Hračky na našej poličke (6 – 9 mesiacov)

    Hračky na našej poličke v období medzi 6. a 9. mesiacom sa niesli predovšetkým v duchu hmatátiek a hryzátiek, ale v neposlednom rade aj rôznych zmyslových a motorických hračiek.

Niekde na prelome 5. a 6. mesiaca som Dorotke dala k dispozícii spojené disky. Okrem toho, že trénujú pohyb rúk, sú výborným hryzátkom.Rovnako skvelá úchopová hračka je aj táto pavučina. Tvoria ju gumičky, takže celá je ohybná, aj keby ste na ňu napríklad stúpili.Aj pokiaľ ide o hryzátka, snažila som sa o pestrosť materiálov, tvarov aj farieb. Spomedzi hryzátiek mala Dorotka veľmi rada látkové a háčkované hračky. Ceruzka je veľkosťou akurát do bábätkovskej rúčky.Pri tejto fotke musím povedať, že nedám dopustiť na tieto háčkované košíky, pretože sú bezpečné, mäkké, nemôže sa s nimi dieťa buchnúť, ako ich z poličky vyberá von. A úplne som sa do nich zaľúbila, pretože sú krásne 😍 Mne ich háčkovala Lulu.

V čase, keď jej išli zúbky, mala zrejme najradšej gumenú žirafku Sofiu (teda jej kopytá 😉 ) a zajka. Obe hryzátka sú z veľmi jemného a príjemného materiálu/silokónu. Na cesty do autosedačky sme veľmi často brávali háčkované hryzátko a silikónovú veľrybku, ktorá sa dá pripnúť aj na oblečenie.Neskôr prišli na rad lopty. Na obrázku je konkrétne vidno japonskú loptičku, úchopovú loptičku a čierno-bielo-červenú ohýbaciu loptičku. Tie som Dorotke predtým vešala ako mobil pri zrkadlo a teraz ich rada skúmala, chytala, hrýzla a dočahovala, keď sa odkotúľali. Sú výbornou motiváciou na plazenie spolu s menšími hmatovými loptičkami. Farebné hmatové loptičky ju bavili hádam najdlhšie zo všetkých hračiek. Vždy si vybrala jednu, ktorej povrch skúmala.Keď sa začala plaziť, kotúľajúce sa loptičky boli silnou motiváciou a nič ju neodradilo, ani keď sa loptička odkotúľala na druhý koniec izby. A keď už sme pri tom plazení, výborne sa vynaháňala aj s valčekmi. Dorotka sa vďaka nim preplazila na väčšie vzdialenosti ako obyčajne. Mali sme 2 valčeky: malý valček s rolničkou a veľký valec s guličkami. Malý vydáva prenikavejší zvuk a odkotúľa sa ďalej a rýchlejšie. Niektoré deti viac motivuje a niektoré môže naopak odradiť tým, že sa ďaleko odkotúľa. Dorotka ho mala radšej ako ten veľký, ktorý je pomalší. Dokázala ho naháňať aj 10 minút…Dorotka mala na poličke v jednom košíku zmyslové loptičky a v ďalšom zmyslové kocky. A to zámerne, aby pocítila rôznosť tvarov. Každá z kociek má malý prvok, ktorý niečím upúta – či už zvukom, odleskom, alebo hmatovým vnemom. Prvým ozajstným Montessori materiálom na Dorotkinej poličke bola krabička s farebnými zásuvkami. Nemyslela som si, že zrovna táto krabička bude u nás medzi prvými. No ako začala Dorotka otvárať šuflíky v obývačke, vravím si, že to skúsime. Túto krabičku som ju nechala používať iba, keď som bola pri nej a väčšinou som jej ju pridržiavala. Často ju totiž prevracala. Naučila sa vďaka nej uchopiť úchytku, otvoriť zásuvku a vybrať z nej gombík, ktorý ako-inak končil v ústach. Vložiť ho naspäť sa naučila o pár dní neskôr. Čiže pri tejto krabičke ide o tréning prštekov a koordinácie a aj pochopenie toho, že vnútri sa stále čosi skrýva, aj keď to nevidí. Väčšie deti túto krabičku rady používajú, keď majú obdobie vkladania a vyberania, robia to stále dokola a predmety môžu potom aj vkladať do zásuviek podľa farby…

Vidím to tak, že to pravé „Montessoriové“ sa začalo touto krabičkou a už teraz sa teším na ďalšie Montessori krabičky a materiály.

