvedomila som si, že môžeme predsa použiť tyč na závesy (kúpili sme v Ikea). Bola dosť dlhá a tak ju muž skrátil, aby aj s koncovými časťami mala 180 cm. Úchyty tyče boli od seba vzdialené 150 cm. Výhodou tejto tyče bolo, že sa nehýbala, tj. neotáčala sa a ani sa neposúvala do strán, čo je dosť dôležité, keď sa jej dieťa chytá, aby bola stabilne na mieste (úchyty mali protišmykové prvky a tyč v nich sedela naozaj tesno, viď. foto). Tyč sme namontovali do výšky cca 40-42 cm. Odhadli sme to podľa Dorotky, aby na ňu dočiahla z kľaku. Učila sa potom pomocou nej aj postaviť. Vďaka nej sa mohla vidieť v zrkadle pri prvých pokusoch postaviť sa a preručkovať, čo pomáha deťom koordinovať svoje pohyby.

A prečo vlastne zrkadlo?

Kedysi som dostala otázku, prečo vlastne pokladám svoje bábätko pred zrkadlo. Nie je to vôbec divná otázka a zaslúži si komplexnejšiu odpoveď, ktorá by možno zaujímala aj vás ☺️Zrkadlo vidíme asi v každej Montessori izbičke. Jeho zmysel číslo jedna vidím predovšetkým v tom, že dieťa sa pozoruje a začína si spájať telesný pohyb s vizuálnou stránkou – zrazu vidí, ako to vyzerá, keď napríklad zdvihne pravú ruku, keď sa usmeje, keď kopne nožičkami… Pre dospelých bežná vec, ale uvedomme si, že dieťa sa pred tým v zrkadlo nevidelo vôbec. To pomáha koordinovať jeho pohyby, teda učí sa cielene hýbať, čo ho veľmi posúva dopredu a rozvíja jeho mozog. Dieťa sa často dokáže veľmi dlho na seba pozerať v zrkadle (rozumej niekoľko minút), čím sa učí sústredeniu. Dokáže sa takto “zabaviť” samé a my ho buď s úžasom pozorujeme alebo môžeme zatiaľ pustiť pračku, vyložiť umývačku … ?Takže aby som to zhrnula, tu sú benefity zrkadla:

– podporuje pohyb,
– spája pohyb s vizuálnou stránkou,
– pomáha koordinovať pohyby,
– podporuje koncentráciu,
– podporuje sledovanie očami, pohyb očí,
– pomáha dieťaťu samému sa zabaviť,
– dieťa vidí izbu z inej perspektívy, má možnosť sledovať, čo sa deje aj napriek tomu, že je neobratné a nevie otočiť hlavičkou alebo sa pretočiť.

Naše prvé postrehy a skúsenosti so zrkadlom a staršou dcérou Adelkou si môžete prečítať v tomto článku.

 

 

Život s bábätkom (6-9 mes.)

    Život s bábätkom začal byť o niečo živší, keď sa Dorotka začala v 5 mesiacoch pretáčať na bruško. Akonáhle to dokázala, viac a viac času trávila na brušku. Dokonca aj v noci.Veľmi ju zaujímalo prštekmi skúmať rôzne povrchy, najmä etiketky či už na oblečení alebo na mojkacej handričke. Museli sme ju brať všade so sebou.Dá sa povedať, že najobľúbenejšími hračkami v období 5-6 mesiacov boli handričky, látkové hračky a plienky.Postupne sme museli začať robiť zmeny nielen v detskej izbe, ale aj v spálni. V izbe sme odložili kožušinku a vystriedala ju pri zrkadle penová podložka. Veľmi rada sa pozorovala v zrkadle, komunikovala sama so sebou, vydávala pri tom zvuky, dotýkala sa sama seba v zrkadle. Zrkadlo sme mali najskôr iba opreté o stenu, no ako začala byť pohyblivejšia, pripevnili sme ho na stenu.Zmeny sme museli urobiť aj v spálni. Dorotkinu postieľku sme mali prisunutú k našej manželskej posteli, avšak aj tak spávala s nami, keďže ju aj v noci kojím. Keď dokázala urobiť viac pretočení z chrbátika na bruško a opačne, bolo jasné, že sa ľahko môže skotúľať z postele. Nechceli sme ju v pohybe nejako limitovať a preto sme posteľ aj postieľku rozmontovali a spávame na zemi iba na jednom spoločnom matraci. Naučila sa postupne z neho zliezť a neskôr naňho aj vyliezť. Samozrejme sa stalo, že sa z neho aj nepodarene skotúľala, ale ujma nebola taká, ako keby spadla z postele. Rovnako sme to riešili aj pri Adelke – tu je článok o tom, ako sme spali na zemi.Ďalšou významnou zmenou bolo, keď sa začala plaziť. Zo začiatku to trochu vyzeralo, ako keby plávala kraula na suchu 🙂 V tomto období začala využívať aj nízku poličku, v ktorej má hračky. Sama sa k nej doplazila  a vybrala si, na čo mala momentálne chuť. A to doslova, pretože samozrejme všetko končilo v ústach.Skôr než začala štvornožkovať, stavala sa na vlastné. Začalo to tak, že sa pokúšala vyliezť na akékoľvek dosiahnuteľné vyvýšené miesto – najprv na matrac v spálni, potom ju bavilo preliezať cezo mňa v ľahu, cez vankúše a podsedáky, až sa postavila o stupienok, schodíky či detskú stoličku. Dokáže sa vyštverať napríklad o gauč a stáť vystretá.

Väčšinu času ju nechávam bosú alebo iba v bodyčku, aby lepšie cítila povrch a mohla sa nohami odrážať. Niekoľko dní pred dosiahnutím 9 mesiacov začala štovrnožkovať. Zvláštne bolo, že štvornožkovala iba nahá v plienke a trvalo to iba 2-3 dni. Potom sa opäť vrátila k plazeniu.

Pri zrkadlo sme jej namontovali tyč, pri ktorej si môže trénovať postaviť sa a neskôr aj prvé kroky. Toto je celkom prvá fotka hneď po namontovaní a jej prvé pokusy vôbec na tyč dosiahnuť.

Tento príspevok som napísala jednak preto, aby sme si na tieto míľniky neskôr lepšie pospomínali a aj pre vás, ktorí máte bábätká, že pri čítaní možno budete pokyvkávať hlavou, že podobne to prebieha práve u vás 🙂