Hračky z našej poličky ( 4,5 roka)

    Mnohí sa ma pýtate, aké hračky má Adelka momentálne na poličke. A tak som pre vás pripravila článok, nabitý hlavne fotkami a rôznymi aktivitami, ktoré sme doma robili vo veku 4,5 roka. Tu je Adelkina polička: Hoci sa u nás väčšina aktivít točí momentálne okolo počítania a čísel, Adelka má v poličke aj jednu super aktivitu na vytváranie písmen. Ide o Tvorcu písmen, pomocou ktorého si vyskladáva písmená abecedy. Súčasťou tejto pomôcky sú plastové dieliky na skladanie písmen a kartičky, na ktorých je znázornené, aké  časti budú potrebné na vyskladanie konkrétneho písmena.Je to výborná pomôcka na zmyslové vnímanie písmen a ich tvarov a zároveň fajn skladačka, ktorá podporuje aj priestorovú orientáciu tým, že jednotlivé dieliky treba správne naorientovať a zapasovať „cuplíkmi“ do seba.

Na hornej poličke je binomická (menšia) a trinomická (väčšia) kocka. Začali sme samozrejme binomickou kockou, ktorá je jednoduchšia. V princípe je v nej stelesnený vzorec (a+b) na tretiu, ktorý si deti v neskoršom veku môžu rukolapne chytiť v takejto 3D podobe. Vo veku do 6 rokov stačí kocku vnímať čisto zmyslovo a skladať ju v podstate ako logickú stavebnicu tak, že sa vždy musia časti navzájom dotýkať rovnakou farbou. Adelke veľmi pomáha na začiatok urobiť si v dielikoch poriadok a dať rovnaké pri seba.Potom ju už skladá podľa farebnej predlohy na vrchnáku, ktorý si položí medzi otvorené boky krabičky. Kocka sa skladá po poschodiach (má 2 poschodia) a na každom musí byť zhora zachovaný práve tento farebný vzor. Inak sa dieliky do krabičky nezmestia, čo je geniálnou kontrolou chyby pri tejto pomôcke.Keď zvládla sama poskladať binomickú kocku, prišla na rad trinomická. Tá predstavuje v 3D podobe vzorec (a+b+c) na tretiu, preto tu pribudla už žltá farba. Tiež si na začiatok Adelka vždy urobí najprv poriadok, aby bola práca prehľadnejšia. Potom sa už postupuje rovnako ako pri binomickej kocke len s tým rozdielom, že kocka má 3 poschodia.Ďalšou pomôckou na poličke sú zvukové valčeky. Sú to dve sady modrých a červených valčekov s rôznym zvukom a úlohou je nájsť pár. Ďalšou prácou môže byť aj zoradenie valčekov jednej sady od najtichšieho po najhlučnejší.

V strednej poličke má svoje miesto zlatý perlový materiál, sada 100-1000. Prepracovali sme sa k nej po Úvode do desiatkového systému. Je to set kociek (tisíciek), štvorcov (stoviek), zlatých perlových desiatok a perlových jednotiek, s ktorými si trénuje vyskladať množstvá a vytvoriť čísla. Čísla si jednoducho stiahnete a vytlačíte tu: veľké čísla, malé čísla. Alebo sa dajú kúpiť aj trvácne drevené TU.K tomu som vytlačila kartičky s úlohami, ktoré som zlepila a z jednej strany je znázornené množstvo v zlatom perlovom materiály a z druhej strany číslo. Takže sa dá s nimi pracovať dvoma spôsobmi – buď si vyloží množstvo podľa čísla, alebo vyskladá číslo podľa množstva.A takto nejak vyzerá úloha, pri ktorej si Adelka vyložila najskôr množstvo, priradila k nemu jednotlivé kartičky s číslami a potom z nich vytvorila číslo tak, že ich poukladala na seba a zarovnala k pravému okraju.Ďalšou matematickou pomôckou v poličke je stovková tabuľka. O nej som písala podrobnejšie už v tomto článku.A poslednou matematickou pomôckou v poličke je tabuľka na sčítanie. Je to biela štvorčeková tabuľka s modrými a červenými lištami, na ktorej sa dajú počítať prvé jednoduché príklady.Na koberci sa rozložia lišty, modré naľavo a červené napravo (Adelka to na obrázku urobila opačne, ale keďže je to v podstate jedno, neopravovala som ju).No a potom si systematicky prikladala lišty na tabuľku, zistila výsledok a ten si zapísala na papierik. My sme si doma túto pomôcku pracovne nazvali Adelkinou kalkulačkou 😉Takéto papieriky na zapisovanie príkladov si môžete stiahnuť napríklad aj TU.

Posledná polička v Adelkinej izbe vyzerá takto: Má na nej priesvitné geometrické telesá, ktoré sa dajú rozoberať a napĺňať – preto ten kinetický piesok hneď vedľa. Na začiatok sme trošku skúmali ich tvar a hľadali „malého a veľkého kamaráta“.Napríklad guľu sme si aj rozobrali a zistili sme, čo vznikne, ak ju rozpolíme. Obe polovičky sme porovnali s pologuľou.Ďalšia fajn a obľúbená práca je priradenie predmetov podľa tvaru k telesám. Ideálne by bolo samozrejme mať reálnu zbierku 3D predmetov, ale poslúžia aj obrázky (po kliknutí na link sú obrázky na stiahnutie na konci stránky; treba sa však najprv zaregistrovať pre odber newslettra).Na poličke má Adelka ďalej tangram kúpený v Ikea, kaleidoskop a vĺčika.Na zadnej strane krabičky sú aj obrázky, ktoré sa dajú poskladať, plus aj návod, ako uložiť dieliky naspäť do krabičky. Je to hračka, ktorá už trošku viac potrápi mozgové závity.

V strede poslednej poličky má Adelka stereognostické vrecúška, o ktorých sa viac dozviete v tomto článku.

A na poslednej poličke je téma o ľudskom tele, ktorú som podrobnejšie rozpísala v tomto článku.

    Bol to dlhý článok, ale verím, že som vás nabila inšpiráciou 😉 Takže nuda nemá u vás šancu 🙂 Opäť budem rada, ak posuniete článok ďalej svojim kamošom, napríklad na Facebooku 😉

 

6 tipov na stereognostické vrecúško

    Stereognostické vrecúško má trošku krkolomný názov, ale nie je to žiadna veda. Je to Montessori pomôcka na hru bez očí. Vďaka nej si deti môžu cibriť hmatové vnímanie, rozpoznávať tvary, predmety a štruktúry iba za pomoci rúk. Na to vymyslela Maria Montessori skvelé stereognostické vrecúško, ktoré sa dá zavesiť na krk a má otvory pre obe ruky iba po stranách. Takže žiadne švindľovanie a nakúkanie do vrecka zhora nehrozí 😉     Ak doma máte iba klasické zaťahovacie vrecko, dá sa samozrejme použiť aj to, ale práca s ním nie je taká pohodlná. Horšie sa vkladajú do vrecka zhora obe ruky a deti určite budú do vrecka nazerať (pokiaľ nebudú používať záslepku na oči). Dá sa to vyriešiť tak, že sa bude používať iba jedna ruka, ale tú druhú zbytočne ochudobníte. Okrem toho častokrát až preskúmanie predmetu oboma rukami dáva mozgu ten skutočný 3D obraz, na základe ktorého sme schopní predmet rozpoznať. Ak sa predsa len rozhodnete pre vrecúško pre obe ruky, kúpite ho TU v rôznych farbách.

Ako začať?

    Na začiatok vložíme do vrecka iba 2 druhy predmetov. Môžete na to použiť napríklad kocky a guličky (valčeky) z nejakej stavebnice, pokiaľ sú rovnaké. Ide o to, aby tieto dva predmety boli dostatočne odlišné. Z každého postačí max. 5 kusov. Vložíte ich do vrecka a dáte si na oči záslepku. Vytiahnete na stôl najprv napríklad guličku a potom vedľa nej položíte kocku. Potom znova siahnete do vrecka a vytiahnete jeden predmet, ktorý identifikujete iba hmatom a pridáte ho  k rovnakému predmetu na stole. Ešte môžete vytiahnuť ďalší predmet, pridáte ho na príslušnú kôpku a potom už vrecúško necháte dieťaťu, aby si to vyskúšalo. Predmety vo vrecku môžete kľudne obmieňať. Ja som napríklad použila momentálne sezónne produkty, kôstky z broskýň a marhúľ 😉

Čo ďalej?

Ak už dieťa rozpozná hmatom 2 typy predmetov, môžete pridať ďalší. Max. stačia 4 druhy po 5 kusov. Stačí siahnuť po tom, čo máte doma – či už sú to mušle z dovolenky, kôstky z ovocia, rôzne druhy orechov, cestovín…Čím sú predmety menšie a podobnejšie, tým sa samozrejme zvyšuje náročnosť. Môžete použiť aj rôzne druhy korálikov, gombíkov a hocičoho, čo vám napadne. Ďalšou možnosťou je dať do vrecúška niekoľko párov predmetov, stačí max. 5. Dieťa vytiahne jeden predmet a hľadá k nemu pár. Toto je veeeľmi obľúbený variant, ktorý sa dá hrať aj vo dvojici, je to vtedy veľká zábava 🙂 Tieto drevené tvary v pároch kúpite TU.Do vrecka môžete schovať aj rôzne predmety z domácnosti a vytvoríte tak tajuplné vrecúško. Deti budú hádať, čo je to 🙂Môžem garantovať, že toto ich bude baviť asi najviac. Adelke som pripravila jedno také tajuplné vrecúško a tak ju to chytilo, že potom ona mne vytvorila ďalšie a ja zasa jej na striedačku.Momentálne má Adelka v poličke 2 vrecká, ktorých obsah jej priebežne mením. Oplatí sa začať tým najjednoduchším variantom a náročnosť zvyšovať postupne. Iba tak to bude pre dieťa stále výzva a so zvedavosťou bude preskúmavať vrecúško, čo nové v ňom pribudlo 🙂 A na záver prehľad 6 tipov na naplnenie vrecúšok od nás.

 

 

Tajuplný box

    Nechali sme sa inšpirovať internetom a vyrobili sme si tajuplný box. Výroba trvala asi 10 minút a pri hre sa vystriedala celá rodina 🙂

Je to vlastne akási alternatíva tajuplného vrecúška, kedy dávame deťom do neho rôzne predmety a ony hádajú, čo to je. Používa sa na to vrecúško, ktoré sa zavesí na krk a má po stranách otvory pre každú ruku. Dieťa tak môže bez pomoci zraku iba hmatom hádať, čo sa vo vrecúšku skrýva. Pokiaľ vám takéto vrecúško neušije babka, len ťažko sa dá niekde kúpiť. A tak je oveľa jednoduchšie vyrobiť si takýto tajuplný box. Dieťa môže skúmať predmety oboma rukami a môže skúmať aj veľké predmety, ktoré by sa inak do vrecúška nezmestili. Pri zmyslových aktivitách M. Montessori izolovala jednotlivé zmysly. Tak aj tu je jediným zmyslom, ktorým dieťa predmety skúma, hmat.Mystery bag 2Na jeho výrobu stačí úzka a hlboká krabica, ktorú poľahnete a na jej dne vyrežete 2 dierky na ruky. Dierky som vyrezala o priemere 8 cm, ale odporúčam menšie. Myslela som si, že box budeme používať iba s dierkami, lenže som prišla na to, že Adelka od začiatku švindľovala a pozerala cez otvory na ruky, tak sme museli jej výhľad nejak zastrieť. Muž prišiel s nápadom, že tam prilepíme odstrihnuté rukavice (rukavice z Tesca veľkosť M presne pasujú na otvor 8cm 😉 ).Mystery box 3Potom sa už začala ozajstná hra. Zozbierala som doma pár predmetov a po jednom som ich dávala Adelke ohmatať. Všetko hneď uhádla a to už nemala ako švindľovať.

Neskôr som jej dala geometrické telesá – guľu, kocku a valec, ktoré tiež uhádla.

tajuplne vrecusko, tajuplný box

Dá sa tu vymyslieť veľa variantov hry, môžete deťom napríklad povedať, aby našli konkrétny predmet. Ďalšou možnosťou je hľadanie párov – dáte dieťaťu napr. 3 dvojice predmetov a dieťa ich musí spárovať. Aj tu sú možné rôzne úrovne náročnosti. Predmety totiž môžu byť aj veľmi podobné – kukurica, zrno, ryža. Čím podobnejšie, tým ťažšia hra. Deti môžu triediť predmety podľa teploty studené naľavo (minca, kľúč, kovový prívesok či postavička) a teplé napravo…

Určite si takto deti nielen natrénujú svoj hmat, ale užijú aj kopec zábavy 🙂